Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predložený Program stability Slovenska na roky 2020 až 2023 je po programovom vyhlásení vlády prvý rozsiahly a komplexný dokument, ktorý prezentuje rozpočtovú stratégiu. Je to dokument s množstvom grafov a tabuliek, ktorý Slovensko nepredkladá občanom, ale Rade Európskej únie a Európskej komisii. Na Európskej únii budeme v najbližších troch rokoch veľmi závislí, nakoľko masívna podpora na zachovanie pracovných miest, na stabilizáciu krajiny, ekonomiky v nej a aj na rozvoj príde práve z Európskej únie. Aj preto, a preto potrebuje darca finančných prostriedkov, podotýkam v miliardách eur ročne, vedieť, ako si predstavujeme hospodárenie v našom štáte.
Európska únia nechce od nás vyhlásenia, zámery a plány. Európska únia od nás požaduje pekne v tabuľkách zosumarizované, čo sme schopní vyprodukovať, koľko si sami na seba zarobíme, koľko z toho minieme a na čo to minieme a ak minieme peniaze naviac oproti tomu, čo sme schopní si zarobiť, teda koľko to bude. Európska únia má stanovené limity, ktoré nesmieme prekročiť. Tvrdé limity, aj keď dnes sú vďaka pandémii COVID-u uvoľnené. Slovensko v materiáli prezentuje, že verejné financie budeme mať pod kontrolou a naša pozícia bude udržateľná.
Rovnaký dokument bol prijímaný aj minulý rok a bol plný prianí, neváham si, neváham povedať, že snov. Vládnuca koalícia už neplánovala do budúcnosti žiadne deficity, len nuly, prebytky a veľkú pohodu. Opierala sa o silný rast ekonomiky, menovite hneď v prvom odstavci o novú automobilovú výrobu, o silný trh práce, vysoké a rastúce daňové príjmy. Čistý dlh bol na konci roku 2018 na 43 % HDP a program bol plný slov o ozdravení, konsolidácii a pohode. Okrem úrovne čistého dlhu na začiatku obdobia dnes už nič neplatí.
Vizitka stavu krajiny, o ktorý sa opiera dnes predložený materiál, nie je dobrá. Slovensko bude potrebovať veľa. Veľa peňazí budeme musieť rozumne použiť na sanovanie dezolátneho stavu sektorov, ktoré mali byť po ôsmich rokoch hojnosti, silných výberov daní, rastu výdavkov a míňania, ako keby sme peniaze tlačili, vo výbornom stave.
Krajina sa za posledných osem rokov výrazne zadlžila. Verejný dlh narástol o 10 mld. eur a na každého obyvateľa pripadá 9 mil. eur dlhu, ktorý raz bude potrebné, samozrejme, vrátiť. Prezentácia dlhu v percentách oproti HDP je skresľujúca hlavne v dobrých časoch. 50 miliárd dlhu je 50 % HDP v roku 2019, ale ak nám HDP klesne o 10 %, zrazu výška dlhu ako percento HDP výrazne stúpne, napriek tomu, že to bude tých istých 50 miliárd.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo na dosiahnutie výborného stavu v zdravotníctve s novými nemocnicami. Naopak, aj tie staré sú zadlžené a neplatia ani odvody.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na dosiahnutie výborného stavu železníc a ciest. Naopak, diaľnice sú nedostavané, železničné stanice ošarpané, trate častokrát v stave, že vlaky po nich môžu ísť len krokom, samotné lokomotívy aj vlaky zastarané.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na modernizáciu domovov dôchodcov a zariadení sociálnych služieb, ani na postavenie nových základných, stredných či vysokých škôl a internátov. Naopak, budovy chátrajú, teplá voda v školách je výnimkou, slušné, čisté a útulné prostredie pre našich seniorov je len snom.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na modernizáciu ozbrojených síl či vybavenia polície. Naopak, sme pred sanovaním havarijného stavu mnohých budov, techniky a základného vybavenia.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na vybudovanie modernej IT infraštruktúry, na jednoduché vybavovanie služieb pre občanov. Naopak, sme prebyrokratizovaná krajina, procesy sú náročné na manuálne spracovanie, občan sa nabehá po úradoch, v mnohých prípadoch po rozpadnutých budovách, poštách či iných inštitúciách.
Tých 10 miliárd nepocítili ani samosprávy, obce, mestá a župy, ktorým chýbajú prostriedky na boj so záťažami životného prostredia, so skládkami, s cestami v dezolátnom stave, nedostatkom miest v škôlkach, ktoré nie sú postavené, s personálom, ktorý nie je kvalitne zaplatený.
Krajina mala osem programov stability. Programov plných snov, úspechov, konsolidácií a miliárd. Minuli sa. Je po nich, zostal dlh a treba ho splácať. A prišiel vírus. Napadol našu ekonomiku, ide nám zobrať pracovné miesta, ľuďom príjem, rodinám peniaze na splátky spotrebných úverov. Všetkým pribudnú vrásky. Na stole máme program stability, ktorý používa slová ekonomické dopady, pokles, riziká, zvýšenie dlhu, deficit, nízke dane. Ale používa aj slová stabilizácia, podpora, opatrenia, investície, udržateľnosť, disciplína a obnova.
Dovoľte mi komentár k základným, zásadným číslam. Nevieme presne ani, čo bude o mesiac, preto sa sústredím na rok 2020 a roky 2021 až ´23 ponechám len s jedným komentárom.
Program stability predpokladá stabilizáciu dlhu Slovenska na úrovni 62 % HDP s čistým dlhom, ktorý je po zarátaní disponibilných finančných prostriedkov len 57 % HDP. Nominálne môže ísť o nárast až o 12 mld. eur. Už dnes, ku koncu mája 2020, je deficit vlády na úrovni 3 mld. eur. A to sme len na začiatku boja s krízou. Naša vláda preberala štátnu kasu 20. marca s deficitom 2 mld. eur. Najdôležitejšie je vysvetliť, čo nás tento rok dovezie do cieľa s hodnotou takmer 8 mld. deficitu. Tento dôležitý prehľad je na strane 15 predmetného materiálu.
Pôvodný absolútne nereálny odhad deficitu pol miliardy eur narastie o 3 mld. v dôsledku nižších príjmov rozpočtu. Okrem odkladu a odpustenia pár miliónov na daniach nič nebudeme robiť, ale prídeme o 3 mld. eur. Je to kombinácia nižších daní od obyvateľov, ich nižších príjmov, od SZČO z ich daní, od firiem a nakoniec aj od menšej DPH vďaka utlmenej spotrebe. Finančná pomoc rozpočtu na podporu zachovania pracovných miest a sanáciu ekonomiky bude stáť asi 1,5 mld. Z vlastných zdrojov teda žiadna veľmi masívna pomoc, len 1,5 mld. A to už sme na deficite 5 mld. eur.
Ďalšie dve-tri miliardy sú konečne, je konečne správne spočítaný vplyv už predpokladaných výdavkov štátu vrátane 13. dôchodkov, podhodnotenia výdavkov na ministerstvách a zreálnenia príjmov samospráv, Sociálnej poisťovne, envirofondu, nižšie príjmy z e-kasy a pár drobných iných položiek. Aj bez COVID-u by sme boli namiesto na pol miliarde deficitu na troch-štyroch miliardách, dostaneme sa ale na osem. Opakujem, že pri preberaní vlády po osemdesiatich dňoch roka sme už boli na mínus dvoch miliardách, teda 2 mld. deficitu.
Financovanie nárastu dlhu je založené na troch parametroch, ktoré Slovensko má nie vďaka, ale napriek trom vládam strany SMER. Po prvé, Slovensko je v eurozóne so stabilnou menou, nízkymi úrokovými mierami a s kreditom veľmi podobným Nemecku, Holandsku, Rakúsku. Euro je garantom prístupu na finančné trhy a posledné emisie dlhopisov v apríli tohto roku nám ukázali, aký je náklad na dlh. Aj pri dlhých pôžičkách ide o približne 0,5 % ročne. Je potrebné povedať, že dnes sú zadlžené všetky krajiny, aj eurozóny, a všetky budú do tej svojej pomyselnej špajze nakupovať služby a tovary aj na sekeru, na dlh.
Po druhé. Slovensko má síce infraštruktúru v nelichotivom stave a nová vláda neprevzala modernú krajinu, ale výška dlhu voči schopnosti produkovať hodnotu voči hrubému domácemu produktu je nižšia ako v prípade Grécka alebo Talianska. Dokonca aj nižšia ako v prípade Nemecka. Máme v rukách veľmi dobrú kreditku a program stability hovorí o tom, že veci máme vo vlastných rukách, máme plán, koľko a kde minúť a limity na tej kreditke neprekročíme.
A po tretie, Slovensko je síce výrazne závislé v tvorbe hrubého domáceho produktu na priemyselnej výrobe, máme 26 % oproti priemeru Európy 20 %, ale našťastie sme závislí a napojení na ekonomiky silných krajín, ako je Nemecko, Rakúsko, Česko. Zotavenie sa týchto krajín bude mať zásadne pozitívny vplyv aj na našu ekonomiku, a preto ich úspech bude aj naším úspechom. Platí však, samozrejme, aj to, že pokles u nich sa nutne prejaví poklesom aj u nás.
Parametre zamestnanosti, priemernej mzdy, inflácie a spotreby sú v programe stability modelované v niekoľkých scenároch. Je pravda, že napriek nízkemu priamemu zásahu pandémiou sú posledné čísla rastu nezamestnanosti, poklesu HDP, deficitu verejných financií a spotreby dramatické a už teraz, v tomto momente horšie ako v základnom scenári. Na to, aby sme sa vyhli horšiemu scenáru s dlhšou karanténou, je potrebné okamžite pochopiť, že zmienené fundamentálne dáta majú negatívny trend vývoja, že dosahujú alarmujúce hodnoty a dlhšie a rozsiahlejšie, a preto pretrvávajúca karanténa tieto parametre ešte zhorší. To sa týka všetkých oblastí života krajiny, ale špeciálne sektora služieb. Ak nechceme byť závislí v počte zmien v štyroch automobilkách, tak sa musí otvoriť a výrazne povzbudiť sektor služieb, hlavne vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna oblasť, voľnočasové, športové a kultúrne aktivity. Takisto sektor dopravy a distribúcie, ale aj umenia, rekreácie a zábavy. To sú sektory, ktoré sú už veľa týždňov silno utlmené, ale k tvorbe HDP prispievajú zásadným spôsobom. Poľnohospodárstvo a stavebníctvo nie sú na Slovensku tak zásadne krízou postihnuté, ale tiež je potrebné ich podporiť.
Základný scenár ráta s použitím verejných prostriedkov v sume 1,5 mld. eur na opatrenia podpory záchrany pracovných miest a podporu likvidity v ekonomike. Zatiaľ je použitých pár desiatok miliónov eur z našich rozpočtových zdrojov, pretože program prvej pomoci je totiž spolu, z 85 % spolufinancovaný z prostriedkov EÚ. Čerpanie sa síce rozbieha, ale stále je nedostatočné. Tu si musíme dnes sypať popol na hlavu a je jednoznačne potrebné pomoc razantne zvýšiť a zrýchliť. Po predložení programu stability Rade EÚ budeme totiž veľmi skoro skladať účty. A určite chceme dostať dobrú známku s komentárom, že Slovensko je úspešný príbeh v boji s dopadmi krízy.
Slovensko potrebuje zachovať každé jedno pracovné miesto, zachrániť každú jednu existujúcu životaschopnú prevádzku a firmu a potrebujeme plne obnoviť ekonomický život. Potrebujeme riadiť verejné financie a ich použitie tak, aby z každého eura mal osoh každý občan našej krajiny. Pracujúci ľudia, ale aj tí, ktorí sú odkázaní na pomoc, pretože ide o spojené nádoby.
Naše pôžičky majú strop, limit a Európska únia a eurozóna má jasné pravidlá správania sa. Predkladaný materiál je o schopnosti Slovenska ich dodržať, a preto vás prosím o jeho podporu. Zároveň by som chcel tiež poďakovať Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Inštitútu finančnej politiky za kvalitne spracovaný materiál.
Ďakujem za pozornosť.