Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, vláda Igora Matoviča, ako aj vláda Eduarda Hegera si vytýčili najmä boj proti korupcii, klientelizmu a rodinkárstvu. Je to zahrnuté a obsiahnuté aj v programovom vyhlásení vlády.
Ale ja sa chcem opýtať členov vládnej koalície, najmä z poslaneckého klubu OĽANO, že či sú presvedčení o tom, že aj výberové konania prebehli transparentne a že boli transparentne dosadzovaní do pozícií prednostov okresných úradov ľudia, ktorí tam dnes sedia. Pretože my sme na rozdiel od vás v tom roku 2012, ako ste viacerí hovorili, my sme sa nikdy netvárili, že toto nie je politická pozícia. My sme hovorili, že prednostovia okresných úradov sú predĺžené ruky ministra vnútra. Vy ste to kritizovali, a čo ste urobili? Vy ste urobili nejaké pofidérne interné výberové konania. No normálne výberové konanie je také, kde členovia výberových komisií majú aj nejaký mandát o tom, že zastupujú niekoho. Ale vy ste urobili nejaké pofidérne a na základe toho ste vyberali prednostov okresných úradov. Takže pošliapali ste si po vlastnom jazyku, dámy a páni.
A vrchol arogancie moci považujem návrh zákona, ktorým prichádzajú, s ktorým prichádzajú poslanci OĽANO páni Vetrák, Kyselica a Pročko, ktorý hovorí o tom, že aj ľudia, ktorí dlhé roky pracujú v štátnej správe, niektorí sú tam už od vlády Mikuláša Dzurindu, niektorí dokonca ešte od vlády Vladimíra Mečiara, ktorí tam normálne pracujú v štátnej správe, tak dneska sa môžu strachovať o svoju pozíciu, pretože ani štátna definitíva im nezaručuje to, že zostanú ďalej pracovať v štátnej správe.
Ďalšia vec. Vždycky v minulosti bolo zakázané ministrom, aby ich rodinní príslušníci nejakým spôsobom obchodovali so štátom. Už včera to tu zaznelo. Veď vystúpte niekto, nájdite odvahu a povedzte, že jednoducho dnes to už neplatí. Ako si môžeme vysvetliť to, že brat pani ministerky Kolíkovej, že sa mu darí obchodovať so štátom, s RTVS alebo s divadlom Nová scéna, a nikoho to z vás netrápi.
Pán minister Mikulec, chcel som sa obracať priamo na vás, ale môžem len takto sprostredkovane, pretože tu nesedíte, v čase, keď ste boli riaditeľom kancelárie šéfa Vojenskej spravodajskej služby, ak firma MIPOL, v ktorej figuroval váš otec, získala zákazku vo výške 2,5 mil. eur. Zákazka sa týkala stráženia nehnuteľností, ktoré patrili Vojenskému spravodajstvu. A len tak pre zaujímavosť uvediem, že vtedajším šéfom Vojenského spravodajstva bol pán Vendelín Leitner, ten istý pán Leitner, ktorý dnes zastáva pozíciu štátneho tajomníka na ministerstve vnútra.
Pán Mikulec, v rokoch 2010 – ´12 ste zastávali dokonca pozíciu šéfa Vojenského spravodajstva a počas tohto obdobia získala firma Aegis Eu, s. r. o., zákazku vo výške 150-tisíc eur. Napriek tomu, že sa snažíte hovoriť o tom, že nikdy v nej nefiguroval váš brat Ján Mikulec, tak naše dôkazy hovoria o úplne niečom inom a naozaj výkonným riaditeľom tejto spoločnosti bol váš brat Ján Mikulec. Takže ďalší jasný príklad rodinkárstva a klientelizmu.
Pán minister, tiež už bola nastolená otázka, prečo vám bola odobratá bezpečnostná previerka na stupeň prísne tajné? Od vás som počul len také výhovorky a zahmlievania, ale podľa mňa ste nehovorili pravdu. Podľa mňa ste boli vyhodnotený ako nepravdovravný, alebo ste niektoré veci zatajili či zamlčali.
Dámy a páni, v ostatných dňom rezonovalo slovenskou spoločnosťou rozhodnutie prokurátorky Generálnej prokuratúry, ktorá rozhodla, že uznesenie o vznesení obvinenia Branislava Zuriana bolo nezákonné, neopodstatnené a predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe dôkazov nebolo možno konštatovať naplnenie znakov skutkových podstát stíhaných trestných činov a vyšetrovateľ Policajného zboru skutok pri právnom posudzovaní aj nepríslušným spôsobom nadkvalifikoval, informoval hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan. Generálny prokurátor Maroš Žilinka v tejto súvislosti uviedol, že pre prinavrátenie dôvery občanov v spravodlivosť považuje za zásadné trestné stíhanie výlučne zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.
Vy dosť často hovoríte o tom, že najmä polícia, ale aj ďalšie orgány činné v trestnom konaní majú rozviazané ruky. Pani poslankyne, páni poslanci, ja mám za sebou len šesť úplných semestrov na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela, ale dovolím si tvrdiť, že aj orgány činné v trestnom konaní musia mať svojím spôsobom zviazané ruky. A viete čím? Zá-ko-nom, je jasná odpoveď, zákonom. Inak je to svojvôľa. A o to nám predsa nemôže ísť.
Vy sa čudujete tomu, že my tvrdíme na základe správy Slovenskej informačnej služby, že obvinenia sú zmanipulované, o tom jasne hovorí tá správa Slovenskej informačnej služby, a že sa dejú prostredníctvom profesionálnych udavačov, ktorí v minulosti páchali závažnú trestnú činnosť, pre ktorú im hrozia tresty. A títo ľudia sú pre svoju beztrestnosť schopní povedať čokoľvek na kohokoľvek, len aby sa vyhli týmto trestom. A je to podľa vás z našej strany nejaké politikárčenie, keď hovoríme, že toto neobstojí, že výpovede takýchto ľudí, ktorí nemajú dôveru a ktorí v minulosti zlyhali a dopustili sa zločinu, tak jednoducho neobstoja?
A potom ako si mám vysvetliť vyhlásenie prezidenta Policajného zboru pána Kovaříka, ktorý 24. mája v tomto roku hovorí, že vylučuje, že by ktokoľvek mohol byť obvinený len na základe výpovede kajúcnika.
Ako si mám vysvetliť vyjadrenia zástupcu špeciálneho prokurátora Petra Kysela, ktoré bolo zverejnené 28. mája v tomto roku, že „výpovede spolupracujúcich obvinených sú vždy predmetom ďalšieho overovania a verifikácie v procese dokazovania“. Zhodou okolností hovorí to pán Kysel, ktorého disciplinárne musel riešiť generálny prokurátor už druhýkrát.
Zoberiem si príklad Vladimíra Pčolinského, pretože nikto nemôže povedať, že tento človek má niečo spoločné so SMER-om – sociálna demokracia. Je obvinený z dvoch skutkov. Prvý hovorí o tom, že mal zobrať úplatok vo výške, niekde sa uvádza 20-tisíc, niekde 40-tisíc eur za to, aby sa zastavilo sledovanie podnikateľa Zoroslava Kollára. A kto to tvrdí? Páni Beňa a pán Makó, dvaja profesionálni udavači.
Druhý skutok, z ktorého je pán Pčolinský, exriaditeľ SIS, obvinený, je tiež z nejakého brania úplatku a mal to povedať kajúcnik Kučerka. Áno, pán zástupca špeciálneho prokurátora má pravdu v tom, že vyjadrenia, obvinenie pána Kučerku bolo verifikované tromi ďalšími svedkami, ale ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil výpoveď spomínaného kajúcnika pána Kučerku. Tak potom kto klame?
Klameme my, ktorí tvrdíme, že mnohí ľudia sedia nevinne vo väzbe len na základe výpovede profesionálnych udavačov alebo klame policajný prezident pán Kovařík, alebo zástupca špeciálneho prokurátora pán Kysel? To sú jasné, nepriestrelné dôkazy, ktoré často uvádzame na našich tlačových besedách.
Budem pokračovať. Takisto spoluobvinenému Jánovi Kaľavskému, to je šéf operatívy NAKA, tiež prokurátor Generálnej prokuratúry pred pár dňami zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Sudkyňa Urbancová, podpredsedníčka Najvyššieho súdu, sudca Molnár a takýchto príkladov by sme uviesť mohli oveľa, oveľa viac.
Toto je to rozviazanie rúk, dámy a páni? A nie náhodou organizovaná skupina, ktorá vás rozviazanými rukami, obrazne povedané, zaškrtí? Organizovaná skupina udavačov, o ktorej som už hovoril?
Toto nie je boj koalície za spravodlivý štát. Ale náš opozičný boj za ochranu spravodlivosti. Lebo to, čo sa deje teraz, je obludná snaha za pomoci profesionálnych udavačov dostať za mreže kohokoľvek, kto je nepohodlný.
A všimli ste si, dámy a páni, že každý, kto urobí čo len krok, čo sa len priblíži k preverovaniu vyšetrovania citlivých káuz, skončí obvinený? Páni Pčolinský, Zurian, Szabó, Kaľavský. Minimálne sa nad tým treba zamyslieť.
A tu príde pani podpredsedníčka vlády, pani Remišová, a povie len tak kľudne, a neviem, kde ju to aj napadlo, že Slovenskú informačnú službu treba rozpustiť. Toto nikto príčetný nemôže povedať. Však tá Slovenská informačná služba si práveže plní úlohy. Veď ona prišla s tým, že čo sa tu deje. Ona jediná upozornila na to, aký obludný kruh tu máme. A pani podpredsedníčka povie, že treba ju rozpustiť. Čo si o nás pomyslia kompetentní ľudia v iných štátoch? Veď tí si musia ťukať na čelo, čo za ľudí máme v exekutíve, keď takéto niečo dokážu povedať.
Viete, pán bývalý minister financií Mikloš, za jeho éry bol rozvrátený daňový systém a daňová správa prišla o veľké milióny eur, a tu chce niekto rozvrátiť Slovenskú informačnú službu. No niečo nevídané.
Dámy a páni, pred časom som sa v televíznej diskusii spýtal zástupcu koalície, že či pán Heger by bol schopný sa pozrieť do očí rodine generála Lučanského, rodine advokáta Ribára alebo pána Zuriana, alebo aj rodine pána Pčolinského, ktorý sa v Slovenskej informačnej službe pokúšal postaviť k danej mašinérii a poukázať na nepravosti. Spýtal som sa to preto, lebo predseda vlády tesne predtým hovoril, aké svetlé zajtrajšky nás čakajú, a o tom, že ľudia na Slovensku majú jednoducho veriť v právo a spravodlivosť.
A keď sme pri pánovi Ribárovi, tak tento advokát Ribár bol 565 dní držaný nezákonne vo väzbe. A teraz chcem ukázať na tú, na to zlyhanie systému, pretože naozaj príklad Ribára je zlyhaním systému. Ja spomeniem Rogera Scrutona, anglického právnika a filozofa, ktorý, budem tak parafrázovať, hovoril o tom, že najväčší dôkaz viny je často obvinenie. On to, samozrejme, kritizoval, ale zoberme si, aké zlyhanie systému bolo pri pánovi advokátovi Ribárovi. Takže najskôr operatívec, potom vyšetrovateľ, potom prokurátor, potom súd prvej inštancie, potom Najvyšší súd, až Ústavný súd Slovenskej republiky musel prijať uznesenie, na základe ktorého bolo konštatované, že advokát Ribár bol držaný 565 dní vo väzbe nezákonne. Takže toto je v mojich očiach naozaj to zlyhanie systému.
Ja som za to, aby padlo, komu má padnúť. Toto podpisujem a určite aj naša strana. Ale aby sa spravodlivosť vynucovala gaunermi? Doslova práskačmi, ktorí si vďaka ponuke krivej výpovede následne užívajú slobodu?
Ja chcem z tohto miesta poďakovať generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi za jeho odvahu. Nie je to ľahké, a v tejto dobe dvojnásobne, postaviť sa na stranu spravodlivosti. Bez jeho statočnosti, tak to poviem, by dnes bývalý riaditeľ NAKA mal problém a možno by už sedel v kolúznej väzbe.
Dámy a páni, vy sa nám nečudujte, že konštatujeme, že právny štát je v ohrození. Veď sme toho svedkom. Ale ja verím, že spravodlivosť nezomiera a ten bumerang, ktorý ste vypustili pomocou falošných, zaplatených profesionálnych udavačov sa vám môže čoskoro vrátiť.
A, pán minister vnútra, naozaj nesiete minimálne politickú zodpovednosť za to, čo sa deje vo vašom rezorte. A vidím, že príčinou toho, čo sa deje, je častokrát aj alibizmus nadriadených. A preto si myslím, že by ste ďalej nemali zostať na pozícii ministra vnútra.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
