Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
27-ročný Robo Džunko včera dostal 10-ročný trest, dvakrát ho chytili s marihuanou. A každý, ako tu sedíme, si môže zvážiť, že či je toto adekvátna reakcia štátu na takéto konanie. Vyjde ten človek z väzenia lepší, ponaučený alebo nejakým spôsobom, ako si predstavujeme jeho fungovanie po odchode z basy, akým prínosom bude pre tento štát?
Takýchto, takýchto príbehov sme za ostatné mesiace počuli veľa a počuli sme aj príbehy rodín, ktoré nám teda sprostredkovali ich pobyt vo väzení, kde sa takíto ľudia potom stretávali s rovnakým trestnom, napríklad s vrahmi, násilníkmi, ťažkými zločincami, ktorým, ktorým v cele rozprávajú príbehy o tom, ako zavraždili svojich rodičov napríklad. Ja neviem, či toto je práve spôsob, aby, aby títo ľudia potom vyšli z väzenia nejakým spôsobom ponaučení.
Náš súdny systém má byť zameraný na nápravu a ja si nemyslím, že toto je práve cesta, ako napraviť človeka, pretože toto nie je ťažký zločin, ktorým niekomu ublížil, maximálne tak užívaním rôznym drog ubližujú títo ľudia sebe.
Čiže takto možno na začiatok, žiaľ, Trestný zákon, tak ako bol nastavený, myslím si, že ešte v roku 2005, hovorí, že podľa § 172 prechovávatelia a v podstate díleri, ktorí majú pri sebe drogu nad 10 dávok, už potom pri každej droge určujú policajné metodiky, aké to množstvo konkrétne je, tak jednoducho majú nad toto množstvo, spadajú do § 172 a v prípade opakovaného trestného činu, ako v prípade Roba, trestná sadzba 10 až 15 rokov. Ako vravím, toto je ničenie životov ľudí v priamom prenose a nie je to jediný prípad.
Tento problém tu už mali dávno ministri a ministerky spravodlivosti vyriešiť. A drakonické tresty v týchto paragrafoch povedzme že tých vyšších, 172, 173, kde naozaj sa hovorí o sadzbách 20, 25 rokov, toto nie je jediný problém. Problém je aj základný § 171 Prechovávanie pre vlastnú potrebu, kde je to rozdelené do 3 dávok a do 10 dávok. V prípade marihuany naozaj nejde o nejaké zásadné množstvá. Navyše v priebehu rokov sa množstvo THC v marihuane zvyšuje, to znamená, ako keby v počte gramov stačí, že má ten človek pri sebe menej a aj tak už spadá do vyšších trestných sadzieb.
Tu chcem povedať, že teda v priebehu rokov sa zásadne sprísňuje, aj keď nemusia prichádzať nejaké, nejaké formy alebo zmeny Trestného zákona, tak vlastne sa sprísňuje automaticky aj to postihovanie, poviem to ešte ľudskejšie, to množstvo, ktoré mohol mať človek možno pred 10, 15 rokmi pri sebe, napríklad, ja neviem, 10 g, tak by mu policajti v tom období povedali, že má, že má 10 dávok a dnes po prepočítaní PHC by mu mohli povedať, že má 20 dávok a už by spadol do vyšších paragrafov a zásadnejších trestných sadzieb. Naozaj ide o veľmi zjednodušený príklad, takže neberte ma úplne doslova, len som sa chcel a snažil poukázať na to, akým spôsobom to máme nastavené.
Čiže § 171 Prechovávanie pre vlastnú potrebu, aj tu prísne postihujeme ľudí, ktorí majú pri sebe čo i len malé množstvo marihuany alebo inej drogy.
A poviem aj nejaké, niektoré štatistiky. Analytický inštitút ministerstva spravodlivosti hovorí, že za posledné tri roky, 2018, 2019 a 2020, odsúdili slovenské súdy 865 ľudí iba pre držanie marihuany pre vlastnú potrebu.
Vo väčšine prípadov súdy prihliadli na to teda, že nejde o nejaký závažný zločin, že naozaj týchto ľudí netreba hneď šupnúť do basy. Absolútna väčšina z tých ľudí, alebo teda, pardon, nie absolútna väčšina, ale väčšina z týchto ľudí, takmer 500 ľudí, dostalo podmienku, a teda aj zápis do registra trestov. To znamená, ani basa, ani pomoc, jednoducho zápis a pomôž si sám, najlepšie teda tak, že po skončení školy budeš mať problém sa zamestnať a bude sa s tebou tento biľag ťahať do konca života.
Čiže naozaj toto je, toto je akoby pomocná ruka štátu v súčasnosti. Týchto 500 ľudí, alebo teda ľudí odsúdených v tomto období za posledné tri roky, väčšina z týchto ľudí opäť podľa štatistík boli ľudia vo veku od 18 do 25 rokov. Takže naozaj so zápisom v registri trestov môžu mať vážny problém sa nielen zamestnať. Ale, opäť, ako potom štát očakáva, že budú vytvárať hodnoty, keď ich kriminalizujeme?
Čiže v našom prípade v návrhu zákona naozaj hovoríme o takých dvoch zásadných riešeniach, a to sú nielen teda zníženie drakonických trestov v niektorých prípadoch a trestných sadzieb, ale naozaj aj pomoc ľuďom, prevažne mladým ľuďom, ktorí prechovávajú napríklad marihuanu pre vlastnú potrebu, dávame možnosť, aby súdy mohli, ak to teda zvážia v rámci procesu, aby súdy mohli ponúknuť namiesto trestu ochranné liečenie. Opäť hovorím, len v prípade § 171 držania drog pre vlastnú potrebu.
Rozväzujeme tak súdom nielen ruky, pretože stále tam ostávajú niektoré trestné sadzby, ale naozaj počúvame odborníkov, ktorí po tomto volajú už roky, aby bola páchateľom ponúknutá alebo – páchateľov je podľa mňa stále tvrdé slovo – aby bola užívateľom ponúknutá možnosť podstúpiť liečbu a aby nemuseli takto mať zápis v registri trestov. Čiže naozaj, ak sa súd rozhodne a ak sa dotyčný rozhodne, že podstúpi liečbu namiesto zápisu v registri trestov, bude 12 mesiacov pod dohľadom, pod dohľadom odborníkov.
Myslím si, že toto potrebujú a toto chcú počuť aj rodičia v dnešnej dobe, rodičia detí, keď jednoducho ich nemôžu mať nonstop na očiach a zrejme nechcú, aby, aby mali hneď zničený život v prípade nejakého drobného problému, aby im štát pomohol. Rodičia chcú, aby jednoducho bol tu štát, ktorý, ktorý podá namiesto trestania pomocnú ruku a povie, nebojte sa, o vaše deti bude postarané a jednoducho pomôžeme vám, aby sme ich povedzme vrátili na správnu cestu.
V mojom prípade teda si myslím, že stále teda trošku, trošku striktne na to nazeráme, a stotožňujem sa s tým, čo tu už povedal Andrej Stančík, že my by sme, samozrejme, radi išli ešte ďalej, ale na druhej strane aj tu hovoria odborníci jednak krok po kroku a v prípade nejakého, nejakých takýchto, takéhoto zvoľňovania stále treba myslieť na prevenciu a toto je silný prvok prevencie a pomoci.
Keď som išiel do tejto rozpravy, tak som premýšľal, že teda akým spôsobom na čo sa zamerať. A, samozrejme, som si musel otvoriť blog Roberta Fica z roku 2012 a koniec koncov keby som prečítal ten blog tu a teraz, tak vlastne som si naozaj nemusel vôbec nič písať. Robert Fico ešte v roku 2012 totiž napísal blog s titulkom „Tvrdé tresty za marihuanu nič neriešia“. V tomto blogu vypichnem pár vecí, citujúc, Roberta Fica: „Je fakt, že držba marihuany na osobnú spotrebu je na Slovensku trestným činom. Ak fajčiarom marihuany, milovníkom bonga alebo koláčikov s prísadou tejto mäkkej drogy hrozia na Slovensku veľmi prísne tresty, je legitímna otázka, či hrozba takýmito trestami je efektívna, keď pripúšťame veľký rozsah používania marihuany.“
Pokračujem, niekde ďalej inak používa už pojem teda drakonické tresty. Takisto hovorí ďalej: „Keď vznikne nejaký problém, urobíme z neho trestný čin a myslíme si, že hrozba trestom automaticky problém vyrieši, hoci jeho podstata tkvie v niečom úplne inom. Obávam sa, že takto nefunkčné a neefektívne je trestné právo aj v boji proti marihuane. A práve vo vzťahu medzi individuálnym fajčením marihuany a prísnymi trestami hroziacimi za takýto skutok treba hľadať odpoveď, či držbu marihuany na osobnú spotrebu dekriminalizovať, teda vyradiť z okruhu trestných činov, alebo nie. Postavme si marihuanu, jej užívanie a trestanie ako odbornú agendu, a nie ako lacnú politickú tému, tému, ktorú lacno pred voľbami rozbehnete a potom, keď ste 20 mesiacov vo vláde, tak sa na ňu, s prepáčením, vykašlete.“
Zároveň, zároveň ešte dodáva: „Priznajme si, že v roku 2005 pri schvaľovaní Trestného zákona sme urobili chybu, keď sme kriminalizovali a rozširovali okruh konaní posudzovaných ako trestné činy a penalizovali, zvyšovali drakonické trestné sadzby. Nemáme ani nižšiu kriminalitu, ani väčšiu bezpečnosť, akurát tak plné väznice. Slovensko musí ísť pri mnohých trestných činoch, za ktoré dnes nezmyselne posielame ľudí za mreže, opačným, európskym trendom dekriminalizácie a depenalizácie a v takomto odbornom procese môžeme hľadať odpoveď aj na marihuanu. Podľa Trestného zákona, ak sa ukazuje, že trestanie podľa Trestného zákona nemá na užívateľov marihuany prakticky žiadny vplyv, uvažujme o tom, že by išlo iba o priestupok, prípadne hľadajme iné formy prevencie.“
2. apríl 2012, takmer desať rokov, desať rokov od tohto blogu Roberta Fica. Medzitým mal xy príležitostí, aby túto situáciu aspoň nejakým spôsobom riešil. Namiesto toho, namiesto toho štát, dovolím si povedať, zničil množstvo životov, životov mladých ľudí a neudialo sa v tejto problematike absolútne nič.
Takže naozaj ja sa stotožňujem s tým, že netreba to brať ako lacnú politickú tému, netreba tým strašiť ľudí, ale naozaj, bavme sa odborne. My sme s kolegami urobili na túto tému v máji konferenciu s odborníkmi, ktorí prišli a rozprávali sme sa o tom, aké sú problémy v tomto Trestnom zákone, čo tam treba zmeniť, urobiť. Naozaj našli sme viacero chýb v tom Trestnom zákone. No a následne, keď sme si pripravili na základe tejto konferencie nejaké návrhy, tak sme ďalej hovorili s vyšetrovateľmi a s odborníkmi a nakoniec sme priniesli tento návrh novely zákona, ktorý, o ktorom dnes rokujeme.
Zároveň stále čakáme aj na komplexnú novelu z dielne ministerstva spravodlivosti, a ak takáto novela príde, tak za seba môžem povedať, že som určite nielen otvorený väčšej a komplexnejšej zmene, ale naozaj Trestný zákon v tejto oblasti treba absolútne kompletne prekopať. Absolútne a kompletne ho treba prekopať, ale toto môže urobiť naozaj iba rezort, ktorý má na toto všetky informácie, dáta, ľudí, štatistiky a pojme to komplexne tak, aby sa v tomto procese nič, na nič nezabudlo a aby nenastal niekde inde nejaký iný problém.
Takže naozaj my ideme cestou tou, že zachovávame filozofiu a súčasné viac-menej znenie zákona a upravujeme trestné sadzby a zároveň teda zavádzame ochranné liečenie.
Dovoľte mi na záver povedať, že našou novelou zákona nevyriešime určite všetky problémy a hneď a naraz, ale snažíme sa zachytiť čo najviac prípadov. Ani pri maximálnom úsilí, ako vravím, sa nám nepodarí vyriešiť úplne všetko. Ale myslím si, že poďme krok po kroku. Ak urobíme tento prvý krok, tak sa môžeme opäť potom posunúť ďalej, ale myslím si, že nie že po desiatich rokoch, ale po, po viac ako desiatich rokoch, čo tento Trestný zákon v tomto znení platí, sa musíme naozaj pohnúť dopredu.
Takže dovolím si vás požiadať a poprosiť o podporu a tak, ako už tu zaznelo, v prípade, ak tam má a bude mať niekto nejaký problém alebo nejaké, nejaký odborný, nejakú odbornú námietku k tomuto návrhu, tak určite sme otvorení diskusii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Začnem rovno pani Laššákovou, lebo as... teda aspoň tie pripomienky adresuje takou... najkultivovanejším spôsobom, aký tu v tomto pléne teda v rámci týchto faktických zaznel. Pôjdem rovno k veci, snáď ale zas na druhej strane môžem v rámci rozpravy vystúpiť a povedať, ako ja vnímam tento návrh zákona, čiže, čiže dovoľte, aby som, aby som po... aby som mohol povedať to, čo som v rámci rozpravy povedal.
A áno, reagoval som aj na veci, ktoré ste tu vytiahli, že, že to má spôsobiť nejaké miliónové, miliónové straty pre RTVS, ja som povedal, že, že jednoducho tieto čísla nie sú podložené. Teraz mi vypadlo, čo ste na záver... Aha, ochrana zdroja. Rovno pôjdem, rovno pôjdem aj k tomu veľmi v krátkosti. Veď ja som nehovoril všeobecne, že ideme chrániť, definovať, kto je novinár, nie je, ako chrániť, a bezpečnosť a tak ďalej. To budú ďalšie kroky, že, že ako chrániť možno a zabezpečiť bezpečnosť pre novinárov aj vzhľadom na udalosti, ktoré sa v tejto krajine stali.
Ale práve pri ochrane zdroja a prepojím to rovno s tým, čo tu hovoril pán Taraba, lebo ten je zjavne dopletený ako vianočný sveter, prepáčte za výraz, ale to, čo vy ste dokázali v tej faktickej poznámke pospájať, to je, ako keď ja som sa snažil niekedy na základnej škole vypočítať príklad z matematiky a nejakým spôsobom som odpísal niekde z konca výsledok a potom som sa snažil akože dopracovať k tomuto výsledku, tak vy ste potrebovali na záver povedať, že toto ideme, že tu ideme utínať slobodu, zatvárať ústa a tak ďalej, to ste si potrebovali na záver jednoducho, jednoducho odprezentovať, že toto je obmedzenie slobody. Ako? ja sa pýtam. V tom zákone nič tak nie je.
Naopak, je to, je to podpora ochrany zdroja oproti súčasnému zneniu, keby ste si ho prečítali a prečítali to nové znenie, tak by ste videli, že sú tam niektoré odseky navyše, ktoré chránia novinára, aby nemusel v prípade nátlaku verejných orgánov napríklad vyzrádzať zdroje, tak ako sa to ukázalo napríklad v aplikačnej praxi.
Rád by som reagoval aj na iné, ale nie je čas.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som tento široký zákon a naozaj veľmi rozsiahli rozdelil možno do takých troch-štyroch oblastí. Začnem tou najdôležitejšou.
Tou najdôležitejšou oblasťou je transparentnosť. V oblasti médií potrebujeme viac transparentnosti a to sa týka všetkých druhov médií, aj, aj tradičných médií, aj dezinformačných médií. Potrebujeme vedieť, kto za médiom, ktoré sa tvári, že šíri informácie, stojí. Bude snáď vadiť niektorým opozičným politikom, že sa zistí, že, ja neviem, vlastní to médium nejaký ich asistent alebo niečo podobné? To snáď nie. Ale tu hovoríme nielen o dezinformačných médiách - a to by som chcel zdôrazniť - ale hovoríme aj o, o mainstreamových médiách.
Celosvetový problém je oligarchizácia médií a skupovanie veľkých médií oligarchami. Tu by som možno povedal z takej novinárskej praxe, treba rozlišovať medzi veľkými mediálnymi domami, ktoré, ktoré, ktorých primárny cieľ je povedzme tvorba zisku, ale na druhej strane vytvoria priestor pre serióznu žurnalistiku a majú určité miesto v tých-ktorých krajinách a robia dobre svoju prácu, dávajú zamestnanie mnohým ľuďom a novinárom.
Na druhej strane sú veľké skupiny, finančné skupiny, ktoré skupujú médiá za účelom toho, aby v prípade nejakého problému tie médiá o danom probléme neinformovali alebo napríklad aby v prípade potreby informovali o tom, čo tieto skupiny alebo títo oligarchovia potrebujú, a vidíme to aj v európskom priestore. Ako príklad môžeme, môžeme uviesť napríklad Českú republiku, MAFRU a takisto, samozrejme, na Slovensku vidíme veľkú, veľkú finančnú skupinu, ktorá, ktorá vlastní niekoľko mediálnych domov, teda mediálnych domov... vlastní mediálny dom napríklad News and Media Holding a podobne, čiže vydávajú niekoľko, niekoľko periodík, takže myslím si, že tu je veľmi dôležité, aby každý čitateľ, divák, poslucháč vedel, kto za tým-ktorým médiom stojí.
Dnes sa môže spoliehať na to, že to médium zverejní svoju štruktúru alebo, alebo sa nejakým spôsobom k tomu dopátra na internete a z otvorených zdrojov, ale práve tento návrh zákona má ambíciu priniesť to, aby jednoducho tí vlastníci médií boli zapísaní v registri konečných užívateľov výhod. Čiže my budeme presne vidieť aký, či už milionár, ale aj možno skvelý žurnalista vlastní ktoré médium, a teda budeme môcť vyhodnotiť, že či tie záujmy toho-ktorého médiá sú... hop, pardon (rečník zachytil papier padajúci z rečníckeho pultu), dobré, takže toto je veľmi dôležitá časť - transparentnosť médií.
V tomto bode treba pripomenúť alebo treba spomenúť aj to, že sa budú musieť zverejňovať dary pre tie médiá. To znamená, ak niekto sa tvári, alebo že financuje to médium, to je všetko v poriadku. Množstvo médií môže fungovať, ak nechce fungovať práve pod nejakými krídlami oligarchov, tak chce fungovať z príspevkoch svojich, nechcem to nazvať, že donorov, ale normálne ľudí, ktorí chcú to médium financovať. Čiže v prípade, ak tie príspevky presiahnu čiastku, myslím, že je to 1 200 eur v tejto chvíli nastavené, tak, tak budú tieto príspevky zverejnené, aby jednoducho vedeli tí ľudia, že naozaj kto na fungovanie toho média prispieva.
Taká veľmi dôležitá vec a myslím, že to spomínala aj pani ministerka, to je zrovnoprávnenie týchto médií na jednu úroveň, a aby v súčasnosti, keď poviem, povieme to tak, že idú do úzadia povedzme tie klasické tradičné výtlačky novín, ktoré niekedy chodili do schránok, ale skôr v súčasnosti majú, majú vydávať tie médiá svoje články a svoje novinárske prejavy na online platformách a v digitálnej podobe, aby pre nich platili nielen rovnaké povinnosti ako pre médiá, ktoré sú vydávané tradičným spôsobom, ale aby novinári a redaktori prac... ktorí pracujú v týchto médiách, aby im boli zabezpečené aj rovnaké práva. To znamená, aby mali právo sa dožadovať na informácie, aby mali právo si pýtať informácie a zároveň aby na nich, aby sa na nich vzťahovala aj napríklad ochrana zdroja, ktorá je jednoducho nedotknuteľná, a práve tento návrh zákona to prináša, takže v tomto prípade ide o zjednotenie pravidiel, o zjednotenie práv a povinností pre všetky médiá.
Takou treťou oblasťou, ktorú ja som si teda z tohto návrhu vydedukoval, je, je verejnoprávnosť. Ak som tu teraz pred malou chvíľou počul, že toto je ničenie verejnoprávnosti, prosím? Veď ja tu vidím zvýšenie titulkovania, zvýšenie hlasového komentovania, zvýšenie národnostného vysielania, veď to sú povinnosti a to je práve tá verejnoprávnosť, pre ktoré máme verejnoprávne médium. My sme v minulosti aj ako výbor tlačili na to, aby si verejnoprávne médium plnilo svoje povinnosti, ktoré sú dané zákonom, a aby napĺňali limity, ktoré už dnes majú v zákone, a nedodržiavajú tento zákon napríklad v oblasti vysielania pre národnostné menšiny.
To, že si to už nejakým spôsobom vypočítali, ja som si pozeral tie sumy, na základe ktorých oni komunikovali, že tá, tento návrh má im priniesť nejaké zvýšené výdavky. Ja naozaj neviem, odkiaľ k takýmto sumám prišli, jednak je to časovo, jednak tento návrh je rozložený v čase, to je prvá vec a druhá vec, tie sumy mi pripadajú z môjho pohľadu prestrelené, nemám ten podklad, odkiaľ teda niečo takéto majú. Ale ešte raz, zvýšenie komentovania, zvýšenie titulkovania a zvýšenie národnostného vysielania je niečo, čo má práve verejnoprávne médium robiť.
Takže ja si myslím, že toto je posilnenie verejnoprávnosti, súhlasím s tým, že do budúcna sa musí stabilizovať v prvom rade financovanie verejnoprávnej RTVS, s tým absolútne súhlasím. Ukázala to aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, financovanie RTVS je maximálne rozdrobené, to, že dnes sa tvárime, že jej financovanie verej... zabezpečené len teda z veľkej časti formou, formou koncesií a z peňazí koncesionárov, to je fajn, ale na druhej strane do určitej miery RTVS financuje aj štát, takisto nejaké príjmy sú z reklamy. A tak ako sa ukázalo v uplynulých rokoch, kedy napríklad aj pán Jarjabek, ktorý tu pred malou chvíľou vystupoval a hovoril, že práve pre nejakých povedzme že 20 mil. dôjde k zániku verejnoprávneho média, tak dopady populistického návrhu vášho koaličného partnera spred niekoľkých mesiacov, resp. asi dvoch-troch rokov k zníženiu koncesií bolo možno krokom a sociálnym krokom, to nepochybujem, na druhej strane bol to populistický krok, ktorým ste usekli do výraznej miery desiatky miliónov eur z financovania RTVS, ktoré musí teraz následne riešiť ministerstvo kultúry. A opäť tak ako v takej... v takmer v každej oblasti (povedané so smiechom), ktorú po vás zdedili sme, zdedili, tak treba neja... hasiť nejaký požiar a nejaký problém.
Takže vy ste začali likvidovať financovanie RTVS a my sme si dali do programového vyhlásenia vlády zastabilizovať toto financovanie a napraviť všetky chyby, ktoré ste v minulosti v tejto oblasti urobili.
V tomto prípade mi ostáva už iba jediné a to je tá oblasť ochrany novinárov, tak ako som uviedol, dochádza napríklad k ochrane zdroja, a teda tá ochrana bude platiť aj pre tých, ktorí publikujú svoje texty v online svete. Tu mi nedá spomenúť napríklad aj právo na vyjadrenie, aj v tejto oblasti ste vy v minulosti mali zásadné snahy a v podstate ste predkladali doslova náhubkový zákon, ktorý by dával politikom takmer akékoľvek právo okomentovať takmer všetko, čo sa mihne v mediálnom priestore. Čiže ja som rád, že k takejto politizácii napokon v minulosti nedošlo, a práve tento návrh posilňuje aj práva, práva novinárov a, a zachováva aj to súčasné znenie tak, ako je.
Myslím si, že z tejto oblasti takto stručne je to asi aj všetko a ja som rád, že z takého toho balíka mediálnych zákonov, ktoré sú pripravené, tak tento najširší, najväčší je už v parlamente. Verím, že, že tento návrh prejde, a môžeme sa potom pustiť do ďalších, napríklad do, do zákona aj o RTVS, pretože toto nie je zákon o RTVS, preto ja nevidím dôvodm, prečo sa tu otvárali nejaké diskusie o výške koncesií, o ktorých tu spomínal pán Kuffa, jednoducho tento návrh o tom, o tom nehovorí.
Takže, takže toto sa dotýka veľmi okrajovo RTVS, len naozaj v oblasti tejto verejnoprávnosti, aby, aby do nejakej miery vysielali pre menšiny a pre niektoré komunity, ktoré na Slovensku žijú, a tak je to správne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán Jarjabek, ja si z vášho vystúpenia odnášam veľmi cenné poznatky, napríklad, napríklad ten poznatok, že roky existuje skupinka ľudí - podľa vás -, ktorá vyciciava rôzne fondy a peniaze a v minulosti sa nacicli aj na vášho ministra Maďariča.
Neviem, teda že či ste to aj v minulosti spomínali v pléne, alebo teraz to spomínate prvýkrát, ale teda, patrilo sa teda ozvať možno aj vtedy. Zároveň, že vy tých ľudí poznáte, a to je tiež akože celkom zaujímavý moment, a teda to ma akože prekvapuje, že vy ste za tých snáď 100 rokov v politike, a teda, prepáčte, neútočím na váš vek, ale teda na ten politický, na to politické pôsobenie, vy ste s tým nič neurobili. Vy ste tu boli 10, 12 alebo koľko rokov - a absolútne nič. Vy ste vytvorili živnú pôdu, priestor pre naozaj ľudí, ktorí sa tu zrejme pohybujú, vy s nimi máte ešte priateľské vzťahy a možno nejakým pokútnym spôsobom mohli vyciciavať rôzne fondy a možno ešte stále vyciciavajú. A ja verím, že nám sa takéto niečo podarí preťať, a z toho, ja cítim, že z tohto môže byť veľká obava.
K tomu zániku verejnoprávnosti a verejnoprávneho média, ja k tomu pôjdem kľudne aj do rozpravy, ale, ale to je také to vaše tradičné strašenie, že ak náhodou sa niekde v zákone mihne zmienka o RTVS, tak my ideme, tu ide hroziť zánik verejnoprávnosti. Ako? Že sa má navýšiť počet, množstvo vysielania, objem vysielania pre menšiny alebo hendikepovaných? Tie sumy, ktoré tu strieľate, ktoré vystrieľala aj Rada RTVS od brucha, podložte tie sumy. Odkiaľ majú tie sumy? Z toho, že majú vysielať pre národnostné menšiny, čo majú už dlhé roky, ale porušujú zákon, lebo, lebo nevysielajú?
Pozrite sa spätne, ako ste vy ukrátili RTVS zrušením rôznych koncesií a manipuláciim s nimi... manipuláciami.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, včera nás opustil Miro Žbirka. Odišiel legendárny spevák, hudobník a skladateľ. Miro Žbirka patril k umelcom, ktorí dokázali ovplyvniť celé generácie. Jeho nezameniteľný hlas, výnimočný hudobný štýl, humor, ale aj nekonfliktné vystúpenia sa stali prirodzenou súčasťou našich životov.
Navrhujem preto, aby si Národná rada jeho pamiatku uctila minútou ticha a vzdala tak dôstojný hold tomuto výnimočnému umelcovi.

Ďakujem pekne.
Pán Suja, takto v závere rozpravy som si tak spomenul na to, že ráno, keď som šiel do práce, tak som sa v podstate zamyslel nad tým, že ako asi bude vyzerať ten dnešný deň. A v podstate vyzerá úplne tak, ako som si to predstavoval, že v momente, kedy máme nejaké, nejaké zákony alebo návrhy, ktorými potrebujeme riešiť akútnu situáciu, tak prichádzate vy s rôznymi teóriami, dezinformáciami, bludmi a v podstate čím neskôr tie opatrenia by sa prijali, tak tým je to lepšie podľa vás pre vás. Ale v prípade ľudí je to priam katastrofálne. Dá sa povedať, pán Suja, že keby hluk zabíjal COVID, tak ho tu už asi vďaka vám nemáme. (Potlesk.) To je možno, to je možno fakt.
Ale na druhej strane zatiaľ ste pre to, aby sme tu ten COVID v skutočnosti nemali, neurobili absolútne nič. COVID nezabíjajú ani chlapci, ktorých ste v minulosti trénovali, pretože COVID, podobne ako iné infekcie, sa môžu zo spoločnosti vytratiť iba kolektívnou imunitou, ktorú ľudia získajú buď tým, že sa dajú zaočkovať, alebo prekonaním COVID-u. Samozrejme, v prípade mnohých ľudí, mladých ľudí, sa dá očakávať pomerne priebeh, nechcem povedať že ľahký, ale dá sa očakávať priebeh nejaký, že neznamená smrť.
Ale čo vo vašom prípade považujem naozaj za neľudské, že medzi nami žijú ľudia s rôznymi ochoreniami, pre ktorých ten COVID môže naozaj znamenať smrť. A vám je to absolútne jedno, vám je to absolútne jedno, ľudí odrádzate od dodržiavania opatrení, nosení rúšok, od očkovania a naozaj v mnohých rodinách žijú ľudia s ťažkými ochoreniami a keď sa k nim tá choroba dostane, tak to pre nich znamená život ohrozujúci stav a často aj smrť. Čiže toto je, toto je naozaj nechutné z vašej strany a nechutné rovnako ako to, že naozaj nemyslíte ani na ľudí a zdravotníkov, ktorí v tejto chvíli pracujú v nemocniciach s vypätím posledných síl.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Možno iba v krátkosti. Dobre, uvedomujem si, je to aj etická otázka, súhlasím. Vraciam sa k tomu, že v tom prípade pred dverami ambulancie by malo byť to, o čom sa rozprávame. To znamená, že materiály rôzne a podobne, ak prejdem ako občan, ako pacient za dvere ambulancie, tak očakávam, aby som dostával do rúk výhradne a výlučne informácie lekárskeho charakteru a na základe toho sa aj potom rozhodol.
Takže asi toľko k tomu.

Ďakujem pekne.
Nebudem asi v rámci rozpravy opakovať všetko, čo bolo povedané. Myslím si, že pri tomto návrhu možno čím menej emócií tým lepšie. Myslím si, že aj kolega Andrej Stančík, ktorý predstavil sčasti pozmeňujúci návrh, tak ako keby komunikoval výhrady. Možno naozaj iba veľmi stručne, aby to zaznelo aj za mňa.
Ja vidím v návrhu niektoré problémy. A tie problémy napríklad sa týkajú najmä princípu regresie, pretože medzinárodné ľudsko-právne orgány opakovane vyzývajú svoje krajiny, aby sa neprijímali návrhy alebo zákony, ktoré nejakým spôsobom zavádzajú obmedzenia, ktoré už, keď už sa dosiahne nejaká úroveň slobôd, tak aby sa opätovne tie slobody nenarúšali a práve v tomto návrhu sme identifikovali niekoľko takýchto problémov a aj práve preto sme upozornili na tie riziká a zároveň práve preto sme podali pozmeňujúci návrh. Veľmi stručne.
Tie riziká v tomto návrhu okrem často spomínaných čakacích lehôt, mohol by som aj citovať teda všetkých ľudí, ktorí sa k tomu vyjadrovali. Taktiež si myslím, že je to na dlho. Veľmi v skratke z tých štátov, ktoré aj v rámci Európy, ale aj v rámci Európskej únie nemajú čakacie lehoty, je väčšina. My sa k tomuto prikláňame. Nechceli sme nejakým ďalším spôsobom vzbudzovať vášne zrušením čakacích lehôt, čiže v tomto prípade chceme ponechať status quo. Takúto možnosť dávame aj v rámci nášho pozmeňujúceho návrhu.
Ďalej. Je tam viacero ako keby problémov, čo sa týka informácií, poskytovania informácií. Nemyslíme si, že by tam mali vstupovať do toho nejaké nové organizácie. (Ruch v sále.) Ja chápem, ak pred, prepáčte, kolegovia. Ja chápem, ak pred ambulanciou na nejakom stolíku môžu nájsť pacienti, nech sa jedná o akúkoľvek zdravotnú starostlivosť, rôzne informácie, ak prídu k lekárovi, a nájdu informácie, povedzme, z rôznych organizácií, ale... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Pán predseda, mohol by som vás poprosiť o zabezpečenie pokoja v tejto sále? Je to ako na vlakovej stanici. Pán predseda, ani vy ma asi nepočujete. (Smiech v sále.) To je, to je skvelé! (Povedané so smiechom), vôbec, aleže vôbec. Ja počkám, no však ja, ja počkám. Prosím? (Reakcie z pléna. Smiech.) Ja som to, ak, lebo ja to chcem ako zrýchliť, aby sme teda netrávili príliš veľa času v tejto rozprave, ale naozaj trošku potrebujem sa aj sústrediť, aby sme to, aby sme to zbehli. Dobre.
Čiže čo sa týka poskytovania informácií, chápem, ak pred ambulanciou na stolíku nájdeme informácie, letáky informačné aj od farmafiriem, od hocikoho na lieky, liečivá, rôzne. To chápem. Ale ako občan, pacient, človek, keď prejdem cez dvere ambulancie, očakávam, že lekár, ktorý mi dáva do ruky nejaký papier, tak nie je spracovaný nikým iným, ako tým lekárom alebo ministerstvom zdravotníctva. Preto nemôžem akceptovať návrh v tomto zákone, aby niektoré informačné materiály vypracovávali buď občianske združenia, alebo náboženské organizácie.
Ako naozaj si to predstavme, že pacient príde k lekárovi, to je jedno, so srdcom, s kolenom a ten lekár mu poskytne materiál, ktorý vypracoval niekto iný ako ten dotyčný lekár, nejaká možno súkromná organizácia alebo teda občianske združenie, aby som bol korektný, keďže takto je to uvedené v návrhu alebo náboženská organizácia alebo cirkev.
Čiže jednoducho s týmto sa nedá súhlasiť. Očakávam, že lekár mi poskytne a dá mi do rúk informačné materiály, ktoré vypracoval buď on sám, alebo lekárska komora, alebo ministerstvo zdravotníctva. Takže čo sa týka informácií, s týmto určite nesúhlasíme a taktiež navrhujeme vyňať takéto ustanovenie z toho návrhu. (Ruch v sále.)
Na druhej strane, ak je tu nejaký problém alebo ak kolegovia vnímajú problém, že niekde možno videli reklamu. (Ruch v sále.) Fú, pán predseda, mohol by som vás pekne poprosiť trošku to tu utíšiť? Tuto taký diskusný klub vznikol. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, ja som si nevšimol, prosím vás pekne, pán Podmanický, hneď po tomto vystúpení budete mať procedurálny návrh. Ospravedlňujem sa, že som vám ho nedal predtým, ale takisto vás poprosím, aby ste nevytvárali skupinky. Prípadne choďte vedľa do kaviarne, aby mohol pán poslanec nerušene pokračovať v rozprave. Ďakujem velice pekne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Čekovský, Kristián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Vaľová, veď keď chcete, veď choďte sa porozprávať tuto do bufetu. Tam máte priestor na to. Dobre. (Reakcie z pléna.)
Takže naozaj, aby to malo trošku úroveň, veď.
Na druhej strane, ak je v návrhu ako keby problém alebo ak predkladatelia v návrhu vidia problém, že niekde videli reklamu na interrupcie, jasné, nemusíme to vnímať ako správne. Ale na druhej strane sa treba možno pýtať, aká je príčina. Lebo to je dôsledok, ak je niekde nejaký bilbord, aká je príčina. No príčina zrejme bude, že sa niekto nevie dopátrať k nejakým informáciám, keďže tretina zdravotníckych zariadení na Slovensku neposkytuje umelé prerušenie alebo ukončenie tehotenstva na žiadosť ženy. Tým pádom ako človek alebo žena, ak hľadá takéto informácie, tak jednoducho zrejme preto možno niekde vzniká nejaká reklama.
Takže preto my navrhujeme doplniť súbor informácií a zároveň rešpektujeme, ak kolegovia chceli rozšíriť to penzum informácií, ktoré by dostali od lekára alebo ktorému, ktoré má zverejniť ministerstvo zdravotníctva na svojej stránke, tak my navrhujeme ešte rozšíriť toto penzum informácii o dôležitú informáciu. O sieť zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú interrupcie na žiadosť ženy. Ja si myslím, že potom nebude žiaden problém s tým, že niekde sa objaví reklama, pretože jednoducho každý sa k takejto informácií bude môcť dopátrať na oficiálnych stránkach.
Čo sa týka možno ďalších ustanovení, ako je rušenie vyhlášok a niektoré ešte ďalšie aj ktoré sa týkajú aj tej reklamy, tam vidíme naozaj problém v tom, že mohol by vzniknúť stav právnej neistoty tým, že jednoducho aj to koliduje s niektorými inými ustanoveniami, ktoré sú v súčasnosti platné v právnom poriadku. Takže jednoducho nechceme, aby vznikali na Slovensku situácie, nechceme a naozaj sa tomu úprimne chceme vyhnúť, aby lekár mal obavu z toho, že ak vykoná nejaký zákrok, môže byť za to, povedzme, trestne stíhaný alebo postihnuteľný. Pretože buď nebude konať v súlade s vyhláškou, pretože nebude existovať, alebo vykoná niečo ohľadom reklamy alebo ohľadom propagovania nejakej služby, alebo niečoho podobného a môže sa dostať ako keby do kolízie s iným zákonom. Stav právnej istoty je veľmi dôležitý. Vidíme to na príklade aj v tej, v týchto dňoch Poľska a myslím si, že naozaj je veľmi dôležité, aby v každom momente a v každej situácií vedel lekár a to je jedno či je to lekár, to je v každom jednom povolaní. Vždy potrebujete mať istotu, že ak urobíte nejaký krok, tak sa nevystavujete trestnému stíhaniu alebo povedzme nejakým žalobám a obzvlášť, ak sa to týka lekárov, zdravotníkov, ktorí poskytujú či už zdravotnú starostlivosť, alebo vykonávajú interrupcie. Stav právnej istoty je veľmi dôležitý a keďže niektoré ustanovenia to narúšajú, tak jednoducho máme s týmto problém.
Prejdem už iba k záveru, lebo naozaj nechcem opakovať všetky nejaké veci, ktoré už boli povedané. Takže my navrhujeme, zároveň teda súhlasíme s tým, že v tomto návrhu je viacero dobrých opatrení, sociálnych, ekonomických a tieto, si myslím, že by mali prejsť, mali by byť ponechané, a preto tieto opatrenia aj v našom návrhu odporúčame alebo teda chceme ponechať. A naozaj sme sa zamerali iba na tie, ktoré vnímame ako problém, ako reštriktívne.
Preto náš pozmeňujúci návrh, teda budeme radi, ak podporíte a veľmi v skratke by som aj poprosil pána spravodajcu, pretože kolega Andrej Stančík v rozprave prečítal pozmeňujúci návrh. Zároveň, ale potrebujeme, aby sme zjednodušili proces pri tomto pozmeňujúcom návrhu, vyňať na samostatné hlasovanie niektoré body, aby sa každý poslanec mohol slobodne rozhodnúť, ktorý ten návrh alebo teda bod v tomto pozmeňujúcom návrhu je preňho správny. Čo by chcel, aby v budúcnosti fungovalo alebo ako by vykonávanie v interrupcii malo ďalej fungovať. A ak nesúhlasí, tak aby sa taktiež mohol rozhodnúť.
Čiže ja len poprosím pána spravodajcu ako spolupredkladateľ pozmeňujúceho návrhu, prosím, vyňať na samostatné hlasovanie bod 1, 3, 4 a 5 na prvé hlasovanie. V tomto prípade hovoríme o zlepšení informovanosti. To znamená, že vypúšťame tie občianske združenia, ale zlepšujeme informovanosť zverejňovaním siete zdravotníctva. Na ďalšie hlasovanie, ďalšie hlasovanie samostatné bod 2. Ďalšie hlasovanie bude o bode 6 a ďalšie hlasovanie o bode 7. To znamená, v pozmeňujúcom návrhu je 7 bodov, ale štyri hlasovania v prípade prvého - 1, 3, 4, 5 a potom v druhom o bode 2, o bode 6 a o bode 7.
Ďakujem pekne a už sa ukáže v hlasovaní, ako to dopadne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja by som chcel iba poprosiť členov výboru pre kultúru a médiá, budeme mať rokovanie výboru po 12.00 hodine najmä teda k rozpočtom, poprosím o účasť. Ďakujem pekne.

(Prestávka.)

Ďakujem, ja by som chcel poprosiť kolegov z výboru pre kultúru a médiá, 12.15 hod. v rokovacej miestnosti výboru, máme schôdzu výboru. Ďakujem.