Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pokiaľ ide o hazard, myslím si, že v tejto sále sa už o ňom hovorilo veľmi veľa. Ale vnímam to tak, že taký skutočný boj proti, proti hazardu a proti všetkému tomu, čo hazard spôsobuje ľuďom, začal až iniciatívou našich kolegov poslancov - Šipoša a Hattasa a všetkých tých, ktorí sa pod to podpísali svojimi pozmeňujúcimi návrhmi alebo príspevkami do diskusie.
My si musíme uvedomiť jednu vec, že tie herne, kasína, rôzne stávkové spoločnosti a iné napríklad dostihy sú strojcami ľudského nešťastia a my ako štát jednoducho nemôžme počítať s týmito príjmami a čakať ich ako mannu, pretože ako veľmi správne poznamenal pán navrhovateľ, tieto peniaze, ktoré sa nevyberú na daniach z výherných automatov, minú ľudia v spotrebe, ktoré koniec koncov tiež skončia v štátnom rozpočte, avšak tie rodiny z toho majú oveľa viac, než z toho, než sa tie, tie peniaze nahádžu do automatov.
Chcel by som však ctenú snemovňu upozorniť aj na jednu ďalšiu vec. A to problematiku kvízomatov, ktorá, si myslím, je oveľa nebezpečnejšia ako tie registrované herne, registrované automaty, ktoré má štát pod kontrolou, a môže si ich odkontrolovať kedykoľvek. Ja som veľmi rád, že túto tému otvoril pán predseda Národnej rady vo svojom, vo svojom prejave, keď sme otvárali v prvom čítaní návrh tohto zákona, a ja by som si dovolil trošku viac precizovať alebo priblížiť túto problematiku a to spôsobom tým, že akým, že ako vedia tieto, tieto spoločnosti, prípadne títo kvázi podnikatelia oklamať štát, oklamať ľudí a obísť celý systém, ktorý, ktorý reguluje tento hazard.
Kvízomaty sa tvária, ako keby boli nevýhernými hracími automatmi spoločností, ktoré tieto kvízomaty umiestňujú. Disponujú znaleckým posudkom, ktorý tvrdí, že to nie je hazardný prístroj, a s týmto operujú, s týmto znaleckým posudkom sa bránia pri akejkoľvek kontrole, ktorá príde z Úradu pre reguláciu hazardných hier.
Ďalším takýmto spôsobom, akým sa bránia tomu, aby tieto prístroje boli pomenované pravým menom, je ten, že ich jednoducho chemickými kotvami priskrutkujú k zemi a príslušníci alebo zamestnanci úradu jednoducho nemajú možnosť tieto prístroje odobrať, pretože vraj tým spôsobujú škodu a čelia potom nepríjemným otázkam, prípadne aj žalobám. Ja by som bol veľmi rád, ak by sme sa ešte teraz v druhom čítaní veľmi vážne zaoberali otázkou kvízomatov a osobne si myslím, že jediná možnosť, ako by sme to vedeli obísť, je tá, že by sme všetky tieto výherné aj nevýherné hracie automaty dali pod jeden klobúk a zaviedli povinnú registráciu každého jedného z nich.
Zároveň ruka v ruke s takýmto opatrením by mala ísť aj spoločná a nerozdielna zodpovednosť majiteľov budov alebo majiteľov tých priestorov, ako aj prevádzkovateľa tej hazardnej hry, prípadne majiteľa, pretože takýmto spôsobom si nebudú môcť ukazovať jeden na druhého, že to nie je moje, je to tvoje, je to tohoto, ja s tým nemám nič spoločné.
Povinná registrácia hracích automatov zároveň zabezpečí to, že štát bude presne vedieť, že koľko prístrojov má na svojom území. Bude presne vedieť to, ktorý prístroj je výherný, ktorý prístroj je nevýherný. Zároveň odbremeníme aj zamestnancov úradu od toho, aby museli tú svoju vyhľadávaciu alebo pátraciu činnosť absolvovať doslova, môžem povedať, naverímboha.
Skúsme sa, prosím vás, zamyslieť aj nad tým, či nie je vhodné prijať aj takéto opatrenie len kvôli tomu, aby sa, ak obmedzíme tieto legálne herne, aby sa nám nerozmohli tieto nelegálne herne, ktoré môžu priniesť oveľa viac neplechy, oveľa viac nešťastia než regulovaný hazard. A využijem aj príležitosť, aby som sa opýtal pána navrhovateľa, pretože ja som, poviem úprimne, nesledoval od začiatku jeho peripetie, ktoré mal s bojom proti hazardu v jeho meste, a bol by som rád, keby nás aspoň trošku oboznámil s tým, prípadne nám dal ďalšie námety, akým spôsobom by sme vedeli ešte na tomto zákone zapracovať, tak aby sme zamedzili alebo zaplátali tie potencionálne diery, ktorými by sa vedeli rôzni podvodníci prešmyknúť.
Ďakujem pekne za slovo.
