Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Taraba, ja si myslím, že treba ešte na záver zdôrazniť a akcentovať, že predkladaná novela zákona nie je o zákaze potratov, ako je to stále zdôrazňované v médiách a ako je to prezentované pre verejnosť. Idú nám zakázať potraty. V žiadnom prípade. Táto novela je len o obmedzení, obmedzení. V médiách hovoria o sprísnení povolenia na zabíjanie detí pred narodením. Teda o ochrane života nenarodených detí. Čiže v určených prípadoch, v ktorých je to odôvodnené, potraty sú povolené. To je akože po prvé.
A po druhé. Ako východisko tejto patovej situácie, ktorú ste vy, pán poslanec, dosť podrobne opísali, sa ja domnievam, že je jediné, a to je, musíme navzájom komunikovať konzervatívni poslanci z koalície s poslancami z opozície, tiež konzervatívnymi, lebo vieme, že veľká časť opozície nie je na vašej strane, takže jedine komunikácia a ja si myslím, že s touto komunikáciou môžeme dospieť k nejakej dohode a mohli by sme byť potom aj úspešní.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som v súvislosti s poukázaním na argumenty, resp. hodnotenie výhod, ale aby som, obhajoby otroctva, áno, a v tej súvislosti aj potratov chcela vám teraz prečítať len tri vety z pôvodného znenia Hippokratovej prísahy. Tiež by som chcela sa vrátiť do minulosti a toto vám prečítať: "Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nedám nikde na to podnet.". A teraz to najdôležitejšie: "Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.". Takže ešte v dávnych časoch, neviem koľko, 2 500 rokov, teda pred naším letopočtom, z krajiny kolísky demokracie bol takýto postoj a my sme po toľkých storočiach kam dospeli. Sme klesli ešte hlbšie, ako to kam dospel vývoj po staroveké Grécko. Ďakujem.

Áno. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som k tomu, čo bolo včera povedané a čo zdôraznil pán poslanec Marian Kotleba, chcela niekoľko poznámok.
Po prvé, mali by sme používať exaktné pojmy. Vôbec zaužívaný pojem, že prerušenie tehotenstva, prosím vás pekne, keď sa niečo preruší, sa predpokladá, že po nejakom čase sa pokračuje ďalej, hej? Ale tu ide o zabitie dieťaťa, tak aké pokračovanie? Čiže nejde vôbec o prerušenie, ale ide o ukončenie života plodu, to po prvé.
Po druhé, používať pojem potrat. Potrat sa používal aj predtým, je to bežné, že dieťa alebo plod, ktorý nebol schopný života, žena potratila, ale potratila ho prirodzene. No tu sa hovorí o umelom potrate, čiže opäť hovorím, ide tu o zabitie, to po prvé.
Po druhé (zaznelo mimo mikrofónu: "Bože, som zadýchaná."), po druhé chcem povedať, že skutočne tí, čo sme tu, my sme všetci v podstate na jednej lodi, okrem pani Cigánikovej. A viete, ja sa za ňu na to nehnevám. Ona na základe nejakých svojich nadobudnutých skúseností má takýto názor. My by sme jej mali trpezlivo ho vysvetľovať, ale z jej strany je nekorektné, že ona nás sústavne napáda a veľmi vehementne, nechcem povedať že až agresívne nás, jak by som povedala, obviňuje, že stále to tu dávame. Áno, budeme to dávať, pretože z hľadiska nášho svedomia je to naša povinnosť a my to považujeme za správne. My chceme ochraňovať život nenarodených detí. A toto som chcela zdôrazniť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Milý kolega pán Šefčík, mňa veľmi zaujala vaša poznámka o nacistoch, o fašistoch, kde si vy veľmi radi toto používate, a vzhľadom na potraty musím konštatovať, že vy si mýlite dojmy s pojmami. Chcem vám trošičku vysvetliť, ako to vlastne je.
V každej dejinnej etape histórie ľudstva bolo zabitie nenarodeného dieťaťa vnímané ako zlo. A tento čin bol aj trestaný. Podľa rímskeho práva malo nenarodené dieťa právnu spôsobilosť a napriek uvedenej uvoľnenej morálke starovekého Ríma bol tento úmyselný potrat považovaný a vnímaný ako nemorálny a protiprávny skutok.
Prvou krajinou, ktorá legalizovala zabíjanie nenarodených detí ako beztrestné, bolo sovietske Rusko, odkiaľ pochádza koncepcia tzv. nových ľudských práv, ktoré, samozrejme, teraz ako mantru opakujú liberáli. To bola prvá krajina, čiže boľševickí trockisti, to je po prvé.
Po druhé, legalizáciu potratov, o to sa pokúšali nemeckí komunisti v 20. rokoch minulého storočia a podarilo sa to, vlastne bolo to legalizované až v roku 1933 nacistami a fašistami, keď prišiel Hitler k moci. Toto je agenda, toto je fašistická a nacistická agenda, legalizovanie potratov.
Takže vás chcem upozorniť, že ten, kto sa zastáva potratov, ten je nad... fašista, nacista. My sme na opačnej strane. My sme proti zabíjaniu nenarodených detí.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo. Milá kolegynka, ja som tiež žena, ja som tiež matka, ja som si tiež prežila všetky tieto pocity, ja to viem pochopiť, a preto vám hovorím, nikdy v živote by som nedokázala za akýchkoľvek okolností zabiť počaté dieťa. Ja by som to dieťa nedokázala zabiť. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, nechápem, prečo tak stále agresívne a nepriateľsky vystupujete a furt nás chcete presvedčiť, jak sa my mýlime a jak sme my mimo. Proste je to never ending story. My sme presvedčení, že život aj nenarodeného dieťaťa treba chrániť a nikto nemá právo ho zabiť, a je to jedno, v ktorom je to týždni. Všetci sme boli embryá, všetci sme prešli prvým, druhým a tak ďalej, až po... až sme sa narodili. A keby sme neboli prešli týmito štádiami, neboli by sme ľudia. Proste taký je vývoj človeka. Toto treba rešpektovať. Ide o eticko-morálnu otázku. Keď, keď po narodení, ak zabitie človeka, či už úmyselné, alebo neúmyselné, nazývame vraždou, je to trestný čin, prečo to nie je pred narodením? Proste to je len iný, iné štádium vývoja človeka.
My si myslíme, že je to zločin, je to zabitie, a preto predkladáme tento návrh, aby sme eliminovali len časť tých potratov, hlavne u nezodpovedných mladých dievčat, ktoré si povedali no a čo, no tak idem raz s jedným, raz s druhým, lebo tam je sloboda ženy. Ona sa rozhodne, či ide vykonať určitý akt, a musí si byť vedomá, že po tom akte sú aj následky, môžu byť následky. Tak vtedy sa ona slobodne rozhodne, ale už keď mal, keď v sebe nosí počatý život, už tam končí jej sloboda, lebo tam začína právo na život iného človeka.
A toto sú tie veci, ktorými sa my nezhodneme. Preto my budeme tento návrh dávať, sme za tým, stojíme si za tým a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som k tomu všetkému, čo tu bolo povedané, chcela dodať pár poznámok teda.
Po prvé, že obezita je svetovým trendom už nielen u dospelej populácie, ale už prešla aj na deti. Je to nesporný fakt a toto treba riešiť.
Ďalej chcem upozorniť, že tento návrh zákona hovorí o obmedzení, resp. zákazu, zákaze niektorých buď potravín, cukroviniek alebo nápojov v školách. To znamená v školských zariadeniach. To, čo dajú deťom rodičia doma, to je ich vec, nikto im nezakazuje, je to na ich výchove, na ich svedomí, je to na ich zodpovednosti. Tu sa jedná o školské zariadenia, pretože deti, samozrejme, aj u rodín, kde doma ich vedú k tomu, že by nemali tieto sladké nápoje, teraz povedzme sa obmedziť na tie nápoje, že by nemali piť, keď prídu do školy a vidia, že ich spolužiaci, ktorí dostanú od rodičov peniaze, aby si kúpili desiatu, tak si nakúpia rôzne cukríky, tatranky a neviem a sladké nápoje, tak to chce aj on a kúpi si to aj on. Dieťa nemá zodpovednosť, dieťa tomu nerozumie. Samozrejme, že by tu bola veľmi potrebná aj osveta. To znamená, že školám, deťom stále vysvetľovať, že teda tieto potraviny sú škodlivé. Dokonca tie umelé sladidlá, ktoré sú obsiahnuté v mnohých, sú rakovinotvorné. Čiže ohrozujú zdravie a život týchto detí.
Tak preto si myslím, že štát by mal, mal mať nejakú reguláciu, mal by regulovať príjem týchto potravín. Jedná sa len o tú dobu, kedy sú v školách, kedy nie sú pod dohľadmi rodičov a kedy tieto deti, samozrejme, sú to deti, majú radi sladkosti, takže potom jedia tieto potraviny.
Ja si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Domnievam sa, tak ako aj väčšina občanov tohoto štátu, že vzhľadom na očakávanú mizériu, ktorá nás bude čakať v budúcich rokoch, pre dlh, rastúci dlh a obrovský dlh, ktorý za rok vládnutia spôsobila táto vláda, sa domnievam, že je morálna povinnosť nás politikov tiež prispieť šetrením, resp. utiahnutí si opaskov. Pretože tie príspevky rastú s priemernou mzdou a považujem to za neadekvátne.
Bolo to tu povedané, vysvetlené, že vzhľadom na minimálnu mzdu, áno, tie príspevky by úplne stačili, pretože v minulých rokoch, resp. v minulom volebnom období boli obdobné tie príspevky, a preto si myslím, že je našou morálnou povinnosťou tento zákon každopádne podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja z pohľadu ženy, ktorá v živote nemala zbraň, nemala som k tomu ani nikdy žiaden vzťah a skôr som mala taký pohľad pacifistický, že tie zbrane sú nebezpečné a tak ďalej, musím svojmu kolegovi poďakovať za absolútne komplexnú analýzu tohoto problému a zdôvodnenie, prečo tento zákon nie je dobrý a prečo je proti občanom Slovenskej republiky. A chcem zdôrazniť, že je to hlavne z pohľadu súčasnej tendencie, niekoľko rokov trvajúcej, a to dovozu rôznych imigrantov a medzi nimi, samozrejme, aj teroristov do Európy. Tento trend a toto nebezpečie nás čaká, a preto v tejto súvislosti robiť takéto obmedzenia, aby... predpokladám, že štát nebude schopný sa postarať o občanov, tak občania budú sa musieť postarať o seba samých, tak z tohoto pohľadu si myslím, že tento zákon nemôžeme podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som v intenciách rozpravy pána poslanca Mariana Kotlebu chcela zdôrazniť, že teda v prvom rade som veľmi rada, že odzneli práve tieto dôvody, pretože stále sa tu už druhý deň hovorí len o dôvodoch, ktoré v podstate vyplývajú z tých známych skutočností posledných, možno jedného, dvoch mesiacov. Jedná sa okolo pána Pčolinského a tie ostatné udalosti, ale pán minister je vo svojej funkcii vyše roka. A to, čo sa udialo za posledný rok, to občanov trápi viacej, pretože sa to dotýkalo všetkých občanov.
My a my plus ostatní poslanci a respektíve radoví občania nevedia rozlíšiť, či nakoniec či je to skutočne, či bol ten Pčolinský vinný, nebol vinný, nemáme prístup k informáciám, ale to, čo sa udialo, že vlastne pán minister urobil z nášho štátu policajný štát, totalitný štát, ktorý hlavne starší občania, ktorí to ešte prežili, porovnávajú z päťdesiatymi rokmi, že urobil z demokracie jednoducho obyčajnú totalitu, toto skutočne ľudia, že toto sme si nikdy nemysleli, že by takéto niečo sa mohlo stať.
Tak toto sú skutočné dôvody, za ktoré musíme zahlasovať za odvolanie pána ministra.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, z mojej strany veľmi pekne ďakujem teda za vaše vystúpenie, pretože sa plne stotožňujem s vaším názorom a že ste sa venovali predovšetkým práve svedomiu a výhrade vo svedomí. Skutočne si myslím, že Európska únia v tomto už ďaleko prekročila akékoľvek únosné hranice. Je to absolútne porušenie súčasti slobody človeka, a preto si myslím, že nemôžeme mlčať.
My sa musíme ozvať. Toto uznesenie je nevyhnutné a veľmi potrebné, pretože kto mlčí, ten svedčí. A Európska únia, keď my budeme mlčať a nebudeme sa ozývať, aj keď teraz to ešte nie je záväzné, oni pôjdu ďalej a ďalej. A neviem si predstaviť, kde to končí. Takže veľmi pekne ďakujem aj pani poslankyni Záborskej, aj všetkým, ktorí podporia toto uznesenie. Ďakujem.