Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať pánovi ministrovi za predloženie novely Zákonníka práce. Prináša veľa pozitívnych zmien. Dovolím si však v mojom vystúpení venovať sa iba zmenám v zabezpečení stravovania zamestnancov.
Zamestnanci dostanú možnosť výberu. Odstráni sa zbytočná regulácia a štátom garantovaný biznis. Zníži sa byrokracia na strane zamestnávateľov aj na strane gastro prevádzok. Uľahčí sa situácia samotnému zamestnancovi. Do slovenského podnikateľského prostredia takto zavanie ďalší vánok slobody.
Zopakujme si pár základných faktov. Myslím, že odkedy Feničania vymysleli peniaze, tak platí, že sa za ne najeme vždy a všade. Zároveň odvtedy nikto nevymyslel žiadny lepší spôsob, ako za poskytnutú službu, či tovar ako teda za poskytnutú službu a tovar zaplatiť peniazmi, či už teda hotovostne, alebo v dnešnej dobe bezhotovostne. Všetky ostatné systémy, nech sa teda tvária akokoľvek, sú v súčasnosti, sú v skutočnosti len komplikáciou. V podstate slúžia na to, aby do reťazca zamestnávateľ, zamestnanec, gastro prevádzka vstúpil niekto ďalší. No a tu platí ďalšie také základné pravidlo, že základným znakom podnikania je tvorba zisku. Čo je, samozrejme, úplne v poriadku. Sme trhová ekonomika. Podnikanie plne podporujeme a chceme vytvárať, čo najlepšie podnikateľské prostredie.
Riešime teda však jedinú vec a to je, že pri stravovaní zamestnancov nie je žiadny dôvod, aby štát garantoval pár firmám ich vysoko ziskový biznis. Práve zdobrovoľnenie gastrolístkov prináša najslobodnejšiu situáciu pre všetkých a takto vytvára priaznivé trhové prostredie, ako už bolo v tejto rozprave už viackrát povedané. Prinášame zdobrovoľnenie. To znamená, že ak sa ľudia dobrovoľne rozhodnú pre gastrolístky, ich emitenti sa nemajú čoho báť. Bez problémov sa udržia na trhu, veď teda podľa ich slov poskytujú kvalitnú a žiadanú službu. Ich intenzívny a dovolím si povedať, že miestami neférový aj v podstate drahý boj za zachovanie svojej exkluzivity však hovorí niečo iné.
Tiež tu už bolo spomínané, ale chcem sa chvíľku pobaviť o tej sume vlastne sprostredkovaného stravného, takže celkový ročný obrat sprostredkovaného stravného je okolo 800 mil. euro ročne. Poďme chvíľku počítať, emitenti, tí si účtujú zákonom stanovenú províziu maximálne 3 % na strane zamestnávateľa, províziu pri spätnom výkupe od jedální a reštaurácií zákon neurčuje, teda jej maximálnu výšku. Skúsenosti z trhu hovoria, že sa teda pohybuje približne na úrovni 5-5,5 %, a týmto výpočtom sa dopracujeme k celkovej sume obratu týchto gastrofiriem alebo emitentov gastráčov, okolo 68 mil. euro.
Ďalšou drobnou v - úvodzovkách - zradou je, že emitenti, emitenti si províziu pri spätnom výkupe počítajú zo sumy s DPH a navyše ešte ten spätný predaj alebo spätný odkup straveniek dokážu zaťažiť aj ďalšími poplatkami, či už za spracovanie, za odoslanie alebo za expresné preplatenie. Možno je zaujímavosť tá, že to málokto vie, že keď zaplatím za ten obed gastrokartou, to nie je, že tie peniaze pípnu na účet tej gastroprevádzke hneď. Tie pípnu na účet tej gastrofirme a tá slávnostne po 14 dňoch ponížené o províziu konečne pošle peniaze tej reštaurácii, takže toto si tiež treba uvedomiť. To nie je dobré.
No všetci vieme, že jesť musíme. Robíme si raňajky, robíme desiate pre deti, na obed chodíme do reštaurácií, jedálne, alebo teda si zobereme obed z domu a jeme skutočne všetci, nielen ten 1 mil. občanov, ktorí dostávajú papierové alebo, alebo elektronické gastrolístky. Skutočne sa stravujú všetci ostatní občania Slovenska, lebo proste jesť musíme. Predstava, že práve tí s gastráčmi sa stravujú zdravšie je nereálna a ničím nepodložená. To si fakt treba uvedomiť. Naše stravovacie návyky gastrolístok neovplyvňuje, navyše aj samotný emitenti gastrolístkov priznávajú, že približne polovica gastrolístkov je použitá na nákup potravín, to znamená, neslúži priamo na stravovanie, nemá ten zamestnanec teda teplé jedlo.
Čo však, čo však gastrolístok zbytočne ovplyvňuje, je naša peňaženka. Takisto si treba uvedomiť, ako to funguje. Zamestnávateľ uhrádza minimálne zákonných 55 % zo zákonnej sumy stravného, dobrovoľne, samozrejme, môže aj viac, zvyšok na gastrolístok si aj tak dopláca sám zamestnanec. Čiže keď pozeráte na ten, ja neviem, 4,80 gastráč, časť z neho si aj tak kúpili za peniaze z vašej výplaty. No aj to je absurdnosť, alebo možno chytrosť - v úvodzovkách - dnešného systému.
No pozrime sa na zamestnávateľov, aké povinnosti majú zamestnávatelia. Teda za určitých poplatok, ako som už spomínal, musia byť zazmluvnení aspoň s jednou zo spoločností poskytujúcich gastrolístky plus kompletná teda administratíva okolo toho. Gastrá..., gastrolístkami, či už zasa proste v papierovej, alebo elektronickej podobe, sa nedá platiť všade, a teda zároveň aj teda jedálne, reštaurácie či potraviny musia mať uzatvorené zmluvy tentokrát už nie s jedným, ale teda s viacerými emitentami, aby im dokázali teda spätne vykúpiť gastrolístky, ktoré, ktoré teda tam v reštaurácii zamestnanci nechali, samozrejme, za tú províziu. Čiže gastrolístok takto svojim emitentom zarába na oboch stranách reťazca.
No a navyše, ak sa bavíme o teda papierových gastráčoch, tak či tak si za obed musíme zaplatiť sami, povedzme za minimálnu hodnotu stravného lístka, ktorá je teraz 3,80 eura, si teda hlavné jedlo s polievkou už kúpime málokde alebo možno nekúpime nikde. No ak si však chceme, naopak, kúpiť desiatu, tá sa platí, to už to bolo spomínané, z gastráča sa nevydáva, takže proste musí si tam človek zase ešte niečo navyše kúpiť.
No ako som už spomínal, študenti, dôchodcovia či živnostníci, všetci chodia do reštaurácií, chodia nakupovať potraviny, žijú, stravujú sa aj bez týchto papierikov, lebo im ich nikto nedáva.
Platba gastrolístkom ani nezvyšuje exkluzivitu či väčšiu, väčšiu návštevnosť ani samotným reštauráciám. Jednoducho platia, platia províziu, a keď sa ich v podstate skutočne spýtate, tak sú najradšej, ak im zaplatíte v hotovosti. Zasa si, zase len predstavme, že O. K., papierová verzia musia mať zmluvu povedzme so všetkými tromi spoločnosťami, tie gastráče majú rôzne hodnoty, to znamená väčšie reštaurácie zamestnávajú normálne človeka, ktorý celé triedi, upratuje, posiela, účtuje. Toto všetko im odpadne, ak, ak proste budú zamestnanci používať viac peniaze. Alebo vôbec teda ich zákazníci. Nehovorím, že teda firmy poskytujúce gastrolístky a dnes už aj iné benefity nemajú svoje miesto na trhu. Úlohou nás politikov však je vytvárať čo najkvalitnejšie a najslobodnejšie podnikateľské prostredie. Rôzne formy takto štátom garantovaných biznisov sú v príkrom rozpore so slobodou podnikania.
Ešte poslednú poznámku na záver si dovolím. Väčšina zamestnávateľov svojim zamestnancom neposkytuje topánky alebo oblečenie, ale myslím, že všetci vieme na 100 % potvrdiť, že ľudia nechodia do práce bosí alebo nahí. Čiže za zarobené peniaze si vieme kúpiť oblečenie, vieme si kúpiť topánky a garantujem, že za finančnú náhradu stravného sa všetci dokážeme najesť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
