Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, pán minister, dovoľte mi povedať pár slov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon NR SR č. 18/1996, teda zákon o cenách.
Veľmi sa teším z tohto návrhu zákona. Je iný ako väčšina zákonov, ktoré denne prijímame či novelizujeme. Všeobecná väčšina zákonov prináša nové povinnosti, regulácie či obmedzenia. Jednoducho povedané, robia náš život komplikovanejším. Ale táto pár riadková novela je iná. Výrazne zjednoduší život občanom i obchodníkom. A môžem povedať, že má v sebe také to DNA SaS, že môžme v tomto momente občanom priniesť takú zmenu, ktorá ich život urobí jednoduchším. Niekedy sa novým povinnostiam vyhnúť nedá. Svet sa mení. Ale o to je dôležitejšie, aby sme práve z dôvodu tohto meniaceho sa sveta nezabúdali odstraňovať zbytočnosti, ktoré už stratili opodstatnenie, ale život ľudí obťažujú aj naďalej. Ale poďme naspäť k drobným minciam.
Často počúvame a často sa aj sami sťažujeme, že nám drobné mince plnia a zaťažujú peňaženky, ľahko ich dostaneme, ale je ťažké sa ich zbaviť. Nad touto zmenou už uvažovalo viacero štátov eurozóny. Zatiaľ ju vykonalo iba pár z nich. Implementácia tejto zmeny sa však v každom štáte, ktorý sa pre ňu rozhodol, osvedčila a stala sa populárnou. Aj naši obyvatelia, obchodníci, ale aj inštitúcie privítajú menšiu administratívnu záťaž. Ako člen SaS-ky, ktorej métou je uľahčenie a zjednodušovanie podnikateľského prostredia a používania zdravého rozumu v politike, sa veľmi teším návrhu, veľmi teším návrhu a chválim aj ministerstvo financií a takisto Národnú banku. A tak trochu dopredu aj nás všetkých, pretože som presvedčený, že všetci dokážeme podporiť obmedzenie používania 1- a 2-centových mincí.
Je to jedna zo zmien, ktorá má podporu nielen medzi obyvateľmi Slovenska, ale podobnú zmenu po vykonaní privítali aj obyvatelia iných krajín v EÚ napríklad Taliansko, Holandsko, Írsko a, ako som už spomínal, všade sa táto zmena stala populárnou. Možno je dobrý príklad aj Švédsko, kde sa podobným spôsobom, ako spomínal pán minister, zaokrúhľujú platby už desaťročia a viac ako 50 % ich 1-,2- a 5-korunových mincí sa už do švédskej centrálnej banky vrátili natrvalo. Švédi postupne tieto mince tavia, a teda recyklujú.
Aj napriek viacerým diskusiám zo strany Európskej centrálnej banky o zrušení 1-centových a 2-centových mincí sa zatiaľ takáto zmena, bohužiaľ, dá implementovať iba na národnej úrovni. Čiže aj naďalej, tiež už ako pán minister spomínal, budú 1- a 2-centové mince zákonným platidlom. Na úrovni eurozóny ich môže zrušiť jedine Rada Európskej únie po porade s Európskym parlamentom a, samozrejme, s Európskou centrálnou bankou.
Čo nám prinesie obmedzenie obehu? Obmedzenie obehu 1- a 2-centových mincí výrazne zníži náklady na ich emisiu, distribúciu a samotný obeh mincí. Podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky eurobarometra by na Slovensku s touto zmenou súhlasila až 74 %, pričom v Európe je priemer 65 % ľudí.
Zaokrúhľovanie bude mať minimálny dopad na náklady spotrebiteľov. Dopady na financie domácnosti zo zaokrúhľovania platieb by v najpravdepodobnejšom prípade boli teda iba na úrovni centov mesačne. Táto zmena však uľahčí nielen životy a doslova peňaženky ľuďom, ale aj teda inštitúciám a bankám.
Len pre zaujímavosť výroba jednej 1-centovej mince stojí približne 1 cent. Aj z toho je vidieť, že vlastne akoby stratili opodstatnenie. Výroba či už týchto 1-centových, alebo 2-centových mincí zbytočne zvyšuje našej Národnej banke náklady. Navyše mince tejto hodnoty majú vysokú mieru straty z obehu. Strata pri 1-centovke je približne 60 %, pri 2-centovke je približne 40 %. Na porovnanie - priemerná strata pri ostatných väčších minciach je okolo 10 %. Použil by som príklad z Belgicka, kde vyčíslili potenciálne úspory v rámci administratívy pri odstránení najmenších mincí z obehu na 44 mil. eur. Čiže táto suma môže byť veľmi podobná aj v našom prípade, čo je teda veľmi dobrá správa.
Má to aj ďalšie efekty. Často keď kráčame po uliciach a poprípade vidíme tieto drobné mince s nízkou hodnotou častokrát pohodené na zemi, na ulici. Po zavedení tejto zmeny, si dovolím tvrdiť, že si oddýchne aj príroda a životné prostredie bude mať takisto o jednu záťaž menej. Mince, ktoré často končili v šuflíkoch, v zaváraninových fľašiach, fontánach, či, ako som už spomínal, len tak na zemi v prírode, prestanú byť teda v obehu. A takto sa postupne stiahnu. Ušetrí sa kov. Zároveň sa výrazne zredukuje aj použitie obalovej fólie, do ktorej sú mince v Národnej banke balené. Takisto, keďže ich Národná banka distribuuje bežne do celej ekonomiky, tiež sa ušetrí výrazné množstvo emisií, ktoré sa vytvárajú pri ich preprave.
Ako som už spomínal, ľudia nezaplatia viac. Pripravovaný návrh zahŕňa proces matematického zaokrúhľovania cien na 5 centov, ktoré navyše teda ešte zjednoduší, zjednoduší proces aj dobu platby. Zaokrúhľovať sa bude až suma výsledného nákupu smerom nahor. Tak pri jednom nákupe môžte zaplatiť maximálne dva centy, ale samozrejme pri ďalšom nákupe máte rovnakú matematickú pravdepodobnosť, že zase tým zaokrúhlením tie dva centy ušetríte.
Zmena sa bude podobať tej, ktorú si myslím, že viacerí z nás pamätáme z roku 2003, kedy sa rušili 10-halierniky a 20-halierniky. Ani vtedy, a to teda máme dokázané, nemala táto zmena výrazný vplyv na konečné sumy alebo resp. nárast cien.
Som presvedčený, že drvivá väčšina ľudí zaokrúhlenie privíta a že na túto zmenu si zvykneme ľahko a rýchlo.
Veľmi radi si na ňu zvyknú hlavne obchodníci a takisto zákazníci, ktorí teda budú mať urýchlenú a uľahčenú platbu. A takisto sa im, to je ešte možno dôležitejšie, uľahčí aj proces administratívy. Obchodníci, a teda, samozrejme, na konci aj zákazníci, určite privítajú práve ten úbytok nákladov, ktoré normálne majú a sú vytvorené manipuláciou s drobnými mincami.
Zasa podľa prieskumu Národnej banky Slovenska by úspora pre banky či obchodníkov pri zaokrúhľovaní cien, a teda nepoužívaní 1- a 2-centových mincí, mohla dosiahnuť 15 až 20 % ich celkových nákladov, ktoré majú na manipuláciu s mincami a s ich spracovaním. Sú to hlavne, budú mať úbytok na poplatkoch pri zamieňaní mincí v komerčných bankách.
Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2022. Čiže táto zmena nás čaká relatívne rýchlo.
Na záver si ešte dovolím zopakovať moje slová. Veľmi chválim tento návrh. Som presvedčený, že ho privíta väčšina Slovákov. Takisto som rád, že sme v rámci koalície zase o krok ďalej s ďalším návrhom zákona, ku ktorému sme sa zaviazali v programovom vyhlásení vlády. Poviem aj za nás, za SaS-ku, aj my si budeme môcť odškrtnúť jeden splnený bod z nášho programu. Myslím a som presvedčený, že tento návrh zákona môže získať podporu celej snemovne. A preto aj, kolegovia z opozície, samozrejme, aj, kolegovia z koalície, všetkých vás prosím o podporu tohto predloženého zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor NR SR pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor NR SR a Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo dňa 23. septembra 2021.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 135 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 135 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 135 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný, zo 134 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu pána poslanca Mariana Kotlebu za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva hlasovalo za 58 poslancov, proti 67 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.
Na voľbu predsedu výboru NR SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený pán poslanec Marian Kotleba. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky, ktoré sa konalo dňa 23. septembra 2021, pričom to bola opakovaná voľba.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 135 hlasovacích lístkov. Teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 135 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky 3 poslanci neodovzdali hlasovacie lístky.
Zo 132 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných a 122 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za pána Jozefa Bednára hlasovalo za 62 poslancov, proti 22, zdržalo sa hlasovania 38;
- za pani Henrietu Hrubú hlasovalo za 56 poslancov, proti 27 poslancov, zdržalo sa hlasovania 39 poslancov.
Na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebných súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní v opakovanej voľbe za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov. Keďže člen rady nebol zvolený, uskutoční sa nová voľba.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh presunúť bod 26 schváleného programu, ktorým je vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (tlač 265), na koniec tejto schôdze Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem pripomenúť kolegynkám a kolegom z finančného výboru, že rokujeme dnes 12.00 hod. v štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.

(Trojminútová prestávka.)

Ďakujem pekne.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky, ktoré sa konalo 1. júla 2021.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 100 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 100 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 92 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Jozefa Bednára hlasovalo za 25, proti 14, zdržalo sa 53 poslancov,
- za Michala Franka za 21, proti 12, zdržalo sa 59 poslancov,
- za pani Henrietu Hrubú hlasovalo za 42 poslancov, proti 8, zdržalo sa 42,
- za pána Petra Nedavašku za 4, proti 15, zdržalo sa 73,
- za pána Marka Řehůřeka za 0, proti 15, zdržalo sa 77,
- za pána Mariána Šinkoviča za 0, proti 15, zdržalo sa 77.
Na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky nebol zvolený žiadny z navrhovaných kandidátov. Keďže člen rady nebol zvolený, uskutoční sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov za člena, na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo dňa 1. júla 2021.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 100 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 100 odovzdaných hlasovacích lístkov boli dva neplatné a 98 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za pána Miroslava Dudláka hlasovalo za 78 poslancov, proti 3, zdržalo sa 17,
- za pána Ľubomíra Selca hlasovalo za 67 poslancov, proti 7, zdržalo sa 24.
Na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za kandidátov na člena Regulačnej rady zvolení Miroslav Dudlák a Ľubomír Selc.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Ja začnem od konca.
Pán kolega Kremský, ďakujem pekne za faktickú. Áno, je moja úloha venovať sa práve tej finančnej stránke, to je moja úloha. Určite súhlasím aj ja, v tomto sa veľmi zhodneme, pozitívna motivácia je tá správna cesta a taká tá dobrovoľnosť. A vlastne moje vystúpenie bolo o tom, že volám po analýze, po presne tom, čo si povedal, teda aby sme si pozreli, ukázali alternatívy, dali na papier ich prínosy, dali na papier ich náklady a vlastne z toho teda by bolo vidieť, že čo je to najprínosnejšie, čo nám to dáva, čo nám to berie.
Pán kolega Suja, odpoviem, veď koniec koncov je to verejné, viete si pozrieť, nepodpísal som ten pozmeňovák.
Čo sa týka pána Tarabu, pána kolegu Tarabu, áno, myslí ten pozmeňovák na to, je tam vlastne 50, 50 tých sprostredkovateľských bonusov ako to maximum, aby teda takáto nejaká situácia nešla do extrémov.
A ďakujem pekne za všetky, za všetky ostatné pripomienky. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pár slovami chcem jednoznačne podporiť práve prijímaný formát pomoci pre cestovné kancelárie. Ako už bolo povedané a je zbytočné to opakovať, je to veľká pomoc pre cestovné kancelárie a, samozrejme, prenesene je to pomoc pre občanov, pre klientov týchto cestovných kancelárií. Takisto aj predĺženie termínu pri asignácii 2 % dane je úplne správne a veľmi potrebné riešenie. Bližšie sa však ale chcem venovať skôr práve predloženému pozmeňovaciemu návrhu, teda očkovacej lotérii, a druhej časti sprostredkovateľskému bonusu.
Oceňujem snahu vlády robiť všetko pre zvýšenie miery zaočkovanosti. Očkovanie je spôsob, ako znížiť vplyv pandémie, ako znížiť ťažké priebehy ochorení. Toto, samozrejme, všetko pomáha ľuďom, pomáha to aj ekonomike. Preto, samozrejme, dáva zmysel robiť maximum pre čo najvyššiu mieru zaočkovanosti. Ale vždy musíme pozerať aj na ekonomické a finančné hľadisko, to je asi taká možno trošku tá moja úloha a tomuto sa chcem trošku venovať.
Očkovacia lotéria a sprostredkovateľský bonus, si myslím, že budú stáť veľmi veľké peniaze. Skúsme si urobiť takú, povedzme, že modeláciu, čiže z toho, čo je v pozmeňovacom návrhu, každý týždeň teda bude na výhry vyplácané maximálne 2 mil. eur a sprostredkovateľský bonus, ktorý teda je nasekaný 30, 60, 90, tak dajme, že priemer je, povedzme, 50 a verme teda, že keby to bolo úspešné, tak urobme modeláciu, že keby teda milión ľudí sa dokázalo za, povedzme, štyri mesiace zaočkovať. Čiže keď zoberieme štyri mesiace, to je sedemnásť týždňov, takže na časť lotéria je to 34 mil., hej, sedemnásť týždňov krát 2 mil., maximálne 34 mil. Ak sa budeme teda baviť o 1 mil. zaočkovaných, ak si každý z nich teda vyrieši sprostredkovateľský bonus s priemernou sumou 50 euro, tak je to 50 mil. Zoberme si nejaké zabezpečenie, realizáciu, budú televízne prenosy, to niečo stojí, môže sa stať, že bude treba poslať na milión unikátnych účtov proste tie peniaze ľuďom, takže, samozrejme, všetko na svete má nejaké náklady. To poviem na rovinu, že dávam z brucha, povedzme, že 15 mil. Keď to takto zrátam, tak to vychádza 99 mil. euro z verejných zdrojov. Áno, je to veľa peňazí z verejných zdrojov, samozrejme, pozerajme teda na to, že či to je efektívne, či nie je. Ale má to ešte jednu vec, ktorú treba mať na pamäti a chcem, aby to tu zaznelo, bude to ale fakt veľké administratívne cvičenie, bude to veľká logistická operácia. To sa nezdá, proste tie vyrábania, tie identifikátory, všetky proste parametre, všetky údaje poslať, poslať tie peniaze na účty, účty občanov. To fakt nie je jednoduché robiť to teda v režime verejných financií, pretože sú to verejné financie, a teda robiť to v reálnom čase, pretože tu je aj ten parameter času veľmi dôležitý.
Áno, verím, že to zvýši zaočkovanosť, a to je, samozrejme, super, ale pozerajme na to aj tak cez teda hodnota za peniaze. Bude to jednorazové, minieme 100 mil. a vlastne akoby nezostane žiadna vytvorená funkčná štruktúra do budúcnosti. Teda je na mieste pýtať sa na náklady stratených príležitostí alebo teda na hodnotu za peniaze, alebo teda inak, či neexistuje iná možnosť, ako za rovnaké peniaze dosiahnuť želaný cieľ efektívnejšie a v ideálnom prípade aj s dlhodobejším efektom, aby to vedelo pomáhať aj v budúcnosti.
Tieto čísla vyzerajú zvláštne v situácii, keď máme problém zapojiť obvodných lekárov do očkovania. Myslím si, že obvodní lekári, všetci to vnímame, všetky očkovania doteraz, čo sa týka pred pandémiou, bolo vlastne cez nich, hej, a ja som presvedčený, že obvodných lekárov budeme na očkovanie potrebovať aj v budúcnosti. Dnes majú za zaočkovanie jedného pacienta 7,50 euro, tak dávam na zváženie, že teda lekár za to, že to vykoná, má 7,50 euro, a teda my riešime sprostredkovateľský bonus, ktorý teda je násobne vyšší ako platba pre lekára. To je možno ten taký, ten môj pohľad, že či by viac zapojiť do tohto celého obvodných lekárov nebolo práve tým efektívnym využitím verejných zdrojov s rovnakým pozitívnym výsledkom, že teda zaočkujeme väčšie množstvo občanov.
Plus ešte spomeniem pár výhrad, nech zaznejú, majme na pamäti, že keď zapájame do tohto finančnú motiváciu, poznáme sa, sme Slováci, môže to zvádzať k podvádzaniu, čo tiež môže spôsobiť problémy. Trošku ma tak aj mrzí, že z tohto tak nejak vychádza tá rezignácia na zdravotný aspekt očkovania, poťažne ekonomický, a teda zapájame presun, presúvame sa teda k finančnej forme motivácie.
Čo je dobré, pozmeňovací návrh je v zmysle, že dáva vláde možnosť zorganizovať, či už teda lotériu, alebo teda tú druhú časť, sprostredkovateľský bonus, takže toto, toto, čo sa prijíma, je, povedzme, taký ten podvozok. A ja verím teda, že samotná realizácia bude urobená tak, aby sa teda maximalizovali všetky možné plusy takéhoto riešenia a aby sa minimalizovali všetky mínusy takéhoto riešenia. A dúfam teda, že energia venovaná tejto schéme, tejto, toto, čo riešime teda, nám nebude chýbať niekde inde.
Ďakujem za pozornosť.