Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán kolega Guffa, Kuffa, ja by som vás chcela ešte nieže doplniť, ale chcela by som vám odovzdať informáciu, z ktorej som zhrozená, ktorú som dostala na Facebook od jedného môjho spoluaktivistu a ktorý znie, je to ná..., takto, je to nález Ústavného súdu zo 4. 12. 2007 a tento nález znie: "Súkromie matky má vyššiu hodnotu ako život potomka do 12 týždňa." Je to číslo PL.US12/01 a tak ďalej.
Čiže čo my chceme? Je to veľmi ťažký boj. Sme na začiatku, netreba sa vzdať, samozrejme, ako sa hovorí, nič sa ne..., nič nejde veľmi ľahko a nie všetko sa podarí na prvýkrát, áno. Nie všetko sa, takto, nie všetko sa podarí, a tobôž nie na prvýkrát, preto sa nesmieme nechať znechutiť a jednoducho za tie nenarodené deti musíme bojovať až do roztrhania tela.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne pani poslankyne, páni poslanci, viete, veľmi ťažko sa mi vystupuje a veľmi ťažko sa mi vyjadruje, pretože zaznelo tu veľmi veľa argumentov, apelov na záchranu nenarodeného dieťaťa, na druhej strane sú tu argumenty, resp. odmietanie návrhu zákona, ktorým sa mení vlastne zákon o interrupciách, ktorý ja by som teda nazvala radšej zákonom o ukončení, umelého ukončenia tehotenstva, a nie o prerušení, pretože ak hovoríme o procese prerušenia, znamená to, že nejaký proces sa na nejaký čas zastaví, nastane prestávka, a potom sa v ňom pokračuje. Lenže keď sa to dieťa zabije tým, že sa na kúsky roztrhá a z toho tela vyberie, tak už žiadne pokračovanie života tohoto dieťaťa nebude pokračovať. Takže ja by som sa, ja by skôr teda skutočne vyjad... k tomu názvu, a to je podľa veľmi správne navrhnuté vo vládnom zákone poslancov zo strany OĽANO, neviem, možnože aj z iných koaličných strán, s tým sa ja stotožňujem a na to by som chcela teda poukázať.
Ďalej chcem zdôrazniť, že problém umelého ukončenia materstva, resp. tehotenstva je veľmi zložitá problematika. Vidíme to aj na reakciách, aj na rozpravách a tak ďalej. Jedná sa, ona zahrňuje morálnu rovinu, etickú, zdravotnú, sociálnu, demografickú, nábožensko-psychologickú a tak ďalej. Tu sa, veľmi pozorne som si vypočula aj rozpravy kolegýň zo strany, ktorá navrhuje tento tiež podobný zákon, resp. miernejší zákon, ktorý vlastne sa zaoberá len zmiernením alebo zlepšením podmienok matiek, budúcich matiek, žien, aby sa rozhodli to dieťa si nechať. Takže ale nevadí, ten zákon, jak sme už povedali, podporujeme, je to lepšie ako nič. Je lepšie, keď kvapká, lepšie, keď kvapká aj..., keď už netečie, jak sa hovorí.
Viete, na konci toho procesu, o ktorom hovoríme, umelé ukončenie tehotenstva je človek, je to človek, ktorý sa ešte nenarodil, ale tento človek chce žiť, chce byť, chce, aby tak ako nám naše matky umožnili sa narodiť a dali nám šancu žiť, aby sme aj my jemu dali túto šancu, tak ako to funguje na našej planéte už ix-tisíc rokov, pretože ide o princíp zachovania ľudstva.
Preto by som chcela zdôrazniť, že v žiadnom prípade tu nejde o nejaké upretie práva žien na svoje telo, pretože ten plod, ktorý v tele má, nie je jej orgánom, je to nový život, ktorý sa narodí, a matka ďalej funguje. Čiže nie je to súčasť jej tela, a preto nemôže o ňom rozhodovať, keď to beriem už len z medicínskeho hľadiska, samozrejme, z morálneho hľadiska, keďže platí premisa, že ľudský život je to najcennejšie a nemá právo nikto ho ukončiť. My vzťahujeme toto právo aj na nenarodené dieťa na rozdiel od iných. Tam vlastne dochádza k rozporom, že, jednoducho nechcem to rozdeľovať na liberálnych a kresťanských alebo by som povedala skôr..., no, nie je to proste náboženská otázka, ale jedná sa o toto nedorozumenie, resp. o..., o..., že sa prieme o tento princíp, že či ide o zabitie, alebo nejde o zabitie, keďže mnohí sa domnievajú, že ešte nejde o ľudský život, čo už je dávno dokázané. Ja si myslím, že netreba vôbec už o tom diskutovať, keďže dnes vedia lekári aj v tele matky operovať telo tohoto nenarodeného dieťaťa, takže ide. My považujeme teda ukončenie života v tele matky za zabitie, resp. za vraždu.
Teraz by som ešte, nadviazala by som na to, čo hovoril kolega Beluský, on sa dotkol histórie. Ja by som z tejto histórie skutočne len krátko, že v podstate nikdy predtým ukončiňme..., ukončenie tehotenstva umelé nebolo povolené a vlastne sa to začalo až nástupom boľševizmu, resp. komunizmu v Československu po 2. svetovej vojne, konkrétne v roku 1950. Ale tento zákon, to je veľmi zaujímavé, čo pán Beluský ani nespomenul, že v tomto zákone vlastne bolo, bolo zakázané takéto umelé ukončenie tehotenstva a bola tam aj sankcia. Lekár okolo dvoch rokov a matka jeden aj pol roka. Takže to, ale v roku 1957 po vzore Sovietskeho zväzu nastala zmena a nastúpil vlastne zákon s tým princípom, s ktorým vlastne funguje a platí dodnes.
No, a preto by som poukazovala na to, že predsa už sme sa posunuli niekde ďalej, jednak v morálke, jednak v etike, jednak aj v medicínskych poznatkoch genetiky, áno. Takže vieme, vieme už viacej o tomto vývine a ja si myslím, že toto by malo byť zapracované aj do návrhu nového poňatia zákona, teda nie zákona o interrupcii, o prerušení tehotenstva, ale zákona, kde stanovuje veľmi striktne podmienky na umelé ukončenie tehotenstva.
Chcela by som ešte sa dotknúť, lebo už nemám veľa času, chcela by som sa dotknúť ešte kľúčového, podľa môjho názoru kľúčového problému a to je vlastne postavenie proti sebe právo ženy a právo nenarodeného dieťaťa. Áno, žena má právo sa rozhodnúť o svojom tele aj svojom konaní, ale nemôže to byť na úkor práva dieťaťa, pretože jej právo končí tam, kde začína právo dieťaťa.
Ona v podstate, pretože fakt chcem zdôrazniť, že žiadne práva nie sú nekonečné a právo jedného človeka práve končí tam, kde začína právo jedného iného človeka. Toto vlastne patrí aj vo vzťahu matky a jej nenarodeného dieťa, lebo právo ženy na svoje telo končí okamihom počatia nového života. Keďže nový organizmus, ktorý oplodnením začal, je nová individualita, nový človek, o ktorého živote alebo smrti už žena nemôže rozhodovať, lebo tento nenarodený človek má tiež svoje práva, ktoré doposiaľ neboli absolútne rešpektované. Žena sa má právo rozhodnúť nepočať dieťa a takýmto spôsobom rozhodnúť o svojom tele a podľa toho aj konať.
Ak sa rozhodla tak, že došlo k počatiu nového života, ktorý nie je ďalším orgánom jej tela, nemá právo tento život ukončiť, pretože jej právo nemôže byť nad právom nenarodeného dieťaťa, lebo nad právom tohoto nenarodeného dieťaťa na život, aj tento človek má už pud sebazáchovy, chce žiť a chce tak, ako aj nám matky dovolili, ale umožnili, aby sme mali tú šancu žiť a prežiť, tak toto by sme mali umožniť všetkým deťom. Samozrejme, jak som už aj spomínala v mojej faktickej, jedná sa o ukončenie tehotenstva, ktoré nie je ani sociálne, teda u žien, ktoré nie sú sociálne utisnuté, nejedná sa o tehotenstvo neželané z trestného činu a tak ďalej, resp. ohrozujúce život matky. Právo na život sa totiž nezískava ani nekončí podľa toho, v akej situácii sa človek nachádza. Aj nenarodený. On za to nemôže, ako už bolo spomenuté, on sa na svet nepýtal, bolo to pričinením tejto, aj tejto matky, samozrejme, nielen tejto matky.
A toto právo aj nenarodených detí je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, a preto právny štát je povinný prijatými zákonmi ochraňovať všetkých svojich občanov a zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi, a nielen selektívny s niektorými. Ľudský život by sa mal ochraňovať od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Stančík, ja ako žena a matka vám musím povedať, že ná..., týmto návrhom zmeny zákona o interrupcii absolútne nemám pocit, že by bolo ohrozované právo, moje právo ako ženy na telo. Je to len absolútna floskula a dogma, ktorá sa používa na to, aby sa ospravedlnilo zabíjanie detí.
Ja vám musím povedať jednu vec, že žiadne právo nie je nekonečné a neohraničené. Vieme veľmi dobre, je to už známa veta, že právo jedného končí tam, kde začína právo druhého. A my sa stále bavíme len o ženách. Lenže tá žena má právo na to svoje telo, ale len do momentu, kým nevznikne nový život, a ten nový život vznikne aj jej pričinením. Hej? Čiže toto, používať tieto feministické floskuly absolútne teda ja, ja odmietam a s vami nesúhlasím.
A chcem vám povedať, že my tu vlastne týmto zákonom nejdeme proti ženám, ani ohrozovať ich právo. Týmto návrhom zmeny zákona vlastne my bojujeme za život detí. Vznikne nový život, ktorý sa matka, ktorá sa hrá na Boha. kvôli svojo..., svojmu súkromiu alebo pohodliu ide zabiť, resp. rozhodne, aby sa zabilo. Nehovoríme o prípadoch, kedy, kedy povedzme sú zdravotné problémy a tak ďalej. Tie výnimky sú dané. O tom sa my nebavíme, bavíme sa o tom, že žena z rôznych, jak som povedala, nie vážnych dôvodov chce umelo ukončiť tehotenstvo len pre svoje pohodlie. A my bránime nový život dieťaťa. Toto chcem stále zdôrazniť aj ja, ja tu cítim, aké nepochopenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela k mojej mladšej kolegynky uviesť aj príklad z mojej rodiny. Viete, netreba sa len stále ohradzovať nejakými tabuľkami, nejakými prieskumami a tak ďalej. Tie môžu byť pravdivé, nemôžu, môžu pochybovať podľa toho, aký bol úmysel, aká bola snaha, či chcú ukázať pravdu alebo chcú skresliť. Samozrejme, obchodníci si urobia iné prieskumy, tí spotrebitelia iný.
Tak ja by som vám chcela povedať jednu vec z mojej rodiny. Skutočne ak boli tie v nedeľu otvorené všetky, hlavne tie obchodné centrá, tak, samozrejme, mladá rodinka išla, mamičke sa nechcelo variť, išli do nákupných centier, naobedovali sa v McDonalde, poskakovali tam v tom detskom kútiku, kde je veľmi zlý vzduch, tam cirkuluje ten vydýchaný vzduch, áno, a, samozrejme, nakúpili veci, ktoré by aj neboli nakúpili, vôbec nepotrebovali nakúpiť, jednoducho tam potrebovali stráviť čas. Teraz, jak bolo zatvorené, išli na bicykle s deťmi, prešli celé Karpaty a tak ďalej. Každú nedeľu bol program, čiže to je to, netreba sa len stále odvolávať na nejakú morálnu nedeľu.
Ja vám poviem tak, každý veriaci, ktorý chce ísť do kostola, pôjde do kostola. Ja som ešte v živote v nedeľu nenakupovala, či, lebo to nepotrebujem a nepovažujem za potrebné a nedeľu zásadne trávim s rodinou. Máme nedeľný obed a sme spolu, sme radi, že sa konečne môžme aspoň raz za týždeň porozprávať. Čiže o tom to celé je. Čiže to je ten sociálny aspekt.
A chcem ešte povedať, čo sa týka tej ekonomiky, neverím tomu, že by to malo taký dopad. To je len strašenie. A tých, počet pracovníkov, ten obchodník si to vie, vie si to urobiť, vie to zoskupiť, tých pracovníkov na tých šesť dní a tieto, všetko sa to vyrovná. Zažila som to, keď boli nedele voľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som takisto sa chcela pripojiť k mojim predrečníkom a pochváliť alebo vyvo..., vyjadriť súhlas s mojím kolegom Tarabom. Skutočne jeho správa bola alebo, alebo zhodnotenie správy pani ombudsmanky bola vysoko objektívna, áno, bola na úrovni, kultivovaná a pripájam sa aj k názoru, že pani verejná ochrankyňa práv napriek tomu, že aj ja som žena, tých žien tu v parlamente nie je až tak veľa, je len pätina, bohužiaľ, musím konštatovať, že pani verejná ochrankyňa práv nepochopila zrejme svoju úlohu a nezvládla tú úlohu. Vyplýva, vyplýva to z tej správy, aj keď nesporne v tej správe sú aj pozitívne veci, ale vysoko prevládajú tieto negatívne veci.
A myslím si, že absolútne nebola zvládnutá úloha, že ona má ochraňovať práva všetkých občanov. Počnúc nenarodenými deťmi a končúc až dôchodcami. Hej? Ľuďmi. Ale tu sa, tu jednoducho v správe sa dočítame, že ju zaujímajú len väzni, či majú brady, alebo nemajú, a tak bolo to tu všetko povedané, nebudem sa opakovať, ale ja z vlastnej skúsenosti, napríklad mne tu absolútne chýbali, kde je ochrana obetí trestných činov. Ja som s tým mala veľké problémy, skoro 20 rokov a toto mne absolútne, vás väčšinové obyvateľstvo nezaujíma, len marginálne menšiny, áno, a ich, a presadzovanie ich nadpráv, pretože oni žiadajú, aby mali väčšie práva ako väčšinové obyvateľstvo. Áno? A toto je podľa mňa scestné, toto je nezvládnuté a je to protiústavné, a preto si myslím, že v tomto by sa nemalo pokračovať a malo by sa tomuto zabrániť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som si s veľkým záujmom vypočula váš príspevok, skutočne ma zaujal a podobne ako moji kolegovia veľmi pozitívne to hodnotím, pretože vaše problémy regionálne vzhľadom na to, že som z Bratislavy, ja až tak nepoznám, a veľmi sa mi páčilo, že ste zároveň načrtli, nie, neboli to len floskuly a konštatovanie, proste aký je úpadok vo vašom regióne, ale boli tam aj načrtnuté nejaké riešenia. Ja by som len nejaké poznámky k tomu.
Zaujala ma, zaujalo ma vaše riešenie ohľadne vízie. Hovorili ste, že jednoducho tí občania daného regiónu musia mať spoločnú víziu, aby ľudia neutekali, a potom..., a budú jej veriť a budú ju realizovať.
Veľmi ja s vami súhlasím, je to skutočne dobré riešenie, len sa mi trošku zdá, že na dlhé lakte, pretože, bohužiaľ, dnešní mladí ľudia sú veľmi nedočkaví, skončia školu a už chcú mať byty, už chcú mať autá, všetko chcú mať. V regióne nemáte, nemajú až také možnosti zárobku, sú tam nižšie zárobky, takže si to nemôžu dovoliť, dokonca si niekedy nemôžu ani dovoliť hypotéku, a preto utekajú. Takže ja vám veľmi držím palce, aby sa vám toto podarilo. Zatiaľ to vidím ako problém. A ďalej chcem poukazovať na to, že ste, že ste kritizovali, že mala by byť redukcia úradníkov, pretože tým bujnie byrokracia, menej úradníkov a viacej odborníkov. Ja s vami vrele súhlasím, len, bohužiaľ, vo vašom programovom vyhlásení máte hneď na prvej strane, že sa budú zriaďovať nové inštitúcie na kontrolu, teda akože v rámci boja proti korupcii, len ja sa pýtam, kto potom bude kontrolovať tieto inštitúcie. Čiže tento systém, len by som..., nabaľuje byrokraciu, takže tam trošku je to v rozpore s vašou víziou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mazurek, musím povedať jedine super, palec hore. Ale (reakcia z pléna) chcela by som ale doplniť, lebo zrejme ste nestihli vzhľadom na čas, ako ste hovorili o tých voľbách a o tých, o tých divných hlasoch, resp. o tých divných výsledkoch v tých rómskych osadách.
Ešte dovolím si poukázať na časť programového vyhlásenia, čiže chcem vás trošku doplniť, že tu sa hovorí, že za účasť vo voľbách, teda v programovom vyhlásení, za účasť vo voľbách navrhujú 10-percentnú zľavu zo všetkých poplatkov štátu. Teda ten, kto sa, čiže chcú si kupovať hlasy, vláda. Vláda toto navrhuje vo svojom vyhlásení a chce si kupovať hlasy. Čiže toto považujem za absolútne neprijateľné.
Volebné právo, vieme, čo je volebné právo. Volebné právo je právo a nie je povinnosť a niekoho takýmto spôsobom podplácať považujem za absolútne neprijateľné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, skutočne, keď chcem byť objektívna, musím s vami súhlasiť, že jednak k vašim výhradám voči termínu predloženia programového vyhlásenia vlády, pretože to je neospravedlniteľné, že táto vláda si dovolila ani nie 24 hodín pred konaním schôdze, kedy sme sa mali k tomuto programu vyjadriť, predloží toto programové vyhlásenie vlády. Ani COVID, ani žiadna podobná pandémia podľa mňa nie je dôvodom na ospravedlnenie. Toto po prvé.
Po druhé. Pokiaľ, samozrejme, vláda, takto by som povedala, o to, samozrejme, o čo neskôr predložila toto programové vyhlásenie, o to, samozrejme, väčší rozsah dala. Aby skutočne, keď je tak malý časový úsek na preštudovanie, samozrejme, dala o niekoľkonásobne viacej. Ja by som... Niekoľkonásobne väčší rozsah. Ja by som im doporučila, že menej je niekedy viac a kvantitou nikdy nemôžete nahradiť kvalitu. To po druhé.
Po tretie, samozrejme, súhlasím aj s tým, že programové vyhlásenie vlády je príliš vágne, že sú tam tie neurčité sľuby, teda by som povedala sľuby, to nie sú ani nejaké svoje, ich zásady, ale domnievam sa, že je to zrejme preto, aby nebolo možno po štyroch rokoch urobiť odpočet, keďže tam neni termín za dva roky, za tri roky, 40 %, tak a tak ďalej, aby toto nebolo možné skontrolovať.
Lebo je evidentné a jasné každému súdnemu človeku, že 90 % toho, čo tam je nasľubované, sa nedá aj vzhľadom na finančné zdroje, ktoré má štát k dispozícii, sa nedá dodržať.
Ale chcela by som sa, pokiaľ mi ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Svrček, ja by som len chcela v krátkosti reagovať na to, čo som počula, teda na vaše vystúpenie, nebudem sa dotýkať celej kapitoly dopravy, resp. celej problematiky ministerstva dopravy, spojov atď.
Po prvé, nemusím hádam zdôrazňovať, vieme to všetci, stav ciest, diaľnic atď. je v katastrofálnom stave. Nedávno sme, nedávno prebehla médiami informácia, že sa nám zrútil most. No to sú už veľmi vážne veci, našťastie neboli mŕtvi, tak ako boli v Taliansku, kde sa zrútil už druhý most. Prosím vás pekne, len ma zaujala vaša poznámka, že budete to riešiť formou inštitúcií, teda že sa budú zriaďovať inštitúcie. Ja som konkrétne od vás počula dve inštitúcie. Prosím vás pekne, ja sa domnievam, že toto nie je nieže schodná, nie je správna cesta. Pretože tie inštitúcie to sú, je to len zvyšovanie byrokracie. Ja si myslím, že lepšie by bolo zriaďovanie komisií zloženej z odborníkov, ktoré budú zriaďované ad hoc na konkrétne veci, na konkrétne etapy, áno, pretože zase budeme stagnovať, tak ako už 30 rokov počúvame o tom, jak sa budú budovať diaľnice, ale je to katastrofálne. Už aj Poliaci nás predbehli. Ja keď som pred niekoľkými rokmi bola v Nemecku, robili si Nemci srandu, že Poliaci ani nevedia, čo je diaľnica a už majú aj, myslím, že od slovenských hraníc vybudovanú diaľnicu. Toto je, toto je jedna vec. Ale čo ma ešte zaujalo, je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, skutočne je mi veľmi ľúto, že v takej kritickej dobe, aká teraz nastala, skutočne treba každú minútu využívať na to, aby sa riešila táto kritická situácia. A ja s poľutovaním musím skonštatovať, že 15 minút sme tu počúvali predvolebnú rétoriku. Dobre, to bolo pred voľbami, sme si vypočuli, čo všetko SMER, jak nakradol a tak. Ale prosím vás pekne, teraz skutočne treba sa, bolo treba reagovať na rôzne návrhy, ktoré tu boli. Boli tu veľmi dobré návrhy a boli tu aj otázky na vás. Na tie som ja osobne čakala odpoveď a ja som sa ich nedočkala. Napríklad náš kolega pán Taraba vám hovoril, že riešenie pre podnikateľov vo forme úveru, tak nehnevajte sa, tak to je skutočne medvedia služba. Ja ako človek, ktorý od deväťdesiateho roku som sa živila podnikaním, štát mi nedal ani korunu, ani euro, ja som len furt platila štátu. Tak vám môžem povedať, tak za toto by som ja vám ako podnikateľ povedala, tak ďakujem vám veľmi pekne, ale neprosím. No. Takže je mi veľmi ľúto, že skutočne skončime už s tým vykrikovať si tu SMER-u, áno, kto koľko, kto komu, kto pripravil alebo nepripravil. Tu je Slovensko, tu je problém a je to jedno, kto to pripravil, ale je tu veľmi kritická situácia a tu treba už skutočne sa pustiť do práce a riešiť to. Ďakujem.