Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážené, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, ja som asi pred dvomi hodinami dostala tlačovú správu Slovenskej lekárskej komory k nami prerokovanému zákonu a táto tlačová správa sa práve týka predpisovania liekov. Dovoľte mi, aby som vám ju prečítala a oboznámila vás so stanoviskom Slovenskej lekárskej komory. Citujem:
Vládou schválený návrh zákona o predpisovaní liekov bude naďalej komplikovať život pacientov
Bratislava 3. mája 2023
Slovenská lekárska komora je presvedčená, že vládou schválená novela zákona o lieku znamená pretrvávanie problémov pri predpisovaní liekov. Vyzývame preto poslancov parlamentu, aby novelu v predloženom znení neschválili. Doba platnosti odporúčania na tri mesiace pre predpis liekov je krátka, bez reálneho významu pre prax. Pacienti budú naďalej nútení vo zvýšenej frekvencii navštevovať špecialistov a žiadať ich o predpis liekov. Kompetencie všeobecných lekárov budú naďalej obmedzené.
Vysvetlenie: Pôvodný návrh Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky predložený do medzirezortného pripomienkového konania upravoval poverenie na predpis liekov najdlhšie na šesť mesiacov, v prípade humánnych liekov s obsahom omamnej alebo psychotropnej látky druhej skupiny najviac na 12 mesiacov. Slovenská lekárska komora navrhovala, aby každé predpísanie lieku v e-zdraví bolo s odporúčaním na dvanásť mesiacov s tým, že nový predpis liekov špecialistom je novým odporúčaním.
Navrhli sme aj výslovnú povinnosť všeobecného lekára na základe odporúčania liek predpísať. Zároveň sme navrhovali, aby lekár špecialista po vykonaní lekárskeho vyšetrenia súvisiaceho s indikovanou liečbou bol povinný predpísať indikovaný humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu aj v prípade, ak predpisovanie nie je preskripčne obmedzené. Vládou schválený návrh síce vracia odporúčania na predpis liekov, ale všeobecný lekár výslovne nie je povinný predpísať odporúčaný liek. Navyše doba platnosti odporúčania je podľa návrhu maximálne tri mesiace, čo nemá reálny význam a novela nerieši problém v tejto oblasti. Naopak, komplikuje naďalej život pacientom. V prípade, že kontrola u špecialistu je v dlhšom časovom intervale ako spomínané tri mesiace, stráca totiž odporúčanie platnosť a pacient musí ísť znova k špecialistovi. Každý lekár, všeobecný aj špecialista, môže totiž liek predpísať maximálne na obdobie troch mesiacov. Všeobecný lekár teda do kontroly u špecialistu, ktorá je neskôr ako tri mesiace, lieky pacientovi predpísať nemôže. V minulosti bola maximálna doba platnosti odporúčania najskôr šesť mesiacov, neskôr dvanásť mesiacov.
Záverom možno konštatovať, že chaos v predpise liekov, ktorý vznikol nepremyslenou novelou zákona o lieku z decembra 2021, aktuálne predložená novela neodstráni. Voči novele z decembra 2021 protestovala drvivá väčšina lekárskych organizácií a aplikačná prax potvrdila jej nedostatky a problémy pre pacienta. Predložený návrh novely je preto pre nás sklamaním. Veríme, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky jej znenie upravia tak, aby problémy, na ktoré sme poukázali, boli skutočne odstránené.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ja nechcem teraz hodnotiť tento zákon, pretože ide o veľmi zložitú problematiku, ktorý bol predložený len pred štrnástimi dňami, resp. šestnástimi dňami a je to dosť krátka doba na to, aby spotrebiteľské organizácie, ktoré zastrešujú ochranu spotrebiteľa v Slovenskej republike, vedeli to zhodnotiť a analyzovať. Ja by som chcela len tak, už ako povedal pán minister, posledný zákon, teda posledné znenie zákona bolo, je z roku 2007. Odvtedy sme fungovali podľa tohoto zákona, samozrejme, ako aj spomenul, bolo treba tento zákon inovovať, boli tam, bolo treba tam mnohé, boli tam mnohé potrebné úpravy. Nielen, nešlo len o tie formálne veci ako internet a tak ďalej, samozrejme, že to musí reagovať aj na vývoj na trhu, aj spôsoby obchodovania, ale jedná sa tu aj o to, že problematika ochrany spotrebiteľa zasahuje prakticky všetky oblasti. Tam treba, bolo treba reagovať aj napríklad na zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý je veľmi... to je tiež zložité a veľmi potrebný, keďže všetci niekde bývame a takmer polovica obyvateľstva býva v domoch, ktoré sú v správe nejakého správcu. Tak toto je, jak som spomenula, je to veľmi dôležitý a veľmi... pomerne komplikovaný, náročný zákon. Preto keďže ja predsedám komisii na ochranu spotrebiteľa, som sa rozhodla, že zvolávame komisiu k tomuto zákonu, jednotlivé spotrebiteľské organizácie si ho naštudujú, povieme si čo a ako a ak by tam povedzme chýbali nejaké veci, ktoré potrebujú spotrebiteľské organizácie v praxi, tak by sme si potom dovolili aj eventuálne navrhnúť nejaký pozmeňujúci návrh, aby teda ten zákon, už keď sa prijal, bol kompletný, aby sme ho nemuseli potom ešte na niekoľkokrát opravovať a upravovať. Je to len čiste praktická vec, lebo chceme, aby ten zákon bol dobrý, aby slúžil a aby sme sa trošku pohli ďalej v ochrane spotrebiteľa.
Takže z mojej strany len toľko, sme radi, že konečne, už v 2019. podľa nariadenia Európskej únie sa malo tým ministerstvo zaoberať. Áno, je tu oneskorenie, lepšie neskôr ako nikdy. Tak čakalo sa na tento zákon, boli sme zvedaví a ešte ja som tiež teda zastrešovala, ja som predsedníčka jednej spotrebiteľskej organizácie, tiež keď som nebola v parlamente, tak dávali sme aj pripomienky k tomuto, takže pozrieme sa, jak boli zapracované, či boli, či neboli. Tak jak som povedala, ideme to analyzovať a by sme sa potom v druhom čítaní k tomu vyjadrili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1584). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1583). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov (tlač 1499). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1497). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Po prvé konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítala výzvu členov občianskych združení Slovenskí katolíci a Združenie slovenskej inteligencie, ktoré reagujú na tento návrh zákona, predmetný teda, ktorý prerokovávame.
Títo, tieto občianske združenia vyzývajú, teda poslali výzvu pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ohľadom tohoto nového navrhovaného zákona a nazvali túto výzvu "Vráťme ľudskú dôstojnosť!" schválením nového pamätného dňa 2. november, deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov. Ďalej vyzývajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby odmietli návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Györgya Gyimesiho, Gábora Grendela, Petra Polláka a Zity Pleštinskej atď., atď. a hlasovali proti návrhu, aby sa 12. apríl stal Dňom nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov. Zároveň vyzývajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie a schválenie návrhu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, aby sa 2. november stal pamätným dňom Deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov.
Zdôvodnenie: 12. apríl ako pamätný deň násilne vysťahovaných je neprijateľný dátum, v tento deň sa v roku 1947 začala plniť medzinárodná dohoda, nielen dohoda, medzinárodná dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva. Tejto dohode však predchádzali tragické skúsenosti Slovákov, ale aj Čechov zo spolužitia s Maďarmi v rokoch 1938 až 1945, ktoré výrazne ovplyvnili vznik tejto dohody. Tieto fakty a celkovo príčinnú následnú súvislosť historických udalostí predmetný návrh zákona zamlčiava. V dôvodovej správe sa uvádza ako pamätný deň 12. apríl. A teraz je tu citácia z vášho návrhu, ktorú nebudem, ušetrím čas. Pokračujem v citácii:
"Horeuvedené tvrdenie považujeme za zavádzajúce a povrchné, keďže je tu utrpenie ľudí v rôznom čase, v rôznom mieste, rôznym spôsobom a za rôznych okolností zredukované do simplexnej matematickej štatistiky sumarizovaných čísiel bez odbornosti a znalosti faktov. Je to spájanie nespojiteľného, smerujúce k zakonzervovaniu neúplného a falošného výkladu dejín 20. storočia. Dejiny nie sú účtovníctvo, či súbor nezávislých udalostí, majú svoje príčinné súvislosti a komplexnosť, z ktorej vychádza aj hore uvedené uvedenie morálnej zodpovednosti aktérov. Tvrdenie je však zavádzajúce aj preto, lebo zamlčiava a deformuje konkrétne historické skutočnosti.
Po prvé, zamlčané násilné vysťahovanie Slovákov po Viedenskej arbitráži. Za zásadný nedostatok predkladateľov návrhu zákona považujeme ich nesprávny údaj ohraničenia obdobia pre odvlečenie a násilné vysťahovanie občanov, ktorého začiatok stanovili na rok 1942. Toto je v rozpore s historickými faktami a doterajšími poznatkami, keďže je tu zamlčané násilné vysťahovanie a bezprecedentné popieranie základných ľudských práv Slovákov zo strany maďarských štátnych orgánov a časti maďarského obyvateľstva v rokoch 1938 až 1945 po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938.
Tento rok si pripomenieme 85. výročie Viedenskej arbitráže z dielne fašistického Talianska a nacistického Nemecka. Už v Mníchove v septembri 1938 počas rokovania vtedajších štyroch európskych veľmocí sa téma územných požiadaviek Maďarska dostala do rokovacej miestnosti s odporúčaním, aby sa o nich dohodli zainteresované štáty Maďarsko a Československo. K bilaterálnym rokovaniam síce v októbri 1938 došlo, ale maďarské požiadavky boli také ďalekosiahle, že nijaká dohoda nebola možná. Nakoniec rozhodli veľmoci. Stalo sa tak 2. novembra 1938 vo Viedni v hoteli Belvedére, kde ministri zahraničia Nemeckej ríše a Talianska rozhodli pričleniť južné, časť južného Slovenska, 20 % z jeho územia, ako aj časť Podkarpatskej Rusi asi 12 % k Maďarsku. Po vynesení rozsudku Viedenského arbitrážneho súdu, na ktorom sa za maďarskú stranu zúčastnili Kálman Kánya, Pál Teleki, Andor Jaross a János Esterházy, bolo z odtrhnutého územia južného Slovenska násilne vyhnaných či donútených odísť približne 100-tisíc Slovákov. Len do konca roku 1938 ich bolo 50-tisíc a tiež malého počtu Čechov a začala sa pre nich doslova kalvária.
Utrpenie Slovákov na odtrhnutom území verne opisuje ako priamy účastník a svedok udalostí univerzitný profesor Jozef Kirschbaum, zostavovateľ knihy Krvácajúca hranica, ktorá obsahuje viac ako 100 zaprotokolovaných svedeckých výpovedí Slovákov. Prvé vydanie Krvácajúcej hranice vyšlo v roku 1940, muselo však byť na nátlak Berlína a intervenciu Budapešti spálené. Druhým zásadným dielom je trojzväzková edícia prameňov pod názvom Viedenská arbitráž a diel 1 až 3, ktorú pripravil historik Slovenskej akadémie vied Dr. Ladislav Deák. Tieto edície autentických dokumentov, to sú, to sú protokoly z policajných staníc, tie sú otrasným dokumentom veľkomaďarského imperializmu a šovinizmu, bezprecedentného popierania základných, ľudských, občianskych a národných práv Slovákov, ale aj ostatných národnostných menšín na území Maďarska, t. j. Rusínov, Čechov, Moravanov. Aby sme správne pochopili udalosti v rokoch bezprávia voči Slovákom, v rokoch 1938 až 1945, ktorých sa dopustili maďarské štátne orgány, ako aj časť zradikalizovaného maďarského obyvateľstva, môžeme zhrnúť hlavné porušenia zákonnosti nasledovne:
1. Prípady vrážd, znásilňovania slovenského obyvateľstva.
2. Kruté mučenie zadržaných Slovákov...
Pardon, teraz mi to zmizlo (krátka pauza), poprosím vás, viete, božemôj, to je...

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, kľud. Pán poslanec Pročko.

Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Lebo, bohužiaľ, som si to, mám to len v mobile. No tak nič. Áno, tak, áno, už to mám. Dobre, pokračujeme. Mníchov sme už mali. Takže sú to prípady vrážd, znásilňovania slovenského obyvateľstva, po druhé, kruté mučenie zadržaných Slovákov neraz s trvalými následkami.
3. Živelné hromadné rabovania, vyháňanie Slovákov spojené s bitím a so stratou ich majetku.
4. Použitie nátlaku a ozbrojenej sily pri nezákonnom vysťahovaní. Ďalej.
5. Zhromažďovanie Slovákov v maďarských koncentračných táboroch, napr. Štúrovo, maďarské Párkány, Veľká Kaniža, maďarsky Nagykanizsa a Csanádpalota a iné.
6. Opakované domové prehliadky rodín Slovákov, hocikedy aj v noci s cieľom vyštvať ich z obsadeného územia.
7. Hromadné prepúšťanie Slovákov zo zamestnania v štátnej správe, čím stratili živobytie a boli donútení k odchodu, vyše 700 železničiarov, učitelia, štátna správa, atď.
8. Rušenie slovenských základných a stredných škôl, alebo ich pomaďarčovanie.
9. Pálenie slovenských kníh a celých knižníc.
10. Vyhnanie slovenských rehoľníkov a rehoľníčok aj kňazov z rasových dôvodov.
11. Prekladanie slovenských učiteľov a kňazov do južných maďarských obcí, aby stratili kontakt so slovenským ľudom, aby sa pomaďarčili.
12. Rušenie slovenských omší a ich nahrádzanie maďarskými.
13. Zákaz slovenskej tlače a spolkov.
14. Ďalšia, viď. slovenské výpovede, výber z publikácie Krvácajúca hranica atď."
No takže ďalej som nestihla, toto podanie, teda táto výzva je veľmi dlhá, samozrejme, vedela som, že to za desať minút nestihnem, ale jednoducho v podstate potvrdzuje to, čo povedal aj kolega Krúpa, jednoducho 12. apríl, to je absolútna chyba, 12. apríl je úplne o niečom inom a keď chceme takýto, takýto pamätný deň, tak mal by to byť 2. november.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela niekoľkými poznámkami jednak reagovať na vystúpenie pani poslankyne Vorobelovej, ale zároveň aj podporiť návrh tohto zákona.
Prvá poznámka sa týka toho, že aký zmysel vlastne má návrh tohto zákona. Ja ho vidím v tom, že ide o prorodinné opatrenie. Jednak vieme, že už dvetisíc rokov v podstate, už Desatoro Božích prikázaní to pre kresťanov bolo, že jednoducho aspoň siedmy deň sa svätí, že sa nepracuje. To už bolo, hovorím, je to tu už dvetisíc rokov minimálne. Takže v podstate to, že sa, že sú otvorené tie obchody, je vlastne proti tejto tendencii, ktorá už dvetisíc rokov, vieme, že je veľmi užitočná a je potrebná. To jednoducho ukázal, ukázal vývoj.
Na druhej strane to vidím ako opatrenie pre stmelenie alebo utuženie rodiny, pretože aj z vlastnej skúsenosti, aj zo svojho okolia vidím, že cez týždeň sú členovia rodiny rozbehaní, nevidia sa, nemajú čas sa porozprávať, nemajú čas tí rodičia s tým deťmi hovoriť a vlastne ich vychovávať a preto si myslím, že aspoň ten jeden siedmy deň by rodina mala tráviť spolu, mala by byť doma, mal by tam byť spoločný nedeľný obed a nie flákať sa po nákupných centrách, kde je veľmi nezdravé, cirkulovaný nezdravý vzduch z klimatiky atď. a, samozrejme, poobedie tráviť povedzme tou športovou činnosťou. To je jeden aspekt.
Ďalej som sa zamyslela, keď ja občas chodím už v sobotu, ja teda nechodím zásadne v nedeľu do obchodov, pretože to nepotrebujem, tak som bola vždy zvyknutá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Moje vystúpenie nebude o menách, nebudem nikoho osobne ani urážať, ani invektívne napádať, moje vystúpenie je o hodnotách. Vláda, ktorá prevzala moc po voľbách v roku 2020, a je úplne jedno, či bol jej predsedom Igor Matovič, alebo Eduard Heger, nie je to o tom, lebo títo dvaja páni si len formálne vymenili stoličky. To na smerovanie vlády nič nemenilo.
Táto vláda sa, bohužiaľ, v očiach občanov a voličov úplne zdiskreditovala už v roku 2020 tzv. protipandemickými opatreniami. Šikanovaním, ponižovaním občanov, porušovaním ich základných ľudských práv a slobôd, likvidáciou živnostníkov. Počas pandémie nebol daný priestor odborníkom, len zaplateným pseudoodborníkom, opatrenia sa prijímali politicky, s nezmyselnými akciami ako plošné testovanie, pri ktorom sa nakazilo gro občanov, pričom vláda nezabezpečila kvalitné testovacie materiály, ďalej nezmyselné a neopodstatnené lockdowny, neliečenie pacientov nakazených vírusom SARS-COVID-19, nútením občanov rôznymi formami a vydierania, formami vydierania k zdraviu a život ohrozujúcemu očkovaniu inovatívnymi vakcínami s geneticky modifikovanými organizmami, ktoré predstavujú vysoké riziko pre ľudské zdravie aj pre životné prostredie. Tvrdili, že vakcína oslobodzuje, a oklamali občanov. Používanie vakcín s GMO, to znamená s geneticky modifikovanými organizmami, je v rozpore so zákonom č. 151/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nevytváraním nemocničných kapacít, ale rušením štandardných nemocničných oddelení a na ich úkor zriaďovanie covidových oddelení v čase pandémie malo za následok rušenie operácií a tým ohrozenie životov mnohých pacientov.
Vláda svojou nečinnosťou ohrozila Ústavou Slovenskej republiky garantovanú zdravotnú starostlivosť pre občanov a nehovoriac už aj o nezmyselnom rozdávaní helikoptérových peňazí. Toto všetko má za následok odvetvovú hyperinfláciu, prehlbovanie deficitu, ktorý nemá v histórii Slovenskej republiky obdobu, a následkom toho ochudobnenie obyvateľstva. Svojím pasívnym prístupom a pritakávaním zahraničným lobistickým skupinám, ktoré zemný plyn a aj elektrinu vyrobenú v našich elektrárňach predávajú našim spotrebiteľom za násobky odbytových cien, pričom cenový rozdiel prostredníctvom energetických búrz plynie zahraničným finančným skupinám, toto všetko prispelo k zdražovaniu elektriny, pohonných hmôt a plynu. Súčasná reakcia vlády na energetickú krízu prišla už, bohužiaľ, neskoro.
Vláda ohrozila bezpečnosť štátu, keď darovala prostriedky protivzdušnej obrany cudziemu štátu a nezabezpečila nové technické prostriedky, čo je krajne nezodpovedné a nebezpečné. Spoliehať sa na to, že druhé štáty nám zabezpečia ochranu, je diletantstvo. V rusko-ukrajinskom konflikte vláda podporuje vojnu, zbytočné zabíjanie ľudí, zaťahuje Slovensko do vojnových akcií a nehľadí na záujmy občanov Slovenskej republiky, znižuje ich životnú úroveň na úkor ziskov vojenského priemyslu, predovšetkým amerického a zahraničných monopolov.
Vláda povolila vojenskú okupáciu Slovenska, keď podpísala ponižujúcu zmluvu o obrannej spolupráci s hegemónom na to, ktorá tiež prispela k vojenskému konfliktu na Ukrajine. V dôsledku tejto vlastizrady bude Slovensko finančne neúmerne zaťažené a zmení sa na výcvikovú vojenskú základňu cudzích armád, čím sa stane jedným z prvých cieľov v hroziacej atómovej vojne.
Vláda sa venuje výhradne politikárčeniu, trápnemu okydávaniu a urážaniu opozície vracaním sa stále do minulosti, ale pritom nerieši súčasné naliehavé hospodárske problémy občanov Slovenskej republiky. Zaju... zaujíma ju predovšetkým len to, aby v dostatočnom predklone plnila príkazy Európskej únie. Koniec koncov náš premiér Eduard Heger to minulý týždeň vo štvrtok pred nami poslancami asi nešťastným vyjadrením vlastne potvrdil. Povedal, že sme proeurópska a proukrajinská vláda, až ma zamrazilo, keď som toto počula. A kde je Slovensko?
Ale občania Slovenskej republiky chcú proslovenskú vládu, a nie vládu, ktorá slúži cudzím no... mocnostiam. Preto táto vláda musí byť odvolaná a to si želajú občania Slovenskej republiky. A my ich zástupcovia, ktorí sme občanmi boli do parlamentu zvolení, čiže sme ich zástupcovia, sme povinní túto ich vôľu plniť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slo... za slovo. Ja by som chcela poďakovať svojmu kolegovi Mizíkovi, že spomenul veľmi nebezpečnú tému, a to migrácie, resp. nelegálnych imigrantov, ktorá je momentálne veľmi aktuálna a ktorá je veľmi nebezpečná. Táto vláda podcenila to, túto, toto nebezpečie a, naopak, neurobila žiadne opatrenia na ochranu občanov, ale to, čo urobila, že týchto migrantov prijíma a že im buduje stanové mestečká, to je všetko proti záujmom občanov.
Jedná sa tu o hľadisko ekonomické, že míňajú sa prostriedky miesto toho, aby tieto prostriedky boli použité pre občanov, idú na cudzích, nelegálnych migrantov, ktorí ohrozujú Slovensko okrem iného aj zo zdravotného hľadiska. Vieme, že všetci sú, majú veľmi závažné nejaké, isté nie veľmi závažné infekčné choroby, čiže zanášajú sem opäť choroby, ktoré už dávno bolo, dávno boli v Európe zlikvidované.
Takže som veľmi rada, že si sa toho zhostil, a domnievam sa, že len táto téma, len tento dôvod, že neochránili občanov a že ich tu ohrozujú, len toto je samotný t... samotná táto skutočnosť je dôvodom na odvolanie tejto vlády.
Ďakujem.