Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beluský, veľmi pekne ďakujem za opozičné, ale veľmi korektné vystúpenie k rozpočtu. Presne takto by to malo byť. Mali by sme tu viesť tvrdú, ale teda odbornú debatu o tom, čo preberáme. Veľmi oceňujem, že ste dokázali teda aj pochváliť to, čo sa vám zdá v rozpočte dobré. Áno, samozrejme, je sväté právo opozičného politika povedať, toto by som robil inak, páčia sa mi aj návrhy, teda že, aj že ako by ste to robili, toto všetko kvitujem.
Možno v tom kontexte ešte jednu vec, že už teda keď sa takto, takto bavíme, tak potom na upresnenie: No, platy ústavných činiteľov klesnú. Nieže sa zamrazia, klesnú. Máme roky platný zákon, ktorý v určitých parametroch deficitu zabezpečí to, že nám klesnú, všetkým ústavným činiteľom, platy pre budúci rok. A ešte aj tu bolo spomenuté, že tam je na základe, samozrejme, priemernej mzdy, ani ten rast nie je. Čiže sú dva parametre, ktoré zabezpečia, že aj ústavní činitelia budú mať v budúcom roku nižšie mzdy. To len na upresnenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, dámy, páni, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 (tlač 307). Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 306 z 19. októbra 2020 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady podali gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie.
Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2021, je to tlač 317.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že:
A. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo desať výborov.
B. Platné uznesenie nebolo prijaté vo Výbore NR SR pre zdravotníctvo, nakoľko nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
C. Platné uznesenie neprijali dva výbory, zahraničný výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, nakoľko tieto výbory o uznesení nehlasovali, pretože neboli uznášaniaschopné.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písm. a) a písm. b) spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov. Spoločná správa obsahuje aj nasledovné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Celkovo desať výborov odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2021. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Po druhé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky žiada ministerstvo financií preveriť možnosť navýšenia prostriedkov rozpočtu kapitoly Kancelárie prezidentky Slovenskej republiky. Gestorský výbor neodporúča tento výbor, tento bod schváliť.
Dovoľte mi teda konštatovať, že výbor pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade o týchto bodoch hlasovať nasledovne: samostatne k bodu 1 z časti IV spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť a samostatne k bodu 2 z časti IV spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetný návrh neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča prípadne schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 139 dňa 1. decembra tohto roku.
Výbor určil poslancov Mariána Viskupiča, Juraja Gyimesiho, Petra Kremského, Milana Kuriaka, Annu Miernu, Erika Ňarjaša, Jozefa Hlinku a Tomáša Lehotského za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021.
Výbor taktiež poveril spoločného spravodajcu, mňa, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán Fico, v podstate čistíme zákon od rôznych takých tých kudrliniek alebo proste volebnej korupcie, alebo ako by som to nazval. Všimnite si, to sú všetko, čo tu spomíname, také rôzne antisystémové, alebo teda nesystémové veci, ktoré ste tam pridávali v rôznych obdobiach, teda špeciálne vždy pred voľbami.
Ale poďme tak nejak že presnejšie. Áno, áno, ten mikrodaňovník necelých 50-tisíc, ale je tam ešte zmena, že doteraz bolo, že 100-tisíc príjmu, teraz to je 50-tisíc zdaniteľného príjmu. Takže ten rozdiel reálne nie je až taký. To treba, už keď sa vyjadrujeme, hovorme teda celú pravdu. Nie je to 100-tisíc ku 50-tisíc, jedna vec.
No, čo sa týka tých ubytovní, aj ja si myslím, že štyridsať rokov odpisovania nehnuteľnosti je veľa. S tým musíme niečo urobiť. Ale mať tam tuším šesť rokov, či koľko bolo, to je tiež druhý extrém. Viete, na každú výhodu, ktorú niekomu dáte, sa tí ostatní vždycky skladajú. To je ten problém. A tú hodnotu najprv treba vždy vyrobiť, až potom sa dá rozdeľovať. A ten dôraz má byť na vytváraní hodnoty.
No, ešte, ešte, okej, tak už tretíkrát poďme ešte ten kúpeľný, kúpeľný príspevok. Teda 50 euro daňový základ, z toho 9 euro teda nejaká, nejaký, nejaká úspora. No to je celých 75 centov mesačne. Tak ako to bolo v podstate tam dané zasa. Ľudia, ktorí si to nevedia prepočítať, tak to strašne dobre znelo, podporujeme kúpeľníctvo. Ľudia si môžu, keď pôjdu do kúpeľov, tak si teda odpíšu niečo z daní. No, 75 centov mesačne. Tak to podľa mňa teda ozaj nie je veľa peňazí.
A, no, ďakujem pekne, už asi nestihnem ďalšie.

Ďakujeme pekne.
Pán poslanec Kamenický, no tak ja, ja neviem, že chvíľami nás teda haníte za strašne vysoký deficit rozpočtu, potom chvíľami zas, že teda sme veľa neminuli, tak je to také, že asi čo sa kedy hodí, neviem. Ale len jedna vec z toho môže byť, buď bude vysoký deficit, alebo teda sú peniaze neminuté. Oboje naraz nejde.
Daňový bonus. Áno, jasné, môže si ho uplatniť iba pracujúci človek, ale zároveň aj ja som v rozprave spomínal, pre deti rodičov nepracujúcich, z nízkopríjmových skupín, z marginalizovaných skupín majú stále nárok na obed zadarmo. Ten im nikto nezobral a tam je to zmysluplné, aby ten obed zadarmo mali, pretože majú problém si ho dovoliť.
No, kúpeľníctvo. Ja sa k tomu ešte raz vrátim. Fakt si myslíme, že ak si jeden daňovník v jednom roku na základe kopy papierov teda z kúpeľov môže zvýšiť svoje proste daňové náklady o 50 euro, z čoho teda bude mať asi 9,5 eura reálnu úsporu a že to je správne a tak to má byť? No tak to je asi potom ale, ako máme rôzne pohľady, no. Veci by mali byť jednoduché a zmysluplné.
Gastrolístky, už tu bolo povedané. Ja len spomeniem, pevne verím a som presvedčený, že ľudia vedia jesť aj bez gastráčov a so slobodou je, samozrejme, aj, aj prítomná aj zodpovednosť. Takže dajme ľuďom pekne priestor, aby si vedeli so svojimi financiami sami, sami rozhodovať o nich.
No a výber DPH, ja by som sa rýchlo ešte k tomuto dostal. No, paradoxne aj pri dosť výraznom poklese ekonomiky je v podstate výber DPH oveľa lepší ako minulý rok. A možno to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Začnem, pán kolega Fico, treba pozerať, čo sa týka, čo sa týka rekreačných poukazov, tam práve že žiadna zmena nenastane, takže nelikvidujeme ani turistický ruch. Ako som aj povedal v rozprave, že nepovažujeme to síce za systémové riešenie, ale v danej situácii je dobré, aby zostal aktuálne navrhovaný stav, to znamená, áno, v spoločnej správe ten návrh bol a teraz vlastne týmto pozmeňovákom ho teda vlastne odtiaľ dávame preč, takže tuto sa nič nemení.
A takisto – ešte stihnem asi reagovať na, na daňový bonus – to je robené spolu s obedmi zadarmo a celé, celé vlastne teda zrušenie obedov, plošné zrušenie obedov zadarmo a zvýšenie daňového bonusu je rozpočtovo neutrálne.
Ak sa ideme baviť o 50 eurách zvýšenia daňového základu pri kúpeľníckom poukaze, čo v horizonte roka a jedného daňovníka znamenalo asi 9,50 zvýšenia jeho príjmov, tak si myslím, pán kolega, že tie papiere a, a tá účtovníčka a vôbec toto celé, nezmyselnosť systému, a to jeho pokrivenie, ktoré sa robilo na konci minulého volebného obdobia, je ďaleko viac presahujúce a, a kaziace systém než to, že to teraz rušíme.
Takže toľko, toľko ku tým kúpeľným poukazom a, a to je asi všetko.
Ďakujem pekne.

Tak ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, ako som avizoval v mojom predchádzajúcom vystúpení, dôležitým balíkom zmien v aktuálne prerokovávanom zákone o dani z príjmu je aj legislatívna úprava uplatňovania pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, tzv. CFC pravidlá, aj na fyzické osoby. Zámerom je zamedziť odkláňaniu príjmov do zahraničia do štátov s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením.
Tu je však veľmi dôležité precízne rozlišovať, je nespochybniteľné, že existujú subjekty, ktoré hľadajú možnosti odkláňania príjmov dosiahnutých na území Slovenskej republiky cez spoločnosti založené v štátoch s nízkym daňovým zaťažením, avšak sú aj podnikateľské subjekty, ktoré zakladajú zahraničné spoločnosti, aby expandovali na ďalšie trhy, aby rozvíjali svoju podnikateľskú činnosť aj mimo Slovenskej republiky, hľadali investičné príležitosti, častokrát aj spolu so zahraničnými partnermi.
Predkladaný pozmeňujúci návrh k návrhu zákona má za cieľ zosúladiť text zákona tak, aby bol v súlade s cieľmi, ktoré deklarujeme aj v dôvodovej správe, teda zámerom týchto pravidiel nie je zamedziť voľnému pohybu kapitálu ani brániť slobode usadiť sa a podnikať v zahraničí, ale zabezpečiť, aby bol na územie Slovenskej republiky vyplatený podiel na zisku (dividenda) zo zahraničnej spoločnosti alebo subjektu, ktorých príjmy neboli zdanené aspoň minimálnou úrovňou efektívnej sadzby dane, alebo teda sídlia v nespolupracujúcich štátoch.
Teraz si dovolím pár vysvetľujúcich slov k jednotlivým bodom pozmeňovacieho návrhu, ktorý v závere prečítam.
Tak po prvé. Vzhľadom na to, že ide o špecifický prístup k zdaňovaniu príjmov fyzických osôb v podobe priraditeľného príjmu z kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, navrhuje sa účinnosť tohto opatrenia až od 1. januára 2022. Opatrenie sa prijíma s ročnou legisvakačnou lehotou odporúčanou aj v medzinárodnom kontexte, čím sa daňovníkom zabezpečí dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s pripravenou legislatívnou úpravou. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti pre fyzické osoby sa uplatnia prvýkrát od 1. januára 2022 na priraditeľný príjem fyzickej osoby z výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vykázaného za zdaňovacie obdobie končiace počas roka 2022.
2. Zamedzujeme“... (Poslanec Lehotský doniesol rečníkovi fľašu s minerálkou.) Ďakujem. „Zamedzujeme viacnásobnému zdaneniu toho istého príjmu u daňovníka, fyzickej osoby pri viacúrovňovej vlastníckej štruktúre. Ak preukáže, že príjem zahraničnej spoločnosti spĺňajúcej podmienky definície kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, napríklad pri nepriamom a nepriamo odvodenom podiele zahrnú do svojho osobitného základu dane a daň zaplatil.
3. Mení sa sadzba dane zo 7 % na 25 %, ktorou sa budú zdaňovať priraditeľné príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov skontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 51h zákona o dani z príjmov.
Štvrtá oblasť. Navrhovanou úpravou sa v § 51h ods. 3 písm. b) ustanovuje prednosť pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti uplatňované na právnické osoby pred pravidlami pre kontrolované zahraničné spoločnosti uplatňované na fyzické osoby. Ak slovenská fyzická osoba je závislou osobou vo vzťahu k slovenskej právnickej osobe, pričom obe vlastnia podiel na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá spĺňa definíciu pre fyzickú osobu aj pre právnickú osobu, uplatnia sa iba pravidlá podľa § 17h zákona, teda CFC pravidlá pre fyzické osoby sa neuplatnia.
Ďalej týmto navrhovaním alebo predkladaním pozmeňovacích návrhov sa upravuje v § 51h ods. 3 písm. c) zdaňovanie priraditeľných príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, sa teda neuplatní, ak fyzická osoba preukáže, že kontrolovaná zahraničná spoločnosť dosahuje príjmy reálne vykonávanou činnosťou, ktorú vie aj preukázať, napríklad zamestnancami, priestormi a podobne, bez ohľadu na to, v ktorom štáte je kontrolovaná zahraničná spoločnosť daňovníkom. Táto výnimka sa však nevzťahuje na kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ktorá je daňovníkom nespolupracujú-ceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona. Pri posudzovaní skutočne vykonávanej činnosti sa budú zohľadňovať iba rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, prípadne iné medzinárodné štandardy.
Záverom si dovolím jedno porovnanie. Všetky spomínané úpravy majú za cieľ, aby sme pri vylievaní vody z vaničky nevyliali aj dieťa.
Teraz prečítam úplné znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Tomáša Lehotského, Milana Kuriaka a Jozefa Hlinku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 199.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Po prvé. K čl. I, doterajší bod 7. Doterajší bod 7 znie: 7. V § 3 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) suma príjmu priraditeľná daňovníkovi podľa § 2 písm. d) prvého bodu z“ prvého kladného...
„1. kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zníženého o daň z príjmov právnickej osoby, preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere, v akom by mu pri priamej účasti prináležal podiel na zisku, (dividenda), ak by mu bol vyplatený, alebo iný príjem (výnos) v dôsledku skutočne vykonávanej kontroly nad kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou. Ak nemá nárok na podiel na zisku (dividendu) a pri výplate skutočného podielu na zisku (dividendy) by sa na tento príjem pri zamedzení dvojitého zdanenia neuplatnila metóda vyňatia príjmu, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku (dividenda) prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h u daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu, a to v rozsahu, v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom alebo v ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období, alebo
2. kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zníženého o daň z príjmov právnickej osoby preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere jeho nepriamej účasti na základnom imaní podľa § 51h ods. 2 písm. a) na tejto spoločnosti alebo v pomere skutočne vykonávanej kontroly, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť nemá základné imanie, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku (dividenda) prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h u daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu, a to v rozsahu, v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázanom v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom alebo v ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období.“
2. K čl. I, nový bod. Za doterajší bod 16 sa vkladá nový bod 17, ktorý znie: 17. V § 15 sa písmeno a) dopĺňa 7. bodom, ktorý znie:
„7. 25 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51h ods. 4.“
Doterajšie body 17 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nový bod 17 nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
3. K čl. I, doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 v § 51h ods. 3 písmená b) a c) znejú:
„b) kontrolovaná zahraničná spoločnosť podľa odseku 2 je zároveň u daňovníka podľa § 2 písm. d) 2. bodu alebo daňovníka podľa § 2 písm. e) 3. bodu, ktorý je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) 1. bodu, kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 17h,
c) kontrolovaná zahraničná spoločnosť nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu a daňovník podľa § 2 písm. d) 1. bodu preukáže, že sumu príjmov priraditeľných podľa § 3 ods. 1 písm. h) dosiahla kontrolovaná zahraničná spoločnosť skutočne vykonávanou ekonomickou činnosťou, na ktorú má v danom štáte personálne vybavenie, priestorové vybavenie, hmotný majetok a nehmotný majetok.“
4. K čl. I, doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 sa v § 51i ods. 1 a 2 za slovo „podiele“ vkladajú slová „podľa § 2 písm. o) 1. bodu“.
5. K čl. I, doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 v § 51i sa vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 4 sa primerane prečísluje.
6. K čl. I, doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa v § 52zzi vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 5 sa primerane prečíslujú.
7. K čl. I, doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa doterajší § 52zzj dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. h), § 15 písm. a) 6. bodu a 7. bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát použijú na sumu príjmu priraditeľného daňovníkovi z výsledku hospodárenia kontrolova-nej zahraničnej spoločnosti vykázaného za zdaňovacie obdobie končiace počas roka 2022.“
8. K čl. I, zmena účinnosti bodov. V čl. I doterajšie body 7, 16, 42 a § 51h a § 51i v bode 51 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam body 3, 11, 27 a 29 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, budem možno trošku dlhší ako pán minister.
Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa implementuje čl. 9a smernice Rady EÚ z roku 2017/952 z 29. mája 2017. Takisto sa mení smernica z roku 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami. To je teda jedna časť vlastne, ktorá, ktorá, ktorú meníme teda v aktuálnej novelizácii.
Okrem toho sa rozširujú benefity poskytované Finančnou správou daňovníkom, a to o oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň s cieľom zjednodušiť podnikanie na Slovensku. Takže dobrá správa.
Predkladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe takisto upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.
Ďalej návrh zákona obsahuje aj legislatívnu úpravu uplatňovania pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, tzv. CFC pravidlá, aj na fyzické osoby, ktorých zámerom je obmedziť odkláňanie príjmov do zahraničia s nízkym, do krajín s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením. Tejto časti sa budem venovať bližšie v ďalšom vystúpení.
Teraz sa však chcem bližšie venovať odôvodneniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý upravuje daňový bonus na dieťa, plus teda rekreačné a športové poukazy a ešte nejaké detaily, ktorého znenie teda prednesiem na záver vystúpenia.
Úprava daňového bonusu na dieťa je v synergii so zrušením obedov zadarmo v súlade s programovým vyhlásením vlády, vyrovnávame ďalšie pokrivenia zákonov z minulosti. Totižto nič nie je drahšie ako benefit poskytnutý zadarmo. Myslím si, že samosprávy by vedeli dosť rozprávať o tom, koľko skutočne stoja obedy zadarmo.
Pracujúcim rodičom tento návrh dáva viac slobody. S vyšším daňovým bonusom môžu svojim deťom, môžu svojim deťom zaplatiť potreby, ktoré skutočne potrebujú. Ak potrebujú obed, tak si ho za daňový bonus kúpia. Ale ak najlepší obed na svete varí babička, tak za daňový bonus jej môžeme kúpiť suroviny na ten obed. Alebo ak má napríklad babička aj najlepšie suroviny na svete z vlastnej záhradky, môže rodič svojmu dieťaťu za daňový bonus kúpiť inú potrebnú vec.
Zároveň hneď poviem, že deti rodičov v núdzi, deti rodičov z marginalizovaných skupín či deti nezamestnaných rodičov majú stále nárok na obed zadarmo.
Poďme teda presnejšie k daňovému bonusu, ktorý teda sa uplatňuje na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, je viazaný na dosiahnutie zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo zdaniteľných príjmov z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, čo teda v roku 2020 je vo výške 3 480 eur.
No, týmto pozmeňovacím návrhom upravujeme vlastne zmeny, ktoré boli v spoločnej správe, a teda upravujeme ich a poviem to, nech to je úplne presné, do, do nasledujúceho stavu.
Deti od 0 do 6 rokov budú mať teda dvojnásobok daňového bonusu. A teraz rozši... To je, to je vlastne bezo zmeny. A teraz rozširujem daňový bonus pre deti od 6 do 15 rokov a tam sú dve pásma: od 1. 1. 2017, pardon, od 1. 7. 2021 na 1,7-násobok, to bude platiť do konca roka, a od 1. 1. 2022 to bude 1,8-násobok základného daňového bonusu. A potom oproti teda spoločnej správe ponechávame vek od 15 do 25 rokov, kde bude teda základná výška daňového bonusu. Toľko.
Ešte, ešte poviem, ako teda vzniká vlastne tá suma daňového bonusu. Je to naviazané na, na životné minimum a jeho rast vlastne, samozrejme, vplýva aj, aj na rast daňového bonusu. Úplne teda pre presnosť, v roku 2019 to bolo 22,17, v roku 2020 je to 22,72 euro a už je teda známe aj číslo pre rok 2021, je to 23 euro 22 centov.
Rozprávam to preto, lebo v dôvodovej správe k pozmeňovaciemu návrhu nie sú uvedené úplne presné čísla, resp. bola tam, bol tam robený príklad na základe čísel z roku 2019.
Poďme teda k rekreačným a športovým poukazom. Sú takisto nesystémovým prvkom, avšak máme za to, že v aktuálnej, teda v koronakríze dáva zmysel ich zachovať a aj takto podporiť ťažko skúšaný turistický priemysel. Takže úprava teda, ktorá je v predloženom alebo bude v predloženom pozmeňovacom návrhu, ponecháva súčasný stav, to znamená ich oslobodenie od daňových a odvodových povinností.
V pozmeňovacom návrhu sa ešte spomína ďalšia vec, ďalšie akoby narovnanie takých tých pokrivení z minulosti. Ruší sa príspevok na kúpeľnú starostlivosť, kde si mohol daňovník raz ročne uplatniť vlastne zvýšenie daňového základu o 50 euro, z čoho vyplývalo asi 9 euro aj nejaké centy, reálna, teda reálna úspora. Takže toto, si myslíme, že je lepšie, keď nebude tá administratíva celá okolo toho, určite prevyšuje benefity toho, tohto stavu.
Takže v tomto momente by som si teda dovolil prečítať plné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Tomáša Lehotského, Milana Kuriaka a Jozefa Hlinku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 199.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Bod 1. K čl. I, nové body. Za doterajší bod 8 sa vkladá nový bod 9, ktorý znie: Bod 9. V § 5 ods. 7 sa vypúšťajú písmená n) a o).
Doterajšie písmená p) a r) sa označujú ako písmená n) a o).
Poznámky pod čiarou k odkazom 24d) až 24g) sa vypúšťajú.
Doterajšie body 9 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nový bod 9 nadobúdajú (nadobúda, pozn. red.) účinnosť 1. januára 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
Bod 2. K čl. I, nové body. Za doterajší bod 11 sa vkladajú nové body 12 až 14, ktoré znejú:
12. V § 11 ods. 1 a 13 v prvej vete sa slová „2, 3, 8 a 12“ nahrádzajú slovami „2, 3 a 8“.
13. V § 11 ods. 7 sa slová „3, 8 a 12“ nahrádzajú slovami „3 a 8“.
14. V § 11 sa vypúšťa odsek 12.
Doterajší odsek 13 sa označuje ako odsek 12.
Poznámka pod čiarou k odkazu 65a sa vypúšťa.
Doterajšie body 12 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nové body 12 až 14 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
3. K čl. I, nové body. Za doterajší bod 24 sa vkladajú nové body 25 až 27, ktoré znejú:
25. V § 21 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „a § 26 ods. 14“.
26. V § 22 ods. 6 sa vypúšťa písmeno f).
27. V § 26 sa vypúšťajú odseky 12 a 14. Doterajší odsek 13 sa označuje ako odsek 12.
Doterajšie body 25 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nové body 25 až 27 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
4. K čl. I, nové body. Za doterajší bod 27 sa vkladajú nové body 28 až 31, ktoré znejú:
28. V § 32 ods. 6 písm. d) sa vypúšťajú slová „a 12“.
29. V § 33 ods. 1 písm. a) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou.
30. V § 33 ods. 1 písm. b) sa na konci pripája slovo „alebo“.
31. V § 33 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) 1,85-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku.“
Doterajšie body 28 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nový bod 28 nadobúda účinnosť 1. januára 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
Nové body 29 až 31 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
5. K čl. I, doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa § 52zzi dopĺňa odsekmi 6 až 21, ktoré znejú:
„(6) Pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti fyzická osoba, právnická osoba a daňovník uvedení v odsekoch 7 až 17, správca dane a finančné riaditeľstvo postupujú od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 podľa odsekov 7 až 17.
(7) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia na podnikanie alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.
(8) Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 7, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.
(9) Fyzická osoba alebo“, pardon, „právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 7 alebo odseku 8, je povinná v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak táto osoba je už registrovaná podľa odseku 7 alebo odseku 8, je povinná na účel vykonania zmien v registrácii oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť podľa prvej vety a druhej vety sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17.
(10) Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov 7 až 9, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je potrebná“ (povinná, pozn. red.) „požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa odsekov 7 až 9, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a) označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu
1. daňové identifikačné číslo,
2. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí, telefónne číslo a e-mailová adresa,
3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, telefónne číslo a e-mailová adresa,
4. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,
b) údaje o stálej prevádzkarni daňovníka v rozsahu
1. druh stálej prevádzkarne,
2. názov,
3. meno a priezvisko alebo názov zástupcu,
4. adresa umiestnenia na území Slovenskej republiky,
5. dátum vzniku stálej prevádzkarne,
6. ďalšie údaje o stálej prevádzkarni daňovníka.
(11) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy. Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a) označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu
1. daňové identifikačné číslo,
2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, telefónne číslo a e-mailová adresa,
3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,
4. adresa umiestnenia stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky,
5. ďalšie identifikačné“, pardon, ešte raz, „5. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,
b) označenie daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu, v rozsahu
1. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu“ (adresa, pozn. red.) „trvalého pobytu v zahraničí,
2. obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma,
3. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu,
c) údaje o uzatvorenej zmluve v rozsahu
1. druh zmluvy,
2. dátum uzatvorenia zmluvy,
3. ďalšie údaje o uzatvorenej zmluve,
d) miesto na osobitné záznamy daňovníka.
(12) Držiteľ je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške nepeňažného plnenia nad rozsah určený osobitným predpisom a dátume jeho poskytnutia do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo toto nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, pričom ak ho poskytol
a) fyzickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,
b) právnickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej obchodné meno alebo názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.
(13) Výšku zdaniteľného nepeňažného plnenia, okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, je povinný oznámiť držiteľ príjemcovi v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.
(14) Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov.
(15) Právnická osoba je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom jej vzniklo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky, za predpokladu, že táto právnická osoba nie je registrovaná podľa odsekov 7 až 10.
(16) Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.
(17) Ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu na jednotnom kontaktnom mieste, registračnú povinnosť podľa odseku 7 a oznamovacie povinnosti si plní na tomto mieste. Fyzická osoba neuvedená v prvej vete a právnická osoba môže registračné povinnosti a oznamovacie povinnosti plniť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ak sa tak rozhodne.
(18) Ustanovenie § 11 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použije na zníženie základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2020. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 je možné použiť aj preukázateľne zaplatenú úhradu za kúpeľnú starostlivosť v zdaňovacom období roka 2020, ktorá je realizovaná v zdaňovacích obdobiach rokov 2020 a 2021, ak aspoň jeden kalendárny deň bola kúpeľná starostlivosť poskytovaná v zdaňovacom období 2020.
(19) Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. f) a § 26 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. decembra 2020, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2020, a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2020 a skončí počas roka 2021, poslednýkrát k poslednému dňu tohto zdaňovacieho obdobia. Pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2020, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(20) Ustanovenie § 26 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. decembra 2020, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2020, a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2020 a skončí počas roka 2021, poslednýkrát k poslednému dňu tohto zdaňovacieho obdobia. Pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2020, pričom už uplatnené“ podpisy, pardon, „odpisy sa spätne neupravujú.
(21) Ustanovenie § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu 1a. v časti, ktorá ustanovuje výšku zdaniteľných príjmov (výnosov), v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2021.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 154) a 155) znejú:
„154) Napríklad § 66ba zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
155) § 45a ods. 2 a § 66ba ods. 3 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.“
Pokiaľ Národná rada Slovenskej republiky schváli zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 268, vykoná sa v čistopise schváleného zákona prípadné prečíslovanie prechodných ustanovení § 52zzi a 52zzj, ako aj poznámky pod čiarou 154) a odkazu na poznámku pod čiarou 154) v závislosti od poradia vyhlásenia citovaných schválených zákonov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
6. K čl. I doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa za § 52zzi vkladá nový § 52zzj, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠52zzj
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2021.
(1) Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa postupuje daňovník od 1. júla 2021 do 31. decembra 2021 podľa odsekov 2 a 3 a § 33 ods. 2 až 10.“
Daňovník, ktorý...
„(2) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus za každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
a) 22,17 eura mesačne,
b) 2-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku, alebo
c) 1,7-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku.
(3) Nárok na daňový bonus podľa odseku 2 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac júl 2021 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2021.“
V doterajšom bode 52 sa doterajší § 52zzj primerane preznačí.
Nový § 52zzj v doterajšom 52. bode čl. I nadobúda účinnosť 1. júla 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
7. K čl. I doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa doterajší § 52zzj dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)“ Zákon, pardon. „Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2022.“
V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam body 2, 4, 7, 13, 14, 15, 16 a 32 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. V mene štyroch poslaneckých klubov SaS, OĽANO, SME RODINA a Za ľudí žiadam o terminovanie bodu číslo, ktorým je zákon o dani z príjmu, tlač 199, nadnes po obednej prestávke. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Dovolím si informovať členov finančného výboru, že najbližšie zasadnutie nášho výboru bude v utorok 1. 12. o 8.00 hod., takže ráno, prosím, nezabudnime. Ďakujem pekne.