Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kamenický, ja budem trošku teda konkrétnejšia, lebo chcela by som povedať ku gastrolístkom. Zrejme málokto vie, že tlač, distribúciu a celkové manažovanie zdražujú potraviny v priemere až o 5 %. Ako povedal pán minister, tie štyri firmy mali zisk 12 mil. eur. Ak by sme gastrolístky zrušili, zamestnávateľ peniaze, samozrejme, musí dať zamestnancovi ako príspevok na stram... na stravu, čo je určite pre zamestnanca výhodnejšie , pretože dostane tých peňazí viac. A nerozumiem, prečo máme my ako zamestnanci dotovať svojimi obedmi tlačenie nejakých papierikov pre nejaké firmy, ktoré sa tým živia. Každý z nás sa dokáže najesť aj bez týchto gastrolístkov, a preto plne podporujem tento návrh, ktorému však bude predmetom riadneho pripomienkového konania. Každý jeden, či už odborná, alebo laická verejnosť, sa k tomuto návrhu zákona bude môcť vyjadriť.
A pokiaľ ide o burčiak, tak zrejme každý z nás si pamätá, minulý rok bol veľmi extrémny a hrozno dozrievalo veľmi skoro. Vinári, vinohradníci nemohli ho spracovať a ponúkať spotrebiteľom ako vo forme burčiaku. A preto ministerka Matečná sa rozhodla, že dá výnimku zo zákona. Všetci dobre viete, že to je protiústavné. A preto je oveľa lepším riešením ak ministerstvo po dohode s odbornou verejnosťou tento termín určí v nejakom osobitnom predpise, ako napríklad Vestník.
Ďakujem veľmi pekne.

Janka, ja veľmi stručne ti doplním tvoje možno negatíva. V súčasnosti obchod tvrdí, že je jedným z najvýznamnejších zamestnávateľov na Slovensku. A je veľmi pravdepodobné, že postupne, pomaličky to tak nebude, pretože a aj v nedeľu sa vytrácajú vlastne predavačky z obchodov, pretože tieto obchody zavádzajú samoobslužné pokladnice, pokladne, kde si teda majú možnosť si samotní zákazníci, spotrebitelia naúčtovať a vlastne zaplatiť svoj tovar. Čiže už tuná sa tento počet zamestnancov pracujúcich v nedeľu, by som povedala, vďaka technike znižuje.
A jedna sedmina mi tiež celkom nesedí, že teda tá, že sa to všetko rozloží, tá nedeľa, na šesť dní v týždni, pretože mnohí občania to budú robiť stále tak, že pôjdu radšej do zahraničia a aj v tú nedeľu. Napríklad pôjdu na výlet do Ledníc v susednej Českej republike a zároveň to spoja aj s nákupom a ešte aj ušetria peniaze, pretože sú tam, predpokladám, tie potraviny lacnejšie. Čiže my týmto vlastne oberáme aj našu štátnu pokladňu o dépeháčku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi, ďakujem veľmi pekne a len veľmi stručne to zhrniem. Áno, ak sa, ak sa teda zakáže alebo obmedzí predaj v nedeľu, tak môžme si byť istí, že zákazníci určite pôjdu do zahraničia, či už do Maďarska, Poľska, Českej republiky, alebo do Rakúska, kde si pôjdu veľmi radi nakúpiť. A treba si uvedomiť aj to, že keď sa obmedzí predaj v rámci maloobchodných predajní špeciali... tak pôjdu na benzínové pumpy. Teraz máme jasné dôkazy o tom, že v čase koronakrízy stúpli nákupy práve na benzínových pumpách. Samozrejme, náklady na prevádzky, pokiaľ, pokiaľ zatvoríme obchody v nedeľu, tak prevádzkovateľ to premietne do cien a toto si spotrebitelia zaplatia v cene potravín. To je úplne jednoduché.
Sú iné nepretržité prevádzky a vy tu hovoríte o nákupných centrách. Ja by som bola zvedavá, koľko vy máte detí, pán Kotleba. Ja mám dve a napriek tomu, že môj manžel 35 rokuje pracuje pravidelne v nedeľu, nesťažujem sa, mám možnosť výberu, mohol by odísť z potravinárskej prevádzky a robiť niekde inde, nerobí to. A môj syn rovnako pracuje na zmeny, takže nemám s tým najmenší problém, a preto sa práve pýtam, prečo máme vytrhnúť práve len tieto maloobchodné prevádzky, ktoré sa týkajú veľmi úzkej, malej skupiny ľudí. O čo je, je viac porušený rodinný život pre, pri maloobchodných predajniach, keď sú otvorené, ako keď je otvorená fabrika.
Takže toľko asi tak stručne. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z dôvodu pandémie COVID-19 vláda obmedzila predaj v nedeľu. Dôvodom bolo, že počas nedele je potrebné predajne vydezinfikovať. V praxi to však znamená, že v nedeľu do práce predsa len niekto prísť musí, ak predajne majú byť vydezinfikované reálne a nie fiktívne. Toto dočasné opatrenie v nedeľu zatvorených predajní však opäť spustilo, pripúšťam, legitímnu diskusiu o tom, že predaj v nedeľu sa na Slovensku zakáže natrvalo.
S dočasnými opatreniami už nejaké skúsenosti naozaj máme. Je to napríklad dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 20 % v čase krízy, ktoré bolo ukotvené natrvalo zákonom vtedy vládnucou stranou SMER – SD.
Priznám sa, že zámeru regulovania predaja dosť dobre nerozumiem, pretože dnes nikto nikomu nezakazuje, aby dobrovoľne a na základe slobodného rozhodnutia mal ktokoľvek v nedeľu alebo v iný deň svoj obchod zatvorený. Ak sa pozrieme na súčasný stav v Európe, tak v prevažnej väčšine štátov nedeľný predaj nie je obmedzovaný. Obmedzovanie sa týka len ôsmich členských štátov Európskej únie a dvoch štátov mimo Európskej únie. Zámerne hovorím obmedzovanie, pretože nejde o zákaz. Zákaz predaja nie je celoplošný, každý štát má prijaté vlastné výnimky, či už je to časová, alebo sezónna, alebo pre darčekové predajne, suveníry, turistické centrá, alebo podľa rozlohy predajne, pre pekárne, cukrárne a predaj sladkostí, alebo kvetinárstva. Ani v jednej krajine nie je predaj v nedeľu zakázaný úplne. A zaujímavými krajinami sú Maďarsko a Fínsko, v ktorých bol zavedený nedeľný zákaz predaja, ale následne bol zrušený.
Najmä dnes, keď sa nachádzame v kríze horšej ako v roku 2008, v nedeľu alebo hocikedy inokedy zakazovať predaj vnímam ako absurdné rozhodovanie od zeleného stola bez reflexie k vzniknutej situácii. Podľa analytikov bude nedeľný zákaz v praxi znamenať zánik zhruba 600 pracovných hodín ročne na jednu pozíciu v obchode. V prípade fiktívneho nákupného centra s päťdesiatimi prevádzkami, z ktorých každá má priemerne tri pracovné pozície, to znamená zánik 90-tisíc pracovných hodín ročne, čo po prepočítaní predstavuje zhruba pokles štyridsiatich piatich pracovných miest na plný úväzok.
Nedeľný predaj pre zamestnanca však znamená aj vyšší príjem. Neviem, či si to uvedomujete. Podľa dostupných údajov dosahuje priemerný príplatok za prácu v nedeľu v kategórii maloobchod v nešpecializovaných predajniach sumu 29 eur mesačne, pričom priemerne zamestnanec odpracuje v nedeľu 11 hodín, a v kategórii maloobchod s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach je to až 37 eur za 23 nedeľných hodín mesačne. Inými slovami, zamestnanci za výmenu jeden až, jedného až dvoch voľných nedeľných, nedelí za iný voľný deň v týždni získajú dodatočných 30 až 40 eur, čo v prípade nižších príjmových skupín, ktoré v maloobchode prevažujú, nie je zanedbateľná čiastka.
Rovnako podľa dostupných údajov bolo v roku 2019 približne 2 mil. 50-tisíc zamestnancov. Z nich v nedeľu pracuje približne 365-tisíc, čo je 18 percent. A z týchto 18 percent, teda 365-tisíc zamestnancov, v maloobchode pracuje 47-tisíc, čo je približne jedna sedmina z týchto ľudí. Ostatní pracujú v priemysle vrátane potravinárskeho, v poľnohospodárstve alebo v iných službách ako maloobchod. Zároveň to však neznamená, že títo zamestnanci pracujú každú jednu nedeľu v mesiaci. Väčšina z nich totiž pracuje len jednu nedeľu v mesiaci a podľa dostupných údajov približne 20 percent zamestnancov, ktorí by mali v nedeľu pracovať, v nedeľu nepracujú. Sú to najmä samoživitelia, slobodné matky a matky s maloletými deťmi. Čiže na základe uvedených dát z týchto 2 mil. 50-tisíc zamestnancov len 2,3 % na Slovensku pracuje v nedeľu v maloobchode, a to len raz do mesiaca. Polovica týchto ľudí pracuje v nešpecializovaných predajniach, druhá polovica v maloobchodných prevádzkach špecializovaného typu. Medzi ne patria benzínové pumpy, predajne s tovarom pre kultúru a rekreáciu, ktorých sa tento nedeľný zákaz týkať nebude.
Čiže vlastne v reále ide ešte o menej ako 47-tisíc zamestnancov. Namieste je preto otázka, prečo sa obmedzenie zameriava práve na túto malú skupinu ľudí. Pri niektorých povolaniach, ako sú zdravotníci, polícia alebo obsluha nevypínateľných zdrojov, ako sú, ako sú vysoké pece, ale aj potravinárske prevádzky, je nevyhnutnosť nedeľnej práce úplne zrejmá. Ale v nedeľu môžu byť teda zatvorené aj pohostinstvá, reštaurácie, kiná alebo iné prevádzky, kde vlastne prekážky k zatvoreniu sú výlučne ekonomické a nie technické. Teda také isté ako práve v maloobchode. A argument, že nedeľná práca v maloobchode škodí rodinnému životu viac ako nedeľná práca vo fabrike za pásom, absolútne neobstojí.
Zákaz nedeľného predaja pritom môže spôsobiť komplikácie práve tým zvyšným zamestnancom, 320-tisícom ľuďom v iných odvetviach, ktorí pracujú cez víkendy a ktorí práve tieto nedeľné, nedele využívajú na nákupy. A mnohí zamestnanci, ktorí pracujú v štandardných časoch, čiže cez pracovný týždeň, si tiež idú radšej nakúpiť cez nedeľu, pretože pracujú napríklad v obci a nechodia pravidelne do mesta. A nehovoriac o tom, že mnohé nákupy majú vyslovene víkendový charakter a my vlastne týmto zákazom obmedzíme im predaj o polovicu. Zoberme si totižto obchody záhradkárskeho a chalupárskeho charakteru, kedy ľudia väčšinou chodia tam, do týchto, do Hornbachu alebo do, do Baumaxu nakupovať práve, práve cez víkendy. Čiže zákaz nedeľného predaja bude mať za dôsledok zníženie zamestnanosti, zníženie dostupnosti čiastkových úväzkov, zníženie čistej mzdy zasiahnutých zamestnancov, zníženie tržby a nižší výber dane z pridanej hodnoty, menej efektívne využitie kapitálu, zmenu cien niektorých produktov, niektoré pôjdu hore, niektoré dole, zánik niektorých obchodníkov a vyššie vedľajšie náklady pre spotrebiteľov.
Obmedzenie nedeľného predaja má teda jednoznačne negatívne ekonomické dopady a to si dnes v čase krízy naozaj nemôžme dovoliť, je to príliš drahý špás. Tieto dopady zasiahnu nielen zamestnancov v maloobchode, ale aj investorov v maloobchode a samotných zákazníkov. Spoločenská užitočnosť takéhoto zákazu nie je vysvetlená a nie je podporená žiadnou dopadovou štúdiou. Preto strana Sloboda a Solidarita tento navrhovaný zákon nepodporí.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani generálna riaditeľka, vážení, vážené poslankyne, vážení poslanci, výročná správa Slovenského pozemkového fondu za predchádzajúci rok sa naozaj v ničom nevymyká z predchádzajúcich rokov. Je uhladená, pekne zabalená ako bonboniéra. A mohla by som hovoriť o detailoch, podľa mňa to však veľký význam nemá, pretože táto správa vyznieva formálne a bez sebareflexie. Už to tu bolo niekoľkokrát zmienené. A stačí si pozrieť záver, kde sú uvedené krásne ambície: "V zlepšovaní plánujeme aj naďalej pokračovať. Čakajú nás totiž ďalšie zmeny, ktoré značne zlepšia fungovanie fondu." No to asi nie je pravda.
Jedna vec je vízia bývalého vedenia fondu, druhou je formálna stránka správy, v ktorej mi chýba napríklad odôvodnenie zvyšovania počtu zamestnancov. Aj, už to tu bolo tiež niekoľkokrát zmienené, že spomenutá je v správe kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa uskutočnila v roku 2011; vážení, pred deviatimi rokmi (!), v správe však nie je uvedené, či uložené opatrenia boli alebo neboli splnené a ako.
Ja som si to dohľadala v správe z NKÚ a bolo uvedené, že tieto opatrenia, uložené opatrenia splnené neboli. Pýtam sa: Ako je možné, že na takejto kritickej inštitúcii bola kontrola až pred deviatimi rokmi?! Ja mám za to, že Najvyšší kontrolný úrad a finančný audit vlády by sa na takto exponovanej inštitúcii mal robiť, vykonávať minimálne jedenkrát za päť rokov.
Pri riešení zvlášť zložitých právnych otázok a pri obzvlášť náročných súdnych sporoch fond využíva služby advokátskych kancelárií vybratých na základe výsledkov verejného obstarávania. Áno, chýba menovitý zoznam advokátskych kancelárií, im vyplatená odmena za rok 2019 a rok výberu advokátskych kancelárií výberovým obstarávaním; verejným obstarávaním. Fond v súdnych sporoch v 62 prípadoch vystupoval na strane žalobcu a v 3 344 prípadoch na strane žalovaného. Z uvedeného počtu bolo v roku 2019 právoplatne uložených 550, ukončených 551 súdnych sporov. Chýba údaj úspešnosti a o výške žalovanej čiastky. Takto by som mohla pokračovať v menovaní nedostatkov a pokračovať ďalej.
Dámy, páni, výrazne mi však chýbajú údaje o tom, aké opatrenia by mal Najvyšší kontrolný úrad vykonať na odstránenie netransparentnosti a podozrení z korupcie, ktoré by urobilo predchádzajúce vedenie. Ak by preinvestovali na takéto opatrenia aj desaťtisíce eur, nemala by som s tým najmenší problém, ak by som vedela, že sa tým ukončia všetky praktiky, na ktoré som roky poukazovala, ako napríklad že sa pozemky prideľujú niekde za plentou, kde sa dohadovali pravdepodobne kšefty a úplatky, ale aj podozrivé reštitúcie, pri ktorých boli pôvodní majitelia cez sprostredkovateľov vyplatení drobnými, ale následne boli ich pôvodné pozemky s obrovskou hodnotou pridelené vybraným ľuďom, ktorí na týchto pozemkoch reálne zbohatli. Ale to z bývalého vedenia fondu evidentne nikto nechcel. Mnohým aj tým, ktorí tu práve teraz sedia, práve takýto systém vyhovoval.
Minulý týždeň som informovala, ako fond fungoval, že to nebolo vedenie fondu, ktoré o veciach rozhodovalo, ale že sa rozhodovalo v advokátskej kancelárii tu neďaleko, kúsok od parlamentu, na Palisádach a človek z tejto kancelárie bol pred pár dňami zadržaný v súvislosti s takmer 10-miliónovou korupčnou kauzou na ministerstve pôdohospodárstva v akcii Dobytkár. Zamestnanci si tam podávali kľučky a viem, že niektorí zamestnanci si práve teraz podávajú kľučky na Národnej kriminálnej agentúre a rozprávajú o tom, ako museli spolupracovať.
Vrátim sa k správe teraz, ak dovolíte. Táto správa nie je postačujúca. Len taká maličkosť ako nové logo a nová webstránka, už tiež zmienená. A aj som si myslela, že v správe budú uvedené detaily a informácia o tom, že pár mesiacov pred koncom minulého roka Slovenský pozemkový fond zmenil logo a webstránku za takmer 60-tisíc eur. Túto správu, túto informáciu v správe nenájdeme a zrejme preto, že nie je čím sa chváliť, pretože webstránka poskytuje ešte menej informácií ako predchádzajúca a na počudovanie ani len zo zákona povinnú informáciu o podávaní žiadostí podľa zákona 211 o slobodnom prístupe k informáciám ja som na tejto webovej stránke nenašla.
Dámy a páni, aj teraz tu medzi nami sedia ľudia, ktorí na pozemkoch zo Slovenského pozemkového fondu profitovali a ďalší tu sedeli pred pár týždňami. Dnes možno pestujú paradajky, pokiaľ mám informácie. Verím, že aj medzi opozičnými poslancami, politikmi sa nájdu čestní ľudia, hoci, čo si tu budeme nahovárať, pravdepodobne museli vedieť, čo sa na Slovenskom pozemkovom fonde dialo. A aj preto nemôžte byť spokojní so správou, ktorá len ťahá medové motúzy popod fúzy.
Nechcem správu dehonestovať, je to skutočne veľa popísaných stránok bez nejakej výpovednej hodnoty a aj samotná pani generálna riaditeľka sa vyjadrila, že táto správa nie je postačujúca a nemá výpovednú hodnotu, za čo jej ďakujem, pretože je to naozaj, sú to úprimné slová.
Žiaľ, teda to, čo sa malo urobiť v uplynulých rokoch, budeme musieť naprávať my, bude musieť naprávať táto vláda. Samozrejme, že sa budeme musieť vysporiadať s kauzami, ale najmä budeme musieť zaviesť transparentné procesy a budeme sa musieť vysporiadať aj s korupciou. V tomto novej generálnej riaditeľke veľmi držím palce a pokiaľ budem môcť, veľmi rada jej budem nápomocná. A veľmi verím, že aj kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu a náš podnet pomôže napraviť systém v Slovenskom pozemkovom fonde.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať pani poslankyni, kolegyni Zemanovej za vystúpenie a chcem zdôrazniť, že Najvyšší kontrolný úrad robí naozaj veľmi dôležité činnosti, len mňa skôr zaujímajú následne riešenia týchto zistení. Pokiaľ som si sama mohla na vlastnej koži preveriť, tak Najvyšší kontrolný úrad dal na podnet na Generálnu prokuratúru v súvislosti so zisteniami na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, avšak Generálna prokuratúra na moju otázku podľa infozákona nekonala, a to výlučne len z dôvodu, že nemala jasné a presné informácie z Najvyššieho kontrolného úradu. A keď som sa opýtala, že prečo si nedožiadala tieto doplňujúce informácie, tak Generálna prokuratúra sa vyjadrila, že ona na toto nemá oprávnenie, nie je to povinná. Čiže to je ako z môjho pohľadu absurdné, čiže toto by som chcela dať do pozornosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko. Zákon o štátnej službe č. 400, neviem z ktorého roku, tak riešil ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru a teda ukončenie pracovno-právneho vzťahu okamžitého. Žiaľ, SMER, to ste boli práve vy, ktorí ste vlastne zabetónovali aj svojich politických nominantov. Čiže vlastne teraz touto novelou sa dostáva do pôvodného stavu tak, aby sa mohli, mohli ukončiť pracovné pomery s tými ľuďmi, ktorí sú priamo nominovaní ministrom. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi ministrovi za jeho slová. Programové vyhlásenie vlády pre pôdohospodárstvo, bolo teda pripravované v spolupráci s koaličnými partnermi a nebolo to jednoduché nájsť konsenzus. A som rada, že vlastne do programového vyhlásenia vlády sa dostali všetky podstatné body, že sa dostalo aj náležitej pozornosti potravinárskemu priemyslu, pretože 30 rokov bolo toto odvetvie vyslovene podceňované. A ja si totižto, máme rozvinutý automobilový priemysel, produkujeme najviac áut na jedného obyvateľa a neviem, či je dobré, aby teda ekonomika stála len na jednom pilieri, to je jeden uhol pohľadu.
Druhý uhol pohľadu je, že teda z tých aut sa naozaj nenajeme. Každým rokom sa dováža viac potravín a viacej vyvážame poľnohospodárskych surovín. Možno si poviete, no a čo. Dnes sa, tento rok sa tento deficit, záporne obchodné saldo bude pohybovať až na úrovni mínus 1,8 miliardy eur. No, problém je v tom, že vlastne Slovensko vyváža každý rok viac poľnohospodárskych surovín a vlastne my poskytujeme v zahraničí nástroj na, teda prostriedok pre pracovné sily, teda poskytujeme niečo, čo vlastne my vieme doma spracovať našimi ľuďmi, dať pridanú hodnotu a predávať vlastne naše slovenské potraviny. Pretože asi málokto si uvedomuje, že jedno pracovné miesto v potravinárstve vytvára osem ďalších pracovných miest. Pridávame hodnotu k týmto poľnohospodárskym surovín, samozrejme, tým pádom je to vyššia cena. Diverzifikuje sa priemysel, poskytujeme prácu v regiónoch, poskytujeme prá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len v krátkosti budem reagovať za, na pána poslanca, zrejme nečítal programové vyhlásenie vlád, predchádzajúcich vlád, pretože, ktoré pripravovali rovnako aj strana SMER, SMER - SD, a tam neboli naozaj žiadne konkrétne ciele, o číslach ani nehovorím. Takže neviem, skúste si prečítať ešte raz toto programové vyhlásenie vlády a porovnať s predchádzajúcimi roky a roky dozadu a možno si skúste aj pozrieť súvisiacu problematiku, o ktorej sa tam hovorí, pretože by ste sa teraz nepýtali na otázky, ktoré ste sa pýtali.
Potravinová sebestačnosť, priame platby, II. pilier. Tak pán minister Jahnátek presunul finančné prostriedky v objeme až 17 % do prvých, do I. piliera a všetky Roškové sa tešili, pretože nemuseli robiť nič, stačilo siať kukuricu, repku a tak ďalej, a dostali peniaze. Nohy mohli mať vyložené, čiže práve tú potravinovú sebestačnosť chceme napríklad dosiahnuť tak, že budeme peniaze dávať viacej na podporu produkcie, na špecializovaná rastlinnú výživu, na, na špecializovaná rastlinnú produkciu, na živočíšnu produkciu. Budeme podporovať potravinársky priemysel a spracovanie produktov, tak preto sa pozrite na zahraničné saldo, ak sa šplhá k 2 mld. eur. Čiže toto všetko, tieto všetky opatrenia, ktoré ste tam čítali, a vrátane legislatívy, že ju zosúladíme, že odstránime zbytočnú byrokraciu, budú slúžiť na to, aby bolo na našich pultoch viac slovenských potravín ako doteraz. 800 kamiónov denne chodí momentálne na Slovensko s potravinami, aby sme sa dokázali uživiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Pokiaľ ide o preukazovanie právneho titulu k pôde, tak, žiaľ, toto bolo za roky vládnutia, osem rokov vládnutia SMER-u a ich partnerom veľmi podceňovaná skutočnosť, pretože inak by asi pani ek..., grófka Rošková nemohla dostávať dotácie na letiská. Proste toto sa nepreukazovalo. Teraz jedným z kritérií bude preukázanie, či už je to listu vlastníctva, alebo nájomnej zmluvy. Takže nehovorte veci, mohli ste aj vy sa k tomuto pridať, aby, aby dotácie boli vyplácané tým, ktorí skutočne na pôde pracujú. A reštitučné konania naozaj dajú sa vyriešiť. Stačí len komunikovať s tými-ktorými, s reštituentami.
To je všetko.