Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.12.2022 o 13:24 hod.

RNDr. PhD.

Jaromír Šíbl

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 19.12.2022 16:24 - 16:24 hod.

Jaromír Šíbl
Zajtra o jedenástej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.12.2022 16:09 - 16:09 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Ja len, páni kolegovia, čo teda oprávnene si robíte starosti o osud LPM Ulič. Chcel by som vám len pripomenúť, že ak ste pozorne sledovali vlastne, že čo sme vlastne schválili, či už teda s tesnou väčšinou alebo inou väčšinou pri tej reforme národných parkov, tak delimitácia na území národného parku Poloniny s výnimkou chránených území s najvyšším stupňom ochrany ešte neprebehla. Čiže je veľmi pravdepodobné, pokiaľ nebudete lokalizovať tie problémy presne, tak mám za to, že ide o pozemky, ktoré stále má v správe LPM Ulič, a teda celkom iný rezort, rezort pôdohospodárstva. Čiže až po schválení zonácie na celom území národného parku štátne pozemky sa dostanú pod správu Správy národného parku. Čiže vaša kritika je možno z časti oprávnená, ale uplatňujete ju na nesprávnom mieste, na nesprávnom rezorte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.12.2022 15:54 - 15:54 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Odznelo tu veľa pozoruhodných príspevkov v tejto diskusii. Ja by som sa len stručne vyjadril k časti príspevku pána poslanca Suju, ktorý sa dotýkal ťažby dreva v Národnom parku Veľká Fatra, konkrétne v okolí Liptovských Revúc.
Pán poslanec, toto územie tiež, trúfam si povedať, celkom dobre poznám. Ja si na vás veľmi cením a je mi to sympatické, že stále sa snažíte zvyšovať si svoje odborné vzdelanie v tejto oblasti, čo sa týka lesov a ochrany prírody. A chcel by som vás povzbudiť, aby ste v tom pokračovali aj naďalej. Lebo som tam cítil isté medzery.
Vystúpenie, ktoré ste v tejto časti predviedli, tú zvyšnú časť nebudem komentovať, no pri všetkej úcte pristalo by niekomu, kto je skôr laikom v tejto oblasti lesného hospodárstva a ochrany prírody ako vám, čo sa snažíte prepracovať na nejakú odbornú úroveň, aspoň tak som to zaregistroval. Čiže boli sme tu takto skoro presne pred rokom, kde sme sa tu škriepili o tom, či bude reforma národných parkov, alebo nebude. Nakoniec vieme, ako to dopadlo, tesne to prešlo. A vtedy jeden z vašich, nie len vašich, samozrejme, aj ostatných oponentov tejto reformy bolo to, že zakážeme, ochranári zakážu všetku ťažbu v národných parkoch, keď sa im dostanú pod kontrolu a zruinujú tak slovenský vidiek. Teraz prešiel, prešiel rok a ste úplne argumentačne na opačnej strane. Čiže máte obavu, máte pocit a obviňujete ochranárov z rezortu životného prostredia a zo Správy národného parku a kadejakých iných, že ťažia príliš veľa. Pritom v skutočnosti z toho, čo ste povedali, neuviedli ste argumenty ani pre jednu, ani pre druhú alternatívu. Čiže a to ponúkam teraz vám osobne verejne a všetkým vašim priaznivcom a informátorom a známym a kolegov z regiónov, ktorí si sťažujú, či už na intenzitu ťažby, rozsah ťažby, lokalizáciu ťažby alebo spôsob, akým je táto ťažba dreva vykonávaná, pokiaľ ide o národné parky, ktoré sú pod právomocou Správ národných parkov. Tu by som len v súvislosti s Veľkou Fatrou uviedol, že ako iste viete, pod Správou národného parku Veľká Fatra sú len tie územia, ktoré sa dostali pod Správu národného parku v rámci delimitácie. A to boli chránené územia s vyššími stupňami ochrany. Čiže prakticky všetko prírodné rezervácie, plus niektoré parcely, ktoré sčasti zasahovali do týchto prírodných rezervácií. Čiže zvyšné územie Národného parku Veľká Fatra a aj ostatných národných parkov, ktoré ešte nemajú schválenú zonáciu, je, samozrejme, aj naďalej pod správou Lesov Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o štátne lesy v prípade neštátnych vlastníkov naďalej ich spravujú títo neštátni vlastníci.
No a pokiaľ by sme sa chceli seriózne a odborne a bez zbytočných či už úprimných, alebo hraných emócií rozprávať o tom, že či ťažba, v tom ktorom území a je to jedno, či je to národný park, prírodná rezervácia, chránená krajinná oblasť alebo voľná krajina tzv. s prvým stupňom ochrany. Bavme sa najprv o tom, či táto ťažba prebehla v súlade so zákonom. Ako iste viete, z hľadiska lesného zákona rozhodujú, rozhodujúcim dokumentom je tzv. program starostlivosti o les. V minulosti sa to volalo lesný hospodársky plán. V prípade úmyselnej ťažby, v prípade náhodnej ťažby, čiže ľudovo tzv. kalamity, tam takisto musia byť dodržané určité procesy, nebudem ich tu všetky menovať, aby sa dalo povedať, že táto náhodná ťažba je v súlade so zákonom.
Zamiešali ste do toho aj zonáciu. Takže ak máte konkrétne výhrady k návrhu zonácie, či už, ktorý bol predložený či už Národného parku Veľká Fatra, predložené boli aj ďalšie dva národné parky Slovenský kras a Poloniny. Máte možnosť ich uplatniť, samozrejme, v riadnom pripomienkovom konaní. Ale, samozrejme, keďže ste poslanec, tak máte aj mnohé, mnohé ďalšie možnosti. Ale bavme sa naozaj, keď si budete tie vaše pripomienky, návrhy uplatňovať, bavme sa naozaj, že spravte zoznam jednotiek priestorového rozdelenia lesa a povedzte alebo napíšte v tej pripomienke, že táto konkrétna jednotka priestorového rozdelenia lesa by podľa vášho odborného názoru nemala byť v zóne A, ale v zóne C alebo naopak. Nemala by byť v zóne C, ale v zóne A alebo B. A sadnime si za stôl a preberme tie vecné argumenty. A nebudem vás, a to vám môžem ako sľúbiť sám za seba, ale predpokladám, že niečo podobné by aj kolegovia vám povedali, nebudeme vás nijako diskriminovať, pokiaľ tie argumenty budú vecné. Ten návrh, čo išiel, všetci rátajú s tým, odborníci, ktorí ho vypracovali, že relevantné pripomienky sa budú zohľadňovať. A pokiaľ ste sledovali posledné návrhy zonácií, ako sa vyvíjal napríklad príbeh zonácie Národného parku Muranská Planina, tak si môžte overiť, že to, čo išlo v prvom kole do procesu, ten prvý návrh, a to, čo sa nakoniec schválilo, boli pomerne diametrálne odlišné veci. Ale nakoniec sme naozaj našli riešenie, že trúfam si povedať, že všetci boli spokojní. Takže toľko len.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.12.2022 13:24 - 13:24 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1760 z 8. novembra 2022 pridelila vládny návrh zákona o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1236, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 194 z 24. novembra 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 20 zo spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 267 z 29. novembra 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.12.2022 13:09 - 13:09 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1737 z 20. októbra 2022 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1235, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 637 z 24. novembra 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárske záležitosti dňa 28. novembra 2022 neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 24. novembra 2022 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie číslo 266 zo dňa 29. novembra 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 14:40 - 14:40 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, k predkladanému návrhu zákona by som chcel predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tento návrh sa týka rozšírenia úpravy poplatkov aj na poplatky, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s medzinárodným dohovorom, ktorý je známy pod skratkou CITES. Ide o medzinárodný dohovor o obchode s ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov. Úpravu sadzieb predmetných poplatkov navrhujem z dôvodu, že povoľovanie vývozu a dovozu druhov chránených týmto dohovorom je čím ďalej tým viac administratívne náročnejšie a zaťažujúce pre dotknuté orgány štátnej správy a odborné organizácie, ktorými v prípade dohovoru CITES sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a odbornou organizáciou ako vedecký orgán je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Predmetné sadzby sa upravovali naposledy v roku 2013 a miera inflácie nie je v súčasných poplatkoch vôbec premietnutá.
Takisto navrhujeme pristúpiť aj k zrušeniu paušálnych poplatkov v položke 161b, bod 2 a 3, a to najmä z dôvodu, že takéto nastavenie bolo výhodné pre subjekty, ktoré obchodujú s veľkým množstvom živočíchov. Ide evidentne o komerčnú činnosť a teda boli v, teda boli v tejto komerčnej činnosti nepriamo podporované. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Pardon, pardon, ešte, ešte prečítam, ešte prečítam samotný pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim: „Nech sa páči.")
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1166.
V Čl. I sa dopĺňajú body 3 až 6, ktoré znejú:
„3. V Sadzobníku správnych poplatkov časti X. Životné prostredie položke 161a sa slová „15 eur" nahrádzajú slovami „20 eur".
4. V Sadzobníku správnych poplatkov časti X. Životné prostredie položke 161b body 1 a 2 znejú:
„1. za každý exemplár 10 eur
2. za exemplár s uvedením jednotiek používaných podľa osobitného predpisu37aa) 10 eur.
5. V Sadzobníku správnych poplatkov časti X. Životné prostredie položke 161b sa vypúšťajú body 3 a 4.
6. Za § 19s sa vkladá § 19t, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 19t
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2023
Z úkonov a konaní začatých do 31. decembra 2022 sa platia poplatky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2022."."
Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2022 11:10 - 11:14 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, účelom predkladaného návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, koncepciou vodnej politiky Slovenskej republiky prijatou dňa 1. júna 2022 vládou Slovenskej republiky, vodným plánom Slovenska schváleným dňa 11. mája 2022, takisto vládou Slovenskej republiky, ako aj jedným z kľúčových záväzkov formulovaných stratégií Európskej únie pre biodiverzitu do roku 2030 zabezpečiť realizáciu revitalizačných opatrení pre obnovu prirodzeného charakteru v minulosti nevhodne upravených vodných tokov a záplavových území vrátane mokradí a zníženie ich fragmentácie odstránením alebo spriechodnením tzv. bariér. Takisto obnova biologickej a morfologickej spojitosti tokov tak, aby bola opäť umožnená migrácia vodných organizmov, najmä rýb, a transport sedimentov, a tak, aby tieto vodné útvary dosahovali aspoň dobrý ekologický stav, respektíve potenciál.
Toto všetko je dôležité pre zvýšenie retenčnej kapacity krajiny, podporu samočistiacej schopnosti tokov, obnovu a rozvoj biodiverzity, adaptáciu krajiny na negatívne dôsledky zmeny klímy vrátane extrémnych hydrologických situácií, ako sú povodne a sucho, a v neposlednom rade aj pre schopnosť riek a riečnej krajiny poskytovať ekosystémové služby vrátane rekreácie a rybárstva.
Cieľom návrhu zákona je upraviť a zjednodušiť niektoré postupy týkajúce sa prípravy, povoľovania a realizácie týchto opatrení revitalizácií vodných tokov.
Obsahom návrhu zákona je okrem vyjasnenia a zadefinovania niektorých pojmov aj zjednodušenie povoľovacích procesov, ktoré sú v gescii štátnej vodnej správy. Súčasne je to aj vykonávanie opatrení, ktorými sa realizujú tieto revitalizácie; je to definované ako verejný záujem. Takisto sa v prípade, že dôjde k zmene trasy prirodzeného koryta vodného toku pôsobením riečnych procesov, v takýchto prípadoch sa uprednostňuje ponechanie vodného toku v novom koryte.
Predkladaný návrh zákona má preto výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie. Tu by som plynule nadviazal na svojich predrečníkov pánov poslancov Mičovského a Fecka, ktorí v predchádzajúcich návrhoch otvorili túto problematiku, že skutočne naša krajina po vyše 70 – 80 rokoch necitlivého prístupu, jej schopnosť zadržiavať vodu je vo veľmi zlom stave. Naozaj ten stav krajiny je taký, že stačí, aby na Slovensku tri dni pršalo, a môžte takmer s istotou očakávať, že niekde budú povodne. Takisto stačí, aby mesiac nepršalo, a môžte s istotou očakávať, že niekde bude sucho. Toto leto sme sa o tom mali možnosť dostatočne presvedčiť.
Z tých pozitívnych vplyvov na životné prostredie na prvom mieste je jednoznačne prevencia povodní, na druhom prevencia sucha. Takisto dôjde pri dôslednom uplatňovaní tohoto zákona k postupnému zlepšovaniu kvality a výdatnosti vodných zdrojov pitnej i úžitkovej vody a v neposlednom rade dôjde aj k zvýšeniu rekreačného potenciálu vrátane už spomínaného rybárstva. Verím, že tak ako pri viacerých verejnoprospešných návrhoch zákonov, aj v tomto prípade nájde tento návrh širokú podporu v tomto parlamente. A myslím si, že by mohol sa uchádzať aj o podporu naprieč politickým spektrom, keďže naozaj bez ohľadu na politickú príslušnosť vodu v dobrej kvalite, v dobrom množstve potrebujeme všetci.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2022 12:25 - 12:25 hod.

Jaromír Šíbl
Ďakujem. No nehovorím to často pri návrhoch kolegov z opozície, ale tomuto návrhu z hľadiska verejného záujmu, či už ide o ochranu poľnohospodárskych plodín, ochranu lesov alebo ochranu prírody, prakticky nemám čo vytknúť, takže môžem len konštatovať, že tento návrh má reálnu šancu, že by mohlo dôjsť k dohode naprieč politickým spektrom, ktoré je tu v parlamente. Uvidíme, ako to dopadne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2022 12:10 - 12:10 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som najprv reagoval na pána kolegu, že za šesť rokov sa nič neudialo. Tvrdím, že tak ako v minulosti, aj v súčasnosti dá sa problém s medveďmi riešiť v rámci existujúcej legislatívy. Tu by som len upozornil na ten rozdiel, že kým bežný užívateľ, ktorý by chcel medveďa odstreliť, potrebuje výnimku, ten tzv. zásahový tím robí v inom režime, čiže on výnimku nepotrebuje, on ju má prakticky paušálne. Čiže ktorýkoľvek medveď, ktorý je odborníkmi, zdôrazňujem, odborníkmi, ktorí sú členovia tohoto zásahového tímu, označený ako tzv. problémový medveď, môže byť eliminovaný, hej, či už odstrelením, alebo nejakou inou formou z tej populácie. Čiže naozaj treba len zvýšiť intenzitu ich činnosti.
A tá podstata sporu nie je v tom, že či regulovať medvede, alebo neregulovať, ale je v tom, že či ich regulovať plošne, to znamená uplatniť na nich ten tzv. princíp kolektívnej viny, alebo eliminovať len tie jedince, ktoré naozaj sa nejakým spôsobom previnili voči tomu dobrému spolunažívaniu s človekom.
Pokiaľ ide o udeľovanie tých výnimiek, ja by som len pripomenul, že len pomerne v nedávnom období boli udelené dve výnimky veľmi veľkého rozsahu, a určite o tom viete, páni kolegovia, ktorí sa o to zaujímate. Jedna bola na možnosť riešiť kormorány, či už plašením, alebo vo výnimočných prípadoch aj odstrelom, táto územ... výnimka platí na mnohých revíroch rybárskych. A žiadal si o ňu priamo Slovenský rybársky zväz.
A takisto nedávno bola udelená výnimka na reguláciu škorcov, ktoré spôsobujú škody na vinohradoch.
Čiže nie je to tak, že by s danou legislatívou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

30.9.2022 11:55 - 11:55 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predseda, na prvý pohľad tento zmysluplný návrh má z môjho pohľadu minimálne dva také závažnejšie nedostatky.
V prvom rade ide o jeho rozpor s právom Európskej únie. Táto právna úprava, tak ako ju navrhuje pán poslanec Kuffa, je v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, známej aj ako smernica o biotopoch, a to konkrétne s ustanovením čl. 16 tejto smernice. Čiže poslanecký návrh sa zaoberá dvomi problémami. Tým prvým je otázka potreby alebo nutnosti posudzovania tých tzv. alternatívnych riešení pri povoľovaní výnimiek z podmienok druhovej ochrany.
Spomínaná smernica nám explicitne ukladá povinnosť tieto alternatívne riešenia posudzovať, čiže to posudzovanie je nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie o tej výnimke z podmienok druhovej ochrany a prípadne pre povolenie tejto výnimky. Odkedy je Slovenská republika členským štátom Európskej únie, myslím, že nemusím tu pripomínať, páni poslanci, že všetky právne predpisy Európskej únie sú pre nás záväzné, a nielen tie, ktoré sa nám páčia. Čiže aj keď sa nám to možno nepáči, nevieme sa s tým ináč vysporiadať. Tento čl. 16 smernice bol transponovaný práve do tohoto spomínaného § 40 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Čiže ak by sme chceli upustiť od posudzovania alternatívnych riešení, museli by sme ísť cestou zmeny príslušnej smernice, čo, samozrejme, vieme všetci že je pomerne komplikovaný a dlhotrvajúci proces. A myslím si, že v tomto konkrétnom prípade, ktorý pán poslanec Kuffa chce svojím návrhom riešiť, že máme aj, dá sa povedať, jednoduchšie riešenia toto problému.
Druhým problémom, na ktorý upozorňuje, je zadefinovanie závažnej škody v sume nad 300 euro. Dalo by sa diskutovať, samozrejme, odborne o tom, že či 300, a prečo nie 250 alebo 600 euro, alebo nejaká iná suma, ale podstatné je, že tá závažná škoda sa určuje pri rozhodovaní orgánu štátnej správy len v tomto jedinom prípade, a to znamená pri posudzovaní a prípadnom udeľovaní výnimiek z druhovej ochrany, čiže pri tom § 40. Kým tu spletá sa dokopy otázka náhrady škody, ktorá je spôsobená chránenými živočíchmi, tzv. určenými živočíchmi, medzi ktoré patrí napríklad aj vlk, medveď, bobor a niektoré ďalšie druhy, toto je riešené v tom istom zákone, ale v iných paragrafoch, sú to § 97 až § 102 a podrobnosti sú následne upravené vo vykonávacom predpise, čiže vo vyhláške. Čiže samotnú náhradu škody, aj keby sme túto závažnú škodu do zákona v § 40 explicitne zadefinovali, tak samotný proces náhrady škody to nijako neovplyvní. Čiže môžme, môžme o tom, samozrejme, ďalej diskutovať, ale ak má niekto, napríklad pán poslanec, dojem, že rozhodnutia orgánov štátnej správy, napríklad ministerstva životného prostredia pri udeľovaní výnimiek podľa § 40 sú nejako nedostatočné alebo sú nejako limitované súčasnou právnou úpravou, ja nezdieľam tento názor.
Keďže sme sa dozvedeli, že teda primárnym dôvodom podania tohto poslaneckého návrhu bolo riešenie situácia... riešenie situácie s medveďom hnedým na Slovensku, pripomínam len, že zaoberali sme sa problematikou medveďa hnedého aj na mimoriadnom výbore pre pôdohospodárstva a životného prostredie, a môžem konštatovať, že nakoniec sme dospeli k zhode aspoň to, že uznesenie, ktoré sme prijali, boli všetci členovia prítomní výboru schopní zaňho zahlasovať. A ja si myslím, že tak ako sme boli schopní nájsť zhodu pri formulácii uznesenia, že budeme vedieť nájsť zhodu aj pri jeho realizácii.
Naše odborné názory sa možno do určitej miery rozchádzajú. Osobne zastávam názor, že naozaj pri posilnení toho existujúceho zásahového tímu pre medveďa hnedého v gescii ministerstva životného prostredia a plus pri dôslednom naplnení všetkých tých bodov nášho uznesenia z výboru, že vieme tú situáciu výrazne zlepšiť. Nie je pravda, že by sa problémové medvede neriešili. Riešia sa veľmi, veľmi operatívne, ale súčasne je pravda, že je v tejto oblasti ešte veľa čo zlepšovať.
Pokiaľ ide o ten holandský parlament a operatívne riešenie škôd spôsobenými vlkmi, ja by som len pripomenul ten rozdiel medzi nami a holandským... Holandskom. U nás našťastie, aj keď v rôznych obdobiach, v rôznych počtoch, vlky sú dlhodobo súčasťou našej fauny a, samozrejme, tá spoločnosť aj ten život v tých oblastiach, kde sa vlky vyskytujú, je na to istým spôsobom adaptovaný, takže môžme sa naozaj ďalej vyprávať o tom, ako, ako to spolužitie s vlkmi, tak aby sa tie hospodárske škody minimalizovali, ako to ďalej zlepšovať, kdežto v Holandsku boli vlky vyhubená už minimálne pred 150-200 rokmi, čiže tam vlastne vlk prichádza do územia, kde nejaká adaptácia, či už, či už tej úrovni ochrany tých hospodárskych zvierat, alebo celkovo obyvateľstva krajiny, je prakticky na nulovej úrovni, ten istý problém, keď vlky obsadzujú opätovne po stáročiach iné krajiny, kde boli dlhodobo vyhubené, a, samozrejme, že tá miera konfliktu aj tá miera pozornosti je potom patrične vyššia.
Naopak, keby sme išli smerom na východ alebo na juhovýchod od našich hraníc, tak môžem vám povedať, že napríklad také Rumunsko má oveľa väčšiu populáciu vlkov, oveľa väčšiu početnosť voľne sa pasúcich zvierat, najmä teda ide o ovce priamo v areálu súvislého výskytu vlka, a nejaké výraznejšie problémy tam nie sú, lebo tá historická kontinuita toho spolužitia medzi človekom pastierom a vlkom a ochranou tých stád nebola nikdy narušená, tak ako u nás, alebo úplne narušená ako, ako vyhubením vlka ako v západnej Európe. A preto tam majú veľmi osvedčená po stáročia, osvedčené spôsoby ako si tie stáda veľmi efektívne chrániť. Rád vám o tom povyprávam, nechcem, nechcem zdržiavať tento parlament, takže možno, možno na výbore alebo, alebo v kuloároch.
Takže ak má pán predkladateľ konkrétne poznatky, že niekde niečo nefunguje, myslím si, že vieme to riešiť v rámci existujúcej legislatívy, vieme to riešiť pri napĺňaní uznesenia k problematike medveďa hnedého nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a nemyslím si, že to cestou navrhovaných zmien v § 40, je to najjednoduchšie a najsprávnejšie riešenie.
A opätovne zdôrazním to, čo som povedal na začiatku, že ak by sme sa rozhodli ísť touto cestou, určite by sme najprv museli dosiahnuť zmenu spomínanej smernice Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis