Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Slovensko je jedna z dvoch európskych krajín, kde sa riaditeľ a kontrolný orgán verejnoprávneho média volí v parlamente. Väčšina krajín má zabezpečenú výrazne väčšiu nezávislosť od politikov, aj to vyplýva z dôslednej analýzy, ktorú sme si dali vypracovať Parlamentným inštitútom, následne sme zorganizovali odbornú diskusiu s expertmi z mediálnej oblasti a dnes predkladám výsledný návrh zákona na reformu RTVS. Ten dôsledne napĺňa nielen program hnutia OĽANO, ale aj to, k čomu sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
Ešte predtým, ako ho predstavím, musím pripomenúť, že čiastočné zmeny sme urobili ešte pred ostatnou voľbou generálneho riaditeľa. Na verejné vypočutie kandidátov sme prizvali odborníkov, ktorí mohli klásť kandidátom otázky, a pre poslancov vypracovali ich podrobné hodnotenie a odporúčanie. Zároveň sme sa v koalícii zhodli, že voľba v parlamente musí byť verejná, a ľudia tak mohli vidieť ako poslanci volili. Čiže tieto kroky nám ukázali, že ideme dobrým a správnym smerom a proces odpolitizovania RTVS treba dotiahnuť do konca.
Aké zmeny preto navrhujeme? Hovorím v množnom čísle, pretože tento návrh vznikal v úzkej spolupráci s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, keďže tú diskusiu na pôde, alebo teda spolu s odborníkmi sme organizovali spoločne, a naozaj boli tam už predkladané konkrétne návrhy a kroky, akým spôsobom a na základe akých príkladov zo zahraničia by sa mala táto zmena odvíjať a akým spôsobom by mal ten návrh potom vyzerať.
Tou najzákladnejšou a najpodstatnejšou zmenou je, že voľba generálneho riaditeľa by mala prejsť z parlamentu do Správnej rady RTVS, resp. doterajšej Rady RTVS, tá by sa premenovala na Správnu radu RTVS. Po vzore väčšiny európskych krajín sa teda voľba presunie z parlamentu do kontrolného orgánu, ktorým je rada RTVS, v tej už ale nemôže byť väčšina členov zvolená poslancami Národnej rady. Naopak, priestor musia dostať nezávislí odborníci a zástupcovia verejnosti. Rada RTVS sa teda zmení na Správnu radu RTVS. Zvýši sa počet jej členov a len časť z nich bude voliť parlament, zvyšok nominujú nezávislé inštitúcie a organizácie z viacerých oblastí verejného života. Ide o zásadné vylepšenie fungovania orgánu dohľadu verejnosti nad RTVS a odpolitizovanie tohto orgánu. Takto odpolitizovaná rada RTVS bude následne voliť generálneho riaditeľa. Správna rada bude mať po novom nie deväť, ale 15 členov, šesť z nich zvolí parlament. Doteraz teda mala deväť členov a všetci boli volení v parlamente.
Zvyšných deväť členov správnej rady budú nominovať inštitúcie a organizácie z viacerých oblastí verejného života, jeden člen za oblasť školstva nominovaný Radou vysokých škôl Slovenskej republiky, jeden člen za oblasť vedy a výskumu nominovaný Slovenskou akadémiou vied, jeden člen za oblasť ochrany záujmov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky nominovaný poradným orgánom vlády pre oblasť ochrany práv osôb patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám, jeden člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím nominovaný komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím, jeden člen za oblasť ochrany záujmov občianskej spoločnosti nominovaný poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti rozvoja občianskej spoločnosti, jeden člen nominovaný priamo zamestnancami RTVS, jeden člen nominovaný registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Slovenskej republike, jeden člen nominovaný zástupcami celoštátnych reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb združujúcich samosprávne kraje, mestá alebo obce a jeden člen reprezentujúci novinársku profesiu nominovaný celoštátnym reprezentatívnym výkonným orgánom samoregulácie na ochranu novinárskej etiky.
Ešte pre istotu spomeniem, v prípade, ak by v niektorom z týchto prípadov prišlo viacero nominácií, keďže napríklad za samosprávnej kraje, mestá alebo môže nomináciu poslať SK 8, ZMOS a Únia miest napríklad, to máme tri organizácie, to znamená prídu traja kandidáti, žrebovať bude dozorná komisia, ku ktorej sa dostanem o malú chvíľu.
Doteraz sa, čo sa týka Rady RTVS, doteraz sa Rada RTVS tým, že všetci členovia boli volení v parlamente, v mnohých prípadoch nesprávala ako nezávislý orgán dohľadu, ktorého teda hlavnou úlohou je kontrolovať manažment RTVS. Naopak, často to vyzeralo tak, že generálny riaditeľ má v rade silnú oporu pri akomkoľvek rozhodnutí. To, že sa to zásadným spôsobom zmení zabezpečia práve nominácie od nezávislých subjektov, ktoré budú tvoriť väčšinu novej správnej rady, ale menšina členov bude volená v parlamente.
Ako som povedal v úvode, najdôležitejšou kompetenciou správnej rady bude voľba generálneho riaditeľa RTVS, voľba generálneho riaditeľa v parlamente je v krajinách Európskej únie skôr anomáliou, okrem Slovenska ho poslankyne a poslanci volia len v Španielsku, systém preto chceme naozaj zmeniť tak, aby sa volil v Rade RTVS.
A dovolím si povedať, že s takýmto podobným návrhom, keďže naozaj tento návrh sa opiera o to, aby v rade okrem expertov na rozhlasové a televízne vysielanie sedeli aj zástupcov regiónov, menšín, akademickej či novinárskej obce, ale aj špecialisti na školstvo, vedu a výskum a tiež teda nominant zamestnancov RTVS, tak dovolím si povedať, že s takýmto podobným návrhom sme sa už stretli, konkrétne pred 5 rokmi. Naposledy sem prišli s podobným návrhom teda poslanci pán Maďarič s pánom Poliačikom. V roku 2018 ten návrh bol podobný, lebo presúval voľbu z pléna do tzv. rady voliteľov, vtedy to takto nazvali. Ten rozdiel je ale podstatný napriek tomu, že aj tam bola veľká časť členov, ľudí z vonku, tak oni navrhli, by som to tak povedal, že taký ad hoc orgán. To znamená, že ten by vznikol, tí ľudia by sa zišli, zvolili by riaditeľa a ten orgán by zanikol, rozpustil by sa a znovu by vznikom až pri ďalšej voľbe riaditeľa. Toto nepovažujeme za ideálne riešenie, teda ani nie je na stole, lebo nie je tu už päť rokov takýto návrh, ale aj keď sme sa obzerali do zahraničia, tak takýto návrh nenašli sme v iných krajinách, pretože tí ľudia, ktorí by takto volili, by neniesli v podstate ako keby ďalej zodpovednosť, keby prišli, zišli by sa, zvolili a potom by sa rozišli a už by sa, a už by sa neschádzali.
A preto je tento náš návrh najmä o tom, že je presne určená zodpovednosť, kto toho riaditeľa volí, a zároveň, zároveň my už máme skúsenosť aj s tým, že Rada RTVS, alebo teda ešte z minulosti Rada STV volila už riaditeľa... riaditeľov, ale ako hovorím, teraz by bola posilnená o ľudí zvonku.
Ďalším bodom, ktorý by som teraz ešte v rámci predkladania tohto návrhu opísal je ten, že vzniknú okrem správnej rady ďalšie dva nové orgány, ktoré posilnia najmä taký dohľad nad transparentným, kvalitným rozhodovaním vo vnútri, ale aj teda fungovaním aj z hľadiska etiky, konkrétne
dozorná komisia a etická komisia. Už v minulosti sme v RTVS boli aj svedkami nehospodárneho nakladania s peniazmi daňových poplatníkov. Ja sám som poukázal na tzv. čierne diery v RTVS. Boli to rôzne projekty, rôzne programy, ktoré vykazovali známky mrhania peniazmi koncesionárov, kontroloval to aj Najvyšší kontrolný úrad a ministerstvo kultúry. Nejaké drobné pochybenia sa našli, ale to podstatné bolo a konštatovanie, že spôsob výberu programov v RTVS je netransparentný a nepodlieha súťaži. To znamená, viac menej ten budžet a výrobu programov sa prerozdeľuje na základe takého svojvoľného rozhodovania. Možno ak, ak by som vám to priblížil, v iných inštitúciách štátnych ak sa majú nejaké peniaze prerozdeliť, čo i len, čo i len pár tisícok eur, musia sa vytvárať, teda robiť rôzne výberové procesy a verejné obstarávania, ale v tomto prípade, v prípade RTVS nie.
A na toto poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten navrhol aj posilniť vnútorné mechanizmy kontroly a tak ďalej. A toto práve odráža aj požiadavky Najvyššieho kontrolného úradu, pretože teda zavádzame, zavádzame alebo zriaďuje dozornú komisiu. Je úlohou bude dohliadať na riadne a účelné hospodárenie RTVS, nakladanie s jej majetkom a využívanie peňazí.
Dozorná komisia bude mať troch členov a voliť a odvolávať ich bude Správna rada RTVS. Dozorná komisia bude generálnemu riaditeľovi, dovolím si povedať to takže, pozerať na prsty pri každom dôležitom rozhodnutí, ktoré má vplyv na financie a majetok. A zároveň ešte bude mať takú tú drobnú úlohu, ktoré som naznačil pred chvíľou, v prípade že príde na nejakú jednu pozíciu tých členov z nejakej oblasti viacero návrhov, to znamená, napríklad za zástupcov regiónov príde aj zo ZMOS, aj SK 8, aj z Únie miest návrh na ich člena, tak dozorná komisia bude žrebovať, ktorý z týchto troch členov to bude.
A potom ďalším orgánom bude etická komisia. Veľmi v skratke, ide o posilnenie najmä teda vnútorných, vnútorných etických procesov. Poznáme aj zo zahraničia rôznych mediálnych ombudsmanov a myslím si, že aj v rámci RTVS treba takúto inštanciu zriadiť a zriadiť ju aj na takej úrovni aká jej prináleží, pretože už dnes si môže riaditeľ v určitých otázkach zriadiť svoju etickú komisiu, je to aj v štatúte, väčšinou sú to ale jeho podriadení manažéri, ale tuto dávame jej jasné vymedzenie a takisto aj jej zastúpenie. Takže opäť, aby som to možno trošku aj do ľudskej reči preložil, RTVS a ešte predtým STV alebo Slovenský rozhlas majú bohatú históriu rôznych aj sporov, či už, či už medzi redaktormi, alebo pri nejakých konkrétnych reportážach, či boli porušené etické princípy a podobne. A na to, aby sa, sa RTVS stala lídrom kvality na mediálnom trhu, sa tento kolotoč musí skončiť.
Zriaďujeme teda etickú komisiu, ktorá môže byť arbitrom aj v rôznych sporoch medzi redaktormi s vedením, ale zároveň môže byť aj orgánom, alebo teda zárukou, zárukou... pardon, zárukou z hľadiska dôvery verejnosti voči médiu. A v prípade napríklad odvysielania rôznych kontroverzných či citlivých príspevkov, relácií, diskusií môže zaujať nejaké stanovisko, ktoré, ktoré či už manažmentu, alebo verejnosti ozrejmí rôzne dôvody. Čiže toto je približne v skratke po obsahovej rovine.
Ja by som možno ešte spomenul to, že sme momentálne, nazvem to, ani nie uprostred, ale možno v začiatkoch diskusie o financovaní verejnoprávnej RTVS, vieme, že, vieme, že aj na tejto schôdzi budeme opätovne rokovať o novele zákona, ktorý je vrátený prezidentkou a dotýka sa aj zrušenia koncesionárskych poplatkov.
A treba povedať, že ak by malo dôjsť alebo ak dôjde k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, tak zároveň je veľmi dôležité jednak prijať mechanizmus, ktorý bude dôsledne a naozaj bez dosahu politikov podporovať verejnoprávne médium, tak aby jednoducho tam bol automat, ktorý, ktorý každý rok určí, koľko financií pôjde do RTVS a nebude tento automat možné zmeniť zo dňa na deň nejakým politickým rozhodnutím.
Ale popri tom všetkom je veľmi dôležité naozaj aj voľbou riaditeľa, aj voľbou členov kontrolného orgánu dotiahnuť ešte to odpolitizovanie a nezávislosť ďalej, aby naozaj aj popri tej zmene financovania sme sa posunuli, by som povedal, do európskych štandardov voľby, voľby manažmentov, alebo teda manažmentu verejnoprávneho média.
Ak by tento návrh reformy RTVS, možno iba v závere poviem, že ak by tento návrh reformy RTVS bol v parlamente úspešný, určite by sme tým odštartovali aj novú kapitolu rozvoja verejnoprávneho média, som, samozrejme, otvorený aj rokovaniu o zmenách, ak tam niekto uvidí nejaké potrebné zmeny, tak, ktoré by tento návrh ešte vylepšili, tak, tak určite v druhom čítaní máme na toto priestor. Myslím si, že takto v úvode aj stačí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som si poznačil teda niektoré pripomienky, ktoré si, Miloš, uviedol. Nie všetky boli podľa mňa uvedené úplne správne alebo korektne. Začnem asi tou, takou formálnou, ktorú, ktorú si povedal, že nie je v návrhu zákona uvedené ani len správny názov ministerstva.
Tak neviem, že kde, kde si otváral názov zákona, ale keď si otvoríš parlamentnú tlač 1410, návrh zákona, tak je tam napísané: „Tento zákon upravuje účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrolu poskytovania dotácie na podporu obnovy historických dráhových vozidiel z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.“
Čiže je tam aj ten posledný teda zmenený názov ministerstva, čo len teda dokazuje, že naozaj do posledného momentu sme sa snažili aj byť aktuálni, aby, samozrejme, nevznikli ani nejaké technické, alebo formálne pochybnosti, a zároveň, zároveň vyjsť v ústrety všetkým pripomienkam.
Takisto k tým obsahovým nejakým pripomienkam, ja tu mám, samozrejme, v maile, myslím si, že si bol tiež v niektorých, buď v kópii potvrdené, že teda upravené verzie tohto návrhu boli, boli také, aké prešli komunikáciou s kanceláriou štátneho tajomníka číslo dva. Čiže boli totožné a podľa dohody taktiež aj pán minister vtedy v tom čase reagoval v priebehu roku 2022, že má tento návrh jeho súhlas s jedinou podmienkou, a to je vlastne finančné krytie. A s tým súhlasím, toto je jediná výhrada voči tomu návrhu zákona, že nemá finančné krytie, pretože sumu 150-tisíc eur je jednoducho tak horibilná, či už pre ministerstvo dopravy, alebo ministerstvo financií, že nikto sa k tejto sume nechcel akosi prihlásiť. A toto je podľa mňa jediný dôvod pre to, prečo sa tento návrh viac ako rok nedostal do parlamentu.
Myslím, že ministerstvo dopravy, ktoré by sa primárne teda malo starať o technický stav vlakov a tratí, teda v oblasti železničnej dopravy, tak sa snaží ako keby akýmkoľvek spôsobom striasť tejto nejakej ďalej dodatočnej záťaže vo výške 150-tisíc eur, ktorá im prichádza do rozpočtu, a prichádzajú tu potom rôzne argumenty, že prečo si to nezoberie ministerstvo pod svoje krídla, ktoré, ak by sme si porovnali ešte tie rozpočty, tak, tak sú výrazne nižšie, takže toto je, samozrejme, jediný dôvod –
financie, finančné krytie. Myslím si, že sme tu minulý týždeň videli oveľa viac návrhov, ktoré nemali do posledného momentu finančné krytie a napriek tomu prešli parlamentom bez toho, aby ja som takého niečo podporoval, že sa tu za päť minút zavádzali návrhy, ktoré mali stámil... desať, návrhy, ktoré mali dopad, dopady v miliónoch, v desiatkach mil. na štátny rozpočet. Takže toľko len k tomu finančnému krytiu, kde je vôľa, tam je cesta. Ak bude chcieť ministerstvo dopravy ukázať, ukázať dobrú vôľu smerom k občianskym združeniam a združeniam, ktoré sa starajú o historické koľajové vozidla, že im chce podať pomocnú ruku, myslím si, že to bez problémov môže urobiť.
Ak tam sú ešte nejaké, napriek teda všetkej tej komunikácii, ktorá prebehla, tak na to je, samozrejme, prvé a druhé čítania, ak tam treba niečo upraviť, a tak nie je problém sa o tomto baviť a nie je problém nejaké, nejaké veci učesať tak, aby nevznikli absolútne žiadne pochybnosti o tomto úmysle, ale práve prvé čítanie je o návrhu a o úmysle, to znamená o nápade a o téme, ak je táto téma pre poslancov Národnej rady prijateľná, tak budem rád teda ak ju v prvom čítaní podporia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľujem si vás požiadať v mene troch poslaneckých klubov, SaS, OĽANO a SME RODINA, aby sme vypustili tlač 1420, návrh na voľbu členov Rady pre mediálne služby z tejto schôdze a zaradili ju na ďalšiu riadnu, teda marcovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Odôvodnenie, presun bodu navrhujeme z dôvodu vytvorenia časového priestoru na voľbu kandidátov. Sú tam nejaké legislatívne, legislatívne, alebo teda technické problémy, kvôli ktorým sa musí táto, táto voľba uskutočniť až v marci.

Ďakujem pekne. Keď vás môžem poprosiť, máme desať minút teda do hlasovania a by som ich rád naplno využil na to, aby sme trochu dnes ešte odľahčili aj témy, ktoré tu preberáme, a zároveň aby sme aj stihli prerokovať ešte tento bod programu, pretože myslím si, že je na to priestor. Tak ako som naznačil, ide trošku o odľahčenejší, ale nie menej dôležitý návrh pre zachovávanie aj našej kultúry, našej histórie a našich, našich technických nejakých majetkov, ktoré na Slovensku máme.
Myslím si, že jazdy historických vlakov sa tešia širokej obľube verejnosti, za posledných 30 rokov sa stali veľmi obľúbenými turistickými lákadlami vo viacerých regiónoch Slovenska. Asi každý pozná napríklad Čiernohronskú železnicu alebo Lesnú železnicu vo Vychylovke na Kysuciach. Ja sám som časť môjho detstva strávil v Kométe vo Vysokých Tatrách alebo v rôznych iných historických vlakoch v rôznych kútoch Slovenska a myslím si, že aj vy so svojimi rodinami počas rôznych prázdnin navštevujete takéto turistické atrakcie.
Starostlivosť o historické lokomotívy, vozne a techniku patrí k zachovávaniu nášho kultúrneho a technického dedičstva. Tieto pamiatky sú súčasťou histórie Slovenska a mali by sme sa k nim správať s úctou a venovať im náležitú pozornosť. V praxi však túto starostlivosť vykonávajú predovšetkým nadšenci, dobrovoľníci. Prečo je to tak a prečo sa o tieto vlaky nestará štát, opisujem bližšie v dôvodovej správe, aby som to tu možno veľmi vám v skratke vysvetlil.
Pri delení železníc v roku 2005 sa jednoducho táto ťarcha presunula z rúk štátu do rúk dobrovoľníkov v rôznych občianskych združeniach a neziskových organizáciách a naozaj často historické vlaky, ktoré boli a sú stále v majetku štátu, ale tak boli dané do... nájmom do občianskych združení, neziskových organizácií. A tieto železničné kluby alebo teda kluby železničnej histórie robia to ako svoju dobrovoľnícku činnosť, prezentujú tieto vlaky ľuďom, robia na nich rôzne jazdy, vyberajú nejaké vstupné a z toho sa starajú, z toho tie vlaky natierajú, vymieňajú na nich rôzne, rôzne teda technické veci, ktoré tam sú, rozvody, skrine a motory a podobne.
Samozrejme, asi vám je jasné, že z takýchto financií a z takýchto peňazí nie je možné vykonávať tak náročnú, finančne náročnú činnosť, preto robia väčšinu svojej práce dobrovoľne, neberú za to žiadne peniaze a potom peniaze, ktoré zozbierajú, tak, tak investujú práve do týchto vlakov a naozaj že zveľaďujú to, čo majú v nájme, teda majetok štátu, z týchto peňazí zveľaďujú majetok štátu.
Myslím si, že za toto všetko im patrí vďaka a ocenenie, ale myslím si aj to, že z poďakovania sa nenajedia. Aj preto navrhujeme s kolegami zavedenie poskytovania dotácií na podporu obnovy historických železničných vozidiel, názov zákona - historických dráhových vozidiel - čisto terminus technicus, ktorý sa využíva.
Tuto, teda tento návrh zákona, zavádzame ročnú dotáciu na podporu obnovy historických dráhových vozidiel v sume 150-tisíc eur, ktorú by podľa presne vymedzených pravidiel mohol štát prerozdeliť jednotlivým klubom železničnej histórie. Starostlivosť o ňu tak dostane systémovú podobu a bude mať priaznivý vplyv na záchranu železničnej histórie. (Ruch v sále.)
Keď vás môžem poprosiť, pán predsedajúci, trošku pochopenia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, trošku tichšie. Už vydržte.

Čekovský, Kristián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Veľmi podobný systém, nevymýšľame koleso, pretože je zbytočné vymýšľať niečo, niečo od, od piky, ako sa vraví, veľmi podobný systém funguje v Českej republike, kde je železničná história pevnou súčasťou turistických a rekreačných aktivít v regiónoch. Predpokladáme, že pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu bude mať poskytovanie dotácie na obnovu historických vozidiel aj u nás.
Návrh nepomôže len samotným klubom železničnej histórie, ale celému regiónu, kde vyvíjajú takúto činnosť, a tak ako som spomenul v úvode, takáto činnosť je naozaj súčasťou mnohých regiónov na Slovensku.
Možno k zá... takto na záver by som ešte spomenul z diskusií, takto s kolegami keď som sa poslaneckými rozprával. Myslím, že Tomáš Valášek sa na to pýtal, keď momentálne tu už nie je. Boli k tomuto asi také dve základné otázky, prečo vlaky, a nie autá historické nejaké, a prečo na to nejde finančná podpora, tak rovno spomeniem, aby sme si ušetrili možno debaty v rámci rozpravy. Autá sú väčšinou v súkromnom vlastníctve, takže vlastníci sa o ne starajú, sú to ich autá. Tieto vlaky, ako som spomenul, občianske združenia majú veľmi často v nájme alebo ich odkúpili od štátu za symbolické peniaze a starajú sa teda poved... poväčšine o štátny majetok. A prečo to musí byť zákon? Pretože, pretože podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy nemôže u nás minister len tak si vymyslieť, že rozdá nejakú, nejaký balík peňazí nejakým združeniam nejaké peniaze. Jednoducho potrebuje mať na to podobu návrhu zákona, a preto, preto tento návrh dávame.
Ide teda o vytvorenie naozaj systematickej podpory, pretože v tomto návrhu zákona je jasne vymedzené, kto môže o tieto peniaze žiadať, za akých okolností, za akých podmienok a taktiež akým spôsobom sa prideľujú, takže ide o systémovú podporu, po ktorej tu mnohí kolegovia tak často volajú.
Tento návrh sme zároveň prediskutovali aj s ľuďmi na ministerstve dopravy. Zapracovali sme väčšinu ich pripomienok. Ide teda, tak ako som spomenul, o zavedenie systémovej podpory, a tak ako som povedal, funguje to v Českej republike už viac ako desať rokov, tak verím, že niečo také môže fungovať aj u nás, a myslím si, že tá suma je na úvod pomerne skromná. Ak bude mať nejaký minister dopravy alebo niekto v budúcnosti ešte bližšie k tejto téme, tak môže do tejto kapitoly presúvať viac peňazí, ak sa tento návrh alebo tento model osvedčí, tak sa táto podpora môže rozbehnúť naplno.
Ja by som bol veľmi rád, ak by sa nám podarilo, na Slovensku aj dnes v rôznych kútoch, v rôznych regiónoch vidíme schátralé lokomotívy, schátralé rušne alebo vozne, čakajú na svoju príležitosť. Tie peniaze naozaj nemajú od... odinakadiaľ odkiaľ prísť, len z toho, že sa niekde ľudia prevezú a zaplatia nejaké minimálne vstupné, takže asi je vám jasné, že na takéto niečo treba tisíce, desiatky tisíc eur, a toto je systém, kedy môže štát v malej miere pomôcť týmto združeniam, ktoré sa budú uchádzať o podporu, a môže im priamo na základe ich projektov dať na presne stanovený cieľ nejaký, nejaký peniaz a oni, samozrejme, potom opäť v rámci tej dobrovoľníckej práce dajú do toho svoj čas, energiu a, a obnovia nejaké ďalšie vlaky a vláčiky na Slovensku. Tým by som asi skončil.
Ďakujem pekne za pozornosť a ďakujem aj všetkým, ktorí tento návrh podporia. Som pripravený na otázky v rámci rozpravy. Pekný deň.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poprosiť členov výboru pre kultúru a médiá, 12.30 h pokračujeme v rokovaní výboru v rokovacej miestnosti výboru. Ešte predtým o 12.05 h bude otváranie obálok prihlásených kandidátov do Rady RTVS. Na tomto otváraní je účasť dobrovoľná, takže tam kolegovia môžu, nemusia byť. Ale 12.30 h sa začína výbor.

Ja by som chcel iba poprosiť, pri tlači 1163, hlasovanie č. 274, chcel som hlasovať proti, mám tam zaznamenané, že som hlasoval za. Zároveň možno chcem poprosiť aj ostatných kolegov, aby si skontrolovali hlasovania, i keď, i keď v tejto chvíli, i keď v tejto chvíli sa nedá skontrolovať na stránke Národnej rady, ktorá opäť nefunguje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte poprosiť členov výboru pre kultúru a médiá, o dvanástej, 12.05 h máme výbor v rokovacej miestnosti výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel ozrejmiť, že pri hlasovaní č. 103, pri tlači 1230 ma vykázalo ako neprítomného, chcel som hlasovať "za".
A zároveň, zároveň by som chcel podať námietku pri hlasovaní č. 182, bolo to teda počas hlasovania, kedy pán podpredseda nechcel k tomu viesť nejakú diskusiu, považujem to hlasovanie za zmätočné, nakoľko bolo označené tlačou, nesprávne číslo tlače na obrazovke, a tým pádom nebola prijatá spoločná správa, pokiaľ viem. Čiže bolo tam číslo tlače 1142, ktoré teda neexistovalo, a správne číslo tlače bolo 1042, takže len pre informáciu, ale zákon je schválený. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem presunúť tlač 1122 na koniec schôdze Národnej rady.
Odôvodnenie: Je nutné vytvoriť priestor na diskusiu.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel poprosiť všetkých členov výboru pre kultúru a médiá, o 12.05 h pokračujeme v rokovaní, teda výboru, následne potom je ešte ďalšia schôdza výboru, čiže poprosím vás teda do rokovacej miestnosti výboru pre kultúru a médiá č. 32. Ďakujem.