Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, mám viacero interpelácií.
Prvá je na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora. Začnem ju takou ukážkou, nie metaforou, ale skôr takou predstavou o tom, že ak si spoločnosť predstavíme, jej jednotlivé odvetvia, ako dlhý vlak, kde jednotlivé vagóny predstavujú dôležité oblasti spoločenského života –...
Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, mám viacero interpelácií.
Prvá je na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora. Začnem ju takou ukážkou, nie metaforou, ale skôr takou predstavou o tom, že ak si spoločnosť predstavíme, jej jednotlivé odvetvia, ako dlhý vlak, kde jednotlivé vagóny predstavujú dôležité oblasti spoločenského života – školstvo, zdravotníctvo, kultúra a tak ďalej a tak ďalej, tak otázka, čo bude na čele tohto vlaku, aké tam nájdeme zariadenie, no je tam, samozrejme, rušeň a ten rušeň sa volá veda a výskum. Som presvedčený, že tento ťahúň spoločnosti je nenahraditeľný a tam bude smerovať aj téma a taký leitmotív mojej interpelácie na pána premiéra.
Ono to má svoju históriu, nie je to úplne akože by sme začali túto tému na zelenej lúke, pretože sme sa dotkli už záležitostí ohľadom databáz, ktoré sú nevyhnutné pre prácu vedcov, doslova ako životná nutnosť pre ich každodennú prácu. Stretli sme sa s tým práve v oblasti chémie, keď vo vládnom programe predchádzajúcej vlády alebo predchádzajúcich dvoch vlád bola aj likvidácia ekologických záťaží a my sme veľmi rýchlo prišli na to, že politici síce majú veľa právomocí, ale nemajú dostatok schopností na to, aby tento problém vyriešili. Ani napokon to nie je ich povinnosť. Majú vytvárať mantinely a tie mantinely boli vytvorené tak, aby vedecká obec mohla riešiť, povedzme, aj túto dôležitú oblasť, ktorou je Slovensko zaťažené extrémne veľa, veľmi.
A v tejto oblasti nám vtedy začali pomáhať veľmi účinne vedci zo slovenskej technickej univerzity, ktorí pomáhajú dodnes, ale myslím, že na balkóne môžem pozdraviť aj pána docenta Štibrányiho, ktorý je jeden z tých, ktorý denne doslova pracuje nielen vo svojom laboratóriu medzi tými svojimi bankami, teda banky ako chemické nádoby, nemal som na mysli banky ako peňažné ústavy. A zároveň je veľmi často práve aj v teréne, veľmi si to vážime, aj mal množstvo ďalších kolegov, ale to je teraz nie leitmotív. Podstata je v tom, že som sa vtedy dozvedel, že existuje databáza od roku 1800, veľmi dôležitá, informačná, ktorá je zriaďovaná americkou chemickou spoločnosťou. Obsahuje desiatky miliónov informácií o rôznych zlúčeninách. Denne tam pribúdajú desiatky a desiatky nových. A Slovensko už niekoľko rokov, teda Slovensko ako Slovensko, ale tí, ktorí to denne potrebujú k svojej práci, vedci, výskumníci už od roku 2019 sú od tejto databázy odrezaní. Databáza sa volá SciFinder a je to databáza, ktorú využívajú vo veľkom okolité štáty, len Slovensko je Popoluška. A ak sa nejaký slovenský vedátor, chemik chce dostať k nejakým informáciám, lebo keď sme to používali, tak denne bolo 187 prístupov zaznamenaných z vedeckých pracovísk, tak teraz musia zavolať kolegiálne kamarátom na Ukrajinu, do Poľsko, do Rakúska, do Čiech, do Maďarska, prosím ťa pekne, mám tu nové zlúčeniny, potrebujem zistiť fakty o tom, nože mi to daj zistiť. Proste je to na dennej báze a je to zlé.
Interpeloval som vtedy pána premiéra Hegera, odpoveď bola nádejná, aj keď tu teraz nie je, ale fakt je ten, že musím uznať, že urobil v tej chvíli takmer všetko, čo mohol. Malo to byť už spustené od 1. januára tohto roku na štyri roky, do konca roku 2026, no len, žiaľ, fakt je ten, že napriek že to, tomu, že sa to uznalo ako mimoriadne závažná okolnosť, bez ktorej naozaj sa nedá, aby ten rušeň ťahal túto spoločnosť, rušeň menom veda a technika, dopredu, že to stále ani dnes, k dnešnému dňu nemáme.
Ja som s tým nebol spokojný a keďže tie databázy a ich financovanie spravuje ministerstvo školstva, konkrétne ten názov je nejaké centrum vedecko-technických informácií, lakonicky CVTI, tak pred nejakým časom, dva mesiace dozadu, aj pán minister školstva z tohto miesta mi prisľúbil, že jasné, že tu niet pochybnosti o dôležitosti tejto záležitosti a že sa na tom pracuje a že čoskoro to bude. No ale opäť musím konštatovať, nerád a úprimne bez toho, aby som do toho vkladal nejaký hanlivý tón, že uvedomujeme si vážnosť potreby takýchto databáz, ale ani k dnešnému dňu, pokiaľ teda mám informácie, ak sú nepresné, tak sa pánovi bývalému ministrovi školstva ospravedlňujem, ale nemáme výsledok, ktorý by umožnil do tej databázy vstúpiť. A teraz už pozor, nehovoríme len o SciFindri, ktorý používajú chemici, hovoríme o množstve ďalších databáz a tieto databázy majú klesajúcu tendenciu s tým, že ak v minulosti, ja tu mám nejakú štatistiku, nebudem tie čísla hovoriť, ony budú v písomnej časti zaznamenané, scvrklo sa to už na zlomok a je tam veta, ktorú, aha, ja rád si píšem sám svoje texty, ale tento som, túto vetu som si prečítal tak, ako by to kolegovia zo slovenskej technickej univerzity pripomenuli, a znie tak naozaj, že stojí za to, aby zaznela v tejto sieni zákonnosti: „Tento dramatický pokles,“ teda podpory databáz, „naznačuje, že štát šetrí na databázach a obmedzuje prístup vedeckej obce a ostatných výskumných inštitúcií, čím strácame zásadnú podmienku pre konkurencieschopnosť slovenskej vedy a výskumu vo svetovom meradle,“ a ten záver sa mi páči najviac, je smutný, „a pri takomto prístupe nám svetová veda míľovými rukami sa stráca a na vlaku poznania už nevidieť ani zadné brzdové svetlá.“
Takže je to možno trocha nadnesene, ale myslím, že veľmi uveriteľne. Ak som ja začal s tým vlakom, tak ten vlak, ale nie ten náš, ale ten svetový, je ďaleko vpredu a my, základný predpoklad, ja nevravím, že na tých databázach stojí desať, dvadsať nositeľov Nobelových cien, ktorí keď to budú mať, tak hneď ich bude mať, no ale bez toho sa nedá. Ak chcete, aby kováč robil svoju robotu poriadne, no tak musíme mu dať hrivnu, bez toho to neurobí, aj keď to bude majster nad majstrov, a to platí aj vo vede. Denne vstupovali naši vedci do tejto databázy, kým sme to mali k dispozícii. Za pani Lubyovej sa to zrušilo a od vtedy sa venujeme nie databázam a ich využívaniu, ale sľubom o ich obnovení.
Mám tu aj štatistiku, ktorá hovorí o tom, že nie že či majú okolité štáty databázy vedecké k dispozícii, ale že koľko majú prístupov, koľko majú centier, kde sa môžu jednotlivé vedecké pracoviská, školy, výskumné ústavy a podobné im inštitúcie denne napájať. Nuž čujme, Poliaci 23 prístupov. Ak teda jeden prístup stojí 270-tisíc eur ročne a my si nevieme dovoliť ani tento jeden zaplatiť, konkrétne v prípade tej databázy chemickej SciFinder, no tak bratia Poliaci majú 23 prístupov krát 270-tisíc. Stojí im to za to. Sú takí rozhadzovační títo naši Poliaci, alebo ako to mám pochopiť, že, že oni to bez problémov vedia zaplatiť. Rakúsko 9, Maďarsko 6, Ukrajina 1, Česko 10. A Slovensko ani jeden jediný oficiálny prístup do svetovej databázy.
Takže tu si dovolím v mene tých, ktorí o to žiadajú, v mene Slovenskej akadémie vied, v mene univerzity Komenského, v mene slovenskej technickej univerzity, v mene Slovenskej chemickej spoločnosti, aby sa po tých päťdesiatich pokusoch, ktoré oni majú zaznamenané, koho všetko už za tie roky žiadali, komu písali, koho prosili. A toto je interpelácia teda na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora, o ktorom nepochybujem, že si uvedomuje význam tejto záležitosti.
Mimochodom chcem aj z tohto miesta poďakovať, keď pred chvíľočkou som ho poprosil, aby sme sa s pánom Štibrányim na chvíľočku rozprávali o tých nevyhnutných krokoch, ktoré môže urobiť táto vláda veľmi efektívne a bez nároku na akékoľvek veľké financie s tou skládkou v Chemku Strážske, že sa tak aj uskutoční, lebo nech to zaznie, tie kontajnery musia zmiznúť do 48 hodín, keď padne príkaz, to nemôže byť otázka toho, že za kontajnery sme dali 400-tisíc eur a ony tam budú dva roky naďalej kysnúť a rozpadať sa a hrdzavieť a pomaličky sublimovať a obsah bude vytekať, a takisto vyhlásenie medzinárodnej súťaže na likvidáciu tých 1 200 ton, ktoré sú v Teplárni, plus 152 ton, ktoré sú v tých kontajneroch, tiež je rozhodnutie, ktoré nás nestojí nič, len zápis do vedeckého, teda do vestníka medzinárodných vedeckých verejných obstarávaní.
Vážený pán predseda vlády, naozaj si vážim vašu misiu, nie je ľahká a máte veľa takýchto žiadateľov, ale toto je naozaj vec prežitia vedcov a ich povinností potiahnuť tým pomyselným rušňom našu spoločnosť dopredu. Takže to je interpelácia, ktorú, samozrejme, aj s tými faktami predložím úradným postupom tak, ako sme boli upozornení pánom predsedajúcim.
Druhá interpelácia, ktorú chcem predniesť, je moja interpelácia na pána ministra Michala Palkoviča, ktorý zodpovedá v tomto čase za zdravotníctvo, rezort zdravotníctva. Tá interpelácia, ja si ju dosť dovolím, pán minister, začať poďakovaním za to, že keď som minulý týždeň mal možnosť vypočuť si váš vecný, otvorený, jasný prístup k tomu, ako ste odpovedali na otázku, ktorá je na verejnosti pertraktovaná pod takým laickým pojmom potratová tabletka, mne sa to veľmi páčilo, že ste proste bez toho, aby ste sa stavali na nejakú ideovú pozíciu a komusi chytali stranu, alebo naopak niekoho kritizovali, že ste veľmi jasne, zrozumiteľne aj pre nás laikov popísali výhody, nevýhody a ozaj sa mi to veľmi páčilo. Máte vynikajúcu schopnosť interpretovať odborné veci zrozumiteľným spôsobom, čo je vlastnosť, ktorá mnohokrát veľmi múdrym ľuďom, hej, nie je dopriata. Takže vo vašej osobe sa zjavne toto skĺbuje, ja si to vážim a veľmi sa to dobre počúvalo. A verím, že teda aj na túto moju interpeláciu budete mať možnosť zareagovať obdobným spôsobom, aj keď to bude písomný, lebo nie je to na hodinu otázok. Ja si myslím, že takéto veci vyžadujú skôr zamyslenie sa než 24 hodín na to, aby sme rýchlo poslancovi odpovedali.
A týka sa to, pán minister, témy, ktorá je vlastne veľmi známa, jasná a neviem, či vôbec som s ňou originálny, ale ja sa denne stretávam s tým, že sa na mňa obracajú ľudia pri náhodných stretnutiach, niekedy doslova pri pive alebo kdesi na autobusovej zastávke, že, prosím vás pekne, vy ste asi dali očkovať, alebo nedali ste sa, viete, máme toľko tých prípadov, každý mi hovorí, aké sú tragické dôsledky očkovania, ľudia majú také a také problémy veľmi veľké a ja ako človek trikrát očkovaný mám s tým problém, že by som veľmi rád povedal, prosím vás pekne, nepočúvajte to, lebo je to zrejme nie zo zdroja, ktorý sa dá nazvať hodnoverným, ale predsa len by som rád položil túto interpeláciu kvôli tomu, aby som možno aj pri tých rozhovoroch, a nejde vlastne len o moje rozhovory, ide o spoločenské poznanie týchto súvislosti, aj keď si uvedomujem, že zrejme otázka vedľajších účinkov vakcinácie je otvorená, veľmi zložitá a zrejme ešte k dnešnému dňu nie jasne zodpovedaná a napriek tomu tú otázku, ktorú som tu vyznačil si aj boldom, dávam pomerne jednoznačne takto.
Vážený pán minister, disponuje k dnešnému dňu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo akákoľvek organizácia vo vašej zriaďovateľskej pôsobnosti hodnovernými informáciami, ktoré by potvrdzovali, že niektoré vakcíny vyvolali závažné vedľajšie účinky? A ak áno, aké sú to z hľadiska diagnóz účinky a aká je početnosť týchto vedľajších účinkov vo vzťahu k počtu podaným vakcín, ako aj k počtu vakcinovaných osôb, a to podľa jednotlivých výrobcov.
Ja, ja som si tu dovolil napísať aj také, že fakt aby, som si vedomý, že toto je téma, ktorá stále bublá, veď ten covid sme, máme, už rúška nemáme, ale v mysli stále máme tie ťažké časy, že vôbec nemám na mysli nejakú bulvarizáciu tejto témy alebo dokonca živenie nejakých nepríjemností, ale že by som bol veľmi rád, keby sme sa vyhli tomu, napadá ma ten príklad s tým dávnym tragickým prípadom v černobyľskej elektrárni, keď bolo všetko zdanlivo v poriadku a pritom skutočnosť bola tragicky iná. Takže ak sa to dá, ja som si kvôli tomu, aby som si tu otázky, ktoré sa dajú možno interpretovať rôzne, ja tam prikladám aj tabuľku. Ja som si tam napísal tabuľku – Pfizer, Moderna, AstraZeneca, Sputnik, ďalšie, počet podaných vakcín na území Slovenska, počet vakcinovaných osôb, počet osôb, u ktorých sa vyskytli závažné vedľajšie účinky a o aké účinky išlo. Verím, že táto odpoveď umožní nielen mne, ale ako pri tých diskusiách nekonečných o tom, že čo zlé sa vakcináciou spôsobilo, zaujať jasné stanovisko. Určite nejaké vedľajšie účinky sú, ale ich percentuálne množstvo musí byť tou hlavnou podstatou odpovedi, že keďže vieme, že vakcinácia má stáročné korene a históriu a spochybňovať ju v princípe mi pripadá ako neuveriteľné pre ľudí 21. storočia. Takže to bola dvojka.
A tretia a štvrtá, ale nebudem čítať dve, lebo je to totožné, sú moje interpelácie na dvoch pánov ministrov odrazu, ale poprosím ich, aby každý zo svojej strany k tomu zaujali stanovisko. Je to aj na pána opäť ministra Michala Palkoviča za zdravotníctvo a pána ministra Milana Chrenka za životné prostredie. Týka sa toho, že som sa viackrát stretol s otázkou ľudí, ktorí, ale opäť to trocha súvisí s covidom, ktorí mali problémy, zdravotné, po covide s pľúcami, že v minulosti Slovensko ako veľmoc jaskyniarstva, naozaj 6-tisíc jaskýň, ak sa nemýlim, z toho 14 je prístupných, boli využívané jaskynné priestory nielen na osvetu kultúrnu a prírodnú a poznania týchto našich hodnôt, ale aj na speleoterapie. Fungovalo to, detičky chodili, bolo to pod dozorom lekárov, mali tam svoje hodiny, odležali si to a výsledky boli priaznivé. Ja už som v tejto veci konal a prišla vtedy odpoveď od pána docenta doktora Petra Pružinca, ktorý má na starosti klinickú imunológiu a alergológiu, kde hovorí: „Klimatické pobyty pre pacientov s chronickými chorobami dýchacích ciest tu existovali dlhé roky. Takýto pobyt musí byť, samozrejme, pod dozorom lekára, má svoje časové obmedzenie, ale aj výber prostredia, nie každá jaskyňa je vhodná. Speleoterapia má svoje miesto pri rehabilitácii pacientov s astmou a pri vybraných diagnózach z pohľadu závažnosti aktuálneho stavu môže zlepšiť celkový zdravotný stav pacienta." Toľko reč odborníkov a keďže speleoterapia je k dnešnému dňu zastavená na nulu, sú na to rôzne dôvody, pán minister životného prostredia zase bude môcť zrejme povedať, že, že sú tam nejaké výhrady zo ŠOP-ky, ktorá hovorí, že nie sú na to vhodné celkom priestory, že to môžu, do istej miery môže poškodzovať jaskynné prostredie.
Ja nechcem vyjadriť touto interpeláciu presvedčenie, že je to jednoduchá téma, ale keď to v minulosti fungovalo, keď sa to dalo urobiť tak, že ľudia, ktorí boli v tých sieňach, kde si neprekážali s návštevníckymi sprievodmi a naozaj tie výsledky sú medicínsky potvrdené, tak ja si myslím, že je takou dobrou našou akože povinnosťou čestnou a potrebnou, aby sme možno zvlášť aj po tom covide, keď tie pľúca vo všeobecnosti dostali záťaž a u niektorých ľudí sa to prejavuje závažnými nejakými dôsledkami, možno aby sme umožnili opäť obnoviť speleoterapiu, tak by som poprosil obidvoch pánov ministrov, keby v duchu toho textu, ktorý je tam podrobnejšie rozvádzaný, ale ten leitmotív je jasný, proste pomôžme im, keď môžeme, ak to fungovalo dlhé roky bez problémov, tak by bolo dobré, keby sa ministerstvá dohodli, vaše, že teda je to nielen dobré pre zdravie ľudí, ale že neublížime ani zdraviu slovenských jaskýň.
Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo, skončil som a ďakujem aj pánom ministrom, aj pánovi premiérovi, že teda sa bude už s nimi zaoberať nie kvôli povinnosti, že tak sa to má, ale kvôli tomu, že myslím si, že tie otázky obsahujú podstatu, ktorá môže životu v spoločnosti pomôcť. Ďakujem.
Skryt prepis