Videokanál poslanca

Pán poslanec Baránik, pán poslanec Žiak, pán poslanec Stančík, veľmi pekne ďakujem za to, že ste si ma v tejto búrke hejtu zastali, padne to dobre.
Pani poslankyňa Tabák, pani poslankyňa Sulanová, ďakujem veľmi pekne, že bolo počuť aj ženské názory, a dokonca si vážim aj to, že teda rôzne, že sme videli to spektrum, a je to pochopiteľné.
Pán poslanec Kočiš, veľmi pekne ďakujem, že napriek tomu, že sme úplne inde hodnotovo, názorovo, tak ste mali jeden veľmi slušný príspevok. Ďakujem.
A všetci ostatní páni, prosím vás pekne, vy si uvedomujete, že ste reagovali na článok, ktorý som prečítala, článok Matúša Ritomského z roku 2014, pretože to ešte stále platí, lebo tie argumenty sú stále rovnaké, že som nič iné neurobila, len som prečítala článok Matúša Ritomského, ktorý teda pojednáva o práci biológa Scotta Gilberta, ktorý nám ukázal rôzne pohľady na to, kedy začína život. Nič iné som neurobila, len som vám teda prečítala, ako všelijak sa dá pozerať na začiatok života, a poprosila vás o pochopenie, že nielen ten váš pohľad existuje, pretože my, my sme... my máme iný a jednoducho je tu rôzne spektrum spoločnosti, ktoré má, a každé má teda iný pohľad na ten začiatok.
Chcela som vám úprimne ukázať, že to nie je o zle a dobre, a prosila som vás o pochopenie, aby ste ma nevnímali ako zlo. Skúste si prejsť, pozrieť svoje faktické poznámky. Skúste si pozrieť tie osobné urážky. Ani jeden z vás ostatných nereagoval k veci. Všetci ste reagovali na mňa osobnými urážkami.
Páni, to vy máte byť to dobro? Naozaj? (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vítam všetkých kolegov a - raz, dva, tri, štyri - kolegynky. Vitajte!
Budem reagovať aj na to, čo tu bolo povedané, ale aj na to, čo bolo povedané včera, lebo toho bolo viacej. Na začiatku chcem ale pozdraviť tam hore mladých saskárov z Košíc. (Rečníčka zamávala rukou smerom k balkónu.) Ahojte!
A budem reagovať preto, lebo hneď, keď vidím už, kto je prihlásený, a vidím, ako začala diskusia, tak sa ideme baviť o niečom, čo sa vlastne dá jasne vysvetliť, a úplne na faktoch, tak ako som sa včera bez nejakých emócií, aj keď vždy mi to ide, priznávam, snažila používať štúdie, snažila používať prieskumy a vysvetliť vám, že nie je pravda, že takýto zákon chce väčšina spoločnosti, že nie je pravda, že to sú neodôvodnené prípady, že je potrebné myslieť aj na tú ženu, a čo všetko tej žene spôsobuje, ak ju donútite nechcené dieťa, porodiť nechcené dieťa, a čo to znamená aj pre to dieťa. Tak hneď teraz sa budem snažiť vecne hovoriť k tomu, kedy vlastne ten život začína, lebo stále máme o tomto tu polemiku. Tak som si dala tú námahu, ale teda ešte predtým, aby som neurazila kolegov, ktorí včera na mňa reagovali, tak skúsim opäť vecne reagovať.
Pán Kotleba, vy ste hovorili včera o tom, že ste sa pýtali, že či žena pri tom nebola, že teda keď príde k tomu tehotenstvu, veď teda to sa nestane len tak, hej, to sa stalo len jednej a žiadnej ďalšej, žiadnej sa to nestane len tak. No áno, bola, len bol predtým aj muž, ale vy, vy navrhujete len sprísnenie pre ženu. Vy, vy nenavrhujete vazektómiu pre mužov, ktorí odišli od tých žien a detí. Ako keby ste navrhli, ja som proti, hej, lebo však sloboda, ale toto nenavrhujete. Vy navrhujete, že žena na váš príkaz musí, musí odrodiť a odnosiť dieťa, lebo vy ste sa rozhodli, že to musí byť. To je jedno, či ona. Teraz nehovorím vy konkrétne, ale tak celkovo, prosím, neberte to ani ako urážku, len chcem vám osvetliť moje videnie. Pýtali ste sa na tú štúdiu, ktorú som menovala. Nebolo vám jasné, že hovorili ste o tých deťoch žien, ktoré majú horší vývoj ako to, keď sa nenarodili.
Tak ja to ešte raz prečítam. To je, bolo to konštatovanie - deti žien, ktoré už majú v čase snahy o potrat, tie deti, ktoré už sú na svete, vykazujú horší vývoj, ak ich matke sa nepodarí ísť na potrat, ako deti, ktorých matka ten potrat absolvuje. Čiže bavíme sa o tých deťoch, ktoré už tá žena má. Tak len na vysvetlenie.
Hovoríte často o slobode zabíjania detí. Úplne jasne sme si na začiatku vysvetlili, že nejde o zabíjanie a nejde o deti. Keby išlo o zabíjanie, tak by sme mali na to paragraf v Trestnom zákone. Nemáme, pretože to nie je vražda. Všetky tie ženy, tie nešťastné ženy, tie nešťastné osoby, tie nie sú vrahyne a je to od vás strašne nefér, keď to používate, páni, všetci, lebo nešli ste v tých topánkach, nezažili ste si to, nie je to pekné. Takže nie sú to vrahyne, nie je to zabíjanie. Nie sú to deti, je to embryo. O tom budem ešte hovoriť, ale dieťa je to, keď to teda sa narodí, má nejaké vedomie, cítenie a tak ďalej.
V tomto momente to jednoducho dieťa nie je a na rozdiel od tej ženy v tomto momente to budúce dieťa, ak by si to tá matka priala, tak v tomto momente nevníma, necíti bolesť, nemá vedomie na rozdiel tej od tej ženy, ktorú nútite do životných postojov, s ktorými ona sama nesúhlasí, a používate na to jej vlastné telo.
Hovorili ste, že môžem vďačiť, to aj pán Kuffa spomínal, že môžem vďačiť mamine a tatinovi, že som tu. No neuveríte, môžem vďačiť mamine, a nielen tým, že ma porodila, ale tak typicky slovensky, kresťansky, neuveríte, mojej mamine sa stalo, že zostala na mňa sama. A to teda ja som dosť číslo bola, to mi asi veríte (povedané so smiechom), nemala to so mnou ľahké a napriek tomu vydržala, ustála to a myslím si, že dnes moja mamina na mňa môže byť hrdá. Môžme sa názorovo nezhodnúť, ale myslím si, myslím si, že nie je sa za čo hanbiť, a ustála to sama, zatiaľ čo môj otec mal inú robotu, a ja som v dospelosti spoznala svojich ďalších troch nevlastných súrodencov. Každú jednu tú matku opustil. Tak typicky, kresťansky, viete.
Áno, tie maminy sa rozhodli a zvládli to a česť im patrí, ale keby sa rozhodli do toho neísť, nikto by im to nemal právo vyčítať, lebo je to ich vec. Ja by som tu dnes nebola, nijak by som netrpela, lebo by som to nevedela. Takže pozor na to, keď súdite a komu všetkému máme ďakovať, neboli ste v tých topánkach.
Hovorili ste o tom, že keď som teda prečítala, ako je to stanovené, že do 38. týždňa je to plod, tak vtedy, dovtedy, ako nejde o novorodenca, a hneď ste mi dali do úst, že ja vlastne som v pohode, že do 38. týždňa môžu byť tie deti zabíjané. V žiadnom prípade, pán Kotleba, lebo vtedy už naozaj to dieťa cíti, vníma, a ja som aj sama rozmýšľala nad tou hranicou, no tou hranicou je asi to utrpenie, že, že keď je to v nejakom momente, ešte to nevníma, necíti, tak jednoducho necíti ani to utrpenie, tak tá... na rozdiel od tej ženy, tak asi, keď začne niečo vnímať a cítiť, tak tam je ten moment, kedy už každý z nás si povie, že toto už je hranica, kedy jednoducho, za ktorú už nechceme ísť. No a ja si osobne myslím, že si to o mne ani nemyslíte, pán Kotleba, že niečo takéto by som schvaľovala, že do 38. týždňa.
Pani Drábiková tu nie je, pani kolegyňa, ale hovorila o tom, že náš ďalší vývoj neurčuje, či sme chcení, alebo nechcení. No, samozrejme, že určuje. No keď sa narodíme niekde do detského domova, niekde, kde o nás nikto nestojí, keď nás v osemnástich vyhodia na ulicu, keď nemáme celý život žiadnu podporu, keď sa narodíme do rodiny, kde o nás nestojí matka, keď sa, keď sa dievča narodí do takej rodiny, kde je v detstve znásilňovaná a v pätnástich má ďalšie deti, a potom ten život chce ukončiť samovraždou ako ten prípad, o ktorom som vám hovorila. No, to už predurčilo, bohužiaľ, predurčilo jej, to, kde sa narodila a v akej situácii, to, že život bude mať jednoducho ťažší jak ost... ako ostatní. Nie je pravda, že nie. Môže to zvládnuť, ale aj nemusí. A potom je ten život a to utrpenie, o ktorom tu hovorím, oveľa väčšie.
Pani Drábiková hovorila, že sa o tom, že sa bude za mňa modliť. Ďakujem jej veľmi pekne za to, kľudne nech to robí, len pozor, poznám napríklad prípad matky, ktorá, kým otec bil jej deti, vo vedľajšej izbe sa modlila k Bohu, aby jej dal silu, aby zasiahla. No tak ako ja mám radšej teda akčnejšie ženy. Možno to modlenie nestačí, možno by bolo lepšie sa, a to sa zhodneme všetci, jak sme tu, zaujímať o to, aby sa zlepšila životná úroveň žien, aby sa zlepšila rovnoprávnosť žien a aby chceli tie deti mať, lebo tam asi všetci máme zhodu, že sem by sme mali smerovať, že zákazmi a príkazmi aj tak nič nevyriešime, len zvýšime potratovú politiku alebo prípady, ktoré, keď nie sú peniaze, tak deti skončia niekde v latrínach a potokoch, ako sme už na Slovensku mali, keď sa teda žena nedostala k interrupcii.
Pán poslanec Kuffa spomínal... spomínal rôzne veci. Pán poslanec, vy často, keď sa bavíte so ženami alebo keď sa bavíte aj so mnou, veľmi často ma urážate, dehonestujete, vysmievate sa. Nazývate ma, keď som bola naposledy u vás, ste ma nazvali LGBTI, a, a že patrím k... prepáčte, citujem, „k buzerantom a že som mužatka“ a takéto veci. Naposledy, Mirko Žiak bol pri tom (reakcia z pléna), dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre. Pán Kuffa, neklamem, a teda pozor, Boh vás vidí. Ja by som len chcela povedať, ja by som len chcela povedať, že nie je to pekné.
Ženy a matky a celkovo ženy, to je časť populácie, ktorej vďačíte aj vy, že existujete. Stále tu o tom rozprávate. No treba si to uvedomovať aj voči živým ženám. Aj keď máte iný názor, takto dehonestovať kolegyňu, osobu, to je jedno, či muža, alebo ženu, ale keď sa tu akože zaštiťujete nejakou ochranou, a potom takto sa správať k ženám, to, ako o nich hovoríte, nie je to od vás pekné. Ja vás chápem, je to pre vás veľmi intenzívna téma, pretože chápem vás preto, lebo aj pre mňa je. Ale mohli by sme sa baviť napriek tomu, že máme iné názory, aj slušne.
A teda, toto je to dôležité a o tom hovoril aj teraz pán Čepček, že či sa nehanbím byť predsedníčkou zdravotníckeho výboru, keď teda neviem, kedy začína život. Pán Kuffa, asi ste múdrejší ako ja, pripúšťam môže to byť, životné skúsenosti. No tak som si teda snažila zistiť, či som fakt ja tak mimo alebo či aj ostatní nemajú úplne jasno, alebo tie rozdielne pohľady, a prišla som k článku, ktorý dosť napovie. Písal ho profesor biológie Scott Gilbert vo svojej práci When Does Human Life Begin. Hneď, opisuje tam hneď niekoľko pohľadov, ktorými sa možnosť vedeckého hľadiska na otázku pozrieť.
Ten pohľad môže byť metabolický, genetický, embryonálny, neurologický či ekologický. Každý z nich definuje najvýznamnejší moment vo vzniku ľudského života niekde inde. Nebudem teda zaťažovať všetkým... (rečníčka listuje v materiáloch na rečníckom pulte) a len hľadám okolo seba, lebo citujem z článku, ospravedlňujem sa, potom budem musieť nájsť autora. Ja som si nezapísala meno slovenského autora, ktorý, ktorý tento článok preložil, aby som mu to teda nezobrala, ja si to potom nakoniec pozriem.
No podstatné sú tie pohľady. Takže máme tu taký tzv. metabolický pohľad - a poďme trošku do tej biológie, keď tu všetci o tom hovoríte. Spermia aj vajíčko sú samé osebe jedinečné formy života. Obsahujú potenciál vzniku ľudskej bytosti ešte predtým, ako sa spoja. Samotné spojenie dvoch pohlavných buniek je iba jednou z fáz plynulého a nepretržitého procesu zachovávania života. Z metabolického pohľadu v tomto procese neexistuje okamih, o ktorom by sme mohli povedať, že pred ním neexistoval ľudský život. Ani samotné oplodnenie nie je okamžitá udalosť, ale skôr kontinuálny proces. Ľudský život nemá žiaden presne definovaný začiatok. Určovanie hraničných okamihov bude vždy iba umelým konštruktom. Biológovia ich definujú pre svoje praktické potreby alebo pre potreby ďalšieho výskumu, nie ako odpoveď na etické či filozofické otázky.
Máme aj iný pohľad, genetický alebo embryologický. Z tohto pohľadu je najdôležitejšou udalosťou vznik genómu nového jedinca. Tento moment je často popisovaný ako splynutie mužskej a ženskej pohlavnej bunky, teda oplodnenie alebo počatie. Gény pochádzajúce z dvoch rôznych zdrojov sa spoja do jedného nového, unikátneho súboru génov a vzniká zygota, ktorú pán Čepček opisuje vo svojej správe, o ktorej som ja hovorila, čiže pre tých kritikov, ja som nehovorila o zygote, ale pán Čepček to má v dôvodovej správe. Niektorí považujú práve vznik zygoty za okamih, od ktorého sa odvíja jedinečnosť ľudského jedinca a jeho odlišnosť od všetkého ostatného. Tak ako sme videli v dôvodovej správe, takto to vníma aj pán kolega Čepček.
Určiť konkrétny okamih oplodnenia však nie je vôbec jednoduché, dokonca to nie je možné. Po tom, čo sa spermia uvoľní, a predtým, ako vôbec získa schopnosť oplodniť vajíčko, musí pobudnúť približne 7 hodín v ženskom reprodukčnom trakte. K samotnému vajíčku musí putovať približne 10 hodín. Splynutie vajíčka a spermie je kontinuálnym procesom sérií biochemických reakcií. Keď sa spermia dostane dovnútra vajíčka, stretávajú sa ich chromozómy a vytvárajú organizmus nazvaný zygota. Celý tento proces trvá 12 až 24 hodín a ďalších 24 hodín je potrebných na formovanie zygoty. V žiadnom z na seba nadväzujúcich okamihov nie je možné určiť jeden jediný, ktorý by sme mohli nazvať oplodnením.
Aby to nebolo také jednoduché, existuje ešte argument dvojčiat. Jeho pointa spočíva v tom, že aj keď je zygota geneticky unikátna, v priebehu ďalších 14-15 dní od svojho vzniku sa môže rozdeliť na dve alebo viac identických zygot. Nestáva sa to často, ale pokiaľ existuje možnosť, že sa zygota rozdelí, nemožno povedať, že by bol proces jej individualizácie zavŕšený. Pre lepšie pochopenie tohto argumentu si predstavte nasledovnú situáciu. Predpokladajme, že vajíčko je oplodnené a predpokladajme, že v tomto okamihu vzniká ľudský život. Z katolíckej perspektívy do zygoty vstupuje duša, zo sekulárneho pohľadu sa stáva vlastne osobnosťou. V priebehu niekoľkých dní sa však zygota rozdelí na dva identické organizmy. Znamená to, že sa rozdelí aj duša? Lebo podľa katolíckej náuky toto nie je predsa možné. Ani v sekulárnom slova zmysle nie je možné, aby sa z jednej osobnosti stali dve identické osobnosti delením. Až v okamihu, keď nie je možné ďalšie delenie zygoty, možno hovoriť o vzniku jedinečného ľudského života, preto z tohto embryologického pohľadu, ku ktorému sa prikláňa aj pán Čepček, nezačína ľudský život okamihom oplodnenia, ale skôr procesom gastrulácie, po ktorom sa už zygota nemôže deliť.
Ďalší rozmer predstavuje ešte iná možnosť, ktorú má zygota skôr, ako sa usadí v maternici. Podľa odhadov polovica alebo dokonca dve tretiny oplodnených vajíčok sa rozhodnú, že nebudú pokračovať vo svojom vývoji a stanú sa súčasťou placenty. Pokiaľ vznik zygoty označíme za vznik ľudského života, musíme sa vyrovnať s faktom, že viac ako polovica týchto ľudských životov skončí samovoľným potratom. Všetky možnosti vývoja, ktoré má zygota po svojom vzniku ešte pred sebou, komplikujú presvedčenie, že v okamihu počatia vzniká aj jedinečný ľudský život.
Existuje ďalší pohľad kedy začína ľudský život, neurologický pohľad. Mozgová aktivita je nevyhnutným predpokladom pre všetko to, čo robí ľudí ľuďmi. Pokiaľ mozog prestane vykazovať známky aktivity, hovoríme o tzv. mozgovej smrti a človek s mozgovou smrťou je súčasnou medicínou považovaný za mŕtveho. Pokiaľ je na konci ľudského života koniec mozgovej aktivity, no tak na jeho začiatku by sa teda logicky dalo odvodiť, že by mal byť začiatok mozgovej aktivity. Je to moment, kedy prvýkrát mozgovú aktivitu vieme zaznamenať. Niektorí vyznávači tohto neurologického pohľadu považujú za prvý a významný okamih, a to vás poteší, 8. týždeň tehotenstva. V tomto období je u embrya dokončená organogenéza, čo znamená, že už u neho môžete pozorovať jednoduché, aj keď ešte nevyvinuté formy orgánov vrátane nervového systému. O tom často hovoríte, keď hovoríte o ručičkách, nožičkách a podobne.
Oponenti ale na toto namietajú, že nervový systém je v tomto štádiu iba málo rozvinutý a neumožňuje žiadne racionálne reakcie, a toto je to dôležité, neumožňuje prežívanie strachu, bolesti ani vedomé reagovanie na podnety, preto 8. týždeň tehotenstva podľa ich názoru nezohráva rozhodujúcu úlohu pri vzniku bytosti s ľudskými atribútmi. Počas vývoja nervového systému a mozgu existujú ďalšie dôležité okamihy, v 20. týždni sa ukončuje vývoj talamu v oblasti mozgu, ktorá umožňuje integráciu nervového systému. Podľa niektorých filozofov v tomto období nadobúda ľudský plod schopnosť racionálneho myslenia.
Približne v 24. týždni až v 27. týždni vývoja ľudského plodu možno pozorovať prvé známky činnosti mozgu pomocou EEG. Neprítomnosť signálov mozgovej aktivity diagnostikované rovnakou metódou v tomto období je dôvodom na vyhlásenie mozgovej smrti. V priebehu tretieho trimestra vzniká väčšina nervových spojení v oblasti celebrálneho kortexu, to je mozgová kôra, práve cerebrálny kortex zohráva významnú rolu v niektorých súčasných konceptoch nadobúdania ľudskosti. Jezuitský učenec a antropológ Pierre Teilhard de Chardin prezentoval názor, že vývoj ľudskosti bol priamo závislý na úspešnom rozvoji tejto časti mozgu. Bernhard Häring, katolícky teológ, v 70. rokoch argumentoval, že individualita a unikátnosť osobných vlastností ľudskej bytosti pochádza z funkcie cerebrálneho kortexu. O desaťročie neskôr odborník na ato... na anatómiu Paul Glees povedal, že celerbrálny kortex je znakom geneticky unikátnej osoby.
Spomeniem ďalší pohľad pre pána Kuffu, ktorý presne vie, kedy začína život, ekologický alebo technický pohľad. Z tohto pohľadu je výrazným momentom okamih, od ktorého môže ľudský plod prežiť nezávisle na tele matky. Limitujúcim faktorom nie je rozvinutosť nervového systému, ale funkčnosť pľúc. Vďaka pokroku v medicíne môže dnes prežiť predčasne narodené dieťa už približne od 24. týždňa tehotenstva aj napriek tomu, že pľúca ešte nie sú kompletne vyvinuté. Šanca na prežitie je v takom prípade závislá od úrovne dostupného medicínskeho vybavenia a odbornej pomoci. Legislatíva viacerých štátov vychádza z tohto ekologicko-technického a okamih, kedy dokáže ľudský plod prežiť samostatne mimo tela matky, stotožňuje s okamihom, od ktorého nemožno ľudský plod legálne usmrtiť.
Zoznam rôznych vedeckých pohľadov na začiatok ľudského života by mohol pokračovať, ale myslím, že aj tie vymenované stačili na to, aby človek pochopil, že ide pomerne zložitú a nejednoznačnú otázku. Vyhlásenia o tom, že presne vieme, kedy začína život, o tom, že veda dáva jednoznačne za pravdu pro-life - alebo pre mňa skôr pro-birth aktivistom, lebo vás zaujíma len to birth, to life už veľmi nie -, je skôr zbožným želaním a ako realitou.
No a poďme sa pozreť na ten vedecký dôkaz ako nástroj politiky, ako je tá vaša. Tento profesor Scott Gilbert vo svojej prednáške píše: „Pokiaľ človek neverí v existenciu duše, nepotrebuje ani hľadať presný okamih kedy duša vstupuje do ľudského tela. Momenty oplodnenia, gastrulácie, dozrievania nervového systému alebo narodenia predstavujú iba míľniky na ceste vývoja k tomu, čo znamená byť človekom. Pokiaľ však niekto verí v presne určený okamih počatia ľudskej bytosti, iba s veľkými ťažkosťami nájde pre túto svoju vieru čistý vedecký dôkaz.“
Pro-birth aktivisti tvrdia, že začiatok jedinečného ľudského života predstavuje oplodnenie, alebo inými slovami počatie, to sme tu počúvali niekoľkokrát, zrejme ešte budeme. Pokiaľ zdroj tohto tvrdenia nachádzate vo svojej viere alebo katechizme, je to vaša osobná vec a nemožno voči tomu vôbec nič namietať. Ak sa však svoje názory snažíte podporiť tvrdením, že za pravdu vám dáva veda, cítiť z toho naozaj nedostatok poctivosti a možno aj určitú vypočítavosť. A ak sa túto svoju vieru snažíte vnútiť ostatnej spoločnosti, ide o ohrozenie sekularity štátu, v tomto prípade aj o ohrozenie práv žien, ide o znásilňovanie ostatnej spoločnosti.
Motivácia môže byť jednoduchá, keďže ambíciou pro-birth aktivistov je okrem iného aj ovplyvňovanie legislatívy sekulárneho štátu, akým je aj Slovensko, uvedomujete si, že nemôžete argumentovať výhradne náboženskými dôvodmi, preto si teda na pomoc beriete aj vedu. Veda však jednoznačné odpovede na tento problém nedáva. V skutočnosti až uvedomenie si zložitosti vedeckého pohľadu na vznik človeka umožňuje pochopiť, prečo legislatíva vo väčšine rozvinutých krajín sveta rieši zložitý problém aborcií určitým kompromisom a dáva matkám najmä v prvých obdobiach tehotenstva právo na jeho prerušenie.
Ja vás chvíľočku chcem poprosiť o trpezlivosť (rečníčka listuje v podkladoch na rečníckom pulte), lebo si chcem nájsť ten názov toho autora. Sekundu. (Rečníčka odchádza od rečníckeho pultu pre podklady.) By som nemala dobrý pocit, keby to tu nezaznelo, takže chvíľku strpenia. (Rečníčka vyhľadáva podklady v mobilnom telefóne.) No už to aj, už to aj načítava. Napísal to pán Matúš Ritomský, a teda hovorila som, z akého článku a od akého autora čerpal. Chcela som toto povedať až na záver, ale naozaj a úprimne som sa snažila vám ukázať, že to nie je tak, že my sme vrahovia a že my sme zlí a tí iní sú neni, tí iní sú dobrí.
To je tak, že jednoducho úplne objektívne a oprávnene sú rôzne pohľady na túto zložitú vec. A preto je dobré, keď je v spoločnosti nejaký kompromis, a my evidentne ten kompromis máme nejako nastavený. Ja vám úplne rozumiem, že vy si myslíte, že by mal byť inde. Ja si napríklad tiež myslím, že by mal byť inde. Ale rozumiem tiež tomu, že keď budem takéto návrhy dávať, tak budem ubližovať tým, ktorí, ktorí to cítia inak, a všetci si myslíme, že bojujeme za životy ľudských bytostí, za deti, za ženy, za ich práva. A myslím si, že nie je fér stavať to do polohy, ja som ten dobrý a ten druhý je ten nepriateľ, pretože takto to nie je.
A myslím si, že by bolo fajn, keby sme dali v tejto chvíli v spoločnosti k tejto téme naozaj pokoj, keby sme sa dohodli na tom kompromise, ktorý tu je, lebo evidentne zloženie parlamentu je také, aké je, a nie je to tak, že väčšina spoločnosti, ako sa vám ukázala, si myslí, že by malo prísť k zmene. Bolo by fajn, keby ste tolerovali tento názor, takisto ako ho musím tolerovať ja, a tiež sa mi to nepáči. A keby sme sa zaoberali súčasnou situáciou ľudí, pretože počet potratov, dámy a páni, je v histórii naozaj najmenší, ale zato tu máme naozaj životné problémy, najmä po pandémii, a ale aj tak bez nich máme dosť problémov, ktorých, na ktorých sa vieme dohodnúť, ako ich riešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len aby bolo všetkým jasné, že reagovať budem, ale až potom na záver, lebo je toho veľa. Ďakujem pekne, nechám priestor iným.

Nie je to vražda a nie je to dieťa. Zavraždiť môžte niečo, čo žije, nemôžte zavraždiť niečo, čo sa ešte nenarodilo. Môžte zabrániť tomu, aby sa to vyvinulo do štádia, kedy ten život vznikne a je to budúci život, pokiaľ sa tak matka rozhodne. A je to budúce dieťa, pokiaľ sa tak matka, rodičia rozhodnú. V momente, keď je to do 12 týždňa, nie je to vražda a nie je to dieťa. Je to embryo a do 8. týždňa je to embryo a následne je to fetus alebo plod až do 38. týždňa. Nie je to dieťa. Vám by sa páčilo aj to často hovoríte, aby sme to takto mohli nazývať, ale v Slovenskej republike máme Právny poriadok. Systém pravidiel, na ktorom sa ako spoločnosť zhodujeme, a ten úplne jasne hovorí, že to nie je vražda a už vôbec nie vražda dieťaťa, pretože ak by to tak bolo, tak ženy, ktoré idú na interrupciu, by predsa skončili vo väzení a lekári, ktorí interrupciu robia, by takisto skončili vo väzení. Nekončia, nie je za to právny postih preto, lebo to nie je vražda.
Poďme sa baviť o tom, čo je zlo. Vy hovoríte, že my sme zlí, pretože uznávame právo ženy rozhodnúť sa o tom, kedy sa bude reprodukovať a s kým a či prinesie na svet dieťa a vy ste to dobro. Napadlo vás niekedy rozmýšľať nad tým, či si naozaj myslíte, že je dobro prinútiť ženu, ktorá dieťa mať nechce, toto dieťa porodiť, následne nechať toto dieťa v detskom domove prežiť celý život, bez rodičov, bez lásky, následne v 18 rokoch ho vyhodiť v podstate na ulicu, pretože tie decká už v 18-tich už nemajú kam ísť? Možno skončí niekde na Slovnafte, keď to bude slečna, ako prostitútka, tak ako slečnu, ktorú som poznala ja, ktorá bola presne takéto nechcené dieťa a viete, čo mi povedala pri jednej diskusii? Opýtala sa ma vtedy, že prečo som sa musela vlastne narodiť. Prečo sa nikto nepýta nás, či sa chceme narodiť. Ja som sa narodiť do takéhoto prostredia nikdy nechcela. Niekoľko mesiacov na to spáchala samovraždu. Aj takéto prípady sú a keď mi niekto povie, že toto je dobro, tak ja si to nemyslím.
Budem sa snažiť byť, držať sa čo najviac faktov, lebo je to pre mňa emotívna téma, tam už asi to je úplne jasné. Skúsim sa držať teda dôvodových správ, ktoré som čítala. Budem sa držať najmä dôvodovej správy môjho kolegu, pána Čepčeka, práve preto, že je z koalície, práve preto, že je z hnutia OĽANO a skúsim sa nejako vyjadriť k tým jednotlivým veciam, ktoré v tej dôvodovke čítam.
Pán Čepček, píšete, že navrhovaný zákon zlepšuje potratový zákon a chráni nenarodené deti a ich matky pred bezdôvodnými umelými potratmi. Prosím vás pekne, pán Čepček, no tak sa poďme pozrieť na fakty. The Turnaway Study, ktorú robili výskumníci z kalifornskej univerzity v San Franciscu, ktoré sledovali osudy stovky žien, vyše tisíc žien rok po tom, ako absolvovali potrat. Urobili rôzne hodnotenia a patrili k tomu aj dôvody, prečo ženy podstupujú potrat v takomto veľkom množstve. Väčšina žien má viacero dôvodov pre riešenie svojej životnej situácie potratom, sú to financie, načasovanie tehotenstva, problémy s partnerom, potreba sústrediť sa na ostatné deti. Tie ženy, ktoré sa na potrat nedostali, musia tieto problémy riešiť, tie zostávajú spolu s tehotenstvom. Okrem toho tie ženy, ktorým bol potrat odmietnutý, či sa naň nedostali, majú štvornásobne vyššiu šancu, že príjem ich domácností bude pod hranicou chudoby a trojnásobne vyššiu šancu, že budú nezamestnané.
Štúdia ukázala, že je vyššia pravdepodobnosť, že ženy nebudú mať dostatok zdrojov na zaplatenie základných potravín, bývania či dopravy, ak sa teda nedostanú vo svojej životnej situácii na interrupciu. Rovnako také ženy majú vyššiu pravdepodobnosť, že ostatnú v kontakte s násilníckym partnerom, čo predstavuje väčšie riziko pre ne aj pre ich deti. Pokračovanie nechceného tehotenstva a pôrod sú spojené s vážnymi zdravotnými problémami, s vážnejšími zdravotnými problémami než potrat.
Ďalej hovoríte vo svoje dôvodovej správe, väčšina spoločnosti už neschvaľuje, aby bol zákonom povolený bezdôvodný umelý potrat. Už sme si povedali, že dôvody poznáme. Nemôžete hovoriť, že je niečo bezdôvodné, keď tí ľudia, tie ženy, ľudia, tiež ľudia, idú na potrat a hovoria vám dôvody, ony tie dôvody majú. Ono to nefunguje tak, aha, streda tri hodiny, nemám čo robiť, idem na interrupciu. Normálne fakt majú dôvod a majú veľmi dobré dôvody. Takže to už sme si vysvetlili, že to nie je bezdôvodné.
A hovoríte ďalej, že podľa názorov väčšiny občanov umelé ukončenie tehotenstva by malo byť dovolené len z veľmi vážnych dôvodov, prípadne by nemalo byť dovolené vôbec. Prosím vás, pán Čepček, a vy v ktorej krajine žijete? Lebo ja keď som si tak pozrela výskum Inštitútu pre verejné otázky z júna 2020, tak ako bolo to aj v jednej z televízií uverejnené, mne to teda príde ako celkom jasné.
Napríklad voliči vašej strany OĽANO si myslia, že súčasná interrupčná politika je primeraná, až 59 % vašich voličov si to myslí. A že nie je dosť prísna si myslí iba 13 % vašich voličov vašej strane, nie našej, vašej. Kolegovia z ĽSNS 49 % vašich voličov si myslí, že interrupčná legislatíva je primeraná, 24 % si myslí, že nie je dosť prísna, 15 % si myslí že je príliš prísna. U vás je to 19 %, čo si myslí, že máme príliš prísnu interrupčnú politiku. Áno, nebudem čítať nás, to je úplne samozrejmé. Ale poďme sa pozrieť na to, ako sa, akú majú vlastne sebaidentifikáciu tí ľudia. Ľudia, ktorí si myslia o sebe, že sú liberáli, hovoria, že súčasná interrupčná politika je primeraná v 59 %. Päťdesiatdeväť percent z tých, ktorí si myslia o sebe, že sú liberáli, hovoria, že je primeraná. Dvadsaťpäť percent si myslí, že je príliš prísna a 10 %, že nie je dosť prísna, 6 % nevie. Tí, čo sa vidia ako stredoví, tí hovoria, že primeraná je, 58 % z nich si myslí, že je primeraná, 21 %, že je príliš prísna a len 13 % si myslí, že nie je dosť prísna. A konzervatívci, tí vaši, tí najradikálnejší, ktorí by teda mali najviac kričať, 52 % z nich si myslí, že potratová politika u nás je primeraná, iba 13 % si myslí že je príliš prísna a 27 %, že nie je dosť prísna, 8 % nevie. Prosím vás pekne, tak kde ste vy zobrali, že väčšina spoločnosti. Ktorej? Vašej? Doma u vás? Alebo ako kde, alebo u vás v OĽANO? Alebo kde aká väčšina, keď tu máme úplne jasné dáta. Takže podľa názorov väčšiny to tam máte niekoľkokrát. No tak tu máme väčšiny občanov.
Ďalšia vec, názory občanov rešpektuje predkladaný návrh zákona, to už sme si povedali. A medzi bežne šírené mediálne hoaxy patrí, k tomu patrí to, že iba ide "zhluk buniek“. Ževraj nič nie je vzdialenejšie pravde. Embryológia učí každého študenta lekárskej fakulty, že: "Zygota je prvé a najjednoduchšie vývojové štádium všetkých mnohobunkových organizmov vrátane človeka.“ Sekundu poprosím (rečníčka si vzala mobilný telefón), tak sa pozrime, čo naozaj je zygota. Zygota je, pozor, dramatické ticho, neuveríte, bunka. Zygota je bunka, ktorá vznikne po splynutí dvoch ďalších buniek, konkrétne pohlavných, tzv. gamét. Nesie úplnú sadu chromozómov svojho druhu a je pripravená na ďalšie delenie. Prečo zasa ďalšie klamstvo vo vašej dôvodovej správe? Však vy vlastne vysvetľujete, že niečo nie je bunka niečím, o čom sa úplne jasne píše, že to práve bunka je. No tak ja už neviem teda že tie dôvody.
Potom tu opisujete vývoj teda toho embrya, plodu o tom, že ako už, to ani neviem povedať, že cíti, lebo to tam neopisujete. Vy opisujete, ako vyzerá. Úplne sa evidentne snažíte hrať na city. Ja som si to, počúvajte, celé prečítala, celé. Ja tam nevidím vôbec nič o žene, o tej matke nič. Žiadne že čo cíti žena, ako to vníma žena, čo zažije tá žena, nič. Ani čiarka, ani písmeno v celej ten dôvodovke, nejak vám z toho vypadla tá žena.
Tak ja vám niečo o žene poviem. Tá The Turnaway Study dokázala, že ženy, ktorým bol odmietnutý potrat a porodili dieťa, zažili rast chudoby počas minimálne štyroch rokov v porovnaní s tými, čo potrat dostali. Roky po odmietnutom potrate je vyššia pravdepodobnosť, že ženy nemajú dosť zdrojov na pokrytie základných životných nákladov ako potraviny, bývanie, doprava. Po odmietnutí potratu sa znížilo ženám ich bankové kreditné skóre, zvýšil sa ich dlh a zvýšil sa počet negatívnych finančných záznamov vrátane exekúcií a bankrotov. Fyzické násilie zo strany mužov, partnerov sa u žien, ktoré podstúpili potrat, znížilo. To neplatí o ženách, ktoré potrat nepodstúpili a dieťa porodili. Počas 5 rokov tie ženy, ktoré nepodstúpili potrat, mali vyššiu pravdepodobnosť, že budú vychovávať dieťa samé bez rodinných príslušníkov alebo partnera než ženy, ktoré potrat podstúpili, to poznáte. Vy hovoríte o ženách, ale vám mužom sa dobre hovorí. Nakoniec, keď príde k problému, vy si proste odídete a zostáva to na nás. Nakoniec drvivá väčšina tých, vy to voláte nekompletných rodín, je v podobe matka, dieťa. Sú to ženy, ktoré to musia zvládnuť, a vy o nich idete rozhodovať.
Deti žien, ktoré už majú v čase snahy o potrat, vykazujú horší vývoj, ak ich matke sa nepodarí ísť na potrat ako deti, ktorých matka potrat absolvuje. Deti narodené po odmietnutom potrate majú vyššiu pravdepodobnosť žiť pod úrovňou chudoby ako deti, čo sa narodia po tehotenstve nasledujúcom po potrate. Dokončiac nechcené tehotenstvo sa spája so slabšou materinskou väzbou, pocitmi byť v pasci alebo túžbe pomstiť sa na dieťati. Tieto pocity sú slabšie v prípadoch narodenia dieťaťa po potrate.
Ženy, ktoré sa nedostali na potrat a porodili, mali viac život ohrozujúcich komplikácií ako ťažké kŕče či popôrodné krvácanie v porovnaní s tými, čo potrat absolvovali. Podobne tieto ženy mali viac chronickej bolesti hlavy alebo migrénu, bolesti kĺbov či tehotenský vysoký tlak než ženy predtým absolvujúce potrat.
Hlavné zistenia tejto štúdie boli: potrat nezvyšuje riziko, že by ženy mali samovražedné úmysly. Pravdepodobnosť, že by sa im vyvinula posttraumatická stresová porucha, depresie, úzkosť, nízka sebadôvera alebo nižšia spokojnosť so životom. Potrat nezvyšuje požívanie alkoholu, tabaku ani drog. Deväťdesiatpäť percent z týchto žien povedalo, že potrat bolo správne rozhodnutie pre ne. Ženy, ktoré podstúpili chcený potrat, mali vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať pozitívny pohľad na budúcnosť a na dosiahnutie svojich životných plánov. No tak keďže vám to v dôvodovej správe chýba, ja som teda si dovolila doplniť pár faktov, a teda nie mojich osobných pocitov, ale fakt pár faktov od žien.
Píšete, že návrh je v súlade s presvedčením väčšiny spoločnosti, to už sme si povedali, a zakotvuje, že umelý potrat nie je odporúčané riešenie. Prosím vás pekne, pán Čepček, 47 % z potratov je spontánnych. Prečo sa nezaoberáte týmto? Čím ženy majú viac detí, tým majú nižší plat, čím viac detí, tým nižší plat u žien. U mužov je to úplne presne naopak. Prečo sa nezaoberáme týmto? Toto sú veci, ktorými, kde presne, jak povedal kolega Stančík, kde nájdeme predsa zhodu. Prečo nezačíname v tomto? V tom celom spektre tých interrupcií, keď je skoro polovica spontánnych interrupcií, no tak sa poďme zaoberať tým, aby sa pomohlo týmto ženám.
No úplná pikoška, predpokladajú sa, na záver, predpokladajú sa pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí, rovnosť mužov a žien a vplyvy na zamestnanosť. Prosím vás, pán Čepček, môžte mi vysvetliť, ako môže byť žena rovnoprávna s mužom, keď nemá kontrolu nad svojou reprodukciou? Keď sa rozmnožuje len vtedy, keď vy poviete, že sa má rozmnožovať. Lebo vy muži toto, tento problém nemáte. Je úplne reálny problém na trhu práce, páni, môžte kývať hlavou, koľko chcete, toto je reálne tak a je to aj v podstate pochopiteľné. Je reálny problém na trhu práce, že keď sa žena uchádza o zamestnanie, tak ten zamestnávateľ hľadí aj na, či je sama na to dieťa, či bude chýbať v tej práci, či prípadne neočakáva nejaký výpadok v najbližšom čase. A čím viac je sama na tieto problémy, tým menšiu pravdepodobnosť má, že sa zamestná. A čím viac má tých detí, tak tým horšie sa bude mať. Vy tuto, vy z toho nič neriešite a ešte sem napíšete, že vlastne to pomôže tým ženám. A prosím vás ako, keď tá žena to dieťa nechce z objektívnych dôvodov, pre ňu objektívnych. Veď ona vie, či chce a dokáže sa starať o dieťa. Tak keď má dve deti a má problém ich uživiť a má mať tretie, ako si lepšie nájde tú robotu? Alebo aspoň ako rovnako ako muž, ktorý túto starosť proste nemá. To je znôška klamstiev tá vaša dôvodovka, dokázateľných klamstiev.
Na záver ešte chcem povedať k počtu interrupciám, to už bolo, to už tu bolo spomenuté, aj keď tie údaje sú rôzne. Ja mám teda údaje z Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré hovoria o tom, že v roku 2019 bolo na interrupcii 5 824 Sloveniek. V roku 2008, 11 rokov dozadu, to bolo 10 869, niekoľko rokov predtým to bolo vyše 20-tisíc. Tým chcem povedať to, že je pravda, že ženy na Slovensku jednoducho sú uvedomelé. Nikto nejde na interrupciu len tak zo zábavy, to už som vám, páni, vysvetľovala. Je pravda aj to, že sa zvyšuje životná úroveň. Čím budeme viac ženám pomáhať, aby boli naozaj rovnoprávne s mužmi, aby mali rovnaké príležitosti, aby mali lepšiu životnú úroveň, tým viac detí sa bude rodiť. Lebo viete, nakoniec je to na tej žene, že či sa to dieťa narodí. Vy si nemyslite, že vy keď napíšete do zákona že nie, tak že sa nenarodí, no tak zvýšime potratovú turistiku, budeme čítať viac článkov o tom, ako nejaká chudobná matka v tom zúfalstve to dieťa utopila v latríne alebo v potoku, to už sme tu na Slovensku mali. A to preto, lebo sa nevedela dostať k službe interrupcií.
Ja som si úplne istá, a to myslím naozaj vážne, že toto nechce nikto z vás. A som si tiež istá na tom, v tom, že sa dohodneme na podpore tých žien, aby k takýmto situáciám neprichádzalo. Tak ja nerozumiem, prečo každého polroka tu máme tieto sprostosti, ktoré vám aj tak neprejdú, len to uškodí spoločnosti a aj tak sa na ničom nedohodneme.
Na záver poviem, dostala som takú správu od veriacej, bola to reakcia na vás pán Čepček, keď ste oznámili, že predkladáte znova tento zákon. Pani Martina mi napísala: "Vďakabohu za vás, Janka, akože on vedel Boh, on vedel, komu má dať silu bojovať za nás ženy, on vedel, prečo práve vás dostal do parlamentu." Ja teda naozaj si nemyslím ani sa necítim, že som vyvolená Bohom, ale som si istá, že ani vy nie ste, ani na to chlapci nevyzeráte nikto. A ak Boh existuje, tak som si istá jedným, že právo priniesť na svet dieťa dal nám ženám. Aj možnosť rozhodnúť sa, aj prostriedky, aby sme sa rozhodovať mohli. Tak prosím vás pekne, nekazte mu to.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a jedna kolegyňa, v súlade s príslušným ustanovením zákona o rokovacom poriadku Národnej rady ako spravodajkyňa predkladám informáciu k predloženým návrhom zákona, tlač 566 a 595. Návrhy zákona spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znení uvedených návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, a to obmedziť práva žien.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 579 a 608 z 31. mája 2021 navrhol Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre zdravotníctvo a súčasne určiť k návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Skončila som, pán predsedajúci, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.

Kolega Raši, vaše vystúpenie bolo teda oveľa vecnejšie, ako bývajú vaše tlačovky. Musím povedať, že máte pravdu úplne, v tom, čo zaznelo, takto sa to robiť nemá. Vyčítala som som to vašej vláde, vašim ministrom, vyčítala som to ministrovi Krajčímu, teraz som to vyčítala pánovi ministrovi Lengvarskému. Je to narýchlo. Áno.
Dôvod, prečo je to narýchlo, čo som dostala teda ako informáciu, je najmä Prešov, a to, že teraz obhliadky nefungujú. Vo výsledku by to totiž znamenalo konkrétne v Prešove, kde bola zrušená súťaž, pretože tam bol iba jeden uchádzač s privysokou cenou, by to znamenalo, že by musel byť urobený povinný rozpis pre lekárov. A to je presne to, čo nechceme predsa, tak sa robia pre to kroky, čo akceptujem ako dôvod takéhoto zrýchleného konania. No a ešte, samozrejme, dohľad, že pokiaľ je potrebný dohľad pri nejakom prípade, tak momentálne Úrad pre dohľad tento dohľad robiť nevie a robia sa tu zmeny.
Čo chcem ale povedať, že práve preto, že to bolo takto narýchlo, som už v stredu vám doručila návrh, ktorý, ktorý, ktorý v podstate je úplne toto isté. Samozrejme, áno, bol tam chaos, boli tam zmeny. Sama som ich vyčí... vytýkala. Viete dobre, že som ani na výbore nepripustila, preto sa ten pozmeňovák dáva tu, aby bol robený narýchlo. To všetko je úplne v poriadku, vecne máte pravdu, ale, ale jednoducho procesne je to odôvodniteľné v tomto prípade a nevyhnutné práve preto, aby lekári nemuseli byť povinne rozpisovaní s tým, že obavy lekárov o to, že budú povinne rozpisovaní aj po tejto zmene, úplne chápem, akceptujem. A opätovne hovorím, keď sa toto stane v jedinom prípade, pretože nám pani predsedníčka ÚDZS sľúbila, že sa to nestane, ak sa to stane v jedinom prípade, nech sa lekáru, lekári ozvú. Máme prísľub, že budeme o tomto vedieť potom komunikovať a robiť prípadne korekcie, ktoré budú potrebné.
Ďakujem pekne.

Kolega Taraba, Martin Klus sa od začiatku snaží, aby Slováci mohli práveže cestovať po Európe a po svete, práve preto sa snaží vykomunikovať a vyrokovať podmienky, keď vám smiem pripomenúť, očkovací preukaz a vstupu, podmienky vstupu do nejakých krajín sú súčasťou našich životov už dlhé, dlhé roky, to nie je novinka, a teda náš štátny tajomník sa snaží, aby aj Slováci mohli cestovať aj v tejto ťažkej situácii po svete, pretože neexistuje žiadne také právo, ako právo šíriť nákazlivú a smrteľnú chorobu, a už vôbec nie toto právo, nie je cez... cezhraničné, takže či, čo Slovensko urobí, je na nás, ale vidíme, že iné krajiny, samozrejme, tiež reagujú, a Martin Klus sa snaží, aby aj Slováci mohli cestovať do iných krajín.
Čo sa týka výsledkov, pán Mazurek tu hovoril o tom, že čo je vedecké a čo nie je vedecké a že je môj názor verzus jeho názor a podobne, lebo aj pán Kočiš to spomínal, ktorý má inak vecné, vecné príspevky, ale čo sa týka očkovania, tam sa naozaj nemám prečo s vami zhodnúť, pretože ono je to takto, to nie je že môj názor proti vášmu, to je tak, že štúdia na vakcínu Comirnaty od Pfizeru sa robila na 2 300 deťoch vo veku 12 až 15 rokov. Približne polovici dali vakcínu, druhej polovici dali tzv. placebo, čiže nie vakcínu a predstavte si, 16 prípadov z tých, ktorí dostali placebo, dostalo COVID, a nula prípadov z tých, ktorí dostalo vakcínu, no pre mňa ako pre matku je to úplne jednoznačné.
V Banskej Bystrici sme mali 80 prípadov, len v Banskej Bystrici v jednej nemocnici, detí, ktoré mali COVID, najmladšie malo, malo 15 rokov a tie deti sú nositeľmi a môžu napríklad moje deti nakaziť, aj keď im nič nebude, moju maminu, ktorá je staršia. Takže takto to funguje na národnej úrovni a je úplne v poriadku, že s tým treba niečo robiť. Čo nie je v poriadku, je šíriť právo na, teda hovoriť o...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja sa ospravedlňujem, že som nedokončila (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), ja som tam videla sedem niečo a to bolo sedem niečo, čo uplynulo, a nie, čo mi zostáva. Tie dve minúty som mohla dokončiť, ale aspoň budú plynule nadväzovať určite šťavnaté faktické poznámky (povedané so smiechom), na ktoré sa teším.
No k tej povinnosti, kde úplne rozumiem, že lekári sa obávajú toho (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), že niekto im napíše povinnosť ísť obhliadať mŕtvych bez ohľadu na to, či sa ich spýta, či chcú, či nechcú, a jednoducho, samozrejme, že o toto nestoja, je to úplne pochopiteľné.
Volala som preto s predsedníčkou úradu pre dohľad pani Blahovou, ktorá mi hovorila o tom, že už teraz majú vybavené obhliadky, že nikto nebude napísaný ako povinnosť. Táto povinnosť, opakujem, bola aj predtým v zákone presne takisto ako teraz, keď sa organizátorovi nepodarí zohnať lekára, ktorý chce na dobrovoľnej báze obhliadať, musíme predsa tým ľuďom zabezpečiť tú službu, nemôžme nechať tam niekde toho nebohého v domácnosti nezaopatreného. Jednoducho toto musí byť v zákone ako nejaké, nejaké zadné dvierka. Ale už teraz má úrad pre dohľad (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) zabezpečené obhliadky po celom Slovensku.
Poprosila som lekárov a hovorím to aj tu verejne, ak sa stane, že niekto z vás bude o... bude napísaný povinne na obhliadku bez toho, aby mal o to záujem ako dobrovoľník, dajte nám, prosím vás, vedieť osobne, predložím návrh tak, ako som ho tu opisovala, tak ako to vidím reálnejšie, ako súťaž s cenou bez zbytočných bariér a budeme sa o tom na ministerstve s pánom ministrom rozprávať. Ale pokiaľ sa toto nebude diať, nie je dôvod tento návrh zákona nepodporiť, ja mu teda osobne a SaS, my mu šancu dáme.
Ďakujem veľmi pekne.

Kľudne, kľudne dajme pauzu na hlasovanie a potom budem pokračovať.

No budem najprv reagovať tým, prečo treba niečo robiť. No áno, skončila prvá vlna, skončila druhá vlna a prvá vlna aj bez toho očkovania, ale skončili sme tak, že máme 12 500 mŕtvych, 391-tisíc pozitívne testovaných na PCR, 386-tisíc pozitívne testovaných na antigénoch, to sú len tí, o ktorých vieme, a z nich teda tých 12 500 mŕtvych len na Slovensku. My si môžme založiť ruky a nerobiť vôbec nič. A áno, ono to však, ono to takýmto istým spôsobom vymizne, však keď dosť ľudí to dostane a dosť ľudí umre, tak potom to už akože, keď všetci umreme, tak už nebude vírus, hej, aj to sa môže stať.
Ale môžme skúsiť aj normálne ako civilizovaná krajina s tým bojovať očkovaním, tak ako sme vyplienili iné choroby, ak môžme skúsiť aj toto. A áno, vy môžte sedieť so založenými rukami a rozčuľovať sa, ale teda tak ako civilizované krajiny, aj my sa pokúšame tie životy zachraňovať. A ja nehovorím, že vždy šťastne, ale teda aj, aj tá snaha musí byť, aby prišli aj dobré riešenia.
A myslím si, že pozmeňujúci návrh pani Horváthovej, ktorý síce prišiel narýchlo ako, opakujem, ale je teda nevyhnutný, je dobrý, a to preto, lebo, opakujem, kto sa nedá zaočkovať, veď toho sa to netýka. To nie je pravda, že nejako to, nijako sa ho to netýka. Kto sa nedá zaočkovať, nemusí riešiť vôbec tento pozmeňovák. Kto sa zaočkovať dá a nechce GreenPass, tiež sa ho to nejako netýka. Jediný, koho sa toto týka je ten, ktorý sa chce dať zaočkovať a chce GreenPass. Tak, páni, aký s tým máte problém?! Veď neobmedzujte tých ľudí!
Veď ja napríklad dobrovoľne som sa dala zaočkovať, chcem sa dať zaočkovať, dokonca, neuveríte, syna som dala zaočkovať, lebo verím očkovaniu ,14-ročného, našťastie, že už sa od dvanástich dá. Takže, prosím vás pekne, a ja to chcem preto, lebo verím, že mu to zachráni život, že to zachráni život ľuďom, a chcem GreenPass, lebo chcem testovať, no tak... cestovať. No tak neviem, prečo by som mala byť obmedzovaná ja alebo iní ľudia.
Skúsim ešte pár slov k druhému pozmeňujúcemu návrhu, ku ktorému tu padla kritika, ale ona, tá kritika padla, padá aj zvonka. Ja sa veľmi čudujem, že tu nie je pán Raši a kolegovia z HLAS-u, ktorí si na tomto robia dosť intenzívnu kampaň, ale pán Raši po mne vystupuje, tak skúsim dopredu predvídať, čo ešte bude hovoriť.
Ale najprv pár slov k procesu, tak ako som predtým kritizovala, keď je niečo narýchlo, tak, samozrejme, nie je to dobré, nie je to dobré nikdy, ale musím tu to povedať, na výbore, členovia výboru, kde má teda každá strana svojho zástupcu, sme na výbore dostali partneri o... v stredu o 10.00 hod. ráno, v stredu o 10.00 hod. ráno minulý týždeň znenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Vo štvrtok bol síce výbor, a kde bola, teda kde chcela byť ďalšia zmena, ale tým, že ja nemám rada tieto zmeny na poslednú chvíľu, ktoré nemám naštudované, tak som, tak na výbore nebol tento pozmeňovák podaný. A ja sa chcem veľmi pekne ministerstvu poďakovať za to, že sa vrátili späť, a pani poslankyňa Horváthová predkladá ten istý pozmeňovák, ktorý bol v stredu predložený. Čiže všetky strany majú k dispozícii. A áno, máme tu ľudí, ktorí prišli na kandidátke nejakej strany a teraz sú nezávislí, ale tak to, bohužiaľ, nedá sa úplne všetko vykryť, ale tá snaha bola, čiže od minulého štvr... od minulej stredy je k dispozícii tento konkrétny pozmeňovák, takže tu tá kritika procesu nie je až tak úplne namieste. Okrem toho bol inak uverejnený na aj Facebooku mimo iného. No, to je, čo sa týka k procesu.
Čo sa týka k tým samotným k obhliadkam, od roku 2017 stúpla cena obhliadky mŕtveho o 321 % a ročne nás to stojí okolo 3 mld., miliónov, prepáčte mi (povedané so smiechom), okolo 3 mil. Stúpla cena obhliadky z 25 eur, čo bolo pôvodne, na priemerne 118 teraz, ale ako tu bolo povedané, neodrazilo sa to na odmene pre lekárov. Ja teda tu nie som úplne fanúšik toho povedať, že ktorá cena je tá správna, neviem, či 25 bolo, myslím si, že nebolo to dosť, a myslím si, že ani 118 nemusí byť dosť. Možno niekto povie, že 518 je dosť, a ja som fanúšik toho, že nikto nemá povinne ísť robiť tieto veci a má byť vyrokovaná trhová cena, ale teda rozumiem tomu, že keď od návrhu SMER-u vtedy ešte, od, od čias návrhu SMER-u stúpli obhliadky o 321 % na cene a že nás to teda stojí 3 mil., rozumiem tej snahe toto zmeniť. Návrh ministerstva je teda 40 euro plus doprava pre lekára, ktorý pôjde obhliadať s tým, že organizátora bude robiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Prosím vás pekne, je to presne to isté, ako bolo doteraz, teraz bol organizátor súkromník, odteraz bude úrad pre dohľad, ale pre lekára je to úplne to isté. Rovnako doteraz, pokiaľ ten súkromník nezohnal dostatočné množstvo dobrovoľníkov, tak sa robil povinný rozpis. Teraz to bude takisto, jediný rozdiel je, že tu má garantovanú cenu. Pre porovnanie, v Českej republike je tá cena 23 euro za obhliadku plus doprava, u náš, u nás to bude 40 euro.
Keby bolo na nás, bola by to súťaž s cenou. Ja som navrhovala systém, kde sa povie, alebo SaS navrhuje systém, kde sa vyhlási súťaž na obdobie na nejaký, na nejaký kraj, región a kde sa teda súťaží v danom kraji a všetci poskytovatelia bez ďalších bariér, bez nutnosti organizátorov školení, neviem čoho môžu súťažiť, pretože majú na to dostatočné vzdelanie, sú dostatočne schopní a majú nakoniec aj zodpovednosť. Môžu súťažiť o to, kto na danom územní a v daný čas bude za akú cenu bude robiť túto službu, a organizovať by to mal úrad.
A dobre, rozumiem argumentu, že to je tá trhová súťaž, veď to bolo aj teraz a nakoniec to dopadlo tak, že keď sme dali organizátorov, tak nakoniec máme mimo Bratislavy päť organizátorov, z toho jeden je podpredsedníčka HLAS-u pani Dolinková, ktorá je v tejto kritike najviac počuť. A týchto päť spoločností, samozrejme, urobilo kartel, dohodli sa, že aké ceny budú kde v ktorom kraji ponúkať, a teda navýšili takýmto spôsobom cenu. Rozumiem tejto obave, ale to je práve preto, že sú tam ďalšie bariéry pri vstupe na trh, a to je teda to, že musíte byť organizátorom a spĺňať nejaké podmienky, ale na obhliadku mŕtveho predsa nepotrebujete nič iné ako zdravotnícke, medicínske vzdelanie, byť lekárom, a teda chcieť to robiť, a preto sa to dá podľa mňa urobiť tou súťažou.
Ale hovorím, dávam tomu šancu v tejto verzii preto, lebo rozumiem, že momentálne to nefunguje. Počúvam tu, že vraj chybu urobil úrad pre dohľad, lebo teda že rok a pol sme nemali šéfa úradu pre dohľad. No ja rozmýšľam sprava-zľava, určite je chybou, že sme tak dlho nemali šéfa úradu. Ale kde urobil úrad chybu, keď všetko išla, išlo podľa legislatívy SMER-u a HLAS-u. Veď v 2017. ešte za Druckera sa tá legislatíva takto nastavila. Ja si pamätám, že som bola proti, aby bola takto nastavená, a že som proti tomu protestovala, a teraz sa tu robí haló, že sa ide meniť ako, a, a jednoducho nefunguje to práve preto, že bola takýmto spôsobom nastavená.
No, čo sa týka tej povinnosti, tam úplne rozumiem lekárom, absolútne... (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)