Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, dovoľte mi, aby som, prosím, v druhom čítaní vystúpila a týmto sa v prvom rade poďakovala pánovi ministrovi spravodlivosti za predloženie tohto návrhu zákona. Teším sa z toho aj preto, že v čl. IV sa mení aj zákon o rodine. My sme mali veľkú snahu o tom hovoriť za posledné dva roky. Pani ministerka Kolíková teda reflektovala novelu zákona o rodine, ktorú som jej predložila v januári tohto roku a ktorú som teda mienila predložiť Národnej rade ako poslanecký návrh zákona, čiže vďaka, že to prichádza touto cestou.
Predtým ale než prejdem k časti, ktorá sa týka priamo zákona o rodine, sa chcem venovať zmenám, ktoré sa vykonávajú v čl. I v Civilnom mimosporovom poriadku. Konkrétne sú to zmeny, ktoré sa vykonávajú v bodoch 15 a 16. Je to § 365 ods. 1 a ods. 6 až 8.
V návrhu reaguje váš návrh, pán minister, na problematiku detí vyňatých z biologických rodín na základe neodkladných opatrení. Ja som 22. júna tohto roku organizovala panelovú diskusiu na tému aktuálne otázky právnej politiky štátu vo vzťahu k deťom a k rodičovským sporom a zásahom štátu do výkonu rodičovských práv. Bolo to tu na pôde Národnej rady. V panelovej diskusii vystúpil pán komisár pre deti, pán Mikloško, ako aj pani JUDr. Medveczká, advokátka, ktorá sa venuje problematike vynímania detí z biologických rodín, a v jej prednese zazneli aj dáta, ktoré uvádzate v dôvodovej správe.
V CMP-čku novela reaguje na stav, že detí... že počet detí vyňatých z biologických rodín na základe neodkladných opatrení sa medziročne zvyšuje. V roku 2013 to bolo 54 % a v roku 2020 až 92 %. Následne je výrazná časť týchto detí umiestnená v zariadeniach na neobmedzenú dobu. Sú to rádovo mesiace a sú tam vlastne na základe neodkladných opatrení, ktoré ale majú byť alebo majú slúžiť ako rýchle a hlavne prechodné opatrenie súdu na riešenie akútnej situácie dieťaťa, takže vítam, že v prípade neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletých sa navrhuje obmedzenie dĺžky na jeho trvania na dobu najviac šesť mesiacov. A som teda rada, že sa dosiahne účel, a to zabrániť nežiaducemu, tomuto nežiaducemu javu v aplikačnej praxi, keď v niektorých prípadoch sú maloleté deti na základe neodklad... akoby že dočasne, naozaj že poznačí to ich život na celé roky, ten, ten pobyt v inštitúcii.
Ja som si všímala túto prax, ešte keď som pracovala ako psychológ na ústredí, a teda že dochádzalo akoby k reťazovitému nariaďovaniu neodkladných opatrení, takže už sa teším tomu, že v tom § 365 sa dopĺňa ten ods. 6, ktorý znie, že ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol podaný návrh na začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie zotrvanie maloletého v náhradnej starostlivosti, začne sa konanie vo veci samej aj bez návrhu. Veľmi to oceňujem, a teda priznávam, že som veľmi zvedavá na prax, ako sa s tým popasujeme. Čiže návrh reaguje teda na aplikačnú prax súdov, keď na niektorých súdoch, a záleží to, samozrejme, od súdu k súdu, od úpravy v rozvrhu práce každého súdu, vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, že keď teda konal ten iný sudca ako ten, ktorý rozhodoval o ÚPP-čku, takže vítam, že sa táto možnosť upravuje, pretože naozaj to v praxi prinášalo často úplne absurdné situácie, kedy o jednom dieťati rozhodovalo niekoľko sudcov bez poznania kontextu.
No a čo sa týka toho čl. 4 zák... novela zákona o rodine, ako som spomínala v úvode mojej rozpravy, tak pani ministerke Kolíkovej som predložila novelu návrhu zákona o rodine a môj návrh bol podrobený takpovediac takej expertíze v rámci pracovnej skupiny na ministerstve spravodlivosti jej. Bola tam pani ministerka, pán štátny tajomník, pán kolega Dostál, pani kolegyňa Marcinková, takže viacerí poslanci Národnej rady. A moja novela sa týkala práve zavedenia novej formy porozvodovej starostlivosti alebo porozvodovej a porozchodovej starostlivosti, takže návrh zákona možno vnímať ako reakciu na potreby súdnej praxe, alebo možno ešte presnejšie ako reflexiu na realitu rozvodových a rozchodových procesov a sporov o deti.
A na tomto mieste treba zdôrazniť práve špecifickosť tohto typu procesov. Rodičovský vzťah, ktorý je svojím charakterom natoľko mimoriadny, natoľko intímny a determinovaný vplyvmi zvnútra aj z vonku, je, treba mať vždy na pamäti, že situácia je dynamická, že sa môže akýmkoľvek spôsobom vyvíjať, že ten rodičovský vzťah neostáva statický, tá triáda - matka, otec a dieťa - žije z niekoľkostupňovej komunikácie, a teda malo byť by v záujme všetkých odborníkov a súdu, ktorý má to záverečné rozhodnutie, túto komunikáciu všemožne podporovať. A dá sa to dobrým vedením, dobrým podchytením od začiatku, keď teda ten prípad podchytíme od začiatku, čo sa, žiaľ, v našej praxi sociálnoprávnej ochrane detí až tak veľmi nedeje, ale keď sa to stane, tak s pomocou odborníkov, najčastejšie teda sociálnych pracovníkov, psychológov, mediátorov a ukazuje to prax zo súdov, že drvivá väčšina párov dosiahne nejakú formu dohody, a teda vie si ten rodičovský vzťah zachovať.
Z týchto mojich poznatkov aj z mojej praxe v manželskej poradni som teda predložila tento návrh koaličnej rade. Bolo to 10. januára 2022. Bol prerokovaný, a pani ministerka spravodlivosti ale nedala súhlas na predloženie samostatnej novely zákona. Prisľúbila, že teda bude tento návrh inkorporovaný do vládnej novely.
Ale v mojom pôvodnom návrhu § 24 ods. 1 znel:
„V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a najmä určí, že dieťa zostáva v spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. So spoločnou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov musia obaja rodičia súhlasiť. Ak nie je spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov v záujme dieťaťa alebo ak spoločnou osobnou starostlivosťou oboch rodičov nemožno vhodne zaistiť potreby dieťaťa, súd určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.“ Toľko citát z môjho pôvodného návrhu.
Takže základným cieľom návrhu zákona, ako som ho predstavila ministerstvu, bolo zavedením spoločnej osobnej starostlivosti o dieťa prispieť k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov za dieťa a taktiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu o dieťa, dieťaťa teda. Zavedenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejav prirodzeného, prirodzeného výkonu rodičovských práv obidvomi rodičmi, teda stavu, kedy obaja rodičia vykonávajú rodičovské práva ako manželia, prípadne nezosobášení partneri spoločne. Inak povedané, zachovať čo najviac z toho dobrého, čo v tom partnerskom vzťahu, z ktorého vznikol rodičovský vzťah, bolo. My, žiaľ, máme systém nastavený tak, že často ešte aj pár vecí, ktoré... alebo teda pár, pár momentov, nejaká časť puta, ktorá medzi tými partnermi alebo rodičmi maloletého dieťaťa zostane, tak v priebehu procesov a obrátenia sa, alebo teda vstupu do systému sociálnoprávnej ochrany sa aj tieto stratia.
Čiže návrh zákona mal za cieľ v čo najväčšej miere podporiť zachovanie, vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a po rozchode. Rovnako mal za cieľ vyjadriť zásadu, že štát sa má akoby vmešovať (povedané so smiechom) do výkonu rodičovských práv v čo najmenšej miere. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov je súčasťou viacerých právnych poriadkov krajín, ktoré slúžili ako legislatívna inšpirácia pri príprave tohto návrhu zákona, nemecký, rakúsky, český občiansky zákonník, ten nám je asi najbližší, tam je to v § 907 Spoločná péče.
Takže v prvej vete platného znenia § 24 ods. 1 sa vložením slov „najmä určí, že dieťa zostáva v spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov“ mala zvýrazniť povinnosť súdu prioritizovať spoločnú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, lenže slovom ponechá sa mala zvýrazniť snaha o kontinuitu doterajšieho usporiadania vzťahov v rodine, a návrh z tohto dôvodu ponechával znenie platnej úpravy vyjadrenej v slove „zverí“ len vo vzťahu k tzv. výlučnej osobnej starostlivosti, to je § 24 ods. 1, a vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti, to je § 24 ods. 2. Legislatívnym predradením pojmu spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov pred zverenie dieťaťa do tzv. výlučnej osobnej starostlivosti, to je § 24 ods. 1, alebo do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, je § 24 ods. 2, sa má vyjadriť zmena spoločnej paradigmy, akéhosi, akéhosi, zmena spoločenského myslenia o tejto problematike.
A tá nová paradigma mala vyjadrovať, že zánikom manželstva alebo partnerstva sa nemá oslabiť rozsah rodičovských práv a povinností medzi rodičom a dieťaťom a má zvýrazniť cieľ, v čo najväčšej miere podporiť zachovanie, vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a po rozchode.
Dosiahnutie tohto cieľa sa malo realizovať tak, že zatiaľ čo platné procesné právo v § 100 CMP-čka s konaním o rozvod manželstva sa obligatórne spája s konaním o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, a hmotné rodinné právo § 24 ods. 1 zákona o rodine ukladajú súdu povinnosť upraviť ÚPP-čko, teda úpravu výkonu práv a povinností na čas po rozvode, tak návrh, môj návrh ukladal súdu najskôr viesť rodičov k tomu, aby naďalej vykonávali spoločnú osobnú starostlivosť. Tento návrh mal zamedziť, aby za každých okolností súd určoval, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa.
Žiaľ, prakticky v tých procesoch táto možno aj často dobre mienená snaha súdu viedla k akémusi rozfúkaniu alebo, alebo ešte k tvorbe ďalších konfliktov medzi rodičmi, ktorí aj tak mali dosť problém komunikovať vzhľadom k problému, ktorý ich viedol k tomu, že ten partnerský vzťah sa rozpadol, takže preto tá prioritizácia. Čiže návrh zákona nemenil povinné spájanie konaní o rozvode s konaním o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, ale len zamedzoval doterajšiemu takému až automatizmu súdov, s ktorými, s ktorým sa často prehlbujú tie rodičovské spory.
Ak súd určí, že dieťa zostáva v spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, tak jediným výrokom rozhodnutia súdu popri výroku o rozvode manželstva malo byť, že dieťa ostáva v spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov. Prax to naozaj ukazuje, že sa to dá. Žiaľ, do vlá... do teda vládneho návrhu sa moje znenie nedostalo. Ja som chcela dať spoločnú starostlivosť ako prioritnú. Čo možno oceniť, je ale, samozrejme, to, že budeme mať tri rovnocenné formy starostlivosti: spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov, striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov a osobná starostlivosť jedného z rodičov.
Takže budem rada, ak bude návrh prijatý, ale na tomto mieste deklarujem, že sa teda nevzdám toho svojho pôvodného zámeru, a takže ponechajme teda pôsobiť právnu prax, alebo teda túto právnu normu v praxi. Uvidíme, ako sa bude implementovať, a po istom čase to vyhodnotíme a k téme, verím, že sa ešte vrátime.
Takže mi v závere, prosím, dovoľte ešte uviesť takú možno trochu nespokojnosť s jedným ustanovením. Ide o vetu uvedenú v čl. 4 bod 4 § 24 ods. 5. V tomto odseku sa na konci pripojila veta, ktorá znie, citujem:
„Riadne odôvodnený nesúhlas jedného rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom ani mu nemôže byť inak na ťarchu, súd však vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.“
Táto veta bolo po medzirezortnom pripomienkovanom... pripomienkovom konaní modifikovaná tak, že nesúhlas jedného rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou musí byť riadne odôvodnený. Až keď je riadne odôvodnený, až vtedy nastanú účinky právnej normy, teda že nesúhlas nemá vplyv na posudzovanie schopnosti rodiča sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, prípadne mu nemôže byť nijako inak na ťarchu. Z môjho pohľadu ale tá modifikácia vety nie je dobrá. K tomu teda poviem viac, keď budem odôvodňovať svoj pozmeňujúci návrh, ktorý som doručila 28. septembra. A to asi môžem aj teraz v rámci rozpravy? (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Chcete predniesť pozmeňujúci návrh? Samozrejme, ale...
Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR
Ostal mi ešte nejaký čas?
Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Na prednesenie nepotrebujete žiaden čas. Teraz je potrebné, aby ste ho najskôr odôvodnili, a potom sa vám zastaví čas a prípadne aj môžete ešte okomentovať. Ale celých päť minút môžete využiť ešte na to.
