Ďakujem pekne za slovo.
Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítala výzvu členov občianskych združení Slovenskí katolíci a Združenie slovenskej inteligencie, ktoré reagujú na tento návrh zákona, predmetný teda, ktorý prerokovávame.
Títo, tieto občianske združenia vyzývajú, teda poslali výzvu pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ohľadom tohoto nového navrhovaného zákona a nazvali túto výzvu "Vráťme...
Ďakujem pekne za slovo.
Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítala výzvu členov občianskych združení Slovenskí katolíci a Združenie slovenskej inteligencie, ktoré reagujú na tento návrh zákona, predmetný teda, ktorý prerokovávame.
Títo, tieto občianske združenia vyzývajú, teda poslali výzvu pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ohľadom tohoto nového navrhovaného zákona a nazvali túto výzvu "Vráťme ľudskú dôstojnosť!" schválením nového pamätného dňa 2. november, deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov. Ďalej vyzývajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby odmietli návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Györgya Gyimesiho, Gábora Grendela, Petra Polláka a Zity Pleštinskej atď., atď. a hlasovali proti návrhu, aby sa 12. apríl stal Dňom nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov. Zároveň vyzývajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie a schválenie návrhu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, aby sa 2. november stal pamätným dňom Deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov.
Zdôvodnenie: 12. apríl ako pamätný deň násilne vysťahovaných je neprijateľný dátum, v tento deň sa v roku 1947 začala plniť medzinárodná dohoda, nielen dohoda, medzinárodná dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva. Tejto dohode však predchádzali tragické skúsenosti Slovákov, ale aj Čechov zo spolužitia s Maďarmi v rokoch 1938 až 1945, ktoré výrazne ovplyvnili vznik tejto dohody. Tieto fakty a celkovo príčinnú následnú súvislosť historických udalostí predmetný návrh zákona zamlčiava. V dôvodovej správe sa uvádza ako pamätný deň 12. apríl. A teraz je tu citácia z vášho návrhu, ktorú nebudem, ušetrím čas. Pokračujem v citácii:
"Horeuvedené tvrdenie považujeme za zavádzajúce a povrchné, keďže je tu utrpenie ľudí v rôznom čase, v rôznom mieste, rôznym spôsobom a za rôznych okolností zredukované do simplexnej matematickej štatistiky sumarizovaných čísiel bez odbornosti a znalosti faktov. Je to spájanie nespojiteľného, smerujúce k zakonzervovaniu neúplného a falošného výkladu dejín 20. storočia. Dejiny nie sú účtovníctvo, či súbor nezávislých udalostí, majú svoje príčinné súvislosti a komplexnosť, z ktorej vychádza aj hore uvedené uvedenie morálnej zodpovednosti aktérov. Tvrdenie je však zavádzajúce aj preto, lebo zamlčiava a deformuje konkrétne historické skutočnosti.
Po prvé, zamlčané násilné vysťahovanie Slovákov po Viedenskej arbitráži. Za zásadný nedostatok predkladateľov návrhu zákona považujeme ich nesprávny údaj ohraničenia obdobia pre odvlečenie a násilné vysťahovanie občanov, ktorého začiatok stanovili na rok 1942. Toto je v rozpore s historickými faktami a doterajšími poznatkami, keďže je tu zamlčané násilné vysťahovanie a bezprecedentné popieranie základných ľudských práv Slovákov zo strany maďarských štátnych orgánov a časti maďarského obyvateľstva v rokoch 1938 až 1945 po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938.
Tento rok si pripomenieme 85. výročie Viedenskej arbitráže z dielne fašistického Talianska a nacistického Nemecka. Už v Mníchove v septembri 1938 počas rokovania vtedajších štyroch európskych veľmocí sa téma územných požiadaviek Maďarska dostala do rokovacej miestnosti s odporúčaním, aby sa o nich dohodli zainteresované štáty Maďarsko a Československo. K bilaterálnym rokovaniam síce v októbri 1938 došlo, ale maďarské požiadavky boli také ďalekosiahle, že nijaká dohoda nebola možná. Nakoniec rozhodli veľmoci. Stalo sa tak 2. novembra 1938 vo Viedni v hoteli Belvedére, kde ministri zahraničia Nemeckej ríše a Talianska rozhodli pričleniť južné, časť južného Slovenska, 20 % z jeho územia, ako aj časť Podkarpatskej Rusi asi 12 % k Maďarsku. Po vynesení rozsudku Viedenského arbitrážneho súdu, na ktorom sa za maďarskú stranu zúčastnili Kálman Kánya, Pál Teleki, Andor Jaross a János Esterházy, bolo z odtrhnutého územia južného Slovenska násilne vyhnaných či donútených odísť približne 100-tisíc Slovákov. Len do konca roku 1938 ich bolo 50-tisíc a tiež malého počtu Čechov a začala sa pre nich doslova kalvária.
Utrpenie Slovákov na odtrhnutom území verne opisuje ako priamy účastník a svedok udalostí univerzitný profesor Jozef Kirschbaum, zostavovateľ knihy Krvácajúca hranica, ktorá obsahuje viac ako 100 zaprotokolovaných svedeckých výpovedí Slovákov. Prvé vydanie Krvácajúcej hranice vyšlo v roku 1940, muselo však byť na nátlak Berlína a intervenciu Budapešti spálené. Druhým zásadným dielom je trojzväzková edícia prameňov pod názvom Viedenská arbitráž a diel 1 až 3, ktorú pripravil historik Slovenskej akadémie vied Dr. Ladislav Deák. Tieto edície autentických dokumentov, to sú, to sú protokoly z policajných staníc, tie sú otrasným dokumentom veľkomaďarského imperializmu a šovinizmu, bezprecedentného popierania základných, ľudských, občianskych a národných práv Slovákov, ale aj ostatných národnostných menšín na území Maďarska, t. j. Rusínov, Čechov, Moravanov. Aby sme správne pochopili udalosti v rokoch bezprávia voči Slovákom, v rokoch 1938 až 1945, ktorých sa dopustili maďarské štátne orgány, ako aj časť zradikalizovaného maďarského obyvateľstva, môžeme zhrnúť hlavné porušenia zákonnosti nasledovne:
1. Prípady vrážd, znásilňovania slovenského obyvateľstva.
2. Kruté mučenie zadržaných Slovákov...
Pardon, teraz mi to zmizlo (krátka pauza), poprosím vás, viete, božemôj, to je...
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, kľud. Pán poslanec Pročko.
Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Lebo, bohužiaľ, som si to, mám to len v mobile. No tak nič. Áno, tak, áno, už to mám. Dobre, pokračujeme. Mníchov sme už mali. Takže sú to prípady vrážd, znásilňovania slovenského obyvateľstva, po druhé, kruté mučenie zadržaných Slovákov neraz s trvalými následkami.
3. Živelné hromadné rabovania, vyháňanie Slovákov spojené s bitím a so stratou ich majetku.
4. Použitie nátlaku a ozbrojenej sily pri nezákonnom vysťahovaní. Ďalej.
5. Zhromažďovanie Slovákov v maďarských koncentračných táboroch, napr. Štúrovo, maďarské Párkány, Veľká Kaniža, maďarsky Nagykanizsa a Csanádpalota a iné.
6. Opakované domové prehliadky rodín Slovákov, hocikedy aj v noci s cieľom vyštvať ich z obsadeného územia.
7. Hromadné prepúšťanie Slovákov zo zamestnania v štátnej správe, čím stratili živobytie a boli donútení k odchodu, vyše 700 železničiarov, učitelia, štátna správa, atď.
8. Rušenie slovenských základných a stredných škôl, alebo ich pomaďarčovanie.
9. Pálenie slovenských kníh a celých knižníc.
10. Vyhnanie slovenských rehoľníkov a rehoľníčok aj kňazov z rasových dôvodov.
11. Prekladanie slovenských učiteľov a kňazov do južných maďarských obcí, aby stratili kontakt so slovenským ľudom, aby sa pomaďarčili.
12. Rušenie slovenských omší a ich nahrádzanie maďarskými.
13. Zákaz slovenskej tlače a spolkov.
14. Ďalšia, viď. slovenské výpovede, výber z publikácie Krvácajúca hranica atď."
No takže ďalej som nestihla, toto podanie, teda táto výzva je veľmi dlhá, samozrejme, vedela som, že to za desať minút nestihnem, ale jednoducho v podstate potvrdzuje to, čo povedal aj kolega Krúpa, jednoducho 12. apríl, to je absolútna chyba, 12. apríl je úplne o niečom inom a keď chceme takýto, takýto pamätný deň, tak mal by to byť 2. november.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis