Vážené panie poslankyne, páni poslanci, výročná, výročná správa, ktorú predkladala generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu pani Bartošová je skôr štatistickou príručkou ako dôležitou správou, ktorá by mala vystihovať najdôležitejšie momenty Slovenského pozemkového fondu za rok 2019, ale hlavne správa neudala žiadnu stratégiu ani žiadnu víziu do budúcnosti Slovenského pozemkového fondu po roku 2020. A presne v takomto duchu ju výbor...
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, výročná, výročná správa, ktorú predkladala generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu pani Bartošová je skôr štatistickou príručkou ako dôležitou správou, ktorá by mala vystihovať najdôležitejšie momenty Slovenského pozemkového fondu za rok 2019, ale hlavne správa neudala žiadnu stratégiu ani žiadnu víziu do budúcnosti Slovenského pozemkového fondu po roku 2020. A presne v takomto duchu ju výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie aj vzal na vedomie. Je však objektívne a potrebné zdôrazniť, že pani Bartošová, ako už bolo povedané, je generálnou riaditeľkou iba mesiac a nie je autorom tohto materiálu.
Na úvod si povedzme to, čo už síce bolo povedané, ale treba ho zopakovať, kto alebo čo je Slovenský pozemkový fond. Je to právnická osoba, je to neštátna a nezisková organizácia, ktorá koná, resp. mala by konať vo verejnom záujme. Slovenský pozemkový fond bol zriadený v zmysle zákona 330/1991 Z. z. a spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a súčasne nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Celkove Slovenský pozemkový fond spravuje viac ako 685-tisíc hektárov pôdy, a pritom z toho 401-tisíc hektárov pôdy prenajíma ako poľnohospodársku pôdu. Slovenský pozemkový fond je tak najväčší správca a vlastník pôdy na území Slovenskej republiky.
Pre nás ako pre poľnohospodárov je dôležité to, že Slovenský pozemkový fond spravuje viac ako jednu štvrtinu poľnohospodársky využiteľnej pôdy. Na Slovensku máme veľa zákonov, ale máme tu jeden zákon a ten má a ten je najvyššie postaveným právnym predpisom na území Slovenska a tým je Ústava Slovenskej republiky.
Podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky bod 5 je poľnohospodárska a lesná pôda definovaná ako neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. V tom istom článku podľa bodu 3 nikto nesmie ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie a prírodné zdroje a ďalej podľa článku 4, podľa bodu 4 štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov a ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Preto podľa uvedeného nehospodárne nakladanie s poľnohospodárskou a lesnou pôdou sa musí považovať ako za porušenie Ústavy Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ste presvedčení, že doterajšia činnosť Slovenského pozemkového fondu za obdobie posledných štyroch rokov bolo obdobie, kedy bola dodržiavaná ústava, ústavná ochrana pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja a že, a že pôda ako prírodný zdroj podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bola využívaná na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti štátu? Podľa mňa určite nie. O tom, ako sa nakladalo s našou pôdou a či sa choval štát ako zodpovedný vlastník, resp. správca stoviek tisíc hektárov pôdy, svedčia nevybavené žiadosti, sťažnosti, neriešené prosby, dokonca až štrajky poľnohospodárov. Tých, ktorí mali skutočne záujem na pôde pracovať, túto pôdu zveľaďovať a zachovať jej kvalitu a pôdnu úrodnosť.
Skutočnosť je však taká, že pôda, o ktorú sa mal štát starať s povahou dobrého hospodára a ktorá dokonca je chránená Ústavou Slovenskej republiky, končila väčšinou v rukách poľnohospodárskych podnikateľov, ktorí tento vzácny a neobnoviteľný prírodný zdroj doslova zneužívali iba s jedným cieľom, a to je na dosiahnutie zisku pre úzku skupinu ľudí. Preto sa aj pôde venovala osobitná pozornosť aj v programovom vyhlásení vlády, a preto primárnym záujmom tejto vládnej koalície je pôdu chrániť a poskytovať v budúcnosti tú pôdu hlavne tým, ktorí ju budú zveľaďovať, a nie tým, ktorí budú znižovať jej kvalitu a pôdnu úrodnosť.
Aká je však skutočnosť vo vzťahu k poľnohospodársky využívanej pôde? Naši občania sú denne zavádzaní tým, že naše poľnohospodárstvo je založené iba na veľkých farmách a že pre malých farmárov prakticky už nie je priestor. Ale veď predsa toto nie je pravda! Tá história, o ktorej sa rozpráva veľakrát aj v médiách, má iba 70 rokov a spoločným menovateľom tejto tzv. histórie je slovíčko kolektivizácia, ktorá, bohužiaľ, ani po dlhých 70 rokoch neskončila, rozdiel je však v tom, že kým v 50. a 60. rokoch kolektivizoval štát, dnes sa táto kolektivizácia realizuje do súkromných rúk. A dopadom tejto 70-ročnej kolektivizácie sú 100-, 200- a viachektárové obrovské lány, ktoré neprodukujú potraviny, ale priemyselné plodiny. Výsledkom je mulčovanie namiesto kosenia a spásania, je krajinotvorba založená na prevahe žltej repky pre produkciu biopalív, kukurice na export a na kŕmenie bioplynových staníc, pšenice a jačmeňa pre export a pre výrobu krmív v zahraničí. Výsledkom sú rozorané remízky, absencia oviec, kôz a pasúceho sa dobytka. Výsledkom je ťažko narušená kvalita a úrodnosť pôdy, ale výsledkom je aj potravinová závislosť štátu, ktorý denne dováža 700 kamiónov potravín. Ale výsledkom je aj to, že máme nedostatok pôdy pre tých, ktorí majú skutočne záujem na tej pôde pracovať a produkovať potraviny a nie iba brať dotácie. A na záver je výsledkom aj to, že sme zamedzili prístup k pôde skutočným vlastníkom pôdy.
Výsledkom dnešnej kolektivizácie nie je využívanie pôdnej úrodnosti na produkciu potravín, ale nástrojom na dosiahnutie zisku úzkej skupiny ľudí. Záujem spoločnosti bol tak silne potlačený a ustúpil na Slovenskom pozemkovom fonde úzkym záujmom jednotlivcov.
Pani riaditeľka, každú minútu na svete strácame 30 hektárov pôdy, za hodinu je to 1 800 hektárov, za mesiac je to 1,3 mil. hektára. Je to rozloha slovenskej ornej pôdy. Za rok svet stráca viac ako 15 mil. hektárov pôdy. Ak sa budeme aj my na Slovensku pozerať na pôdu ako na obyčajný výrobný prostriedok, ktorý je určený len a výlučne k tvorbe zisku, tak nesieme zodpovednosť za to, že dnes je vo svete ťažko poškodených a degradovaných 30 % poľnohospodárskej pôdy. A táto sú, a toto, úroveň degradácie; ak táto úroveň degradácie sa nezmení a náš prístup k pôde nezmeníme, budeme mať podiel na tom, ako hovoria významní vedci z Organizácie Spojených národov, že všetka pôda dnešným prístupom k nej bude zlikvidovaná do 60 rokov. Musíme si uvedomiť skutočnosť, že vytváranie troch centimetrov ornice trvá tisíc rokov.
Vo výročnej správe sa píše, je taký maličký odstavec, kde sa hovorí, či má vplyv Slovenský pozemkový fond na životné prostredie. Odpoveď je, že vraj nemá. Nie je to pravda. Má a zásadný. Pôda zohráva kľúčovú úlohu pri zadržiavaní uhlíka a filtrácii vody, deštrukcia pôdy, na ktorej sa podieľame, vytvára začarovaný kruh, kedy sa ukladá menej uhlíka, svet sa otepľuje, krajina degraduje, ukladá sa menej uhlíka, svet sa otepľuje, krajina degraduje a tak ďalej a tak ďalej, pretože sekvestrácia uhlíka, to znamená jeho ukladanie v pôde, a fotosyntéza patria medzi základné princípy regulácie množstva uhlíka, množstva kysličníka, oxidu uhličitého v atmosfére. Podľa dostupných zdrojov je na Slovensku v pozícii stredne a ťažko degradovanej pôdy až jedna tretina poľnohospodárskej pôdy.
Dámy a páni, svet potravín sa mení. Čaká nás obdobie ústupu priemyselnej a globálnej produkcie potravín a súčasne máme pred sebou obdobie rastu lokálnej produkcie potravín, ale na druhej strane silného potravinového nacionalizmu a potravinového protekcionizmu. Potvrdením toho, že moje slová nie sú iba politickými frázami, svedčia aj opatrenia mnohých štátov v tomto období dnešnej koronakrízy, kedy mnohé štáty sa snažia regulovať export a zabezpečiť potraviny hlavne pre svojich občanov.
Preto vás žiadam, pani generálna riaditeľka, aby Slovenský pozemkový fond prestal plniť úlohu štatistu pri nakladaní s pôdou, aby sa začal o pôdu starať v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Chcel by som preto požiadať touto cestou pani generálnu riaditeľku, aby jej slová o zmene prístupu neboli iba formálne, ale aby boli skutočné. Pretože pôda je živý organizmus. Je základom pre produkciu potravín, jediným nástrojom na udržanie potravinovej sebestačnosti, ale aj základom pre klimatickú a environmentálnu stabilitu a dostatok kvalitnej vody pre náš život. Nezabudnime, prosím, na dôležitú informáciu, že 95 % nášho jedla pochádza z pôdy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
