Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne tu nemáme, ktorí ste prišli takto ráno ešte ukončiť vlastne diskusiu takú, v úvodzovkách to nazvem, športovú, lebo sme tu mali dva zákony, ktoré sa týkajú troška, aspoň jemne, jemne zlepšenia v prípade športových odborníkov a telesnej výchovy na školách, tak ja by som rád sa dotkol niektorých vecí.
Niektorí mi hovorili, že prečo sa tu vykecávame o tretej hodine telesnej výchovy a podobných veciach, keď to nesúvisí priamo s týmto zákonom, to treba priznať, ale je tu splnomocnenec vlády pre šport Karol Kučera, ktorý spolu, intenzívne spolupracujú s Richardom Nemcom a s ďalšími, spomeniem Peťa Vonsa, Joža Pročka, ja som tam medzi nimi a ďalší, ktorí chceme zlepšiť tú situáciu, do ktorej sme sa tými rokmi dostali, čo sa týka pohybu detí, a pandémia to ešte prehĺbila, ten problém, ktorý tu máme. No a využívame aj tieto zákony, ktoré sú tu, ktoré predkladal Richard Nemec a teraz Karol Kučera, aby sme, aby odznel vlastne aj ten hlas, ktorý, ktorý v zákulisí tu znie už tri roky a nielen v zákulisí, ale športovci z tohto pléna organizovali aj konferencie, medzinárodné konferencie na tú tému a, bohužiaľ, veľa, sa nám treba kriticky priznať, že veľa sa nám v tejto oblasti podariť, vlastne presadiť nepodarilo.
Takže tento konkrétny zákon hovorí o tom, aby sme, aby sme priviedli do škôl, alebo motivovali do škôl, aby prišli športovci, ktorí by mohli pozdvihnúť úroveň vyučovania telesnej výchovy. A dohodli sme sa s hlavným predkladateľom zákona Karolom Kučerom, že on to ešte v záverečnej reči objasní ešte raz, že o čo v tomto zákone presne ide, aby to bolo úplne jasné.
No, čo sa týka tej telesnej výchovy, tak zaznievajú, aj dnes mi písala jedna pani riaditeľka jednej školy, zaznievajú také výhrady, že vy sa venujete navýšeniu hodín telesnej výchovy, čiže zvýšeniu dotácie hodín telesnej výchovy v školách, ale najskôr by ste sa mali venovať priestorom, kde tie hodiny telesnej výchovy budú vyučované. Ja viem, niektoré školy, niektoré aj základné, aj stredné školy majú problém s tým, že nemajú telocvične, ale ako to už tu bolo spomínané, podľa štatistík, 85 % žiakov má prístup k telocvični a štatistiky ešte znehodnocujú tzv. málotriedky, kde je žiakov do 75. Tieto málotriedky zrejme z ekonomických dôvodov a aj z tej efektivity zrejme nebudú mať nikdy telocvične; väčšinou sa telocvične kumulujú v tých školách, alebo stavajú v tých školách, ktoré majú viac žiakov, aby boli viac využité. No, lenže my sme navrhovali, a to spomeniem na tomto mieste, aby to aj takto verejne zaznelo, viacero modelov, dokonca na jeden z nich minister financií vtedajší, Igor Matovič, uvoľnil, alebo bol ochotný uvoľniť 14 mil. eur, ale nakoniec sa to stiahlo a hovorilo sa o tom, že to je nesystémové riešenie.
No, z tých projektov, ktoré spomeniem, ktoré sme uvažovali, nad ktorými sme uvažovali, chceli sme navýšiť aspoň hodinu telesnej výchovy pre prvý stupeň základných škôl, kde by mohli tú hodinu telesnej výchovy, resp. telesnú výchovu ako takú vyučovať aj telocvikári z druhého stupňa, resp. nejakí odborníci v oblasti telesnej výchovy a športu. Prečo sme toto chceli presadiť? Väčšinou je to tak, že v tých, v tých, na tom prvom stupni v tých triedach učí povedzme jedna pani učiteľka, ktorá s deťmi má aj hudobnú výchovu, aj slovenčinu, aj matematiku, ale aj s nimi cvičí, no a chceli sme, aby, vieme, ako to niekedy vyzerá, chcem pochváliť tie učiteľky, ktoré, ktoré aj vo vyššom veku cvičia s deťmi, predvádzajú im tie cviky a podobne, ale, ale vieme reálne, že to v každom prípade nie je možné, a chceli sme to aj tým deťom na tých základných školách na prvom stupni troška spestriť tým, že prídu telocvikári z druhého stupňa, ktorí sa im takto budú venovať.
Druhá vec, nad ktorou sme uvažovali, bola navýšenie, navýšenie počtu hodín nad rámec toho, tých povinných hodín, ktoré majú teraz žiaci na základných, resp. potom aj na stredných školách, ale prioritne išlo o základné školy, aby mali možnosť mať dve hodiny pohybovej výchovy napríklad navyše. Dávali sme tam možnosť, aby, aby to nebolo, pokiaľ to škole, danému učiteľovi vyhovuje, tak nemuseli si to dať priamo do rozvrhu hodín každý týždeň, ale mohlo to byť blokové. Napríklad niektorá škola má blízko plaváreň, tak si to dajú blokovo, potrebujú, ja neviem, osem hodín mesačne to vychádza, čiže dáme si to blokovo štyri hodiny a štyri hodiny. Môže to byť úplne v pohode odučené v sobotu a tak ďalej a tak ďalej. My sme, my sme dávali obrovské možnosti pre tie školy, ako by si to mohli zariadiť.
To, o čom hovorím teraz, sú návrhy. Napokon sme prešli k tomu, že by sme chceli z disponibilných hodín zobrať jednu hodinu a pridať ju na tú telesnú a športovú výchovu. Keď porovnávame, my máme dve hodiny telesnej výchovy, v Maďarsku majú päť hodín telesnej výchovy. Čo sa týka Európskej únie, sme na nelichotivom chvoste v tomto. A pohyb detí treba podporovať, lebo to súvisí so zdravím detí.
No a teraz narazili sme znova na ďalší problém, napríklad cirkevné školy z disponibilných hodín si berú jednu hodinu navyše na náboženstvo, pretože jednoducho tak sú odlíšené tie cirkevné školy aspoň troška, že na bežnej škole si môžu, na štátnej škole si môžu žiaci zvoliť povedzme jednu hodinu náboženstva alebo majú tam etickú výchovu a na cirkevnej škole majú dve hodiny náboženstva tým pádom. Čiže pre tie cirkevné školy by to bolo dosť zlé, lebo ony, im už z tých disponibilných hodín ide jedna hodina na náboženstvo.
No a toto, čo teraz hovorím, by som chcel zakončiť tým, že nechcem povedať, že by to bolo ideálne, ale veľmi dobré by bolo, keby sa nám podarilo presadiť tú jednu hodinu časovej dotácie na telesnú výchovu navyše. Pre mňa za mňa, keď sa dohodneme, začnime hlavne od toho prvého stupňa základných škôl, pretože vieme, že v škôlkach sa deti hýbu, a nie málo, ale potom prídu ako šesťročné do, na základnú školu, zasadnú do lavíc a majú dve hodiny telesnej výchovy do týždňa, čo je, čo je strašne-strašne málo. Aspoň tá jedna hodina by možno pomohla.
A potom vieme, že sú problémy aj s tým, že máme málo telocvikárov. Tento zákon, ktorý tu je teraz predložený, tak pomáha, aby sme dostali viac odborníkov športovcov do škôl. Hovorím, je to taký malý krôčik, ale predsa. No a takýmto spôsobom by sme chceli potom, keby sa to, keby to bolo možné povedzme navýšiť to na prvom stupni a potom postupne v piatom ročníku, v šiestom, rok po roku. Aby to nešlo skokovo, nárazovo, ale aby to išlo postupne, aby sa tie školy mohli s tým vysporiadať a pripraviť na to.
Ja som učil matematiku, fyziku osemnásť rokov. Ale keď sme stratili, prišli sme o telocvikára, ktorý sa stal primátorom mesta a bol uvoľnený na výkon tejto funkcie, tak jednoducho škola to vyriešila tak, alebo riaditeľ to vyriešil tak, boli sme menšia škola, nemal pre telocvikára celý úväzok, tak preto nemohol prijať telocvikára ďalšieho. Tak rozdelil telesnú medzi niektorých z nás. Ja som rok a pol suploval tú telesnú na tej škole a snažil som sa cvičiť s tými žiakmi, teraz nerobil som gymnastiku, pretože to nedokážem, dolámal by som sa a im by som to nedobre predvádzal. Ale ja mám takú filozofiu, že tie deti, tí žiaci sa majú hýbať. Takže som robil to, čo som s nimi vedel robiť. Hral som s nimi florbal, futbal, behali sme, kondičné cvičenia a tak ďalej a tak ďalej. To všetko sa dá a zvládne to aj nekvalifikovaný telocvikár tak, aby si tie deti aj on sám neublížili.
Poviem extrém, prešiel som na iné gymnázium a tam mi povedali, že ako nekvalifikovaný, aj keď suplujem telesnú výchovu, nemôžem s nimi hrať futbal, lebo sa zraním a škola bude mať problém a tak ďalej a tak ďalej. Ale ja som s nimi neodsedel tú hodinu v triede, ale išiel som a pochodoval som s nimi v Skalici po Potočnej. Aj to je pohyb. Išli sme sa prejsť, vyvetrať, rýchla chôdza, pohyb. Čiže ja mám takú filozofiu, že treba tým deťom, hlavne v mestách, treba im viac pohybu. Treba im dať viac pohybu. A keď to je v rámci vyučovania, tak si aj oddýchnu a podávajú potom lepšie výkony na iných hodinách.
Dobre, ešte tu mám niekoľko poznámok. Tie výhovorky, čo sa týka telocviční, to som spomínal a spomínal to aj Karol Kučera, že nehľadajme spôsoby, ako sa to nedá, alebo dôvody, prečo sa to nedá, ale hľadajme spôsoby, ako by sme to spravili, ako sa to dá. A poďme za tými vyspelými krajinami a skúsme ich aspoň troška dobiehať.
No, bolo tu spomínané v rozprave, ja som si niektoré veci poznačil, že sa na školách nevyučuje kotúľ. No ale to, z opozičných lavíc to zaznelo, ale ja si myslím, že to tak nie je, že my sme mali iné vyučovanie. Nie, proste sú tam štandardy a hovorím, ja som aj učil telesnú výchovu, musel som dodržiavať niektoré veci aj z kondičných vecí, aj z, hovorím, bohužiaľ, možno som to porušil, že som tú gymnastiku vynechal. Lebo riaditeľ mi povedal, nemôžte sa tam predsa dolámať, hej, no. Ale hovorím ešte raz, treba sa hýbať.
Znova pani Halgašová tu spomínala, že niektorí cvičia na chodbách a že to treba riešiť. No viete, na gymnáziu, na ktorom ja som učil tri roky pred tým, ako som zasadol tu do poslaneckých lavíc, poznám tých telocvikárov, ktorí tam cvičia, a skutočne je to tak, že oni niektoré cviky cvičia na chodbách, v historickej budove na chodbách. Ale nepočul som o tom, aby sa tí žiaci dolámali alebo čo, tí telocvikári tam sú veľmi šikovní športovci, ktorí vedia, čo si môžu dovoliť, ako si môžu dovoliť, a skutočne aj na tých chodbách, aj po telesnej z tých chodieb chodili žiaci spotení. Čiže dá sa to.
Rišo Nemec, teraz naňho pozerám, on povedal, že by nás na počkanie zničil aj tu pred týmto pultíkom, že jemu netreba telocvičňu.
Pán poslanec Habánik a kolega zo školského výboru hovoril, že školy sa tými disponibilnými hodinami chceli odlíšiť jedna od druhej. Niektorá škola si to dala skutočne, je zameraná povedzme na matematiku, tak dala si viac matematiky, iná na jazyky, tak dala si z tých disponibilných viac na matematiku. A možno sú také školy, ale ja neviem o mnohých školách, že by si to dávali na telesnú výchovu, tie disponibilné hodiny, to je, to je pravda, je to možnosť pre riaditeľa. Ten keď, napríklad keď má nedostatok telocvikárov, tak určite to nebude nasilu dávať na telesnú výchovu, pretože sám sebe vyrobí problémy. Preto je schodnejšia cesta zrejme ísť mimo tých disponibilných hodín a navýšiť tú jednu hodinu telesnej výchovy.
Keď Karol Kučera tu hovoril aj o odbornej verejnosti, ktorá, ktorá tlačí na to a víta to aj z fakúlt telesnej výchovy a športu, ale keď zoberieme aj laickú verejnosť, rodičov, tak tí by boli tiež radšej, aby tie deti viac sa hýbali v školách.
No dobre, Vojto Tóth mi ukazuje, aby som už skončil. Tak ja som len prešiel, prešiel cez tie poznámky, ktoré som tu mal. A aby Vojto nezaspal, tak áno, ja budem končiť, ale upozorňujem ho, že ešte niektoré veci musí predkladateľ zákona Karol Kučera tu v záverečnej reči povedať.
Takže ja vám ďakujem za pozornosť a verím, že aj keď to volebné obdobie sme si skrátili, tak verím, že ešte niekoľko zákonov, mimochodom, tá tretia hodina telesnej to nejde zákonom. My už by sme dávno predložili zákon, ale to je o vyhláške ministerstva školstva, čiže je to o diskusii medzi možno nami, ministerstvom školstva a ďalšími zúčastnenými, aby sa to presadilo.
Takže ja verím, že aj v tej oblasti sa, ešte za tých pár mesiacov presadíme veci a posunieme sa ešte o krôčik ďalej k lepšiemu.
Ďakujem pekne za pozornosť. Pozdravujem Vojta a Riša Nemca, ktorí ma pozorne počúvali.
