Dostala som správu na sociálnych sieťach, tak dostala som ich viac, niekoľko vám prečítam a začnem touto:
"Potratila som mimovoľne, mala som 18 rokov, študentskú brigádu, celý život a štúdium pred sebou. Krátky vzťah, ktorý by dieťa neuniesol. Brala som antikoncepciu, ktorá však zlyhala, ako sa občas stáva. Keby nepotratím mimovoľne, aj tak na ten potrat pôjdem. Bez toho by som zničila život sebe, jednému mužovi a dieťaťu, ktoré by nebolo zabezpečené, trápilo by sa, malo by rodičov, ktorí trpia, lebo sa oň nedokážu postarať. Neľutovala by som toto rozhodnutie, lebo by som tak zachránila seba a svoju budúcnosť a nezničila budúcnosť niekoho malinkého, nevinného. Jediné, čo ma mrzí, je, že nikto nerieši traumy spojené s mimovoľnými potratmi, že ženy nemajú psychologickú starostlivosť a že nie je možné vykonať interrupciu pomocou tabletky, čo by mnoho, mnohým ušetrilo bolesti a zbytočné trápenie. Ženy majú právo sa rozhodnúť. A mnohé tak nekonajú kvôli tomu, že sú sebecké, ale práve naopak, lebo chcú niekomu dať zaslúžene kvalitný život, nie mu ho vziať."
Poprosila som na internete aj o to, aby predkladateľom ľudia napísali odkaz, že čo vám mám povedať. Poprosila som o to, aby to boli slušné odkazy. Napriek tomu som musela filtrovať. Myslím, že to poznáte aj vy z druhej strany, že naozaj tá téma rozdeľuje spoločnosť. Snažila som sa preto vybrať také miernejšie. Prosím, neberte to osobne. Sú to teda odkazy ľudí.
Radovan Jokel píše: "Keď majú takú starosť o ochranu života, nech sa postarajú o zlepšenie zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, sprísnenie trestov za násilné trestné činy, zlepšenie kvality ovzdušia, potravín, bezpečnosť práce, prevencie chorôb a aj zlepšenie dôchodkov pre, vďaka ochrane života, čoraz viac dlhovekých občanov. A tiež by som sa ich spýtal, koľko človekohodín intenzívnej práce expertov to stálo, kým prišli na konkrétne tento spôsob ochrany života?"
Viem, čo by ste povedali, že teda však sme pri vláde, tak to zlepšujme, je mi to úplne jasné. Nechcem sa tváriť, že nie, ale pravda je taká, že tieto aspekty sa ešte nezlepšili a už ideme zakazovať, že to je ten, to je ten pohľad.
Petra Hrušková: "Pán Čepček, s kľudom môžte mať aj dve, tri, štyri deti, ale nie sú jasle, nie sú škôlky, nie sú pracovné príležitosti pre matky, nie je dostupné bývanie atď. To sú problémy, s ktorými sa potýka takmer každá rodina. Potraty sú len špička problému v tejto republike."
Zuzana Hudecová: "Ak chcú chrániť život, nech zlepšia podmienky ženám, ktoré od začiatku tehotenstva vedia, že budú na to samé. Nejeden prípad a rozhodnutie ísť na interrupciu vzišiel z obáv, ako sa o dieťa žena postará sama. Nech si oni idú platiť účty z tých smiešnych príspevkov. Interrupcia nie je kratochvíľa a čísla počtu interrupcií neustále klesajú."
Mariana Tilingerová: "Najprv treba prevenciu, ochranu pred otehotnením, až potom dôsledky, pokiaľ nebude žena dobre ochránená zákonmi pred svojvôľou mužov, že ju môžu pomaly znásilniť a donútiť k materstvu, aj keď nechce. Pre ochranu žien pred nechceným tehotenstvo treba, aby si muži urobili vazektómiu a bude pokoj. Treba taký zákon. Alebo trestať mužov, ak bez vysloveného súhlasu ženy sa opovážia ju oplodniť."
Ľubica, okej, to nie, dobre.
Mária Záhorcová: "Však sa ho spýtajte, či vie, koľkým deťom tohto roku zamietli škôlku a z akej almužny žijú rodičia chorých, postihnutých detí, ktorí prišli o prácu, lebo sa 24/7 o deti starajú. A či už dostali aspoň psychologickú a právnu pomoc obete sexuálneho násilia, napríklad aj tie maloleté, z ktorých obťažovania bol obvinený náš kolega."
Ľuboš Forró: "Nech rieši radšej to, ako pomôcť mladým rodinám a nehrabať sa v materniciach žien, pre ktoré je toto rozhodnutie zväčša životná trauma. Počet interrupcií klesá, tak nech to nechajú tak, nech netlačia svoje názory a postoje."
V podstate takto sa dokola opakuje. Nechcem vás zaťažovať. Je to väčšinou o tom, že, že treba najprv riešiť iné problémy. A všetci sa zhodneme na tom, že treba a že sú, aj sa robia niektoré veci, aj sa predkladajú návrhy zákonov, aj sa predkladajú návrhy zákonov, ale skutočnosť je takáto. Asi nikto z nás nepoprie, že tieto problémy nie sú ešte stále vyriešené. A jednoducho nie je fér, kým nie sú vyriešené, kým žena nevie sa postarať, nemá na to financie, keď zostane sama, nemá kam dať to dieťa do jaslí, do škôlky. Pokiaľ je choré, nemá dostatočnú starostlivosť. Akonáhle to dieťa dosiahne 18 rokov a náhodou je samé, nemá kam ísť. Kým toto nie je vyriešené, nie je fér vôbec sa baviť o tom, že prikážeme žene, aby do takéhoto prostredia dieťa porodila bez ohľadu na to, či to chce alebo nechce urobiť.
No zaujímavé bolo, mali sme teraz situáciu, bol COVID a ako viete, tak ja som kedysi zakladala škôlky a jasle práve preto, že som bola mamina dvoch detí a chcela som zároveň byť s nimi a zároveň nebyť odkázaná na tú almužnu. A jediné, čo mi z toho vyšlo napriek tomu, že som mala ekonomické vzdelanie, bolo, že teda urobiť škôlku, normálne si sprístupniť vzdelanie nižšieho stupňa síce, ale pedagogické, aby som sa mohla venovať deťom, urobiť si kurz a otvoriť tú škôlku. A takto takýmto spôsobom som sa vlastne dostala k tomu, že nejakú dobu, a vlastne tie škôlky a jasle fungujú aj teraz, to už je vyše desať rokov, ale nejakú dobu som sa ja sama o tieto detičky starala, aj som teda toto rozbehla. A viem tým pádom veľmi dobre, ako to funguje.
A keď chce dať matka dieťa do škôlky, tak má vlastne dve možnosti, buď berie príspevok na, to je rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. No a je zaujímavé, že akonáhle sa jeden alebo druhý príspevok zvýši o nejakú sumu, tak, samozrejme, tí rodičia sa prehlásia na ten príspevok, lebo je vylúčené brať obidva naraz. Čiže buď beriete rodičák, alebo beriete ten príspevok na starostlivosť. V čase, keď bol príspevok na starostlivosť vyšší, všetci rodičia alebo väčšina rodičov ho čerpala a tento príspevok sa čerpá z fondov Európskej únie drvivou väčšinou. Rodičovský príspevok sa čerpá z nášho rozpočtu. A hovorím vám to celé preto, lebo je zaujímavé, že v priebehu času prišlo k tomu, že ten rodičovský príspevok, ktorý čerpáme z rozpočtu Slovenska, tak v podstate sa navýšil, je vyšší ako príspevok na starostlivosť a preto dnes nikto nečerpá, aj keď máme tú možnosť ten príspevok na starostlivosť z rozpočtu Európskej únie, ale všetko sa čerpá vlastne z nášho.
A keď prišlo k tomuto COVID-u a keďže viem, ako to v tých škôlkach chodí, ako sa správajú tí rodičia, ako je to pre nich dôležité, samozrejme, však taká súkromná škôlka, to stojí 400 - 500 eur, v štátnych nie je dosť miesta, no tak tí rodičia potrebujú pomoc. Tak som prišla s návrhom v koalícii, že prosím vás, však urobme to, že zvýšme ten príspevok na starostlivosť o dieťa, aby bolo viac miesta v tých škôlkach pre tie deti, pretože to je problém, prečo veľa matiek ani len sa neodváži mať dieťa, lebo vie, že sa nebude vedieť uplatniť a zostane na to sama, na tú starostlivosť.
A bolo zaujímavé počúvať kolegov, ktorí teraz s tým istým rozmýšľaním, ktorí teraz obhajujú tieto, tieto obmedzenia interrupcií, o tom, že nemôžme to spraviť, my predsa nemôžme dať väčší príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože to je iba pre pracujúce alebo študujúce matky a my by sme tým zhodili vlastne tie, ktoré sú doma a preto to nespravíme a nezvýšime ten príspevok a zostalo to tak. Tie peniaze tam ležia, ležali a aj ležia. My čerpáme peniaze v menšom množstve z nášho rozpočtu, pritom z peňazí z Európskej únie sme mohli podporiť, podporiť to, aby tie matky sa nebáli do toho ísť. A len na základe nejakej ideológie o tom, že žena patrí, a to som aj doslova počula túto vetu, že žena patrí domov k deťom, za sporák, a nie teda, že bude nejakú kariéru alebo že bude študovať a že bude pracovať, tak kvôli tejto ideológii sme neboli schopní takéto opatrenie, muselo by to urobiť vlastne ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sme to jednoducho neurobili. A toto opatrenie by pomohlo naozaj podľa mňa ženám, aby sa rozhodli, aby mali odvahu, nazbierali odvahu mať dieťa. A ja som to s týmto zámerom aj robila. Úprimne to hovorím. Takže toto sú pre mňa riešenia, ktoré pomôžu znížiť počet interrupcií a tomuto podobné. Presne to, čo si ľudia pýtajú, hej, že tú pomoc v reálnom živote.
Zhrňme si to. Dokázala som vám, že to nie je želanie väčšiny, čo ste predložili. Napriek tomu to tu opakujete. No dáta hovoria jasne. Nemusím čítať znova tie grafy. Ale ani pri vašom, o ktorom ste vy hovorili, prieskume, pán Čepček, kde ste hovorili, že 47 % ľudí, ani to nie je väčšina. Ja som taký prieskum ale nenašla. Hovoríte stále dokola, že ide o zabíjanie detí. Ja som vám teda včera sa snažila dokázať, že nie je to zabíjanie a nie sú to deti. Viem, že je to pre vás citlivé, rozumiem tomu, že je to pre vás citlivé, ale vy nemôžte niečo, čo si vy prajete, dávať ako fakt. A jednoducho keby to bolo zabíjanie, tak by bol, bol by to trestný čin, tak by sa za to chodilo do basy, keby to bolo detí, tak by sme nemali všetky tie debaty o tom, že zygota, embryo, vajíčko, embryo, plod, atď. a aj sami pripúšťate, že teda to bude dieťa, a to pripúšťam aj ja. To, to, to, samozrejme, o tom nie je diskusia, ale ja hovorím, dieťa to bude, až keď sa tak rozhodne žena, prípadne rodičia.
Bola tu diskusia o tom, že kedy začína život. Napriek tomu, že som vám včera predložila päť vedeckých pohľadov, odborných pohľadov na to, ako rôzne sa dá pozerať na počiatok života, napriek tomu aj dnes opakujete, veda hovorí jasne, nie je v tom rozpor, nikto nespochybňuje, to nie je pravda. Kolegovia, nepoužívate férové argumenty, pretože včera som vám dala jasný dôkaz o tom, že takto to nie je. Váš pohľad je len jeden z mnohých pohľadov a je legitímne, že nejaká časť spoločnosti má iný. Nie je fér, keď opakujete veci, ktoré jednoducho už boli dokázateľne vyvrátené. A taká debata potom, samozrejme, ani nikam nevedie.
Často sa tu omieľajú komunisti, že teda my liberáli, SaS-kári obhajujeme komunistický zákon. Počúvajte, komunisti hovorili aj, že dva plus dva sú štyri a my liberáli si myslíme, že sú štyri. Ono sa niekedy aj pritrafí aj komunistom, hej? A úplne zaujímavé je potom dávať ako dobrý príklad Hippokratovu prísahu z 12. storočia, že tej by sme sa mali držať, ale toho komunistického zákona už nie. Také zaujímavé rozpory.
Počúvam, že vás napádam. Ja by som sa chcela každého z vás, čo tu sedíte, spýtať, koho som osobne urazila? Koho z vás počas debaty som ja osobne urazila? Na koho som bola osobná? Čo som spravila? Prečítala som štúdiu, ukázala som alebo prečítala som vám grafy, ktoré hovorili o tom, že to nie je názor väčšiny, že ako klesajú, klesajú interrupcie. Prečítala som vedecký článok o pohľadoch rôznych vedcov o tom, ako sa dá pozerať na začiatok života. A reagovala som na faktické, kde ktoré síce boli zväčša osobné, ale snažila som sa vám práve ukázať, že aký je v tom rozdiel.
Úprimne, napriek tomu, že je to pre mňa veľmi emotívna téma, napriek tomu som sa, napriek tomu som sa snažila naozaj nikoho nenapádať a nepovažujem to za fér, keď mi niekto povie: stále ma napádate. Nie je to pravda, ja korektne argumentujem.
Mojou odpoveďou na to, čo som prečítala, boli práve naopak, bola kopa osobných urážok. Skúste si pozrieť tie včerajšie reakcie na ten článok, čo som prečítala. Ja si dám tú námahu, ja to zostrihám. Keď tu stál pán Kuffa a rozprával tu o tom, nebudem to opakovať, boli ste tu. Nikto z vás z tých faktických nepovedal: fú, tak toto je za čiaru. Jedine pán Kotleba potom, keď sa postavil, začal hovoriť, tak, tak na začiatku povedal, že to je za čiaru. Nikto z vás. Kde je vaša ochrana života narodeného? Kde je vaša ochrana žien? Keď váš, keď, keď, síce váš názorový oponent, ale predsa staršia kolegyňa dostáva ako reakciu na jasné dáta a fakty a na úprimné odpovede takýto hejt, kde ste boli, ochranári, vtedy?
Dostala som informáciu, ako vlastne som súčasťou pekelného plánu, že som diablov advokát, agent LGBT, mimochodom k tomu sa hlásim, vrahyňa svojich súrodencov. Pán Suja, k vám špeciálne, od vás nie som zvyknutá, že ste takto nekorektný. Rozumiem, že je to pre vás emotívna téma, aj pre mňa, ale prepáčte, aby keď ja poviem svoj osobný príbeh a vy ma obviníte, že ja som vlastne chcela zabiť svojich súrodencov, však to je fakt úplne za čiarou. Včera, včera ste to povedali, keď som hovorila o tom, že v dospelosti som zistila, aký ťažký život mala moja mama a že som vlastne spoznala svojich súrodencov, tak vo vašej faktickej ste takéto niečo povedali. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
70a.
Páni poslanci!
Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
70b.
Hovorili ste, že obhajujem zákon proti pedofílii. Prosím vás pekne, pán Suja, ja som včera hovorila o tom, že nie je normálne brániť tomu, aby mladí ľudia dostali informácie, napríklad o homosexuáloch, pretože sú súčasťou našej spoločnosti. Vy dobre viete, že Orbán zakázal aj toto. A to je, a to je kdekoľvek, pán Suja. Oni sú súčasťou nášho života a vôbec nie je na škodu im povedať, že existujú.
Hovoríte o lieku za dva milióny, že ja chcem teda zabíjať dieťa, ktoré nedostane liek za dva milióny. Pán Suja, hovorím vám ja, že chcete zabíjať tisíc detí, ktoré nedostanú dvojtisícový liek preto, lebo chcete zaplatiť ten jeden liek za dva milióny? Toto nie je fér. Pán Suja, skúste, ja vám len chcem, skúste ma vnímať, ja vám len chcem povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
70c.
Pán, páni poslanci! Pani poslankyňa, aj vás poprosím, snažte sa to spravodajské záverečné vystúpenie viesť k tomu, aby ste nepriamo alebo priamo nevyzývali k nejakej reakcii, pretože to nie je účelom ani spravodajcu podľa môjho názoru, takže vás poprosím, skúsme to ukončiť dôstojne. Ďakujem.
Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
70d.
Ďakujem. Aj sa o to snažím, len sa snažím ukázať, že čo robia nekorektné argumenty, ale áno, rozumiem, idem k tomu. Naozaj nie je mojím cieľom nejako vám to vyčítať, len vám ukazujem, ako veľmi nekorektné argumenty na jednej aj na druhej strane potom zaznievajú a že to nikam nevedie.
Hovoríte, že si neviete predstaviť, že nebudete bojovať za nenarodené deti. Ja vám rozumiem, pretože ja si neviem predstaviť, že nebudem bojovať za slobodu žien, za právo žien sa rozhodnúť, kedy sa budú reprodukovať, za právo žien byť rovnoprávnymi s mužmi.
Ja osobne som chcela napríklad dieťa už v sedemnástich rokoch, prvé som mala v dvadsiatich dvoch, druhé v dvadsiatich štyroch. Ja teda si nemyslím, že by som si zaslúžila nejakú dehonestáciu, ale to mne nedáva právo prikazovať to iným ženám. Ten môj pohľad na život predsa neznamená, že všetci ostatní sa tak musia správať.
Nepatrí sem ani prirovnanie detí ku kuriatkam, psíkom, mačičkám a podobne. Hovoríte o tom, že ženy matky ku gravidným sukám a k sliepkam. Viem, že to nemyslíte ako urážku, len si uvedomte, kam tá debata speje, pretože vy hovoríte o tom, že my, ktorí si zastávame ženy, že my jednoducho bojujeme za práva zvierat, ale za práva nenarodených detí, ľudí, nie. Ale veď to nie je pravda. Veď nikto nebráni majiteľovi tej fenky, o ktorej ste hovorili, aby nemala šteniatka, keď sa tak majiteľ rozhodne. O tom tu diskusia neni, a keď dáte taký návrh zákona, tiež budem proti.
A to, že týranie zvierat, živých bytostí je zakázané, veď to by malo byť samozrejmé tak isto, ako je zakázané týranie detí. Veď o tom neni žiadna diskusia. To nie je fér argument. Nikto nechce, aby boli deti týrané. Nikdy nikto takéto niečo nepovedal. Nie je to od vás korektné a takéto nekorektné, takáto nekorektná argumentácia ukazuje, že to nie je u vás fér hra, ale že je to len presvedčenie, dogma, ktorú chcete ostatným, ostatným vštiepiť.
Hovoríte často o demografickej otázke. Páni, prosím vás, my nie sme tu na, ženy nie sú na to, aby riešili demografickú otázku. My nie sme nástroje nejakej vašej politiky. My sme živé bytosti. My nie sme schránky na rodenie detí. To nie je fér. Jasné, klesá počet ľudí, Slovensko a Európska únia budú, budú tieto deti chýbať, to tu padlo, no tak ženy roďte, páči sa. A my chlapi v parlamente vám to prikážeme. Vážne? Nie je to fér takto uvažovať.
Vraj som sa vytrestala, lebo som tu sama. No ja vám poviem pravdu, ja, odo mňa asi to vidíte, je to úprimné, ale som jediná, ktorá si myslí, že má význam s vami diskutovať. A stále si to myslím, že je treba vám ukázať, že tá druhá strana, to nie je žiadny diabol, žiadne peklo. Že je to len úprimne tak, ako vy úprimne veríte tomu svojmu, tak úprimne aj tá druhá strana verí, že treba bojovať za tie ženy.
V podstate na záver, celú dobu hovoríte iba o dieťati, aj to iba do momentu narodenia, lebo predstavte si, že 4 % z tých detí budú napríklad homosexuáli, vtedy ich už tak ľúbiť nebudete. A nedajbože, že sa by sa ešte narodilo ako, ako nejaký transsexuál alebo niečo také. Tam už láska končí. Nezaujíma vás, že dieťa môže, to, ktoré sa narodí, trpieť nedostatkom, láskou, lásky, zabezpečenia, nič také. A už vôbec vás nezaujímajú tie ženy.
Nepozeráte sa na to z pohľadu ženy, ktorú dvadsať rokov týral manžel a chce si ju zaviazať tým, že jej urobí ďalšie dieťa bez toho, aby sa jej pýtal. Pretože má nad ňou fyzickú prevahu. A pretože máme taký systém, že ona sa bojí ísť na políciu alebo kohokoľvek požiadať o pomoc. Nepozeráte sa na to z pohľadu Rómky z osady, kde jej opitý manžel príde večer domov a vôbec sa jej nepýta, či chce alebo nechce dieťa a antikoncepciu brať nemôže, lebo to je proti Bohu. Nepozeráte sa na to z pohľadu 16-ročného dievčaťa, ktoré dovtedy rodičia úzkostlivo strážili, nikdy nepustili von a ona ide na prvý žúr svojho života a tam ju očarí pekný chalan, ktorého vidí prvýkrát v živote a urobí životnú chybu. Nepozeráte sa na to z tohto pohľadu, ako si zničí život, ako zničí život tomu dieťaťu. Nepozeráte sa na to z pohľadu toho, že ak, ak by k tejto chybe neprišlo, lebo v tomto prípade by to bola chyba, tak by mohla neskôr stretnúť muža, ktorý, s ktorým bude mať ďalšie 2-3 deti a budú šťastná rodina. Bude šťastná ona, budú šťastné deti, bude šťastný ten muž.
Jednoducho sa na to pozeráte len z toho svojho pohľadu, prípadne, musím uznať, z pohľadu nenarodeného dieťaťa, ale nepočúvate, nevnímate nás ženy. Nevnímate ani niekoho, kto si, kto sa vám úprimne snaží otvoriť oči a ukázať aj iný pohľad na svet. Prosím vás pekne, takéto návrhy, na takých sa nikdy nezhodneme, ale určite sa zhodneme, ako tu bolo povedané niekoľkokrát, na podpore žien. Napríklad pri tých škôlkach, pri tých príspevkoch. Toto je cesta, kde sa zhodneme, poďme touto cestou.
Ďakujem pekne.
