Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Milé kolegyne, milí kolegovia, sledovala som rozpravu aj dianie okolo tohto veľmi jednoduchého sociálneho zákona, ktorý rieši pomoc ženám. Zhodou okolností sú to tehotné ženy. Len súvis s potratmi, resp. s ukončením tehotenstva má to len to, že sú to tehotné ženy. Zákon sa absolútne netýka interrupcií. Ale ja som zistila, jak som to sledovala, že jednoducho naši poslanci nevedia čítať alebo nevedia rozumieť napísanému textu. Proste tento nehorázny útok na jednak pani predkladateľku, jednak aj na princíp ochrany života detí, ktorí tento zákon teda vôbec nerieši, je neprijateľný a ja tomu nerozumiem. Jednoducho sme tu schvaľovali zákony, ktoré pomáhali cestovným kanceláriám, podnikateľom, navrhovali sme a schvaľovali sme pomoci, sociálne pomoci, dokonca sme riešili ochranu zvierat, áno, ale ochranu, keď ide, a to ani nejde, viac-menej teda, samozrejme, ochrana detí by mala byť prvoradá, ale tu ani nejde o ochranu detí, tu jednoducho ide pomoc. Charakteristika návrhu zákona znie, že ide o pomoc tehotným ženám. Ide o, je to sociálny zákon.
A to, že v zákone sa navrhuje, aby sa obmedzila reklama na potraty, resp. rozumej ergo, vraždenie nenarodených detí, tak ja si myslím, že to je to úplne najmenej. Takéto reklamy či sa týka detí, alebo nie, si predstavte, že budú reklamy na to, že treba sa zbavovať ľudí, ktorí sú plešatí, hej. Preženiem to, ale to proste jednoducho, obmedzenie reklamy, si myslím, že to je minimálny morálny počin. A nejde o žiadne obmedzenie. Tým, že zakazujeme reklamu, tak čím sa tým obmedzil prístup ženám k potratom? Nech mi to niekto vysvetlí. Každá matka, teda každá žena, ktorá chce ísť na potrat, tak si zistí informácie, či budú reklamy niekde na bilbordoch alebo v médiách, alebo nebudú. Takže toto je absolútne nepochopiteľné.
A to že o jeden deň, vlastne o, pardon, o dva dni sa predĺži tá lehota na to, aby si žena rozmyslela, no nehnevajte sa, je to úplne smiešne. Ja skutočne, ja žasnem, čo tento parlament rieši a toľké, to bol tak jasný, jednoduchý zákon, o ktorom som myslela, že to pôjde na jeden šup. Jednoducho chceme pomôcť tehotným matkám.
Hlavne, samozrejme, ženy, ktoré chcú ísť na potrat, s tými nikto nič neurobí. Ale matky, ktoré napríklad čakajú tretie, štvrté dieťa a už zvažujú, lebo ich ekonomická situácia im nedovolí, resp. situácia je oveľa ťažšia, tak zvažujú, jak príde táto pomoc, tak môžu sa rozhodnúť a dajú šancu tomu dieťaťu.
Ja si pamätám v minulosti, v sedemdesiatych, osemdesiatych rokoch sa urobili také úžasné radikálne sociálne opatrenia, že to zvýšilo pôrodnosť, áno, jednoducho sa podporili rodiny, podporili sa mladé rodiny, mladí ľudia, dali sa im byty a tak. Hneď to išlo, tlačíte tu, táto generácia 40-ročná, no kto bude na vás, na vaše dôchodky robiť o 20 rokov, keď sa budú tieto deti zabíjať?
V našom záujme je, aby sa rodilo viacej detí, aby tu bola pôrodnosť. A vy jednoducho ste sa pustili jak takí býci, keď uvidia červené súkno, tu do pani predkladateľky a úplne nezmyselne. Je to zákon jednoduchý, je to zákon na môj vkus veľmi slabý, ale niečo pomôže a je treba, každý morálny človek by ho mal podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Gyimesi, každý máme svoje dojmy. Viete, občas vy si mýlite dojmy s pojmami a ja mám zase svoje dojmy, takže beriem na vedomie.
Pán poslanec Taraba, ten problém slovenskej menšiny v Maďarsku je veľmi komplikovaný. Ja nemám čas to tu vysvetľovať. Tam nie sú ani podmienky. To nie je, že nevedeli vyslať učiteľov. To bola snaha, lenže tam neboli podmienky, tí učitelia tam nemali kde bývať a tak ďalej. Utekali, nikto tam nechcel ísť, lebo tak otrasné podmienky, že tam nikto nechcel ísť. Takže ono to neni úplne tak jednoduché. Maďarská strana robila všetko pre to, aby sa tam tí Slováci neusídlili. Takže to by som tak nebrala.
Čo sa týka tej vlajky, ste asi prepočuli, že maďarskí organizátori, to Heger sa má obzerať, že aká vlajka? To je tým, že to organizátori nedali tam slovenskú vlajku, tým ukázali, za čo nás majú, aký majú postoj. To bola ťažká urážka. A to neni vecou Hegera, že má kontrolovať, či mu ten orgán, to je psia povinnosť organizátora. Takže toto, s týmto ja s vami nesúhlasím. To bolo, to bol zámer a to bolo úmyselne.
Pán Kočiš, áno, národnostná menšina. Máte pravdu, že tu nikdy nebola snaha zo slovenskej strany nejak podporiť tú slovenskú menšinu, nejak im pomôcť, áno. Keď už tí Maďari ich asimilujú, bolo to treba nejak zastaviť a pomôcť im. Nebola tu bohvieaká, je to pravda. Ale ja mám... takto. To, čo som povedala ohľadne, preto... Teda takto, ja to nedávam vinu tomu ani pánovi Gyimesovi, ani tomuto zákonu. Ja som, ja apelujem na slovenskú vládu a slovenských predstaviteľov, začnite sa konečne o nich starať, lebo ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, milí kolegovia, tiež začnem tým, že tu bolo veľa povedané. Bola tu už perfektná právnická analýza o nezmyselnosti tohoto zákona. Boli tu poukázané aj princípy politické, prípadne národnostné. Ja už by som chcela len nejaké malé poznámky k tomu na zamyslenie.
Prvá poznámka je názov Csemadok. Neviem síce maďarsky, ale viem, že to má byť nejaký československý kultúrny spolok. Ja sa pýtam, aký československý? No, keď je československý, tak nech sa láskavo obráti na československý štát a nech tam žiada podporu. Žijeme v Slovenskej republike už 30 rokov, tak nechápem, ja... síce je to, môže to byť ako historický názov, ale ja si myslím, že by to malo byť upravené a nejakým spôsobom aj vysvetlené. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že predkladaný návrh, som o tom presvedčená, je iba ďalším z krokov v dlhodobom a systematickom úsilí maďarských predstaviteľov o definitívne pomaďarčenie slovenského juhu a vytvorenie situácie, ktorá umožní jeho pripojenie k Maďarsku.
Hovorili ste tu, že jedná sa len o sumu 300-tisíc. Máte pravdu, nie je to podstatná suma. Tu ide o princíp. Tu ide o ten princíp, že ideme podporovať spolok, ktorý vôbec, síce formálne je kultúrnym spolkom, ale v podstate začal vyvíjať politickú činnosť a na čele má politika, ktorý hovorí o tom, že ich cieľom je autonómia na juhu Slovenska. Takže tu ide o to, že z našich peňazí slovenských poplatníkov, aj povedzme aj maďarských, tam 7 %, hej, ide sa podporovať takýto spolok. V koho záujme je to, ja sa pýtam.
Ďalej, Maďari, jak už to bolo spomínané, dlhodobo trpia tzv. trianonským komplexom. Nakoniec to tu prejavil aj pán Gyimesi, keď sme minulý rok na výročie Trianonu chceli zahrať slovenskú hymnu, tak on demonštratívne odišiel, on nebude počúvať slovenskú hymnu. Slovenský občan platený zo slovenských, slovenskou, slovenským štátom, jemu sa bridí počúvať slovenskú hymnu. Ja sa pýtam, čo tu hľadá. Keď chce počúvať maďarskú hymnu, má ju vedľa, je maďarský štát, Maďarská republika, tam ju môže počúvať od rána do večera. To je ďalšia poznámka.
U nich to však nie je len odpor k povojnovému usporiadaniu hraníc v strednej Európe, z ich strany je o čosi viac, je to ignorácia Slovákov, odpor k slovenčine, neuznávanie práva Slovákov a Slovenska ako samostatnej štátnej inštancie alebo existencie, predstava, že ide len o tzv. Felvidék, teda akési Horné Uhorsko. Tento arogantný a ignorantský postoj sa ukázal okrem iného len teraz nedávno pred tromi týždňami 11. októbra na medzinárodnom fóre počas stretnutia Štúrova a Ostrihomu, keď maďarskí organizátori na svojej strane vedľa maďarskej vlajky umiestnili bielo-modro-červenú trikolóru bez slovenského štátneho znaku. A vieme veľmi dobre, kto má zástavu bielo-modro-červenú. To je ruská zástava. Takže takto, toto sa ukázal ten úprimný vzťah. Stále oni žiadajú, aby sme ich podporili, slovenský štát, aby podporil spolok maďarskej národnostnej menšiny, a tí za tú podporu na nás pľujú. Ide tu o znevažovanie slovenských štátnych znakov. Takže preto; a kde je lojalita? Keď ja od niekoho žiadam pomoc a podporu, tak si myslím, že na druhej strane by mala byť minimálne lojalita.
Vždy, keď menšina maďarská začne zalamovať rukami a hovoriť o tom, jak je, aké má zlé postavenie v Slovensku a tak ďalej, vtedy sa treba recipročne opýtať, ako sa Maďarská republika starala a teraz stará o slovenskú menšinu. Čo spravila s menšinou, ktorá mala po roku 1918 podľa odhadov 400- až 600-tisíc príslušníkov? Kam zmizli títo Slováci? Aké podmienky im Maďarsko vytvorilo? Ktoré z vymožeností a práv, ktoré oni žiadajú a ktoré vždy mali Maďari aj v ČSSR a u nás, ktoré im dala? Nad týmto sa treba zamyslieť.
A keď pýtajú 300-tisíc, nebolo by lepšie zobrať tých 300-tisíc a dať to slovenskej menšine v Maďarsku, ktorí tam živoria? Ja som sa s nimi rozprávala, oni sa boja hovoriť na ulici po slovensky. Tajne len doma. Tam je teror. Tam je, tam je šikanovanie za to, že niekto chce svojím jazykom hovoriť. A tu máme čo? Tu máme tabule, školy a tak ďalej. A všetko je málo. Všetko je málo a ja mám veľké obavy, že nikdy nebude dosť. Dokiaľ nebude Slovensko zrušené a pripojené k Maďarsku, nikdy nebude dosť. Nad týmto sa treba zamyslieť.
A Slováci vždy trpeli jednou obrovskou chybou, že podceňovali Maďarov aj maďarskú menšinu u nás, ktorá tu pôsobí ako piata kolóna. Vždy to podceňovali. Našťastie, jak som spomenula, z dejín vyplýva, povedzme z prvej svetovej a druhej svetovej vojny, že vždy mali veľké ciele nad svoje možnosti. Pripojili sa väčšinou k zločincom a potom boli na strane porazených. Našťastie pre nás.
Ja sa ešte pýtam, kde je v Maďarsku, teda kedy v Maďarsku bol nejaký Slovák členom parlamentu. Ono to bolo jediný raz a to bolo počas druhej svetovej vojny. Teraz neexistuje. Teraz nemá ani kto žiadať, ani kto nejak chrániť alebo zastupovať tú slovenskú menšinu, lebo nemajú možnosť. Ja som predsa nepochopila ten volebný systém. Jednoducho je im to, nie je to možné, aby boli zvolení. Taká je pravda a taká je reciprocita.
Ja by som preto radšej odporúčala pánovi Matovičovi, ktorý veľmi chráni tuto pána Gyimesiho a sľúbil mu, že ten zákon bude prijatý, keby radšej obrátil svoju pozornosť na Slovákov v Maďarsku a začal ich konečne podporovať, aby mali slovenských učiteľov, aby mohli aj on svoj, aby aj oni mohli svoj materinský jazyk používať nie tajne doma, ale sa aj učiť v škole. Toto by som odporúčala. Pýtali od nás, keď som bola v Matici, pýtali od nás nejaké učebnice a všetko len súkromne, lebo štát na nich totálne kašle.
Na južnom Slovensku sme už viac rokov svedkami systematickej maďarizácie na viacerých úrovniach, či je to samospráva, doprava, šport, cirkev, školstvo a tak ďalej. Máme dediny neďaleko, blízko Bratislavy, kde deti sa nemôžu učiť svojím materinským jazykom v škole. Boli tu v správach, kdekade riešilo sa to. Na to peniaze nie sú. Tak zoberme tých 300-tisíc, čo chceme dať maďarskej menšine, ktorá je bohato platená z toho fondu pre národnostné menšiny, ďalej z VÚC, zo samospráv, Maďarsko ich platí a tak ďalej, tak zoberme a dajme ich pre tieto, lebo nie sú peniaze, odpovedal minister školstva. Deti, buď ich musia voziť, neviem, desiatky kilometrov, alebo im odporučili, že nech sa učia maďarsky. Lebo maďarská samospráva slovenských občanov, ktorí sa tam prisťahovali, jednoducho im nedovolí, aby si v škole zriadili slovenskú triedu. Ja sa pýtam, čo je to.
Takže toto je, toto je, viete, to mi vadí. Nieže ideme podporovať, podporme, ale najprv si splňme všetky povinnosti voči slovenským občanom, voči Matici, voči svojim krajanom v Maďarsku a kľudne potom poďme podporovať, ja im to nebránim. Keď budú peniaze, kľudne im dajme aj 500-tisíc. Ale hovorím, tuto mnohým chýba a tu ideme dávať. Ja si myslím, že tá snaha, áno, prečo tie peniaze žiadajú, je úplne niekde inde, a preto mi to vadí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
K tejto vynikajúcej rozprave môjho kolegu by som chcela dodať ešte takú menšiu poznámku. Ako vieme, po druhej svetovej vojne, keď vznikla, po prvej svetovej vojne, pardon, keď vznikla Maďarská republika, tak konečne prvýkrát Maďari mohli mať svoj vlastný štát, pretože Uhorsko bol mnohonárodnostný štát, kde Maďari tvorili menšinu a veľmi malú menšinu, takže konečne mali svoj štát a mohli si uplatniť svojbytnosť svojho národa, mohli sa konečne realizovať. Slováci to dosiahli až v roku ´93, respektíve ešte cez vojnu v prvej republike, krátke obdobie. A ja nechápem, nechápem tú drzosť, oni teraz chcú kúskovať Slovensko, to je konečný cieľ, pretože už otvorene hovoria o autonómii, respektíve odtrhnutí južného Slovenska, čo raz už urobili po Viedenskej arbitráži a, samozrejme, všetci vieme, že konečný cieľ je pripojenie celého, v úvodzovkách, Felvidéku. Ale Slováci nemajú, oni si Maďari, čo tu žijú, môžu si uplatňovať, majú svoj štát, môžu si svoju maďarskosť, svoje plány, svoju kultúru uplatňovať vo vlastnom štáte. A kde majú ísť Slováci? Slováci nemajú vlastný štát. Nikdy nesiahali na cudzie, chcú si len chrániť a brániť svoje záujmy na svojom území.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Predbehol ma pán Podmanický, ja som tiež bola šokovaná, keď som počula takúto výhradu, impertinentnú výhradu, ale, samozrejme, ako vždy Maďari, ktorí mali ciele, na ktoré nikdy nemohli dosiahnuť, preháňali to, a preto vždy boli porazení. Tak by to bolo aj v tomto prípade.
Takže dovolím si tiež ešte sa pripojiť, právne normy v Slovenskej republike používajú len ustálené spojenia príslušník národnostnej menšiny, čiže maďarská národnostná menšina, ukrajinská národnostná menšina, poľská a tak ďalej a tak ďalej. Komunity sú všelijaké, fotografické, neviem aké, takže takéto zavádzanie je absolútne neprípustné.
A chcela by som sa ešte, chcela by som teda ešte podotknúť, že a kde sú ostatné národnostné menšiny? To čo tu maďarská národnostná menšina má... Matici zoberieme peniaze a dáme v tejto strašnej finančnej mizérii Csemadoku? A čo ukrajinské spolky, poľské spolky, nemecké spolky a tak, rómske spolky, hej? Takže poďme odtiaľ, najprv dajme Matici, koľko potrebuje, a potom poďme postupne. Ja si myslím, že takýto návrh, a súhlasím s pánom podpredsedom Blanárom, je absolútne v tejto situácii neprijateľný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja by som chcela zabŕdnuť trošku do inej témy, ako sú zvyšovanie cien energií, a síce v júli 2020 začala Európska komisia právne konanie o nesplnení povinnosti proti Slovensku a ďalším 9 členským štátom kvôli pravidlám pre balíky cestovných služieb, ktoré sú v Slovenskej republike v rozpore so smernicou EÚ o balíku teda cestovných služieb.
V októbri 2020 eurokomisia pristúpila k ďalšej fáze konania nesplnených povinností a zaslala do Bratislavy odôvodnené stanovisko. Slovensko vo svojej odpovedi informovali o balíku legislatívnej zmeny, pričom bol predpoklad, že táto zmena bude prijatá v marci 2020 a nadobudne platnosť 1. mája 2021. Avšak koncom marca 2021 slovenské orgány Európsku komisiu informovali, že návrh zmeny nebol prijatý a že sa začne nový legislatívny proces. Keďže Slovensko doteraz svoje právne predpisy nezmenilo, eurokomisia sa rozhodla predložiť túto vec Súdnemu dvoru EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa dôležité právo spotrebiteľa na súborné cestovné služby stalo opäť súčasťou slovenských právnych predpisov. Takže voči Slovensku z rozhodnutia ministerstva hospodárstva, ktoré je gestorom pre ochranu spotrebiteľa, je vedené konanie proti Slovenskej republike, ktoré bude mať za následok, samozrejme, aj finančné dopady, budú tam nejaké pokuty, tak ja len vyslovím (povedané so smiechom) nádej, že budete sa riadiť vyhlásením, vládnym vyhlásením, teda svojím vyhlásením, že všetky takéto, jak by som povedala, takéto prehrešky nebudú sanované z verejných financií, ale budú zo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som chcela veľmi dôrazne upozorniť na to, že tu nejde o zákon, ktorý chce polemizovať, či očkovanie je dobré alebo zlé, či je správne, či je užitočné. Proste bez ohľadu na to my chceme len poukázať, resp. riešiť dopady očkovania, resp. následky. Pretože, samozrejme, všetci vieme a sme sa s tým určite stretli, že sú tu tie dopady, sú tu tie negatívne účinky, dokonca ich deklaruje aj sám výrobca. A každý, kto sa chce dať očkovať, predtým podpisuje, že si je vedomý toho, že tieto, toto očkovanie môže mať aj negatívne účinky. Čiže tie negatívne účinky sú, či už miernejšie, vážnejšie, alebo s následkom smrti. Takže ja si myslím, že je legitímne, aby v demokratickom štáte každý, kto je vinou niekoho iného, či už je to štát, alebo je to jednotlivý občan, či už v trestnej činnosti, pri dopravnej nehode a tak ďalej bol poškodený, tak takýto občan musí byť aj odškodnený. A toto by dupľovane malo platiť, keď sa jedná o zdravie človeka. Takže si myslím, že tu nejde o žiadny nejaký kontroverzný zákon, jednoducho je to legitímne a každý demokrat, každý slušný občan by mal tento zákon podporiť, pokiaľ skutočne mu ide o dobro a o zdravie občanov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, podávam správu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Maroša Kondróta a Richarda Takáča na vykonanie kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky opatrení verejnej energetickej politiky v súvislosti so zmiernením negatívnych dopadov na ceny energií podľa § 127 a nasledujúceho zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 715) vo výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 745 zo 4. októbra 2021 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh prerokoval 19. októbra 2021. Výbor neprijal uznesenie k predloženému návrhu, nakoľko návrh súhlasiť s predloženým návrhom a odporučiť schváliť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor rokoval dňa 19. októbra 2021. Správa o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 233 z 19. októbra 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Blaha, samozrejme, s týmto návrhom dá sa len súhlasiť. Je to tak, mníchovská zrada bola mníchovskou zradou, mali by sme si ju pripomínať. Len ja by som chcela podotknúť, že na mníchovskú zradu nadväzovala Viedenská arbitráž, dôsledkom ktorej Slovensko prišlo o časť územia, vtrhli sem fašistické horthyovské vojská, ktoré brali majetky, zabíjali ľudí a drastickým spôsobom sa proste ujali toho obsadeného územia. Takže, sú na to, o tom doklady. Ja by som prosila alebo teda by mi, pre mňa by bolo veľmi žiaduce, keby sme si aj tento deň alebo by sa pamätný deň, lebo to bolo v podstate, to bola nadväznosť na mníchovskú zradu. Čiže škoda, že sme do toho nezahrnuli aj Viedenskú arbitráž ako veľmi, by som povedala, deň, ktorý by mal byť pre nás mementom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Z dôvodovej správy navrhovaného zákona čítam, že cieľom predmetného návrhu zákona je zlepšiť podmienky participácie občanov na živote obce a v školských zariadeniach. No, ja sa trošku tak s nadľahčením chcem opýtať, a čo ženy. Ide o vyše 50-percentnú skupinu našich občanov. A čo tak zriadiť ešte aj ženský pa... keď už máme tých parlamentov všelijakých, dobre, ja súhlasím, mládežnícky. Neviem, o akú kategóriu ide, či od troch do sedem rokov, od sedem do, čiže bolo by to treba aj špecifikovať. Myslím si, že človek už musí byť aj trošku zrelý, aby vedel aj nejak posúdiť veci, dobre, ja nie som proti. Ale chcem vám povedať, že nie je to žiaden môj svetoborný vynález. Pred 20 rokmi v Slovenskej republike existoval ženský parlament. Bolo to tak viac-menej popri, popri Národnej rade a celkom dobre to fungovalo. Bolo tam veľmi veľa osobností, myslím si, žien, rôznych umelkýň aj vedkýň a političiek, niektoré dokonca aj poslankyne Národnej rady a bolo to veľmi zaujímavé, si myslím, takže mali by sme, mali by ste sa nad tým zamyslieť. To nie je kritika, to je skôr doplnenie tohoto zákona.
Ďakujem.