Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Som presvedčená, že všetci tí, ktorí sa s týmito ľuďmi stretávame a s týmito deťmi a sme trošku iné, tak vieme, o čo ide. Možno je dobré a potrebné o tom oveľa viacej hovoriť aj veľmi konkrétne, aby sme teda ozrejmili tú potrebu, naozaj tú potrebu takého naozaj proľudského prístupu, aby sme naozaj ponúkali a dávali možnosť využívať služby a pomoc tak a v takom čase a na takom mieste, kedy je naozaj najviac potrebná, s prihliadnutím na to najlepšie dobro.
Chcem vám všetkým poďakovať za faktické poznámky aj za upozornenie pána Habánika. Janka, nápodobne, veľmi pekne ti ďakujem za všetko, čo robíš, za tvoju prácu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Milé kolegyne, milí kolegovia, tento návrh zákona, pod ktorý som sa aj ja s veľkou radosťou podpísala, je aj takým ďalším malým krokom v pomoci k takému normálnemu fungovaniu deťom so zdravotným postihnutím. Deťom, ktoré majú špeciálne potreby. Tie špeciálne potreby sa môžu týkať prijímania učiva, môžu to byť rôzne poruchy, kde naozaj veľmi veľkú pomoc môžu spraviť pedagogickí asistenti, ktorých máme stále málo. Ale mnoho týchto detí, ktoré majú rôzne formy fyzického postihnutia, potrebujú aj pomoc a asistenciu pri úkonoch, ktoré zasahujú už do ich takej tej intímnej sféry.
Iste všetci chápeme, že pedagogický asistent a osobný asistent sú trošku rozdielne poslania. Tento osobný asistent, ktorého vlastne toto dieťa so špeciálnymi potrebami má k svojej dispozícii, ktorý mu pomáha pri bežných sebaobslužných úkonoch, či už to je obliekanie, osobná hygiena, alebo aj dávanie rôznej medikácie, starostlivosť v prípade potreby, je človek, ktorý je tomuto dieťaťu veľmi blízky. Dieťa si naňho zvykne a je mu prirodzené, že mu asistuje aj pri úkonoch, ktoré sú veľmi intímne, napríklad tá toaleta alebo hygiena. Preto si myslím a som presvedčená o tom, že naozaj v rámci komfortu v rámci bežného fungovania a čo najlepšieho fungovania aj v tej škole, aj z hľadiska takého dobrého pocitu, aj z hľadiska možnosti sústredenia sa na to vyučovanie je potrebné, aby toto dieťa, ktoré tieto špeciálne potreby má, malo pri sebe člo... malo možnosť mať pri sebe človeka, ktorý je naňho zvyknutý a na ktorého je ono zvyknuté, ktorý pozná jeho potreby, vie, ako riešiť jednotlivé situácie, a nemusí so svojimi potrebami sa obracať na učiteľa a pedagogického asistenta a nejakým spôsobom sa nemusí improvizovať počas vyučovania asistencia.
Na čo narážame neustále a to som si ešte nestihla nejako zvyknúť, ale vidím, že to tak funguje v mnohých rezortoch, je to, že máme pocit, že toto sú sociálne veci, toto je zdravotníctvo, toto je školstvo. A jednoducho máme takéto nejaké princípy, máme tu nejaké také priehradky a každý má tú svoju. Ale ja si myslím a som presvedčená o tom, že ak nám ide naozaj o dobro, o vzdelávanie a o rozvoj, všestranný rozvoj týchto detí so špeciálnymi potrebami, ale rovnako hodnotnými a vzácnymi, ako sme my všetci, ktoré majú svoj potenciál, tak potrebujeme vytvoriť také podmienky, aby mali čo najlepšiu možnosť aj počas toho vyučovania aj sa sústrediť, aj sa zapájať do toho vyučovania, aj byť v poriadku z hľadiska zdravotného, z hľadiska hygienického, z hľadiska napĺňania potrieb, ktoré majú.
A som presvedčená o tom, že politika sociálna a rodinná by mala byť tak stavaná, aby napĺňala a pomáhala potrebám a hlavne ľudí, ktorí si nevedia sami inak pomôcť. Mala by prichádzať k nemu. Nemala by byť postavená nejaká sociálna služba ako princíp nad to a nemala by byť striktne vyhradená, že takto sa to musí robiť. Ona by mala byť flexibilná a mala by byť dostupná vtedy a tam, kde je potrebná. Pretože to dieťa naozaj môže tú osobnú asistenciu viac potrebovať v tej škole, kde nemá pri sebe maminu alebo tatina, kde je medzi mnohými inými deťmi a možno prežíva aj ostych, aj sa trápi s niektorými svojimi problémami a možno v tom poobednom čase tá mamina už keď príde z práce, tak sa mu vie venovať. A preto som presvedčená, že nemali by sme rozmýšľať rezortne, mali by sme rozmýšľať, ako by som povedala, proľudsky. Mali by sme tie služby poskytovať a miešať a nastavovať tak, aby prichádzali čo najbližšie a čo najlepšie korešpondovali s potrebami týchto detí. Ony si to zaslúžia a ony to veľmi potrebujú.
Tak by som bola veľmi rada, milí kolegovia, milé kolegyne, keby ste tento zákon podporili. Považujem ho za veľmi dobrý, veľmi potrebný, jeden z mnohých, jedna z mnohých úprav, ktoré by sme ešte vo vzťahu k ľuďom a deťom so špeciálnymi potrebami mali urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som na prvom mieste chcela oceniť návrh a zámer. Ako dieťa som mnoho času strávila v nemocniciach a na liečeniach, samozrejme, bez akéhokoľvek sprievodu a môžem potvrdiť to, že je to naozaj pre dieťa traumatizujúce.
Na druhej strane by som chcela poopraviť informáciu ohľadom vzťahovej väzby, pretože vzťahová väzba sa tvorí zhruba do druhého roku veku dieťaťa. Áno, pri hospitalizácii môže vzniknúť hospitalizačný syndróm, môže naozaj dieťa reagovať rôznymi spôsobmi, avšak pokiaľ je už vo vyššom veku a túto vzťahovú väzbu má nadobudnutú, táto hospitalizácia túto vzťahovú väzbu nenarúša. Dieťa do tých troch rokov je, je mu umožnené, aby bolo hospitalizované s matkou alebo s otcom, čiže so zákonným zástupcom. S tým súhlasím. Ja absolútne súhlasím s týmto zámerom zákona, len túto vzťahovú väzbu som si považovala za potrebné dať na pravú mieru.
A takisto si myslím, že naozaj ten lekár je kompetentný posúdiť, pretože sú naozaj situácie, napríklad v urgentnej medicíne. Ja keď som bola s maličkou dcérkou a museli jej ako novorodeniatku pichať injekcie, infúzie do hlavičky, tak naozaj častokrát tie úkony mohli vyzerať dosť traumatizujúco aj pre mňa alebo aj pre iných rodičov tak vyzerajú a môžu tie prejavy rodičov byť znepokojujúce, môžu mať s tým problémy. Takisto tí lekári v niektorých situáciách naozaj potrebujú absolútny pokoj. Čiže sú situácie, kedy sa to nedá.
Na ďalšej strane by som bola rada, keby nemocnice postupne mali možno aj také flexibilnejšie návštevné hodiny.
A ďalšia vec, ktorú by som chcela poukázať, je to, že nám veľmi chýbajú psychológovia v nemocniciach, ktorí by mohli vypomáhať aj v situáciách, kedy napríklad títo rodičia nie sú dostupní. Musia byť v práci alebo jednoducho nemôžu pomáhať deťom, ktoré sú hospitalizované. A samozrejme, aj dospelým.

Ďakujem za slovo.
Veľmi pekne ďakujem, Anna, za predloženie tohto návrhu zákona. Je to, myslím si, že veľmi dôležitý krok. Ešte by som doplnila, že kúpa auta je v podstate pre rodinu so štyrmi deťmi, kúpa nového auta je nevyhnutnosťou, nakoľko bežné osobné auto má kapacitu iba päť miest. Čiže akonáhle príde štvrté dieťatko do rodiny, je potrebné túto kapacitu navýšiť, čo prináša ďalšie zvýšenie nákladov pre túto rodinu.
Veľmi oceňujem aj prorodinné fórum, ktorého som sa mohla zúčastniť, i tebou citovanú prednášku, ktorá bola veľmi obohacujúca. A som presvedčená, že i táto maličká zmena zákona môže opäť pomôcť pri tom, aby sa ľudia na Slovensku nebáli mať viacej detí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja ťa chcem, Karol, oceniť, aj Riša. Chcem oceniť veľkú prácu, ktorú robíš na tomto poli. Mrzí ma nezáujem možno médií alebo predchádzajúceho vedenia ministerstva. Ja som presvedčená a nakoniec aj výskumy to hovoria, že je nesmierne dôležité hlavne v tejto dobe, aby sa decká hýbali. Aby nachádzali radosť v pohybe, aby si zakúsili vlastne pocity, ktoré sú sprevádzané s pohybom. Napomáha to aj výsledkom učenia, aj sebavedomiu, rozvoju, zdraviu, všetkému možnému a nakoniec je to aj veľmi účinná prevencia rôznym závislostiam. A obzvlášť teraz v tejto dobe, keď väčšina mladých ľudí trávi čas na monitoroch, na mobiloch a sú zahlcovaní, neustále sú zahlcovaní aj množstvom domácich úloh, takže mnoho času naozaj denne presedia, tak si myslím, že treba všemožne aj personálne, aj navýšením hodín telesnej výchovy práve podporiť túto možnosť rozvoja pre nich. Ďakujem ti ešte raz.

Ďakujem za slovo.
Ja chcem poďakovať aj tebe, Janka, aj za inšpiráciu, aj za spoluprácu, aj za podporu. Takisto chcem poďakovať mojim kolegom, ktorí sa podpísali k tomuto návrhu zákona, a ďakujem za podporu aj všetkým poslancom z pléna. Niekedy naozaj narážame na to, že úradníci majú nejaké zabehané systémy, nejaké princípy, nejaké oklieštenie nejakým rezortizmom alebo niečím podobným, ale mojou túžbou, keď som išla do politiky, bolo to, aby sme tú sociálnu oblasť nastavili čo najkomplexnejšie, čo najsystematickejšie, a tak, ako by som to povedala, prorodinne, proľudsky, aby to jednoducho, myslím si, že aj podľa takého sedliackeho rozumu. Aj tento návrh, mne by ani nenapadlo, že vlastne takéto fugy vznikajú, pretože by sa mi zdalo, že veď to je prirodzené, že keď človek je v takejto situácii, tak musí plynule prejsť na nejaký iný systém a musí sa mu vyjsť v ústrety. Žiaľ, častokrát to neplatí a obávam sa, že je ešte mnoho takých rôznych drobných chybičiek krásy, ktoré budeme môcť napraviť ako poslanci a poprípade budú naprávané v ďalšej vláde už tak možno celistvejšie.
Takže ďakujem všetkým za podporu a verím a dúfam, že sa nám podarí ešte viac pohnúť práve v prospech ľudí so zdravotným postihnutím. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetci určite chápeme, že mať doma dieťatko s ťažkým zdravotným postihnutím je veľkou záťažou a takáto rodina čelí mnohým prekážkam a mnohým ťažkostiam. K samotnému tomu faktu toho postihnutia a veci s tým súvisiacimi, návšteva lekárov, zaobstarávanie pomôcok a tak ďalej, pristupuje aj množstvo administratívy.
Moja novela je len takou maličkou zmenou, ktorej cieľom je zabezpečiť kontinuálny prechod z rodičovského, z poberania rodičovskej dovolenky na opatrovateľský príspevok. Rodina, ktorá má dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, častokrát prechádza z materskej a rodičovskej dovolenky na predlženú rodičovskú dovolenku, ktorá končí v šiestom roku veku dieťaťa. Doteraz to bolo tak, že rodina mohla požiadať o opatrovateľský príspevok, nakoľko dieťatko vyžaduje sústavnú starostlivosť až po ukončení šiesteho roku veku dieťatka, resp. po skončení tej rodičovskej dovolenky. Samotné vypracovanie posudkov a rozhodnutie mohlo nasledovať mesiac až tri mesiace v podstate po ukončení poberania rodičovského, rodičovskej dávky.
Á, tento, moja novela ponúka túto možnosť, aby táto rodina mohla požiadať o príspevok už tri mesiace pred skončením rodičovskej dovolenky, aby vlastne bola informovaná o tom, či tejto žiadosti bude vyhovené, aby sa mohla podľa toho zariadiť a takisto aby mohla kontinuálne prejsť z rodičovskej dovolenky na poberanie opatrovateľského príspevku. Je to taká maličká zmena, ale môže rodinám, ktoré majú deti s ťažkým zdravotným postihnutím, pomôcť.
Chcem vás všetkých poprosiť o podporu tejto mojej novely.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Chcela by som teraz predniesť už pánom ministrom avizovaný technický pozmeňovák k návrhu zákona, kde sa navrhuje úprava valorizačného mechanizmu sumy životného minima a to tak, aby sa sumy životného minima upravovali koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Navrhovanou zmenou valorizácie súm životného minima sa dosiahne stav, kedy budú sumy životného minima odzrkadľovať reálnu hodnotu toho, o koľko sa zvýšia minimálne náklady nízkopríjmovej domácnosti, ktoré potrebuje vynaložiť na zabezpečenie základných životných podmienok. A teraz prejdem k čítaniu návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lucii Drábikovej k vládnemu návrh u zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1296.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. III sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
"2. V § 5 odsek 2 znie:
"(2) Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že sumy uvedené v § 2 sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie."."
V tejto súvislosti sa vykoná legislatívno-technická úprava úvodnej vety čl. III tak, že slovo "dopĺňa" sa nahrádza slovami "mení a dopĺňa".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti.
V súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem, aby sa o bode 15 spoločnej správy o prerokovaní vládneho návrhu zákona, 1296a, hlasovalo osobitne.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1296.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1882 z 2. decembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 1296, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 19 pozmeňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 19 v IV časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 251 z 31. januára 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Ja chcem vyzdvihnúť, Rišo, tie tvoje slová a o tom čase. Lebo to je, myslím si, že to, a už to je možno aj nejaké desaťročia, ešte keď som robila na Linke detskej istoty, tak čas bolo presne to, čo deťom chýbalo, čas s rodičmi. A tento zákon, ktorý prináša vlastne tu to nastavenie toho pravidelného sedemdenného cyklu, že vlastne tá nedeľa sa znovu vyzdvihne ako deň pokoja, si myslím, že to je dobrý krok k tomu, aby sme si aj my ako spotrebitelia, ako zamestnávatelia atď. nastavili nejaké limity. A myslím si, že nastaviť ich je treba aj takto zvonku, lebo môžme si tu hovoriť o tom, že kto nechce pracovať v nedeľu, nemusí, ale v tých prevádzkach obchodných to jednoducho sa tí zamestnávatelia veľmi nepýtajú, či tá mamička s tými deťmi chce v tú nedeľu pracovať. Buď pracuje, alebo ide preč. Čiže ja si myslím, že z hľadiska psycho-hygieny a z hľadiska aj umožnenia toho pravidelného kontaktu a pravidelného času a vôbec takého, takej nejakej predvídateľnosti tej práce a organizácie je pre tie rodiny naozaj takáto možnosť dobrá a preto tento zákon aj podporujem, aj som jeho spolupredkladateľkou.