Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne pani poslankyne, páni poslanci, viete, veľmi ťažko sa mi vystupuje a veľmi ťažko sa mi vyjadruje, pretože zaznelo tu veľmi veľa argumentov, apelov na záchranu nenarodeného dieťaťa, na druhej strane sú tu argumenty, resp. odmietanie návrhu zákona, ktorým sa mení vlastne zákon o interrupciách, ktorý ja by som teda nazvala radšej zákonom o ukončení, umelého ukončenia tehotenstva, a nie o...
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne pani poslankyne, páni poslanci, viete, veľmi ťažko sa mi vystupuje a veľmi ťažko sa mi vyjadruje, pretože zaznelo tu veľmi veľa argumentov, apelov na záchranu nenarodeného dieťaťa, na druhej strane sú tu argumenty, resp. odmietanie návrhu zákona, ktorým sa mení vlastne zákon o interrupciách, ktorý ja by som teda nazvala radšej zákonom o ukončení, umelého ukončenia tehotenstva, a nie o prerušení, pretože ak hovoríme o procese prerušenia, znamená to, že nejaký proces sa na nejaký čas zastaví, nastane prestávka, a potom sa v ňom pokračuje. Lenže keď sa to dieťa zabije tým, že sa na kúsky roztrhá a z toho tela vyberie, tak už žiadne pokračovanie života tohoto dieťaťa nebude pokračovať. Takže ja by som sa, ja by skôr teda skutočne vyjad... k tomu názvu, a to je podľa veľmi správne navrhnuté vo vládnom zákone poslancov zo strany OĽANO, neviem, možnože aj z iných koaličných strán, s tým sa ja stotožňujem a na to by som chcela teda poukázať.
Ďalej chcem zdôrazniť, že problém umelého ukončenia materstva, resp. tehotenstva je veľmi zložitá problematika. Vidíme to aj na reakciách, aj na rozpravách a tak ďalej. Jedná sa, ona zahrňuje morálnu rovinu, etickú, zdravotnú, sociálnu, demografickú, nábožensko-psychologickú a tak ďalej. Tu sa, veľmi pozorne som si vypočula aj rozpravy kolegýň zo strany, ktorá navrhuje tento tiež podobný zákon, resp. miernejší zákon, ktorý vlastne sa zaoberá len zmiernením alebo zlepšením podmienok matiek, budúcich matiek, žien, aby sa rozhodli to dieťa si nechať. Takže ale nevadí, ten zákon, jak sme už povedali, podporujeme, je to lepšie ako nič. Je lepšie, keď kvapká, lepšie, keď kvapká aj..., keď už netečie, jak sa hovorí.
Viete, na konci toho procesu, o ktorom hovoríme, umelé ukončenie tehotenstva je človek, je to človek, ktorý sa ešte nenarodil, ale tento človek chce žiť, chce byť, chce, aby tak ako nám naše matky umožnili sa narodiť a dali nám šancu žiť, aby sme aj my jemu dali túto šancu, tak ako to funguje na našej planéte už ix-tisíc rokov, pretože ide o princíp zachovania ľudstva.
Preto by som chcela zdôrazniť, že v žiadnom prípade tu nejde o nejaké upretie práva žien na svoje telo, pretože ten plod, ktorý v tele má, nie je jej orgánom, je to nový život, ktorý sa narodí, a matka ďalej funguje. Čiže nie je to súčasť jej tela, a preto nemôže o ňom rozhodovať, keď to beriem už len z medicínskeho hľadiska, samozrejme, z morálneho hľadiska, keďže platí premisa, že ľudský život je to najcennejšie a nemá právo nikto ho ukončiť. My vzťahujeme toto právo aj na nenarodené dieťa na rozdiel od iných. Tam vlastne dochádza k rozporom, že, jednoducho nechcem to rozdeľovať na liberálnych a kresťanských alebo by som povedala skôr..., no, nie je to proste náboženská otázka, ale jedná sa o toto nedorozumenie, resp. o..., o..., že sa prieme o tento princíp, že či ide o zabitie, alebo nejde o zabitie, keďže mnohí sa domnievajú, že ešte nejde o ľudský život, čo už je dávno dokázané. Ja si myslím, že netreba vôbec už o tom diskutovať, keďže dnes vedia lekári aj v tele matky operovať telo tohoto nenarodeného dieťaťa, takže ide. My považujeme teda ukončenie života v tele matky za zabitie, resp. za vraždu.
Teraz by som ešte, nadviazala by som na to, čo hovoril kolega Beluský, on sa dotkol histórie. Ja by som z tejto histórie skutočne len krátko, že v podstate nikdy predtým ukončiňme..., ukončenie tehotenstva umelé nebolo povolené a vlastne sa to začalo až nástupom boľševizmu, resp. komunizmu v Československu po 2. svetovej vojne, konkrétne v roku 1950. Ale tento zákon, to je veľmi zaujímavé, čo pán Beluský ani nespomenul, že v tomto zákone vlastne bolo, bolo zakázané takéto umelé ukončenie tehotenstva a bola tam aj sankcia. Lekár okolo dvoch rokov a matka jeden aj pol roka. Takže to, ale v roku 1957 po vzore Sovietskeho zväzu nastala zmena a nastúpil vlastne zákon s tým princípom, s ktorým vlastne funguje a platí dodnes.
No, a preto by som poukazovala na to, že predsa už sme sa posunuli niekde ďalej, jednak v morálke, jednak v etike, jednak aj v medicínskych poznatkoch genetiky, áno. Takže vieme, vieme už viacej o tomto vývine a ja si myslím, že toto by malo byť zapracované aj do návrhu nového poňatia zákona, teda nie zákona o interrupcii, o prerušení tehotenstva, ale zákona, kde stanovuje veľmi striktne podmienky na umelé ukončenie tehotenstva.
Chcela by som ešte sa dotknúť, lebo už nemám veľa času, chcela by som sa dotknúť ešte kľúčového, podľa môjho názoru kľúčového problému a to je vlastne postavenie proti sebe právo ženy a právo nenarodeného dieťaťa. Áno, žena má právo sa rozhodnúť o svojom tele aj svojom konaní, ale nemôže to byť na úkor práva dieťaťa, pretože jej právo končí tam, kde začína právo dieťaťa.
Ona v podstate, pretože fakt chcem zdôrazniť, že žiadne práva nie sú nekonečné a právo jedného človeka práve končí tam, kde začína právo jedného iného človeka. Toto vlastne patrí aj vo vzťahu matky a jej nenarodeného dieťa, lebo právo ženy na svoje telo končí okamihom počatia nového života. Keďže nový organizmus, ktorý oplodnením začal, je nová individualita, nový človek, o ktorého živote alebo smrti už žena nemôže rozhodovať, lebo tento nenarodený človek má tiež svoje práva, ktoré doposiaľ neboli absolútne rešpektované. Žena sa má právo rozhodnúť nepočať dieťa a takýmto spôsobom rozhodnúť o svojom tele a podľa toho aj konať.
Ak sa rozhodla tak, že došlo k počatiu nového života, ktorý nie je ďalším orgánom jej tela, nemá právo tento život ukončiť, pretože jej právo nemôže byť nad právom nenarodeného dieťaťa, lebo nad právom tohoto nenarodeného dieťaťa na život, aj tento človek má už pud sebazáchovy, chce žiť a chce tak, ako aj nám matky dovolili, ale umožnili, aby sme mali tú šancu žiť a prežiť, tak toto by sme mali umožniť všetkým deťom. Samozrejme, jak som už aj spomínala v mojej faktickej, jedná sa o ukončenie tehotenstva, ktoré nie je ani sociálne, teda u žien, ktoré nie sú sociálne utisnuté, nejedná sa o tehotenstvo neželané z trestného činu a tak ďalej, resp. ohrozujúce život matky. Právo na život sa totiž nezískava ani nekončí podľa toho, v akej situácii sa človek nachádza. Aj nenarodený. On za to nemôže, ako už bolo spomenuté, on sa na svet nepýtal, bolo to pričinením tejto, aj tejto matky, samozrejme, nielen tejto matky.
A toto právo aj nenarodených detí je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, a preto právny štát je povinný prijatými zákonmi ochraňovať všetkých svojich občanov a zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi, a nielen selektívny s niektorými. Ľudský život by sa mal ochraňovať od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis