Videokanál poslanca

Ja ďakujem za slovo, ďakujem aj za tie pripomienky. Som presvedčený, že všetci, aj pán kolega Cmorej ich povedali v dobrej viere a s dobrým úmyslom. Určite nikto nechcel nikoho tu uraziť, ani povedať niečo nevhodné. Osobne si myslím, že nepatrím k tým, ktorí by sa snažili hovoriť tu veľmi často, ale je svätá pravda, a to pán Cmorej pochopil a vycítil, toto je téma, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá. A ak by mala zaznieť nejaká jemnučká výčitka, pán kolega, tak možno len v tom, že koľko času vy ste strávili pri tej reakcii k tej forme, ktorú ste mi vyčítali, že vás tak nenapadla vetička k tej podstate, ktovie prečo. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, skúsme začať takýmto príbehom. Predstavme si, že existuje jedno ministerstvo, povedzme, nech je to ministerstvo pôdohospodárstva. A nájde sa tam zamestnanec, ktorý tam robí 13 rokov. Zažil kadečo, videl kadečo, odmlčal kadečo. A v jednej chvíli si povie, že možno by stálo za to prehovoriť a príde za ministrom a povie: Pán minister, mám pocit, že by stálo za to vám povedať, že tu existujú obrovské diery, ktorými unikajú milióny, a ja tie diery som videl, niekedy som na ne možno upozornil tak trocha ticho, niekedy aj hlasnejšie. Viete, niekedy som sa možno aj trocha bál, veď tu kadekto kadečo vidí a nepovie, ale vám verím, ja vám chcem povedať, že tu sú desiatky miliónov, ktoré, ktoré sa dajú zaplátať tie diery, kadiaľ tie desiatky unikajú. A on to skutočne aj povie a keďže ten minister si zriadil aj protikorupčné oddelenie obsadené profesionálnymi policajtami a ľuďmi, ktorí nepriniesli len svoje vedomosti, ale ja chuť niečo zmeniť, tak padajú trestné oznámenia. Ale život ide ďalej, veci sa menia a ten minister, ktorému tento pracovník veril, odchádza, prichádza iný. A teraz dochádza k takému zlomu v tomto krátkom príbehu, že zrazu tento zamestnanec, radový, ktorý 13 rokov vnímal a rozhodol sa prehovoriť, je zavolaný na personálne oddelenie a mu je oznámené, musíte odísť. A on sa spýta: A prosím vás pekne, a prečo by som mal odísť? Však mám tu samé výsledky, ktoré proste, nikdy som nebol disciplinárne riešený, dostával som odmeny, som radový zamestnanec. A prichádza taká zvláštna odpoveď: Ale veď vy viete, čo ste tu robili. Prosím vás pekne, pani vedúca, čo som tu robil? A vy to neviete? A táto zvláštna debata vyústi k tomu, že tento pracovník je prepustený, on sa voči tomu vzbúri, povie, veď to nie je možné.
No ale úradná mašinéria pracuje, takže sa obráti aj na také inštitúcie ako je Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, dostane možno aj nejaký štatút a dostáva sa do kolotoča, kde možno právne získava istotu, že je na správnej strane spoločenského vývoja, ale tá atmosféra, ktorá ho obklopuje v tomto vypovedano-nevypovedanom pracovnom pomere, je atmosféra, ktorá sa nikomu nebude zdať vhodná, asi by sa nikto v nej necítil dobre. Na jednej strane vás niekto vyposiela preč, na druhej strane sa voči tomu búrite, obklopuje vás okolie, ktoré možno si tak aj potichu povie, tak mu treba, prečo nemlčal. A ten človek je rozhodnutý napriek tej obrovskej ochrane radšej odísť, lebo cíti, že tá neprajnosť okolia je horšia ako strata zamestnania alebo strata základnej istoty pravidelného mesačného príjmu. Lebo proste v takej atmosfére sa žiť a pracovať nedá. A keď aj, tak možno len dočasne, lebo v istej chvíli si poviete, že vás to nebaví.
Nuž, tento príbeh nie je v celku vymyslený a že zapadá do kontextu dnešného dňa, je celkom zaujímavé. Ale to majster život je takýto režisér, ten to dokáže takto zorganizovať, lebo ja som netušil, že pôjde tento zákon práve dnes a netušil som, čo práve dnes sa bude diať na niektorom ministerstve. A tu prichádzam k tomu, že teda som si vedomý aj tej diskusie, ktorá tu pred chvíľočkou zaznievala. Ja nebudem požadovať žiadne peniaze, ja súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že teda tu naozaj nie je možné tváriť sa, že mám nápad a vy mi ho musíte schváliť. Ja len ako človek, ktorého do politiky pred 12 rokmi dostalo úprimné presvedčenie, že proti korupcii sa má bojovať a že keď som dostal tú ponuku na tej kandidátke Igora Matoviča, že som to považoval za neuveriteľnú príležitosť ešte, ešte pokračovať v stratenom boji, tak teraz v tejto chvíli, aj keď teda nebudem sa zapájať do tej odbornej právnickej debaty, čo je a nie je možné ešte v tejto chvíli, som si vedomý, že tie pohľady sú citlivé a v tejto dobe zvlášť.
Ale predsa len ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý chcem predniesť a ktorý prednesiem a ktorý naozaj možno vnímať aj z jedného, aj z druhého pohľadu, tak ako to odborní kolegovia právnici pred chvíľočkou z jednej aj z druhej strany okomentovali, považujem za rozumnejšie predniesť. Je tu teda možné, ak by aj nejaké peniaze v prípade jeho schválenia bolo potrebné, sú zanedbateľné, doslova by som povedal, že možno nestojí za to o nich rozprávať, ale stojí za to bojovať o ľudí, ktorí nemlčia, keď sa stretnú so zlom, s podvodmi, s korupciou, s nečestnosťami. A my vieme, že väčšina ľudí to radšej odmlčí. Ozaj nemožno sa im diviť. Majú svoje skúsenosti. Ale o to viacej si treba oceniť tých, ako toho trinásťročného mlčiaceho pracovníka, ktorý si povedal, že asi stojí za to niečo urobiť, povedať, zabojovať. Ale zase život potvrdil, že, že vlastne neurobil až tak dobre, pretože sa dostal do prostredia, ktoré mu dalo možno právne za pravdu, ale ľudsky, atmosférou, ktorá ho obklopuje, pokračovaním vyhrážok, veď vy viete, čo ste urobili. A čo ste urobili? Dovolili ste si povedať, že sú to špinavosti a uverili ste nejakému ministrovi, že možno ozaj to myslí vážne a že je ochotný s tým niečo urobiť.
No a to smeruje veľmi jednoduchý pozmeňovák. Priznám sa, už sme o ňom hovorili, už sme zaň bojovali, keď bol vhodnejší zákon, keď tu bol zákon aj poslanecký, bol tu poslanecký aj vládny, ktorý rozširoval oblasť ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nuž ale keď je to možné predniesť, nechcem hovoriť, že teda na záver pomaličky tohto parlamentného zoskupenia, ale urobím to rád práve kvôli tomu, aby to zaznelo. Možno to neprejde, nie je to podstatné, lebo naozaj nejde ani o veľa ľudí, ani o veľa peňazí. Ide o tú pointu, ide o tú atmosféru, ide o to, že ak nie v sieni zákonnosti sa bude bojovať o ľudí, ktorí majú odvahu nehrabať sa len na svojom piesočku, len svojej výplatnej páske, len na svojej záhradke, ale ktorí si ctia verejný priestor, ktorí vedia, že ten verejný priestor je nás všetkých a že musíme zalievať nielen vlastné záhradky, aby tam boli krásne trávničky, ale že sa musíme starať aj o tú burinu, ktorá nám rastie popri cestách, tak kvôli tomu ja napriek tej diskusii, ktorá tu zaznievala ten (reakcia z pléna), a, pán kolega, a čo vám vadí? (Reakcie z pléna.) My sme, pán kolega, neprišli zatiaľ ešte do kontaktu, ani si nepamätám, že by sme sa rozprávali, ale ma naozaj zaujíma, ja viem, aj ja som už niekedy vykríkol z lavice, mrzí ma to, ale nebolo to časté, že čo vám vadí na veci, ktorá je spojená s ľuďmi, ktorí majú odvahu prehovoriť tam, kde sa mlčí. Nože mi to skúste potom v tej faktickej vysvetliť. Ale dobre. Chápem, že možno nemáte porozumenie pre tento typ ľudí a vážite si iných, tých, ktorí sa neboja na iných frontoch, tam, kde sa rozhoduje o iných veciach.
A ten pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem, je spojený práve s tým, že ak niekto upadne do tej atmosféry neprajnosti a pokračuje sa voči nemu, oni, právnici, majú na to odborný výraz viktimizácia, že pokračujú útoky, pokračujú rozhodnutia, pokračujú nejaké buď aj písomné alebo ústne odsudky takéhoto človeka, takže ten má za istých okolností právo povedať dosť. Som len človek, už ma nebaví počúvať toľko neprajností. Možno by som aj hľadal analógiu v tejto chvíli na najvyššom úrade Slovenskej republiky, ale nebudem tu ju hľadať, a povie si, že odchádza preč. A pozmeňujúci návrh smeruje len k jednej jedinej veci, k tomu, aby takýto človek, keď mu potvrdí sa, že teda mu je súdom pozastavené konanie voči nemu, že súd rozhodne o tom, že mal pravdu a on požiadal o to, že už ho to nebaví, takže mu chceme, a tu je ten teda zdroj peňazí, o ktorých budem hovoriť, ale dopredu viem, že sa vôbec nebavíme o sume, ktorá by mala tu byť nejakým spôsobom kritizovaná, že môže požiadať o odchod z takéhoto zamestnávateľa a dostane šesť odstupných. To je pointa, ktorú sme presadzovali už pri tých zákonoch, ktoré som spomínal, ktoré kolegovia zo SaS považovali, aj keď som sa snažil ich vysvetliť, považovali za nenáležité. Pokiaľ viem, právnici Milan Vetrák, s ktorým predkladám ten pozmeňovák, potom aj urobil ústupky, nejaké slovíčko sa tam ešte zmenilo, ale tá pointa je úplne jednoduchá. Človeku, ktorý bojoval a ktorému došla trpezlivosť a sily, umožniť, aby požiadal o odchod od takéhoto zamestnávateľa po tých niekoľkých stupňoch právneho istenia, že teda má pravdu, aby mohol odísť a aby nemusel pozerať sa na tú nevraživosť, ktorá ho obklopuje a ktorá, možno ste to nezažili, pán kolega, a možno to nezažil málokto tu z vás, je horšia ako strata pravidelného príjmu, keď vás obklopuje mlčanie, strach podať vám ruku pred nejakým šéfom a máte pocit, že máte na sebe nejaký biľag, hoci pravda je úplne opačná. Ten biľag nesú tí, ktorí sa na vás takýmto pohľadom pozerajú.
Takže teraz v tomto duchu prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý rieši túto záležitosť. Znie nasledujúco.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1557).
Vládny návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 76 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné vo výške šesťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak v súvislosti s pozastavením účinnosti pracovnoprávneho úkonu úradom na ochranu oznamovateľov podľa osobitného predpisu
a) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o vydaní neodkladného opatrenia v prospech zamestnanca,
b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu vo veci samej v prospech zamestnanca,
c) zamestnanec z týchto dôvodov podá výpoveď."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tak to je celý pozmeňujúci návrh a ja len k tomu dokladám to, čo by som rád zdôraznil pre možno pána poslanca Cmoreja, že možno niektoré veci nám lezú na nervy, možno niekedy ich netreba tak často opakovať, lebo máte pocit, že je to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Mrzí ma to, pán poslanec, ale už sa nedá. Podľa rokovacieho poriadku na záver vystúpenia sa prečíta pozmeňujúci návrh.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Aj napriek tomu, že mám čas, hej? Aha, dobre.

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Napriek tomu, áno, áno, že ten čas sa nezapočítava, ale už keď sa ide čítať pozmeňujúci návrh, tak už potom sa nedá vrátiť naspäť k rozprave.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Vážený pán podpredseda, ospravedlňujem sa, rešpektujem, samozrejme, a ďakujem.

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, mám viacero interpelácií.
Prvá je na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora. Začnem ju takou ukážkou, nie metaforou, ale skôr takou predstavou o tom, že ak si spoločnosť predstavíme, jej jednotlivé odvetvia, ako dlhý vlak, kde jednotlivé vagóny predstavujú dôležité oblasti spoločenského života – školstvo, zdravotníctvo, kultúra a tak ďalej a tak ďalej, tak otázka, čo bude na čele tohto vlaku, aké tam nájdeme zariadenie, no je tam, samozrejme, rušeň a ten rušeň sa volá veda a výskum. Som presvedčený, že tento ťahúň spoločnosti je nenahraditeľný a tam bude smerovať aj téma a taký leitmotív mojej interpelácie na pána premiéra.
Ono to má svoju históriu, nie je to úplne akože by sme začali túto tému na zelenej lúke, pretože sme sa dotkli už záležitostí ohľadom databáz, ktoré sú nevyhnutné pre prácu vedcov, doslova ako životná nutnosť pre ich každodennú prácu. Stretli sme sa s tým práve v oblasti chémie, keď vo vládnom programe predchádzajúcej vlády alebo predchádzajúcich dvoch vlád bola aj likvidácia ekologických záťaží a my sme veľmi rýchlo prišli na to, že politici síce majú veľa právomocí, ale nemajú dostatok schopností na to, aby tento problém vyriešili. Ani napokon to nie je ich povinnosť. Majú vytvárať mantinely a tie mantinely boli vytvorené tak, aby vedecká obec mohla riešiť, povedzme, aj túto dôležitú oblasť, ktorou je Slovensko zaťažené extrémne veľa, veľmi.
A v tejto oblasti nám vtedy začali pomáhať veľmi účinne vedci zo slovenskej technickej univerzity, ktorí pomáhajú dodnes, ale myslím, že na balkóne môžem pozdraviť aj pána docenta Štibrányiho, ktorý je jeden z tých, ktorý denne doslova pracuje nielen vo svojom laboratóriu medzi tými svojimi bankami, teda banky ako chemické nádoby, nemal som na mysli banky ako peňažné ústavy. A zároveň je veľmi často práve aj v teréne, veľmi si to vážime, aj mal množstvo ďalších kolegov, ale to je teraz nie leitmotív. Podstata je v tom, že som sa vtedy dozvedel, že existuje databáza od roku 1800, veľmi dôležitá, informačná, ktorá je zriaďovaná americkou chemickou spoločnosťou. Obsahuje desiatky miliónov informácií o rôznych zlúčeninách. Denne tam pribúdajú desiatky a desiatky nových. A Slovensko už niekoľko rokov, teda Slovensko ako Slovensko, ale tí, ktorí to denne potrebujú k svojej práci, vedci, výskumníci už od roku 2019 sú od tejto databázy odrezaní. Databáza sa volá SciFinder a je to databáza, ktorú využívajú vo veľkom okolité štáty, len Slovensko je Popoluška. A ak sa nejaký slovenský vedátor, chemik chce dostať k nejakým informáciám, lebo keď sme to používali, tak denne bolo 187 prístupov zaznamenaných z vedeckých pracovísk, tak teraz musia zavolať kolegiálne kamarátom na Ukrajinu, do Poľsko, do Rakúska, do Čiech, do Maďarska, prosím ťa pekne, mám tu nové zlúčeniny, potrebujem zistiť fakty o tom, nože mi to daj zistiť. Proste je to na dennej báze a je to zlé.
Interpeloval som vtedy pána premiéra Hegera, odpoveď bola nádejná, aj keď tu teraz nie je, ale fakt je ten, že musím uznať, že urobil v tej chvíli takmer všetko, čo mohol. Malo to byť už spustené od 1. januára tohto roku na štyri roky, do konca roku 2026, no len, žiaľ, fakt je ten, že napriek že to, tomu, že sa to uznalo ako mimoriadne závažná okolnosť, bez ktorej naozaj sa nedá, aby ten rušeň ťahal túto spoločnosť, rušeň menom veda a technika, dopredu, že to stále ani dnes, k dnešnému dňu nemáme.
Ja som s tým nebol spokojný a keďže tie databázy a ich financovanie spravuje ministerstvo školstva, konkrétne ten názov je nejaké centrum vedecko-technických informácií, lakonicky CVTI, tak pred nejakým časom, dva mesiace dozadu, aj pán minister školstva z tohto miesta mi prisľúbil, že jasné, že tu niet pochybnosti o dôležitosti tejto záležitosti a že sa na tom pracuje a že čoskoro to bude. No ale opäť musím konštatovať, nerád a úprimne bez toho, aby som do toho vkladal nejaký hanlivý tón, že uvedomujeme si vážnosť potreby takýchto databáz, ale ani k dnešnému dňu, pokiaľ teda mám informácie, ak sú nepresné, tak sa pánovi bývalému ministrovi školstva ospravedlňujem, ale nemáme výsledok, ktorý by umožnil do tej databázy vstúpiť. A teraz už pozor, nehovoríme len o SciFindri, ktorý používajú chemici, hovoríme o množstve ďalších databáz a tieto databázy majú klesajúcu tendenciu s tým, že ak v minulosti, ja tu mám nejakú štatistiku, nebudem tie čísla hovoriť, ony budú v písomnej časti zaznamenané, scvrklo sa to už na zlomok a je tam veta, ktorú, aha, ja rád si píšem sám svoje texty, ale tento som, túto vetu som si prečítal tak, ako by to kolegovia zo slovenskej technickej univerzity pripomenuli, a znie tak naozaj, že stojí za to, aby zaznela v tejto sieni zákonnosti: „Tento dramatický pokles,“ teda podpory databáz, „naznačuje, že štát šetrí na databázach a obmedzuje prístup vedeckej obce a ostatných výskumných inštitúcií, čím strácame zásadnú podmienku pre konkurencieschopnosť slovenskej vedy a výskumu vo svetovom meradle,“ a ten záver sa mi páči najviac, je smutný, „a pri takomto prístupe nám svetová veda míľovými rukami sa stráca a na vlaku poznania už nevidieť ani zadné brzdové svetlá.“
Takže je to možno trocha nadnesene, ale myslím, že veľmi uveriteľne. Ak som ja začal s tým vlakom, tak ten vlak, ale nie ten náš, ale ten svetový, je ďaleko vpredu a my, základný predpoklad, ja nevravím, že na tých databázach stojí desať, dvadsať nositeľov Nobelových cien, ktorí keď to budú mať, tak hneď ich bude mať, no ale bez toho sa nedá. Ak chcete, aby kováč robil svoju robotu poriadne, no tak musíme mu dať hrivnu, bez toho to neurobí, aj keď to bude majster nad majstrov, a to platí aj vo vede. Denne vstupovali naši vedci do tejto databázy, kým sme to mali k dispozícii. Za pani Lubyovej sa to zrušilo a od vtedy sa venujeme nie databázam a ich využívaniu, ale sľubom o ich obnovení.
Mám tu aj štatistiku, ktorá hovorí o tom, že nie že či majú okolité štáty databázy vedecké k dispozícii, ale že koľko majú prístupov, koľko majú centier, kde sa môžu jednotlivé vedecké pracoviská, školy, výskumné ústavy a podobné im inštitúcie denne napájať. Nuž čujme, Poliaci 23 prístupov. Ak teda jeden prístup stojí 270-tisíc eur ročne a my si nevieme dovoliť ani tento jeden zaplatiť, konkrétne v prípade tej databázy chemickej SciFinder, no tak bratia Poliaci majú 23 prístupov krát 270-tisíc. Stojí im to za to. Sú takí rozhadzovační títo naši Poliaci, alebo ako to mám pochopiť, že, že oni to bez problémov vedia zaplatiť. Rakúsko 9, Maďarsko 6, Ukrajina 1, Česko 10. A Slovensko ani jeden jediný oficiálny prístup do svetovej databázy.
Takže tu si dovolím v mene tých, ktorí o to žiadajú, v mene Slovenskej akadémie vied, v mene univerzity Komenského, v mene slovenskej technickej univerzity, v mene Slovenskej chemickej spoločnosti, aby sa po tých päťdesiatich pokusoch, ktoré oni majú zaznamenané, koho všetko už za tie roky žiadali, komu písali, koho prosili. A toto je interpelácia teda na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora, o ktorom nepochybujem, že si uvedomuje význam tejto záležitosti.
Mimochodom chcem aj z tohto miesta poďakovať, keď pred chvíľočkou som ho poprosil, aby sme sa s pánom Štibrányim na chvíľočku rozprávali o tých nevyhnutných krokoch, ktoré môže urobiť táto vláda veľmi efektívne a bez nároku na akékoľvek veľké financie s tou skládkou v Chemku Strážske, že sa tak aj uskutoční, lebo nech to zaznie, tie kontajnery musia zmiznúť do 48 hodín, keď padne príkaz, to nemôže byť otázka toho, že za kontajnery sme dali 400-tisíc eur a ony tam budú dva roky naďalej kysnúť a rozpadať sa a hrdzavieť a pomaličky sublimovať a obsah bude vytekať, a takisto vyhlásenie medzinárodnej súťaže na likvidáciu tých 1 200 ton, ktoré sú v Teplárni, plus 152 ton, ktoré sú v tých kontajneroch, tiež je rozhodnutie, ktoré nás nestojí nič, len zápis do vedeckého, teda do vestníka medzinárodných vedeckých verejných obstarávaní.
Vážený pán predseda vlády, naozaj si vážim vašu misiu, nie je ľahká a máte veľa takýchto žiadateľov, ale toto je naozaj vec prežitia vedcov a ich povinností potiahnuť tým pomyselným rušňom našu spoločnosť dopredu. Takže to je interpelácia, ktorú, samozrejme, aj s tými faktami predložím úradným postupom tak, ako sme boli upozornení pánom predsedajúcim.
Druhá interpelácia, ktorú chcem predniesť, je moja interpelácia na pána ministra Michala Palkoviča, ktorý zodpovedá v tomto čase za zdravotníctvo, rezort zdravotníctva. Tá interpelácia, ja si ju dosť dovolím, pán minister, začať poďakovaním za to, že keď som minulý týždeň mal možnosť vypočuť si váš vecný, otvorený, jasný prístup k tomu, ako ste odpovedali na otázku, ktorá je na verejnosti pertraktovaná pod takým laickým pojmom potratová tabletka, mne sa to veľmi páčilo, že ste proste bez toho, aby ste sa stavali na nejakú ideovú pozíciu a komusi chytali stranu, alebo naopak niekoho kritizovali, že ste veľmi jasne, zrozumiteľne aj pre nás laikov popísali výhody, nevýhody a ozaj sa mi to veľmi páčilo. Máte vynikajúcu schopnosť interpretovať odborné veci zrozumiteľným spôsobom, čo je vlastnosť, ktorá mnohokrát veľmi múdrym ľuďom, hej, nie je dopriata. Takže vo vašej osobe sa zjavne toto skĺbuje, ja si to vážim a veľmi sa to dobre počúvalo. A verím, že teda aj na túto moju interpeláciu budete mať možnosť zareagovať obdobným spôsobom, aj keď to bude písomný, lebo nie je to na hodinu otázok. Ja si myslím, že takéto veci vyžadujú skôr zamyslenie sa než 24 hodín na to, aby sme rýchlo poslancovi odpovedali.
A týka sa to, pán minister, témy, ktorá je vlastne veľmi známa, jasná a neviem, či vôbec som s ňou originálny, ale ja sa denne stretávam s tým, že sa na mňa obracajú ľudia pri náhodných stretnutiach, niekedy doslova pri pive alebo kdesi na autobusovej zastávke, že, prosím vás pekne, vy ste asi dali očkovať, alebo nedali ste sa, viete, máme toľko tých prípadov, každý mi hovorí, aké sú tragické dôsledky očkovania, ľudia majú také a také problémy veľmi veľké a ja ako človek trikrát očkovaný mám s tým problém, že by som veľmi rád povedal, prosím vás pekne, nepočúvajte to, lebo je to zrejme nie zo zdroja, ktorý sa dá nazvať hodnoverným, ale predsa len by som rád položil túto interpeláciu kvôli tomu, aby som možno aj pri tých rozhovoroch, a nejde vlastne len o moje rozhovory, ide o spoločenské poznanie týchto súvislosti, aj keď si uvedomujem, že zrejme otázka vedľajších účinkov vakcinácie je otvorená, veľmi zložitá a zrejme ešte k dnešnému dňu nie jasne zodpovedaná a napriek tomu tú otázku, ktorú som tu vyznačil si aj boldom, dávam pomerne jednoznačne takto.
Vážený pán minister, disponuje k dnešnému dňu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo akákoľvek organizácia vo vašej zriaďovateľskej pôsobnosti hodnovernými informáciami, ktoré by potvrdzovali, že niektoré vakcíny vyvolali závažné vedľajšie účinky? A ak áno, aké sú to z hľadiska diagnóz účinky a aká je početnosť týchto vedľajších účinkov vo vzťahu k počtu podaným vakcín, ako aj k počtu vakcinovaných osôb, a to podľa jednotlivých výrobcov.
Ja, ja som si tu dovolil napísať aj také, že fakt aby, som si vedomý, že toto je téma, ktorá stále bublá, veď ten covid sme, máme, už rúška nemáme, ale v mysli stále máme tie ťažké časy, že vôbec nemám na mysli nejakú bulvarizáciu tejto témy alebo dokonca živenie nejakých nepríjemností, ale že by som bol veľmi rád, keby sme sa vyhli tomu, napadá ma ten príklad s tým dávnym tragickým prípadom v černobyľskej elektrárni, keď bolo všetko zdanlivo v poriadku a pritom skutočnosť bola tragicky iná. Takže ak sa to dá, ja som si kvôli tomu, aby som si tu otázky, ktoré sa dajú možno interpretovať rôzne, ja tam prikladám aj tabuľku. Ja som si tam napísal tabuľku – Pfizer, Moderna, AstraZeneca, Sputnik, ďalšie, počet podaných vakcín na území Slovenska, počet vakcinovaných osôb, počet osôb, u ktorých sa vyskytli závažné vedľajšie účinky a o aké účinky išlo. Verím, že táto odpoveď umožní nielen mne, ale ako pri tých diskusiách nekonečných o tom, že čo zlé sa vakcináciou spôsobilo, zaujať jasné stanovisko. Určite nejaké vedľajšie účinky sú, ale ich percentuálne množstvo musí byť tou hlavnou podstatou odpovedi, že keďže vieme, že vakcinácia má stáročné korene a históriu a spochybňovať ju v princípe mi pripadá ako neuveriteľné pre ľudí 21. storočia. Takže to bola dvojka.
A tretia a štvrtá, ale nebudem čítať dve, lebo je to totožné, sú moje interpelácie na dvoch pánov ministrov odrazu, ale poprosím ich, aby každý zo svojej strany k tomu zaujali stanovisko. Je to aj na pána opäť ministra Michala Palkoviča za zdravotníctvo a pána ministra Milana Chrenka za životné prostredie. Týka sa toho, že som sa viackrát stretol s otázkou ľudí, ktorí, ale opäť to trocha súvisí s covidom, ktorí mali problémy, zdravotné, po covide s pľúcami, že v minulosti Slovensko ako veľmoc jaskyniarstva, naozaj 6-tisíc jaskýň, ak sa nemýlim, z toho 14 je prístupných, boli využívané jaskynné priestory nielen na osvetu kultúrnu a prírodnú a poznania týchto našich hodnôt, ale aj na speleoterapie. Fungovalo to, detičky chodili, bolo to pod dozorom lekárov, mali tam svoje hodiny, odležali si to a výsledky boli priaznivé. Ja už som v tejto veci konal a prišla vtedy odpoveď od pána docenta doktora Petra Pružinca, ktorý má na starosti klinickú imunológiu a alergológiu, kde hovorí: „Klimatické pobyty pre pacientov s chronickými chorobami dýchacích ciest tu existovali dlhé roky. Takýto pobyt musí byť, samozrejme, pod dozorom lekára, má svoje časové obmedzenie, ale aj výber prostredia, nie každá jaskyňa je vhodná. Speleoterapia má svoje miesto pri rehabilitácii pacientov s astmou a pri vybraných diagnózach z pohľadu závažnosti aktuálneho stavu môže zlepšiť celkový zdravotný stav pacienta." Toľko reč odborníkov a keďže speleoterapia je k dnešnému dňu zastavená na nulu, sú na to rôzne dôvody, pán minister životného prostredia zase bude môcť zrejme povedať, že, že sú tam nejaké výhrady zo ŠOP-ky, ktorá hovorí, že nie sú na to vhodné celkom priestory, že to môžu, do istej miery môže poškodzovať jaskynné prostredie.
Ja nechcem vyjadriť touto interpeláciu presvedčenie, že je to jednoduchá téma, ale keď to v minulosti fungovalo, keď sa to dalo urobiť tak, že ľudia, ktorí boli v tých sieňach, kde si neprekážali s návštevníckymi sprievodmi a naozaj tie výsledky sú medicínsky potvrdené, tak ja si myslím, že je takou dobrou našou akože povinnosťou čestnou a potrebnou, aby sme možno zvlášť aj po tom covide, keď tie pľúca vo všeobecnosti dostali záťaž a u niektorých ľudí sa to prejavuje závažnými nejakými dôsledkami, možno aby sme umožnili opäť obnoviť speleoterapiu, tak by som poprosil obidvoch pánov ministrov, keby v duchu toho textu, ktorý je tam podrobnejšie rozvádzaný, ale ten leitmotív je jasný, proste pomôžme im, keď môžeme, ak to fungovalo dlhé roky bez problémov, tak by bolo dobré, keby sa ministerstvá dohodli, vaše, že teda je to nielen dobré pre zdravie ľudí, ale že neublížime ani zdraviu slovenských jaskýň.
Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo, skončil som a ďakujem aj pánom ministrom, aj pánovi premiérovi, že teda sa bude už s nimi zaoberať nie kvôli povinnosti, že tak sa to má, ale kvôli tomu, že myslím si, že tie otázky obsahujú podstatu, ktorá môže životu v spoločnosti pomôcť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Považujem možno aj za takú vec šťastia, že práve tento príspevok pána poslanca Budaja zaznel teraz, keď sa už blížime k záveru. Lebo obsahoval také niektoré filozofické motívy, ktoré prisúdili tejto vláde na základe programového vyhlásenia celkom zaujímavé a najmä potrebné miesto. Naozaj podľa toho, ako to on aj vyhodnotil, ja s tým súhlasím, aj podľa toho, ako to vnímame, aj na základe slov, ale aj takých historických nejakých súvislostí spojených s členmi vlády, že táto vláda sa postaví a stavia na správnu stranu histórie tohto ťažko skúšaného a rozdeleného nielen Slovenska, ale vnímame aj Európy a celého sveta. O to dôležitejšie je, že tá pozícia jasne hovorí, kde stoja. Vieme, že nie všetci sa s nimi stotožnia. Taká vláda nebude nikdy, ktorá by mala všeobecnú podporu, ale o to je to cennejšie, že vnímajú tie siločiary dnešnej doby a že budú stáť tam, kde, myslím, nieže to si želá nejaká časť tohto pléna, to by bolo málo platné, ale tam, kde to potrebuje Slovensko. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za túto faktickú poznámku. Naozaj je to obrovský problém, začalo sa to riešiť v roku 2020, menovite sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády, spomína sa tam Poša, spomína sa tam Chemko Strážske, spomína sa tam aj Dubová. Osobne som sa pričinil na tom, aby to tam bolo, prišli tam ministri, prišli tam odborníci, prišli tam vedci a naozaj to, čo sa 36 rokov neriešilo, sa začalo riešiť, ale treba pokračovať. Urobil sa veľký kus práce, ale ešte ten väčší je pred nami, takže súhlasím, treba nám aj nechať odkaz pre budúce vlády. Toto sa musí doriešiť, lebo tie polia, tá kontaminácia, to bude ešte nejaký ten rok trvať. A tie sudy, tých 1 200 ton, to treba spratať do roka s tým, že táto vláda, ju ešte raz takto prosím, vyhlási medzinárodnú verejnú súťaž na likvidáciu PCB-čiek, pretože je to naozaj najväčšia ekologická záťaž tohto druhu na svete a už neni najmenší dôvod na to, aby sme povedali, že raz sa to nejak vyrieši. Nevyrieši sa to raz tak, musíme to vyriešiť my hneď a teraz v tomto ešte období vášho mandátu. Pekne prosím, tie dve veci treba vykonať, sú zrealizovateľné, opakujem, kontajnery schovať do Teplárne a súťaž vyhlásiť, aby sa našili tí najlepší na svete, ktorí to vedia. Skúsenosti hovoria, že vo svete sú odborné kapacity, ktoré dokážu bez ďalších škôd zlikvidovať aj takéto obrovské množstvá. Nebude to jednoduché ani lacné, ale je to nevyhnutné. Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda vlády, vážené pani ministerky, páni ministri, mám na úvod takú otázku, možno trocha ľahšiu, že čo keby také programové vyhlásenie vlády malo aj nejaké svoje motto. Ja by som navrhol napríklad takéto: Cieľom je dobrý život občanov. K tomu nás majú viesť ľudia, slušní a charakterní a zároveň aj odvážni, ale nie veľmi, ani málo, tak niečo medzi zbabelosťou a bezhlavým útočením. Neviem teraz, či pán predseda vlády sa usmieva alebo nie, lebo možno je jediný, ktorý možno v tejto chvíli tuší, skadiaľ som si tieto slová požičal. Aj on si ich požičal, lebo sú dvetisíc rokov staré a pochádzajú, dvetisíc nie, vyše tisíc, pochádzajú od Aristotela a on ich použil vo svojej knižke Rýchlokurz geniality, myslím, že ich môžte nájsť na strane 299 a mne sa celkom páčili. Hovorím si, tak začnem takto. Napokon tá knižka je dobrá, pán predseda, ja som mal vlani problém, keď som ju potreboval kúpiť, možno som musel obehnúť viacero kníhkupectiev. No ale teraz podstatnejšie.
Ja veľmi oceňujem, že keď som pred pár dňami napísal pánovi premiérovi a zároveň aj niektorým rezortným ministrom jednu prosbu ohľadom toho, aby programové vyhlásenie vlády, ale nielen to, ale najmä aktivita vlády tak krátko obmedzená tými niekoľkými mesiacmi bola zameraná aj na likvidáciu obrovského problému na východnom Slovensku, ktorý je spojený s PCB-čkami, polychlórovanými bifenylmi, problém, ktorý 36 rokov nikto neriešil a musím povedať v súlade s pravdou, že začal ich riešiť až po tých 36 rokoch vlády Matoviča a Hegera a s vecou sa pohlo, aby táto vláda využila svoj mandát na to, aby sme pomohli konečne ľuďom v tom trojuholníku smrti, aby sme prestali hovoriť o tej krutej realite, že aj dnes ešte stále s materským mliekom pijú deti v tomto trojuholníku PCB-čky a aby teda neurobil zázraky, pretože, samozrejme, zázraky urobiť za ten krátky čas nemôže, ale som ho doslova poprosil o dve veci a veľmi oceňujem, že uplynul krátky čas a dostal som na vedomie správu, ktorou pán premiér požiadal rezortných ministrov, aby zvážili, akým spôsobom by mohlo sa s touto vecou pohnúť.
Takže, pán premiér, ďakujem, určite ste nemali len tento problém, ale bolo to veľmi hybné a dvižné a výsledok je ten, že v PVV-čku nachádzame v časti, ktorá je venovaná životnému prostrediu, práve aj vetu, že táto vláda pristúpi k urýchlenému likvidovaniu záťaží ekologických, environmentálnych .To slovo urýchlene si veľmi vážim, lebo to znamená, že využije čas, ktorý má na vládnutie, na spravovanie, čože vládnutie, na zodpovednosť za túto krajinu, aj na túto vec.
Takže tie dve veci aj si dovolím pripomenúť, lebo sú veľmi dôležité a najmä sú beznákladové a zrealizovateľné v tomto krátkom období. Prvá vec je, že tých 17 kontajnerov, ktoré obsahuje 152 toho prudkého jedu najväčšej záťaže na svete tohto typu, treba urýchlene presťahovať z toho voľného priestranstva, kde je to zbytočne už vyše roka na daždi a na slnku a začína to sublimovať a začína byť problém s izoláciou, aby sa presunuli do lokality Tepláreň, aby sa prestalo hovoriť o tom, že komu patrí, kde patrí, tá budova je obrovská, k tomu slúži bez problémov, a aby sa pre tých 1 200 ton PCB-čiek, ktoré sú dohromady v tomto areáli, bez meškania, veľmi o to prosím, pán premiér, vypísala medzinárodná súťaž, ktorá prinesie zodpovedného likvidátora, ktorý po tých 36 rokoch nás zbaví tejto záťaže, tak toto je tá podstata. Ja, samozrejme, viem, že s tým budú spojené ďalšie veci, ktoré budú presahovať mandát tejto vlády, dačo vie aj o tom pán minister Bíreš, neraz sme o tom spomínali, bude treba využiť nielen likvidáciu tých 1 200 ton, ale máme tam stovky hektárov polí, ktoré musíme očistiť, na to sú múdre kombinácie zeolitov a humínových kyselín, máme špecialistov vynikajúcich aj vo Výskumnom ústave agroekológie v Michalovciach, páni Hecl a Tóth vedia, aké políčka sú založené. A ja z tohto miesta chcem veľmi poďakovať tomu, že nie my politici, čože môžme si tu porozprávať, ale že sa múdro politici spojili ešte s múdrejšími, a to s obcou vedeckou, odbornou. Konkrétne musím spomenúť pána docenta Štibrányiho, ktorý aj v týchto dňoch pracuje v Chemku Strážske na likvidácii PCB-čiek tak postupom, ktorý bol dohodnutý, a veľmi prosím aj o udržanie tejto spolupráce alebo ešte utuženie s vedeckou obcou, pretože to je nesmierne dôležité. Takže to je jedna vec, ktorú som chcel spomenúť.
Druhá vec sa týka lesníctva, samozrejme, ako lesník som si musel vyhľadať vetičku, ktorá je venovaná lesom. Tu si len dovolím s istým úsmevom poprosiť, že aj keď si vážim, že je tam napísané, že vláda bude dbať na dlhodobé zvýrazňovanie alebo ochranu lesníctva, pán premiér, lesníci majú 700 rokov za sebou a ešte pár storočí ich čaká, až tak veľmi ich chrániť netreba, ale treba chrániť lesy. Takže treba tú vetu preštylizovať aspoň takto virtuálne, v tejto chvíli treba nám trvalo chrániť lesnú produkciu, lesy, ich stabilitu a možno tým spôsobom, ktorý sme do predchádzajúceho PVV-čka zakomponovali historicky prvýkrát, a to prírode blízkym hospodárením. Takže to je poznámka na to, ale, samozrejme, táto veta je zrozumiteľná aj bez tejto opravy, viem, o čo ide.
Jedna vec ešte sa týka aj možno takej nevďačnej veci, ktorá by sa nemala spomínať, ale, pán premiér, ja ju predsa len spomeniem kvôli tomu, že pán Ján Marosz, donedávna generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, je tak trocha mojím politickým objavom. Kedysi som prišiel ja na to, že nejaký chlapec v Žiline dokázal odhaliť korupciu a veľmi tvrdým spôsobom, a odvážnym, usvedčil tam korupčníka na katastrálnom úrade a k tomu pribudli ďalšie skúsenosti s tým, že tento pán je nielen odvážny z hľadiska protikorupčného zápasu, ale je aj dobrým odborníkom. Ja viem, týka sa to aj pána ministra, ľahko sa radí, kto by kde mal byť, dačo o tom viem, neberte to, neodvážim sa povedať nič, že kto by kde mal byť a kto by kde nemal byť. Je to vaša kompetencia, my sa do toho nemáme čo starieť, len ten Marosz je naozaj chlap na mieste po každej stránke a ja musím na tomto mieste povedať, že mi je veľmi ľúto, že práve takýto človek odchádza. Ja nevravím, že na jeho miesto prichádza niekto horší, ale dobrých ľudí nikdy nie je veľa a je dôležité, ak si dokážeme takýmto spôsobom takýchto ľudí vážiť aj keď, no. To je poznámka, ktorú som si mohol aj odpustiť, ja sa za ňu ospravedlňujem a už len posledná poznámka.
Ja rád, úprimne a s presvedčením podporím hlasovaním toto vyhlásenie. Nie kvôli tomu, že by bolo ideálne, ideálne nie je ani hlasovanie, ani my, ani ja, ani členovia vlády a nie kvôli tomu, že sme sa tak dohodli a že je to akási politická dohoda. Len kvôli tomu ho podporím, že budem konať v súlade s ústavou, ktorá ukladá aj mne, aj každému z nás, aby sme hlasovali a rozhodovali v súlade so svojím presvedčením a svedomím, tak ako nám to ukladá, myslím, § 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, takže budem sa aj v tomto prípade ňou riadiť. Takže ďakujem pekne, držím vám palce a vážim si, že ste sa podujali na túto úlohu, pretože tie kreslá sú horúce, veľa vďaky sa možno nedočkáte, ale treba počkať na ten 30. september, keď ma dneska nejakí redaktori spovedali, že ako hodnotím pána Ódora v porovnaní s pánom premiérom Matovičom a ďalšími predchodcami, ja hovorím, to nechajme tak, nehodnoťme, uvidíme, čo sa udeje po tom septembri a ja vám prajem, aby ste vstúpili do histórie Slovenska ako vláda, ktorá odskúšala nový rozmer demokratického riadenia štátu a nebola to zlá skúška.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Kéry, vy ste rozhľadený človek a myslím, že do istej miery nás možno spája aj taký pohľad na Slovenské národné povstanie. Iste poznáme dobre všeobecne históriu. A poprosím vás, aj keď nebudem originálny, skúste mi teda povedať v kontexte toho, čo hovoríte o podpore Ukrajiny z hľadiska zbraňových systémov z Európy včítane teda aj Slovenska, ako hodnotíte ten fakt, že počas Slovenského národného povstania dostávali povstalci práve z územia Sovietskeho zväzu, vtedajšieho, pomerne silnú zbrojnú podporu. Alebo ak by sme si pomohli ešte iným príkladom, aj keď vždy príklady do istej miery, ja viem, že môžu aj pokrivkávať. Ako hodnotíte tie konvoje, ktoré išli severným oceánom, naozaj veľmi výdatné, zo Spojených štátov do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, o ktorých teda znalci hovoria, že napokon v konečnom dôsledku rozhodli o tom, že bol schopný Sovietsky zväz byť hlavným článkom víťazstva druhej svetovej vojne. Ak to stihnete, ďakujem. Ak nie, môžte mi to povedať aj osobne potom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj pánovi Takáčovi, že ma nezabudol spomenúť. Ja napokon ho možno aj prekvapím, že má pravdu. Však ja som ju neraz aj priznal. Boj, a to napokon aj po mojej ľavici sediaci pán vtedajší tajomník Martin Fecko, o to, aby z fondu obnovy a odolnosti rezort pôdohospodárstva dostal primeranú čiastku, mal doslova dvojročné trvanie. Mal svoje fázy a mal aj svoj výsledok, že som musel priznať, že som ako minister po tejto stránke bol absolútne neúspešný. Dokonca som bol jediný minister, ktorý keď sa hlasovalo o posunutí tohto komplexného materiálu fondu obnovy do Bruselu, hlasoval som proti, hoci som bol vtedy požiadaný, aby som radšej nebol na vláde, aby som nekazil obraz. Ja som ho pokazil. Takže uznávam, pán Takáč, a to treba vedieť povedať na rozdiel od vás, ktorí hovoríte často nepravdy, že si musíme vedieť priznať aj chybu. Bola to moja možno nie osobná, ale výkonnostne iste slabá pozícia, že napriek tomu, že sme začali s miliardou dvesto miliónov a postupne sme klesali, ministerstvo pôdohospodárstva bolo hnané po nociach k tomu, aby prepracovalo materiály a naozaj aj na tomto mieste im musím poďakovať, desiatkam ľudí, ktorí na tom tvrdo pracovali. Nuž, Mičovský bol neúspešný, vy ste to pripomenuli a ja to priznávam aj na tomto fóre celkom rád, nie kvôli tomu, že by ma to tešilo, ale kvôli tomu, že niekedy aj keď urobíte všetko, neurobíte nič a toto bol ten prípad. Takže pravda nech zaznie aj vtedy, keď sa nám nepáči. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja využijem túto možnosť tak, aby som teda nielen oznámil, že sa bude hlasovať zajtra o jedenástej hodine o tomto návrhu, ale zároveň, že som rád, že vďaka iniciatíve pána poslanca Fecka sa plní jeden z takých záväzkov, ktorý sme dali práve množstvu tých, ktorí naozaj dačo zdedili a zistia, že musia pätnásť rokov čakať na to, aby mohli svoje dedičstvo začať užívať. Takže aj keď je to teda jeden z mnohých, ktorý bolo treba plniť, ja som rád, že sa to podarilo. Martin, ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda.
Ctená snemovňa, v súlade s príslušným zákonom, som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo za spravodajcu k tomuto návrhu, ktorý má tlač 1690, predkladám obligátnu informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií našej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Keďže vychádzam z oprávnení, ktoré pre mňa sú z toho § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh tohto zákona prerokovali následne výbory: ústavnoprávny a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.