Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, minister financií mal v skrátenom, keď sme teda preberali skrátené legislatívne konanie, veľmi emotívne vystúpenie alebo viacero vystúpení, ale zároveň aj takých helikoptérových, pozeral sa na vec teda z toho všeobecného pohľadu. Pominúc časti, ktoré nesúviseli s prerokovaným návrhom zákona, dá sa súhlasiť s dvoma základnými cieľmi,...
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, minister financií mal v skrátenom, keď sme teda preberali skrátené legislatívne konanie, veľmi emotívne vystúpenie alebo viacero vystúpení, ale zároveň aj takých helikoptérových, pozeral sa na vec teda z toho všeobecného pohľadu. Pominúc časti, ktoré nesúviseli s prerokovaným návrhom zákona, dá sa súhlasiť s dvoma základnými cieľmi, ktoré si stanovil. Chce motivovať k očkovaniu seniorov a chce pomôcť postihnutým sektorom ekonomiky. To sú skutočne legitímne ciele.
Chcem v mojom vystúpení sa trošku pozrieť akoby do hĺbky toho problému, hlavne do realizačnej časti, a teda skúsiť sa zamyslieť nad tým, či predložený návrh zákona skutočne dokáže splniť to, čo tvrdí pán minister a je deklarované aj v samotnej dôvodovej správe, teda motivovať seniorov k očkovaniu, chrániť ich zdravie a pomôcť aj ťažko skúšaným sektorom ekonomiky, či už sektoru HOREKA, teda hotely, reštaurácie, kaviarne, či už sektoru služieb, ale aj kultúry a športu.
Ak sa bližšie začítame do znenia návrhu, tak predložené znenie je len obálka, obálka, ktorá dáva rámec. Obálka, ktorá hovorí, že sa vytvorí nejaký systém poukazov, vytvorí sa systém, o ktorom ale momentálne nie je nič známe, nemáme k nemu bližšie informácie, nedá sa to k ničomu existujúcemu prirovnať a jeho vytvorenie už bude, ako teda návrh zákona píše, bude upravené v budúcnosti už iba nariadením vlády, v podstate teda bez akejkoľvek kontroly či ďalšieho schvaľovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Keď to tak poviem, je to vlastne jeden a pol strany legislatívneho textu, ktorý má teda hodnotu minimálne toho pol miliardy euro, možno viac, a už teraz sa o tom navyše handluje ako na trhovisku, momentálne sme tuším na sume nejakých 600, 610 miliónov eur. Toto má tri základné implikácie, že teda prijatím tohto návrhu zákona sa dáva aktuálne seniorom iba nejasný prísľub, že im budú v budúcnosti za určitých podmienok vyplatené poukazy. Nevieme kedy, nevieme, za akých podmienok, nevieme, s akými limitáciami.
Za druhé, takisto postihnuté sektory sa k reálnej pomoci dostanú až o niekoľko mesiacov. No až keď systém poukazov bude fungovať, až keď to celé teda bude funkčné, potom môže senior prísť do reštaurácie, kaviarne, kaderníctva, nejakého športového zariadenia a minúť tam nejaký poukaz, následne teda ešte tá firma bude musieť nejaký čas počkať a následne jej teda ministerstvo financií tie peniaze preplatí. Toto asi vnímame a myslím si, že tie postihnuté sektory to veľmi jasne hovoria, že toto nerieši ich situáciu. To oni potrebujú momentálne teraz, keď sú zavretí, aktuálne peniaze, aktuálny cash flow.
Tretia základná implikácia je a už to bolo vcelku dosť spomínané aj počas teda prerokovávania samotného skráteného legislatívneho konania, a to, že poukazy vytvoria možnosti rôznych podvodov a, bohužiaľ, vo viacerých rovinách. Teda poukazy dnes nefungujú, nie je vytvorený žiadny rámec, žiadne pravidlá, samozrejme, nemohli prebehnúť ešte ani žiadne verejné súťaže, nie sú podpísané žiadne zmluvy. Vytvoriť takúto schému, obslužnú aplikáciu, ale aj samotný systém zmlúv s jednotlivými samotnými prevádzkami nie je jednoduché, navyše je to veľmi časovo náročné. A sú dve možnosti, že celú schému poukazov vytvorí ministerstvo financií samo alebo toto vytvorenie outsourcuje, čo teda na finančnom výbore, kde sme preberali ešte teda to samotné skrátené legislatívne konanie, tak zástupca ministerstva nevylúčili, že by celý tento systém nakoniec teda outsourcovali. Okej, je to možné, ale zasa súťaže, veľké množstvo peňazí, čas, proste všetko toto, na toto je potrebný veľký čas a to celé ide oproti tomu, že potrebujeme pomáhať a motivovať čím skôr.
Každopádne teda už za týchto faktov sa dá tak základne odpovedať na oba stanovené základné ciele. Som presvedčený, že, bohužiaľ, práve prijímaný návrh zákona nevie, nedokáže v krátkodobom horizonte pomôcť postihnutým prevádzkam a je len, a myslím si, že to je možno ešte ten prvý bod, je veľmi málo motivačný aj pre seniorov. Tá vízia, ktorú vlastne tí seniori dnes majú, že im možno v strede leta príde poukaz, ktorý navyše možno nebudú vedieť dostatočne dobre použiť a bude mať navyše rôzne limitácie. Samotné ministerstvo na výbore hovorilo, že najskôr tak, čo predpokladajú spustenie do praxe, je apríl. Vieme, ako väčšinou všetky tieto nové veci, čo je normálne, štandardné, koniec koncov aj v súkromnom sektore, že to trvá dlhšie, je zložitejšie, náročnejšie, vznikajú problémy, ktoré si človek ani možno nevedel predstaviť na začiatku, čiže to, keď hovoríme, že ten systém bude funkčný možno niekedy v lete, bodaj by bol aspoň v lete, ale nie je to to, čo rieši tú aktuálnu situáciu, že teda motivovať teraz, pomáhať, motivovať seniorov teraz, pomáhať prevádzkam teraz.
No a samotný systém poukazov, myslím si, že má veľa obmedzení a skúsme to porovnať k inému systému poukazov, ktorý tak nejak všetci poznáme, a to sú gastrolístky. Všetci sme vnímali, aké negatíva so sebou priniesol systém gastrolístkov a len nedávno sa nám ich podarilo konečne zdobrovoľniť. A to, trošku možno odbočím, aj to samotné zdobrovoľnenie ešte dnes, a smutné je na tom, že hlavne štátne firmy robia všetko pre to, aby posúvaním nesprávnych informácií, poloprávd robili všetko pre to, aby zamestnanci zostávali v systémoch gastroemitentov. Inými slovami chcem povedať, že stále je aj v takýchto ako na pohľad smiešnych sumách proste, čo sú stravné, finančné motivácie, korupčné motivácie a mám viacero mailov, kde firmy proste nedávajú tú informáciu svojim zamestnancom presnú, aby sa vedeli rozhodnúť, či si zobrať finančný príspevok alebo ten poukaz. A to sú, hovorím, stravné, to sa bavíme o relatívne pár eurách.
No a teraz teda, ak sa ideme baviť o 500-eurových poukazoch, tak som presvedčený, že ideme vytvoriť podobný alebo oveľa obludnejší systém. Systém, ktorý môže vyrobiť veľa problémov a, ako som už povedal, pri jeho schvaľovaní, na tej jeden a pol strane legislatívneho textu nemáme k tomu žiadne podklady, žiadne podrobnosti, žiadne informácie. Navyše, ak sa pozrieme do toho samotného návrhu, ten návrh zákona umožňuje následne menenie dátumov, menenie zahrnutých skupín občanov, posúvanie tých jednotlivých termínov, a teda, samozrejme, vytvorenie toho celého systému podľa predstáv, podľa nariadenia vlády. Fakt o tom nevieme nič. Vieme, že tá jeden a pol strany má hodnotu minimálne pol miliardy eur, detaily minimálne.
Som presvedčený, že takto dávame možnosť vzniku, nazveme to, že zvera, ktorého následne sa možno zase nebudeme vedieť ix rokov zbaviť. No, niečo ako gastrolístky, ktoré sme sa pokúšali zdobrovoľniť asi desať rokov. Viacerí si to pamätáme.
Ale poďme ešte do tej aplikačnej praxe, ako by to teda fungovalo v tej realite. Samozrejme, varím z vody, keďže tie detaily nie sú, ale tak nejaké, nejaké informácie povedal pán minister, niečo sme počuli na výbore, čiže okej, poďme. Poukaz pravdepodobne by mal mať nejakú formu asi teda fyzickú, aby seniori s ním vedeli lepšie manipulovať, takže bude ho treba vytlačiť, okej. Ministerstvo musí zabezpečiť tlač samotného poukazu, určite forma ceniny, to znamená, že nie je to kúsok papierika, je to papier, ktorý musí mať nejaké ochranné prvky, má nejakú cenu. Nemyslím si, že to bude jeden 500-eurový poukaz, lebo tam sú všetky tie implikácie, ako z neho akoby odobrať časť, ako ho použiť. To by sa... samozrejme, všetko sa dá. To by muselo byť elektronicky, zasa následné veci. Takže okej, berme, že bude papierový a rozdelený na nejaké menšie časti. No povedzme, keby sme teda rozdelili tých 500 euro na 10-eurové kupóny, hej, ktoré budete teda môcť v tých prevádzkach, kde to bude možné, posunúť. No, sa nezdá, to je 50 miliónov jednotlivých poukazov treba vytlačiť. Nie je to málo a nestojí to 5 euro, okej. Mincovňa Kremnica, štátny podnik, ale teda niečo to bude stáť. To už sa bavíme o peniazoch, ktoré teraz už nikomu nepomáhajú, ale sú to ďalšie tie obslužné náklady, ktoré teda bude treba. Okej.
Bude tie poukazy treba rozdistribuovať oprávneným príjemcom, teda seniorom. Predpokladám Slovenská pošta, ale zasa tam na takéto niečo sa robia súťaže, to dnes už nie je úplne, že poviete, pošta, pošli milión zásielok v hodnote – koľko? – dve eurá stojí dneska zásielka do vlastných rúk plus-mínus ďalšie náklady, ale aj čas, niekto to musí zabaliť, proste to sú, no zasa ďalšie náklady, ďalší čas.
Ďalej bude potrebné vyvinúť nejakú aplikáciu na spravovanie celého systému. Zaznelo, počuli sme na výbore, že sa o to pokúsi ministerstvo samotné, okej, je to možné. Ale zasa, to sú neni veci, ktoré že aplikáciu takúto obslužnú, ktorá bude robiť s takýmito hodnotami a, samozrejme, musí byť imúnna voči, voči rôznym podvodom a voči rôznym podvodným jednaniam. Všetko je možné urobiť, ale tu čas hrá proti ministerstvu financií, proti nám všetkým, pretože motivovať potrebujeme čím skôr. Takže okej, aplikácia, zasa čas, súťaž, peniaze, zmluva, testovanie, funkčnosť.
Ďalšia veľká oblasť problémov alebo teda, nechcem to brať ako problémy, ale veci, ktoré bude treba pritom urobiť. Treba zazmluvniť, takto, v prvom rade určiť rozsah tých samotných prevádzok. Ani to nie je na jeden deň. Lebo určite kaderníctva, určite hotely, reštaurácie, ja neviem, nejaký zoznam. Určite hneď na druhý deň sa ozve nejaké beauty služby alebo nejaká oblasť, na ktorú sa zabudlo, a už teda bude zase treba riešiť, pretože nejaká, nejaký postihnutý sektor, respektíve nejaká, nejaká oblasť bude hlásiť, ale mňa ste tam nezaradili. To zasa, netrvá to jeden deň, treba to riešiť. A to je samotné určenie, že kto. Ale tie sektory sú, samozrejme, to sú desaťtisíce prevádzok. Zasa na výbore sme počuli, to budú desaťtisíce zmlúv. Nech budú akoukoľvek formou, nejakou formou online zmluvy alebo čohokoľvek, ale vytvoriť, zadministrovať a podľa, samozrejme, podľa platných pravidiel, keďže sa jedná o verejné zdroje, zverejniť tieto zmluvy, to zasa nie je priestor na dva mesiace. To sú, to sú, to fakt trvá, to je normálne že veľká, veľká a náročná vec.
Samozrejme, následne, okej, už aj toto, keď je, tak treba zasa nejaký obslužný systém, niečo, čo bude teda tá prevádzka, okej, poskytla službu, dostala nejaký poukaz a ona si ho potrebuje preúčtovať. A to treba zasa robiť relatívne v reálnom čase, pretože tá prevádzka z toho poukazu nič nemá, tá prevádzka bude mať nejaký cash flow až v momente, keď to ministerstvo tie poukazy prijme, skontroluje, či to sedí povedzme s e-kasou, skontroluje všetky veci a následne teda nejakým systémom pošle peniaze tej samotnej prevádzke. Toto tiež, to všade, kde sa robí s peniazmi, to všetko sa dá urobiť, ale robiť takéto systémy v horizonte týždňov alebo len pár mesiacov je veľmi-veľmi náročné. Na každom jednom z týchto vecí to vie zhavarovať.
Ja sa možno ešte vrátim, že okej, veď sú tu firmy, ktoré teda spravujú systémy poukazov. Ale ak by sa toto, takáto súťaž urobila, že teda zadministrujte systém v hodnote 500 miliónov poukazov, to nie je súťaž, ktorá sa dá spraviť ako s nízkou hodnotou alebo, alebo nejaká súťaž. Tam sa, debatujeme, či to náhodou nebude musieť ísť povedzme do európskeho vestníka, to sú súťaže, ktoré trvajú dlhé mesiace. A pri tak veľkej sume sa nedá ísť do nejakých skratiek, kde teda by sa prekročili nejaké, alebo skrátili nejaké termíny, ktoré teda bežné sú. Fakt to najťažšie v tom celom je celý ten systém, to, samotná realizácia. Papier znesie, my tu vieme schváliť, ale do nejakého reálneho času to dostať do funkčnosti, do funkčnosti, aby to bolo imúnne voči podvodom, aby to fungovalo v reálnom čase, to je fakt veľká vec, fakt veľká vec.
Ja pomenoval som takto pár otázok, len pár otázok z jednej oblasti, a to je teda tá realizácia. Samozrejme, uznávam, všetko sa dá, všetky tieto veci majú riešenia a určite vo svete, samozrejme, aj nájdeme tie riešenia funkčné. Len teda čas a myslím si, že reálne všetci vnímame, aj schopnosti štátnej správy v tomto prípade hrajú proti ministerstvu financií.
Som presvedčený, že by dávalo väčší zmysel pripraviť jasný návrh zákona, ktorý bude dávať pevné a jasnejšie rámce a takto by oveľa efektívnejšie splnil deklarované ciele. To je to, čo my sme teda navrhovali, že ak teda by sme išli do takéhoto niečoho, tak dáva zmysel nejaká forma proste platby v hotovosti. To je zúradovateľné v horizonte týždňov a má to tú najväčšiu motiváciu pre seniorov. Veď to tu už viackrát padlo, veď my si možno všetci predstavujeme ako seniora ako vitálnu 65-ročnú pani, ktorá chodí do divadla, ktorá chodí nordic walking, ktorá ovláda, ovláda smartfón, pretože teda má vnúčence a toto všetko a teda žije v Bratislave. Ale keď sa pozrieme na tých seniorov, ja si myslím, že stále bežný senior nie je, nie je v takomto stave a nie je schopný vôbec akoby využívať aj tie samotné výhody, ktoré mu tie poukazy dajú.
A to, čo tu spomínal aj pán minister a koniec koncov aj pán predseda Národnej rady, že ten senior bude mať ale že veľkú snahu jedným opatrením a za lacnejšie peniaze ten poukaz niekomu predať, a teda za tých 300 euro si kúpi to, čo potrebuje, pretože tým peniazom rozumie. Pokiaľ vie chodiť, pokiaľ má jasnú myseľ, tak tým peniazom rozumie. Toto koniec koncov tu bolo v tej debate aj priznávané. Čiže tak sa mohlo týmto smerom skôr ísť, už teda keď. Toľko k tejto časti.
Návrh, predkladaný návrh zákona má aj bod 2, kde sa otvára ďalšia Pandorina skrinka, ktorú si ešte nikto nedovolil otvoriť, a teraz skúsim zacitovať: "Počas obdobia pandémie možno bežné výdavky rozpočtované v rozpočtovom roku 2021 na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu na riešenie dôsledkov krízovej situácie, ktoré neboli z výdavkov štátneho rozpočtu poskytnuté do 31. 12. 2021, použiť až do 31. 12. 2022. Tieto výdavky viaže ministerstvo financií na základe oznámenia príslušného správcu kapitoly." No, len si dovolím upozorniť, že tento postup ešte nebol nikdy použitý. Pamätám si z minulosti prípad, prípady, kedy boli ku koncu roku neminuté bežné výdavky preklasifikované na kapitálové, tie sa dajú presunúť do nasledujúceho roka, a následne boli preklasifikované zase naspäť na bežné, čo, samozrejme, nie je dobrý postup a nabúrava to rozpočtovú istotu. Proste tak sa to nerobí. Ale teda ísť do toho alebo umožniť situáciu, že teda sa budú vedieť presunúť alebo použiť bežné výdavky až v ďalšom roku, tak si myslím, že to ide proti samotnému princípu bežných výdavkov, teda že sú pri, spojené s konkrétnym rozpočtovým rokom.
No a z pohľadu SaS-ky ako rozpočtovo zodpovednej strany čo to znamená? No keď nič iné, tak to otvára priestor nebyť efektívny z hľadiska času, pretože to necháva priestor na míňanie tých peňazí aj na budúci rok. Je to Pandorina skrinka a nechcem si tvrdiť, že či sme bližšie ku koncu krízy, alebo nás ešte čaká dlhá, ale myslím si, že ani v tejto situácii by sme túto Pandorinu skrinku nemali otvárať, nemali. Myslím si, že teda povolenie presunu bežných výdavkov do ďalšieho roku je príliš veľkým a škodlivým precedensom, ktorý by sme nemali robiť.
Kolegynka, kolegovia, prosím, skúsme sa ešte raz zamyslieť. Práve vyrábame systém, ktorý alokuje, a teda jedného dňa aj spotrebuje veľmi veľa verejných zdrojov. Na druhej strane dokáže pomôcť len veľmi málo, ale teda hlavne nie v krátkodobom horizonte, nie to, čo bolo najviac potrebné. Navyše poukazy budú mať veľmi veľa limitácií, pre štát obrovské ďalšie náklady, ako som spomínal.
A tu len spomeniem, že Feničania toto vyriešili už pred tisíckami rokov. Dokázali vymyslieť také že univerzálne poukazy, nazvali ich peniaze. A sú to poukazy, ktoré každý chce a nie je s nimi nejaká zásadná administratíva a motivujú každého. Plus chcem upozorniť, že aj keď je legitímne teda, ako som na začiatku povedal, snažiť sa o motiváciu a podporu, ale majme vždy na pamäti, že Slovensko tento rok vyprodukuje deficit cca 6,5 miliardy eur. Pre budúci rok už máme naplánovaných približne 5,2 miliardy eur.
A preto fakt dávajme pozor a dávajme maximálnu váhu, aby sme každé ďalšie euro alebo teda všetky by sme mali míňať efektívne, ale keď robíme, keď debatujeme o takto veľkom výdavku, tak fakt majme na pamäti, že tých 500 miliónov bude niekde inde chýbať. My dnes tu nevieme odhlasovaním vyrobiť nové peniaze. Dokonca ani nevieme zvýšiť deficit. Proste ten pre budúci rok je stanovený plus-mínus v maximálnej hranici, ktorú je ochotná Európska únia akceptovať. A tie peniaze budú chýbať niekde inde. Proste odniekadiaľ, kde tiež mohli pomáhať a tiež mohli pomáhať seniorom, budú zobraté a budú použité takto.
A tiež, keď aj pán minister tu čítal, ten omikron, môže to byť veľký problém. Možno nebude, uvidíme, ale práve to, čím akoby je tá situácia nejasnejšia alebo rizikovejšia, tým dôležitejšie je ešte akoby tie peniaze držať v tej štátnej kase a použiť ich tam, kde to je skutočne najdôležitejšie v tom reálnom čase. Možno to bude fakt treba na nákup monoklonálnych protilátok alebo na proste čokoľvek ďalšie. Čiže toto.
A potom ešte tu teda hrozí aj to, že tie peniaze budú alokované, ale tým, že ten systém bude sa dlho vytvárať, vlastne nebudú vedieť byť ani použité. Čiže, že vlastne zostane to zablokované, tie peniaze, a nepomôžu akoby nijako.
Otázka, či teda toto všetko dokáže motivovať našich seniorov. Či ich fakt dokáže motivovať to, že dnes nedostanú nič viac než prísľub, že jedného dňa dostanú poukazy a nejakého ďalšieho dňa tie poukazy budú vedieť nejako použiť. Toto fakt treba mať na pamäti. Neviem odpovedať.
Tá druhá otázka je jasná. Ak si myslíme, že toto pomôže prevádzkam, nepomôže. Prevádzky potrebujú pomôcť teraz v horizonte dní a týždňov, nie niekedy v lete. A to sa už bavme potom ďalej o tom, že sú pripravené alebo hovorí sa o ďalších limitáciách, že s tým poukazom sa nebudete môcť ísť najesť v tých najsilnejších časoch do reštaurácie. Povedzme, že sa môžte najesť okrem medzi dvanástou a druhou. Alebo že nebudete môcť ten poukaz použiť na rekreáciu v zlatom týždni. To teraz si nevymýšľam, takéto otázky a odpovede padali na výbore. Takže to je, samozrejme, realita, ktorú ale tí, čo používame takéto nejaké zľavové kupóny, to je realita. Len je otázka, či naši seniori sú potom na toto všetko pripravení. A keď teda možno sú alebo nie sú, ale treba to povedať.
Skúsim ešte teda zhrnúť. Senior, ktorý sa teda pôjde prvýkrát zaočkovať teraz, má šancu na poukaz v júli po tretej dávke. Ale aj seniori, ktorí teda boli zodpovední ku sebe a svojmu zdraviu a dali sa zaočkovať a teraz absolvujú niekedy v tomto čase tretiu dávku, sa ale tiež reálne dostanú k tým poukazom až vtedy, keď budú funkčné, čo znovu nebude skôr ako v lete.
Plus, ešte mám pár minút, už len záverom v skratke. Som presvedčený, že samotné podmieňovanie očkovania peniazmi je morálny hazard a práve tým, že to bude treba robiť opakovane, budeme vidieť výsledky tohto morálneho hazardu v blízkej budúcnosti.
Druhý pohľad je, že ak my k tej vakcíne balíme 500-eurovú marketingovú podporu, tak samotný ten tovar, tú vakcínu dehonestujeme na niečo bezcenné alebo problémové, keď si to ten človek je schopný a ochotný zobrať až s 500 eurami.
Tretí bod, veľa z tých použitých financií budú skôr ďakovné a len výrazne malá časť bude skutočnou motiváciou sa zaočkovať. Už tu padali čísla, že takmer 700-tisíc seniorov je zaočkovaných a skupina nezaočkovaných má asi 380-tisíc. Takto hodnota, ktorú spoločnosť vynaloží na jedného novoočkovaného seniora sa, myslím si, že dostáva za hranicu, kde by mali blikať všetky kontrolky na úrade, Útvare hodnoty za peniaze, ktorý by ale mal dostať priestor a čas, aby túto investíciu dokázal posúdiť.
Už som spomínal, v reálnom čase nepomôžeme postihnutým prevádzkam a posledné, tá realizácia, reálna realizácia bude neskutočne problémová.
Posledná vec. Najviac ma mrzí to, že dnes sme druhý deň, ktorý riešime poukazy, a už je naprosto jasné, že to budeme riešiť aj minimálne ešte ďalší deň. Som presvedčený, že ak by skutočne záležalo nám všetkým, ako tu sme, na ľuďoch, tak dnes by sme už tretí deň riešili rozpočet, zákon roka. Pretože práve rozpočet je zákon, ktorý ovplyvňuje všetkých občanov a je to najdôležitejšie, čo štát robí pre svojich občanov, pre všetkých. My tu rokujeme o poukazoch, ktoré sú, nazvime to, istá forma populizmu či možno nejakého kupovania si nejakej podpory voličov, namiesto toho, aby sme rokovali o rozpočte a spoločne, všetci spoločne, celá koalícia, lebo na tom rozpočte zhodu máme, aby sme sa tu odborne bavili s opozíciou a presviedčali ich o tom, že sa nám podarilo vyrobiť najlepší možný rozpočet vzhľadom k situácii a práve tým rozpočtom, že robíme maximum možného pre všetkých ľudí bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní alebo nezaočkovaní, či sú voliči opozície alebo koalície, alebo nechodia voliť, proste pre všetkých občanov. Čiže namiesto rozpočtu, komplexného riešenia pre všetkých, rokujeme o poukazoch, čo je izolované riešenie pre obmedzenú skupinu ľudí. Namiesto riešenia pre celú krajinu a prezentácie zhody na tom riešení pre celú krajinu sa tu hádame a ukazujeme ľuďom, že nevieme odlíšiť komplexné a dôležité od nedôležitejšieho a parciálneho.
Je mi veľmi ľúto, že najdôležitejší zákon v roku – a rozpočet je najdôležitejší zákon v roku – máme, bohužiaľ, ako posledný bod poslednej schôdze v tomto roku a budeme ho teda riešiť úplne na koniec.
Ďakujem pekne, kolegovia, za pozornosť. Z tohto dôvodu si dovolím povedať za celú stranu SaS, že predložený návrh zákona nepodporíme.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis