Videokanál poslanca

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 30. apríla 2021.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 125 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 125 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Milana Laurenčíka za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 77 poslancov, proti 11 poslancov, zdržalo sa 37 poslancov.
Podľa čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na zvolenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený Milan Laurenčík. Overovatelia ma zároveň poverili (potlesk) oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade.
Pán podpredseda, gratulujem.
Ďakujem pekne, skončil som.

Marek, ja nadviažem. Áno, koronavírus funguje vo vlnách a proste stúpa, klesá. Práve preto musíme byť flexibilní, keď sa situácia zlepšuje, a zlepšuje sa, nebojme sa uvoľňovať, flexibilne. Zároveň áno, každá vlna má potom zase tú vzostupnú fázu, a to nie je žiadna hanba, to je prirodzené. Ak sa situácia bude zhoršovať, tak, samozrejme, môžme, môžme zase opatrenia pritvrdiť. To nie je žiadna hanba, to je život. No a takto by to aj ľudia dokázali chápať a toto by bol vlastne aj recept na pandemickú únavu. Ľudia by si oddýchli a možno by sme boli prekvapení ich zodpovednosťou, že chcú žiť v tom voľnejšom prostredí. Len musíme aj ľuďom dať tú šancu byť zodpovední. A keď nie, keď sa bude situácia zhoršovať, áno, treba opatrenia sprísniť, samozrejme.
Ďakujem.

No, ďakujem pekne za všetky pripomienky. Začnem asi Ondrom Dostálom.
Áno, v podstate všetky krajiny, a to nielen Slovensko, ktoré malo maximálnych tuším 90 dní, ale väčšinou v Európe krajiny všetky mali nejaký relatívne krátky čas na núdzový stav. Áno, jedno vysvetlenie môže byť, že teda neboli takéto situácie, ale ďalšie vysvetlenie je, že no, ak to teda roky fungovalo, že ten núdzový stav stačil nejaké množstvo, možnože by bolo dobré fakt pozerať na to a verím, že tou cestou sa vyberieme a budeme vidieť iné svetlo než lokomotívu v tuneli, že sa teda prispôsobíme situácii nejakým epidemiologickým zákonom, ktorý bude skutočne riešiť tie opatrenia a aj obmedzenia, ktoré sú potrebné, a neničiť alebo neobmedzovať slobodu aj tam, kde to potrebné nie je.
No, moje vystúpenie bolo hlavne o tom, skôr som chcel byť pozitívny, že tá situácia sa zlepšuje a bude zlepšovať a má potenciál sa zlepšovať.
No, porovnanie s Brazíliou, paradox je ten, že no, aj Slovensko, aj Brazília sme boli chvíľu na tom rebríčku zle, takže ono to, ten vírus proste je zaujímavý a robí, robí problémy všade na svete, ale tá Brazília nie je, samozrejme, krajina, na ktorú sa treba, si brať z nej príklad.
A... asi všetko. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážené kolegyne, kolegovia, sme všetci unavení, je to už vyše roka, čo korona, koronavírus vstúpil do našich životov. Ja od úplného začiatku hovorím, že sa musíme naučiť s koronavírusom existovať. Vývojom pandémie však toto tvrdenie dostalo postupne iný, smutnejší význam a s pribúdajúcimi obeťami sa to stále ťažšie vyslovuje.
Áno, môžme hovoriť, že koronu porazíme jedného dňa, a verím, že ten deň sa blíži, bude skutočne COVID pod kontrolou, ale stále to bude znamenať to isté, že sme sa s koronou naučili žiť, podobne ako sme nútení žiť aj s inými chorobami. Znamená to, že dokážeme vakcínami tlmiť množstvo prípadov, že nájdeme efektívnejšie alebo úplne efektívne liečenie vzniknutých prípadov a že dokážeme dať dôležitosť aj prevencii a podpore imunity.
Zavedené inštrumenty a používané zbrane proti COVIDU, ako sú núdzový stav a COVID automat, môžu byť a sú dobrými služobníkmi, v určitých obdobiach mali a majú svoj veľký význam. Tiež však platí, že nie vždy a v každej chvíli sú dobrými pánmi. Súčasťou života totiž nie je len zdravie, ale aj sloboda. Nemôžme sa v mene zdravia dlhodobo vzdávať veľkej časti slobody. Myslím, že núdzový stav má slúžiť na prekonanie krátkodobého šoku a prispôsobeniu sa novej situácii. Nemali by sme si naňho zvykať a po roku teda existencie s koronavírusom, keď jeho prítomnosť sa vlastne stala v našich životoch takmer novým normálom, som presvedčený, že už by sme mali byť schopní fungovať bez potreby núdzového stavu.
Situácia všade vo svete, nástupy stále ďalších vĺn ukazujú, že vírus tu bude s nami ešte dlhý čas a boj s ním nás bude stáť ešte veľa energie a veľa finančných prostriedkov. A myslím si, že práve preto ho musíme zvládať v čo najštandardnejšom prostredí. Musíme zabezpečiť normálne fungujúcu spoločnosť a štandardne fungujúcu ekonomiku, aby sme boli schopní generovať financie, ktoré nutne budeme potrebovať – a nebude ich málo – na zvládanie situácie.
Situácia sa vyvíja, Slovensko, bohužiaľ, za cenu veľkých obetí prešlo dlhú cestu. Na rozdiel od času pred Vianocami sa Slovensko nachádza epidemiologicky v inej situácii. Dovolím si uviesť pár čísel na porovnanie Vianoc a Veľkej noci.
Pred Veľkou nocou, už vieme, že od Vianoc sme PCR-kami a antigénovými testami identifikovali takmer pol milióna infikovaných. Je pravdepodobné, že infikovaných nebol pol milión alebo nebolo pol milióna, ale podľa virológov dvoj-, trojnásobok tohto počtu. Hovorme teda povedzme o milióne občanov, ktorí si prešli či už symptomatickým, alebo nesymptomatickým priebehom a ich telo si teda vytvorilo určitú úroveň protilátok. Hovoríme o nedávnom období posledných sto dní od Vianoc. Bohužiaľ, podľa vykázaných štatistík nám zomrelo ku dnešku 9 790 chorých, pandémia prešla Slovenskom a toto je smutný výsledok v počte obetí.
Pred Vianocami sme stúpali tempom zdvojnásobenia počtu infikovaných z PCR-kových a antigénových testov behom dvoch-troch týždňov, dnes pred Veľkou nocou klesáme v priebehu dvoch-troch týždňov na polovicu, tretinu, čiže výrazným tempom, a ide teda o presne opačný trend, ako sme mali na Vianoce, z maxima sedemdňového priemeru 3 200, ktorý sme mali na začiatku marca, sme dnes na čísle 1 187. Pre zaujímavosť, naposledy sme boli na tomto čísle 14. 10. 2020, a teda dnes máme incidenciu 152 prípadov na 100-tisíc ľudí a 7 dní. Za 14 dní sa nazbieralo pred Vianocami 84-tisíc COVID pozitívnych ľudí ako súčet PCR-kových a AG testov, ktorí, samozrejme, teda boli vysoko pravdepodobne infekční a mohli ochorenie šíriť, dnes rovnakých 14 dní pred Veľkou nocou máme identifikovaných výrazne menej, 38-tisíc, zasa ako súčet antigénových a PCR testov, a to teda pri masívnom antigénovom testovaní, niekedy sa testuje dokonca až pol milióna ľudí denne, a teda zasa pred Vianocami bol trend silne rastúci, teraz je klesajúci.
Pred Vianocami nebol zaočkovaný nikto, dnes, pred Veľkou nocou, máme ku dnešku zaočkovaných aspoň jednou dávkou 720-tisíc občanov, ale obe dávky – a teda plnú imunitu – má viac ako štvrť milióna z nich. Väčšina z týchto ľudí, a to je ešte veľmi dobré, je práve z najviac ohrozených kategórií, či už vekových, alebo teda aj z hľadiska práce.
Počty hospitalizovaných nám klesajú a za posledné týždne z maxima, ktoré bolo niekde na úrovni 4-tisíc obsadených postelí, sa nám už podarilo klesnúť tesne pod 3-tisíc. A takisto aj lepšie počasie pomáha nešíreniu choroby, našťastie, namiesto začínajúcej zimy nám práve začína jar.
A ešte jeden rozdiel Vianoc a Veľkej noci. Pred Veľkou nocou, ktorá teda bude vrátane školských prázdnin trvať šesť dní, sme v úplne inej situácii než pred Vianocami, ktoré teda od soboty 19. decembra trvali do Troch kráľov plus-mínus tri týždne, čo je trojnásobok času, ako teraz bude Veľká noc. Dnes máme zákaz prechodu medzi okresmi po celom Slovensku, kdežto pred Vianocami sa teda mohlo cestovať po celom Slovensku. Očakávania a podmienky na šírenie vírusu boli pred Vianocami diametrálne odlišné od súčasnosti, keď už máme, vďaka prekonanému ochoreniu a očkovaniu má určitú úroveň protilátok vyše 1,7 milióna spoluobčanov. Ako teda milión tí, čo prekonali, a 700-tisíc zaočkovaných. Zároveň ešte, neviem povedať presne, ale nejaké určité ďalšie percento populácie COVID nedostane, nakoľko majú dokonale fungujúcu imunitu, a takisto nejaká časť ľudí prekonala COVID už vlani. Čiže to ešte, ešte dvihne počet ľudí, ktorí sú v tomto momente odolnejší.
Všetky parametre ukazujú zlepšujúcu sa situáciu a takisto jasný potenciál na ďalšie zlepšovanie. Aj z tohto dôvodu 5,5 milióna občanov Slovenska potrebuje vidieť a počuť jasný plán uvoľňovania a čo najrýchlejšieho návratu do aspoň sčasti normálneho pracovného, rodinného a spoločenského života. Živnostníci i spoločnosti potrebujú počuť, kedy budú môcť začať pracovať a otvoriť svoje prevádzky. Všetci ľudia i firmy zároveň vnímajú svoju zodpovednosť a potrebu byť opatrný a dodržiavať základné bezpečnostné opatrenia. Som presvedčený, že práve otvorené prevádzky by boli piliermi bezpečnosti a zodpovednosti, pretože práve majiteľ má najväčší záujem, aby mohol byť otvorený. To znamená, aby nebol epidemiologickým rizikom.
Núdzový stav, samozrejme, uľahčuje štátu riešenie situácií, to je jasné, ale, naopak, sťažuje, respektíve obmedzuje život občanom. A mám za to, že štát so všetkými možnosťami a prostriedkami by mal zvládať aj ťažké situácie a, naopak, občanom by sme mali situáciu čo najviac uľahčovať.
Vnímam aj práve teraz komplikovanosť COVID situácie, skutočne nemáme vyhraté, ale ľudia potrebujú vidieť svetlo na konci tunela, potrebujú vidieť, že všetky opatrenia a strádanie malo a má nejaký zmysel. Sme v stave, myslím, keď ako vláda máme skôr šancu motivovať ľudí. Možnosti tlaku už vidím z veľkej časti ako vyčerpané.
Všetci, všetci máme už dosť príkazov, zákazov. Sloboda je aj o zodpovednosti a drvivá väčšina občanov to zvláda na jednotku. Každý chráni seba, svojich blízkych a tým aj všetkých ostatných. No z dlhodobého hľadiska sa postupne tento stav stáva neudržateľným, míňajú sa finančné zásoby a trpí aj psychika ľudí. Zároveň ani zhoršujúca sa situácia v niektorých krajinách, čo, samozrejme, tiež vnímam, nemôže byť argumentom na pokračovanie striktných obmedzení, takto by sme totižto mohli byť v núdzovom stave vlastne stále.
Môj návrh riešenia pre ďalšie obdobie – prijať pandemický zákon, ktorý by riešil priamo pandémiu a určoval opatrenia, respektíve obmedzenia len v oblastiach, ktoré sú skutočne nevyhnutné. Veľmi kvitujem slová pána premiéra, ktorý aj dnes spomenul, že na tomto zákone sa už pracuje, a áno, takýto zákon bude mať aj moju podporu. Potrebujeme tiež prijať zmeny v COVID automate tak, aby umožnil skoršie otváranie všetkého, a teda rýchlejšiu obnovu štandardného života.
Dovolím si ešte pár ďalších slov ku COVID automatu. Bol vytvorený minulý rok pred Vianocami, neskôr prijatý vládou a zavedený do praxe. Ako som spomínal, Slovensko bolo pred Vianocami vo fáze rastu všetkých parametrov pandémie, začiatkom roka tentoraz pokračoval šírením britskej mutácie a zasiahnutím všetkých krajov Slovenska. Každopádne, COVID automat by potreboval nejaké úpravy, ale na to už čas nemáme.
Myslím si, že správnosť niektorých dnešných rozhodnutí jednoznačne posúdi až história. A moje rozhodnutie je v tomto momente nepodporiť predĺženie núdzového stavu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu na funkčné obdobie do 26. januára 2025, ktoré sa konalo 1. apríla 2021.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu na funkčné obdobie do 26. januára 2025 bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 87 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 87 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Z 86 odovzdaných hlasovacích lístkov bol jeden neplatný a 85 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za pána Ivana Bindasa hlasovalo za 71, proti 1, zdržalo sa hlasovania 13 poslancov,
– za pána Jána Dianišku hlasovalo za 0, proti 8, zdržalo sa 77,
– za pána Martina Kasardu hlasovalo za 2, proti 8, zdržalo sa 75,
– za pána Petra Kováča za 0, proti 8, zdržalo sa 77,
– za pani Adrianu Petrovú za 1, proti 8, zdržalo sa 76,
– za pána Pavla Prikryla za 11, proti 7, zdržalo sa 67,
– za pána Mariána Šinkoviča za 0, proti 8, zdržalo sa 77,
– za pána Jozefa Vozára za 0, proti 8, zdržalo sa 77 poslancov.
Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolený pán Ivan Bindas.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Takže posledná zápisnica pre dnešok.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo dňa 31. marca 2021.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 110 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných a 105 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za pána Petra Baluna hlasovalo za 0, proti 10, zdržalo sa 95 poslancov,
– za pána Petra Dzurillu hlasovalo za 4, proti 10, zdržalo sa 91,
– za pána Františka Högera hlasovalo za 1, proti 10, zdržalo sa 94,
– za pána Juraja Olejčeka hlasovalo za 76, proti 5, zdržalo sa 24 a
– za pána Martina Slávika hlasovalo za 77, proti 4, zdržalo sa 24 poslancov.
Na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa zvolení páni Martin Slávik a Juraj Olejček.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu na funkčné obdobie do 16. februára 2023, ktoré sa konalo dňa 31. marca 2021.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu na funkčné obdobie do 16. februára 2023 bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 110 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 107 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za pána Ivana Bindasa hlasoval za 1 poslanec, proti 13, zdržalo sa 93,
– za pána Jána Dianišku za 0, proti 13, zdržalo sa 94,
– za pána Martina Kasardu za hlasovalo 0, proti 12, zdržalo sa 95,
– za pána Petra Kováča za 0, proti 13, zdržalo sa 94,
– za pani Adrianu Petrovú za 20, proti 10, zdržalo sa 77,
– za pána Pavla Prikryla za 11, proti 11, zdržalo sa 85,
– za pána Mariána Šinkoviča za 0, proti 13, zdržalo sa 94,
– za pána Andreja Zmečka hlasovalo za 74, proti 4 a zdržalo sa hlasovania 29 poslancov.
Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolený pán Andrej Zmeček.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti práva, ktoré sa konalo dňa 31. marca 2021.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti práva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 110 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti práva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 108 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za Tomáša Cabana hlasovalo za 79 poslancov, proti 7, zdržalo sa 22,
– za Martina Daňka za 0, proti 16, zdržalo sa 92,
– za pani Helenu Dobosovú hlasovalo za 0, proti 16, zdržalo sa 92,
– za pani Martinu Gajdošovú za 0, proti 16, zdržalo sa 92,
– za pána Dominika Okenicu za 1, proti 15, zdržalo sa 92,
– za pani Adrianu Petrovú hlasovalo za 27, proti 8, zdržalo sa 73,
– za pána Jozefa Ševeca za 0, proti 16, zdržalo sa 92 poslancov.
Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti práva zvolený pán Tomáš Caban.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegynky, kolegovia, zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania, ktoré sa konalo dňa 31. marca 2021.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 110 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 104 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za pána Petra Abraháma hlasovalo za 0, proti 12, zdržalo sa 92,
– za pána Milana Antola za 18, proti 10, zdržalo sa 76,
– za pána Jána Balaščaka hlasovalo za 80, proti 3, zdržalo sa 21,
– za pána Ľubomíra Gumana hlasovalo za 0, proti 12, zdržalo sa 92,
– za pani Ľubicu Hamarovú za 0, proti 10, zdržalo sa 94,
– za pána Petra Himiča za 0, proti 10, zdržalo sa 94,
– za pána Silvestra Lavríka za 1, proti 9, zdržalo sa 94,
– za pani Agátu Stanekovú za 0, proti 9, zdržalo sa 95
– za pána Jána Uličianskeho hlasovalo za 100, proti 1, zdržali sa 3 a
– za pani Tamaru Válkovú za 0, proti 10, zdržalo sa 94.
Na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania zvolení pán Ján Uličiansky a pán Ján Balaščak.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 662 zo dňa 30. marca 2021 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávnemu výboru, zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - ústavnoprávny výbor a odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené bod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 161 z 30. marca 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.