Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

10.12.2021 o 15:35 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2022 16:26 - 16:28 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor NR SR pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor NR SR a Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2022 15:39 - 15:49 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok ku práve prerokovávanému návrhu zákona o finančnej kontrole a audite. Asi všetci intuitívne tušíme, čo od tohto zákona chceme. Finančná kontrola by mala ustrážiť zákonné a efektívne využívanie verejných zdrojov, teda zdrojov nás všetkých, ktorých sa museli najprv vzdať občania. Do tejto kategórie, samozrejme, rátam aj eurofondy, či prostriedky z plánu obnovy, pretože vždy je občan na začiatku, buď keď teda musel zaplatiť dane a odvody, alebo na konci, keďže všetky financie, ktoré si štát požičia, tiež jedného dňa splatia občania svojimi daňami. No a, samozrejme, po finančnej kontrole ešte všetci očakávame, aby bola efektívna aj v tom zmysle, aby zbytočne nebrzdila a nekomplikovala procesy.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny dosah na zníženie administratívnej záťaže pri čerpaní prostriedkov Európskej únie, nakoľko reflektuje implementáciu čl. 74 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ z roku 2021 č. 1060, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a i ďalších fondov, a tedakde sa predpokladá vykonávanie kontroly na základe analýzy rizík.
Návrh zákona vytvára právny základ na overovanie poskytnutia verejných financií administratívnou finančnou kontrolou, len s tými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4, ktoré budú určené na základe spomínanej písomnej analýzy rizík. Uvedená úprava sa zavádza najmä pre účely výkonu finančnej kontroly v oblasti implementácie fondov Európskej únie. Takýmto prístupom sa zefektívni proces výkonu administratívnej finančnej kontroly, nakoľko sa zníži administratívna záťaž zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí túto kontrolu vykonávajú. Zefektívnenie výkonu finančnej kontroly zabezpečí aj navrhovaná možnosť podpisovať v odôvodnených prípadoch návrh správy, prípadne návrh čiastkovej správy na mieste len jedným zo zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorý vykonal finančnú kontrolu. Podľa súčasnej právnej úpravy sú potrebné podpisy všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí dané kontroly vykonali, napr. toto tiež zvykne zdržovať a predlžovať celý proces.
Ďalším cieľom návrhu zákona je taktiež upraviť možnosť externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Touto navrhnutou úpravou sa umožní vykonávať administratívnu finančnú kontrolu iným orgánom verejnej správy, ak tak ustanovia osobitné predpisy. Zároveň sa takisto v predloženom návrhu zákona precizujú niektoré ustanovenia procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu.
Venujem pár slov finančným vplyvom tohto zákona. Drobný, pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vyplýva zo vzniku nového právneho titulu na uloženie pokuty podľa § 28 ods. 5 návrhu zákona. Pokuta je teda za nedodržanie povinnosti správcov kapitoly štátneho rozpočtu, samozrejme však teda bude mať hlavne, alebo mala by mať hlavne preventívny charakter a nijako sa nepredpokladá jej plošné ukladanie.
Ešte pár slov k tým pokutám. Pokuty sú príjmom rozpočtu kapitoly ministerstva financií, zároveň budú rozšírené prípady, v ktorých príjem z pokút bude príjmom štátneho rozpočtu namiesto aktuálne platného stavu, kým bol príjmom rozpočtu toho orgánu verejnej správy, ktorý vykonal finančnú kontrolu alebo audit. Vzhľadom na charakter úloh, teda fakultatívnosť uloženia pokuty nie je možné v súčasnosti presne kvantifikovať výšku príjmov rozpočtu verejnej správy, ale, samozrejme, toto nie je o tom, len teda, že nejaký drobný vplyv tam môže byť.
Poďme k výdavkom. Výdavky vyplývajúce z realizácie návrhu zákona budú zabezpečené v zmysle existujúcich, teda schválených limitov jednotlivých kapitol na príslušný rozpočtový rok, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy. Ak by sme chceli presne identifikovať, v súčasnosti to nie je možné, teda presne kvantifikovať celkovú výšku výdavkov vyplývajúcich z realizácie návrhu zákona, nakoľko teda nie je vopred známy počet finančných kontrol, ktoré budú realizované inými poverenými orgánmi verejnej správy. V prípade, ak má orgán verejnej správy dostatočné vlastné, odborné, personálne kapacity na výkon administratívnej finančnej kontroly, resp. finančnej kontroly na mieste, orgán verejnej správy nie je oprávnený použiť inštitút externalizácie vzhľadom na dodržanie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti nakladania s verejnými financiami. Čiže veľmi jednoducho povedané, ak má, ak má orgán kapacity, tak musí využiť vlastných ľudí. Až v odôvodnených prípadoch je možné využiť inštitút externalizácie, a to na základe úpravy v osobitnom právnom predpise. Skutočnosťou, že auditujúci orgán sa stane tzv. univerzálnym správnym orgánom v tých prípadoch, keď nie je určený správny orgán na ukladanie pokút, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko sa nepredpokladá navyšovanie personálnych a administratívnych kapacít.
Bol tu spomínaný podpis, tak ešte by som sa možno zastavil pri, skôr zo zaujímavosti, pri samotnom podpise. Je to, je to teda v návrhu bod 2 § 2 písm. c). Zavádza sa definícia formu, pojmu podpis, v zmysle ktorej sa teda podpisom pre účely tohto zákona rozumie vlastnoručný podpis, ale aj kvan, kvan (rečník si odkašľal), pardon, kvalifikovaný elektronický podpis, alebo obdobný, preukázateľný podpisový záznam v elektronickej podobe, ktorý nahrádza vlastnoručný podpis, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila. Znamená to, že na účely elektronického výkonu finančnej kontroly alebo auditu sa pri relevantných dokumentoch uznáva okrem kvalifikovaného elektronického podpisu, toho základného elektronického podpisu aj forma elektronického podpisu v podobe podpisového záznamu, ktorý však ale musí umožňovať jednoznačnú, preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila. Uvedené súvisí najmä s dlhodobým trendom elektronizácie verejnej správy, pričom využívanie aj iných podpisových záznamov u zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu má napomôcť k zefektívneniu výkonu finančnej kontroly, resp. auditu. Čiže dúfajme, že aj tu sa posunieme už do doby elektronickej, nielen tej papierovej.
Ako podpisový záznam zodpovednej osoby môže byť akceptované aj overenie osoby prostredníctvom informačného systému, ak má osoba, ak osoba na prístup využíva osobný prístupový kód, prístupové meno, heslo alebo šifrovací kód. Čiže vtedy, ak je ju možné jednoznačne a preukázateľne identifikovať, túto zodpovednú osobu. Takúto formu elektronického podpisu je možné využiť aj pri zachovaní podmienky vytvorenia dostatočných materiálno-technických podmienok v prostredí orgánu verenej správy, a to najmä autenticity, integrity a nepopierateľnosti vykonania finančnej kontroly. Musí byť teda možné jednoznačné a nespochybniteľné určenie osoby, ktorá finančnú kontrolu vykonala. Do takej tej pár slovami v praxi, no keď sa robí home office, tak vlastne dá sa to takto cez tieto prístupy celé zrýchliť a netreba čakať na papierové podpisy na tlačenie, takže mohlo by to pomôcť.
Ešte by som sa pristavil pri výbore pre vnútorný audit a vládny audit, kde tiež predmetný návrh zákona robí drobné zmeny. Je to inak bod 16 a 17 § 11 ods. 1 a ods. 2. Rozširuje sa členstvo vo výbore pre vnútorný audit a vládny audit, a to o zástupcu Národného bezpečnostného úradu, zástupcu Úradu pre dohľad nad výkonom auditu, zástupcu Slovenskej komory audítorov a tiež aj zástupcu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý zároveň vymení v pozícii predsedu výboru zástupcu ministerstva financií. Nové zloženie výboru by malo napomôcť nezávislému zabezpečeniu novej kompetencie, ktorú tento výbor práve dostáva, a teda to je vypracovávanie odporúčaní k výkonu auditu pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu a auditujúci orgán.
Výbor prostredníctvom svojich nezávislých odborných členov môže vyjadrovať v nadväznosti na prijaté podania smerovanie voči dodržiavaniu procesných pravidiel pri výkone auditu oprávnenou osobou v procesnej stránke auditu formou odporúčaní pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu a auditujúci orgán. Samozrejme, podrobnosti k tejto činnosti výboru budú upravené v samotnom štatúte výboru.
Záverom chcem povedať, že aj najlepšie zákony sú len také, ako v ich litere, ale aj duchu, ako ich aplikujú ľudia, či úradníci, či experti, ale aj my politici. Že je čo zlepšovať, vnímame jednoznačne z výsledkov práce OČTK, ale pomaly už aj z právoplatných rozhodnutí súdov. Verím, že aj tento zákon pomôže, aby tuto na Slovensku sme fungovali transparentnejšie a efektívnejšie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.12.2021 16:55 - 16:55 hod.

Marián Viskupič
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcem poprosiť kolegov, členov výboru pre financie a rozpočet, máme zasadnutie výboru teraz v našej klasickej miestnosti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

10.12.2021 15:35 - 15:40 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne. Ja už len dve vety. Takisto chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa zúčastnili diskusii, v rozprave, a chcem oznámiť, že hlasovať o rozpočte budeme v utorok o 17.00 hod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10.12.2021 15:26 - 15:33 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, máme za sebou takmer celú rozpravu. Rozpočet je ťažká téma a myslím, že ani tentokrát sa nám nepodarilo zaujať širšiu verejnosť a ani nejakú väčšinu našich kolegov. Nečudujem sa, ale je mi to ľúto. Ľúto, pretože práve rozpočet je zákon, ktorý sa týka každého jedného občana Slovenska aj preto, že rozpočet najprv berie a až potom dáva, a čo chýba, to si musíme požičať a naše deti to raz budú musieť vrátiť.
Väčšina rozpravy sa niesla o tom, čo komu ktorá vláda vyplatila alebo nevyplatila, kde ešte treba pridať, kam išli alebo kam by mali ísť ešte ďalšie peniaze. Nepopieram, že treba, ale trošku tá rozprava, použijem slová aj pána kolegu Beluského, že a nakoniec sa to ešte zmenilo na také preteky, že kde teda ešte pridať, kde teda ešte zvýšiť deficit, aby sme ešte niekde peniaze dali. No možno práve preto tak málo ľudí sleduje rozpravu, lebo v skutočnosti väčšina obyvateľov Slovenska nie sú tí, ktorí z toho rozpočtu akoby niečo dostanú, ale v prvom rade sú tí, ktorí musia napĺňať tú príjmovú stránku, ktorí proste pracujú, a teda vzdávajú sa časti svojich príjmov a tieto príjmy sa stávajú príjmami štátneho rozpočtu. No možno im nie je príjemná tá debata, keď všetci rozprávame iba o míňaní, ale pomôcť sa dá aj tak, že ľuďom nezoberieme, že budú vlastne o väčšej časti svojich príjmov možnosť, budú mať možnosť rozhodovať sami.
No táto časť debaty bola oveľa diétnejšia a ja skúsim použiť pár základných čísiel na vykreslenie pre bežných ľudí, situácie, ako sme teda na tom. Použijem dvakrát po tri základné čísla. Takže zoberme si štátny rozpočet. Príjmy sú vo výške, rozpočtované vo výške 19 974 200 000 po nejakom zaokrúhlení. Výdavky plánované na celý budúci rok sú 25 447 760 000, čo vytvára deficit vo výške 5 473 500 000.
Posuniem sa ku rozpočtu celej verejnej správy, ktorého podmnožinou je štátny rozpočet. Čiže príjmy celej verejnej správy sú 44 173 900 000, výdavky: 49 387 400 000, čo vytvára deficit 5,2 mld. eur, a to keď porovnáme s hrubým domácim produktom, tak to je ten deficit, o ktorom tu rozprávame, to číslo, ktoré padá, to sú tie 4,94 % hrubého domáceho produktu. Ale to je to porovnanie ku najväčšiemu číslu, aké v ekonomike máme.
Poďme ale naspäť. Keď sa na to pozrieme cez pohľad rodiny, ja sa posuniem o šesť rádov, a povedzme, že teda rodina, ktorá má ročné príjmy 19 974 euro, tak Slovensko je taká rodina, ktorá má v tom roku výdavky 25 447 euro, čiže nám každý rok v takejto rodine, takémuto Slovensku chýba 5 473 eur, čiže máme výrazný deficit. A keď to pozrieme, príjmy, tie príjmy, ktoré máme, keď ich zvýšime o 27 %, tak sa dostaneme na to, koľko peňazí na svoj život potrebujeme. A teraz sa pozrime všetci, ako sme tu, rodiny, je ľahké alebo ťažké medziročne zvýšiť svoje príjmy o 27 %? No nenájdeme veľa ľudí, ktorým sa výplata o 27 % ročne zvýši, takže z tohto treba vnímať, v akej ťažkej situácii sme a ako treba zodpovedne sa pozerať na každé euro, špeciálne teda pri, pri míňaní, pri výdavkoch.
Ak sa posuniem do verejnej správy, tak tam je, naše príjmy musíme zvýšiť o 12 %, aby sme sa dostali na výdavky, aby sme mali vyrovnaný rozpočet verejných financií. Takisto je to obrovské číslo, je to tých 5,2 mld. na budúci rok.
Presne tieto čísla ilustrujú, ako by bolo nezodpovedné pridávať ďalšie výdavky, ako a zároveň aká dlhá a ťažká cesta nás čaká, kým, kým budeme v nejakom ažurite, preto je dôležité strážiť výšku výdavkov, pretože je dôležité, aby sme boli zodpovední aj voči tým, ktorí ten rozpočet napĺňajú, ale aj voči našim deťom, ktoré, aj našej budúcej generácii, ktorá bude musieť zaplatiť to, o čo my dnes minieme viac, ako dokážeme vyzbierať. Z tej ďalšej generácie, ktorá bude platiť naše dlhy.
Som presvedčený, že predložený rozpočet je začiatkom cesty k zodpovednej budúcnosti, takže, kolegynky, kolegovia, chcem vás poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9.12.2021 12:37 - 13:01 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, práve sme strávili štyri dni, štyri rokovacie dni rokovaním o forme motivácie pre seniorov na očkovanie. Máme pocit, že sme teda štyri dni strávili rokovaním o pomoci ľuďom, výsledkom je, že cca 250 mil. pôjde seniorom ako ďakovné a ako motivácia na očkovanie. Úprimne verím, že teda toto dokáže tomuto konkrétnemu problému pomôcť.
Ale teraz som už rád, že takmer na konci schôdze sa konečne venujeme rozpočtu, pretože rozpočet je tá skutočná pomoc občanom našej krajiny. Rozpočet je komplexný manuál, čo, ako a za čo bude štát robiť pre svojich občanov. Všetci občania sa museli vzdať časti svojich príjmov a úplne oprávnene očakávajú, že vláda dokáže tieto peniaze rozdeliť čo najlepšie tak, aby celá spoločnosť profitovala čo najviac.
Ja teda hovorím, že až teraz začíname rokovať o tom ako štát, ako vláda, ako my všetci dokážeme pomôcť každému jednému občanovi Slovenska, od bábätiek, ktoré sa práve narodili, cez deti v jasličkách, v škôlkach a našich juniorov vo všetkých ostatných školách. Dnes tiež rozhodujeme o tom, ako budú vyzerať všetky rôzne služby štátu, naše cesty, železnice, či sa budeme môcť v budúcom roku spoľahnúť na zdravotníctvo, či sa dovoláme spravodlivosti alebo napríklad či bude fungovať protipovodňová ochrana. Na druhej strane rozpočet... alebo rozpočtom ľuďom aj firmám hovoríme, ako slobodne budú môcť podnikať, ako veľmi bude štát vstupovať do ľudských i podnikateľských rozhodnutí, ako veľmi budeme výberom časti príjmov ovplyvňovať ich život.
Rozpočet je zákon roka. Som veľmi rád, že po týždni neproduktívnych debát, vzájomného osočovania a vo finále totálneho prerobenia bodu o očkovacej motivácii v pléne sa dostávame ku štátnemu rozpočtu ako dobre pripravenému a dobre odôvodnenému materiálu. Dúfam a verím, že aj rozprava k rozpočtu bude sa bude viac viezť v odbornej rovine, že budeme na seba alebo po sebe namiesto urážok hádzať len dáta a fakty, na ktorých sa zhodneme, pretože som presvedčený, že dáta a fakty sú jedny, a v čom sa môžme líšiť všetci, a je to, že sa budeme baviť, že budeme viesť legitímne diskusie o rozdielnom pohľade na tieto dáta.
Každá budúcnosť začína v minulosti, tak si dovolím krátky predslov, návrat do mája tohto roka. Naposledy sme sa v pléne k téme rozpočtu bavili v máji pri predkladanej úprave rozpočtu na tento rok, teda na rok 2021. Vtedy som vo svojom vystúpení komentoval tak spôsob prípravy a diskusie k úprave, ako aj samotné čísla a dáta k úprave rozpočtu na rok 2021. Dotkli sa ma vtedy opakované slová bohapustý klamár v rozsiahlom komentári pána ministra financií. Čas plynie rýchlo. Dnes máme pred sebou rozpočet na ďalší rok, 2022, ktorý, samozrejme, vychádza zo skutočnosti roka 2021, ktorú vzhľadom na pokročilosť času takmer celú poznáme, a budem sa jej venovať na začiatku môjho vystúpenia. Takto sa vieme spoločne pozrieť aj na dáta a čísla z mája a zhodnotiť výsledok.
Pár slov k mojej úlohe ako predsedu výboru pre financie a rozpočet. Ja osobne som vždy veľmi obozretný pri správe vecí verejných a pri narábaní s verejnými financiami, ktoré sú financiami občanov, nás všetkých. Špeciálne som vždy obozretný pri míňaní, pri výdavkoch. Rovnako nie som náchylný zaťažovať občanov, firmy alebo prácu dodatočnými daňami a odvodmi. Témy verejných financií sú veľmi ťažké, ale málokedy plnia prvé stránky novín či obrazovky televízií. Práve prerokovanie rozpočtu v pléne je priestor na diskusiu o verejných financiách, priestor, kedy sa debata o našich spoločných miliardách dostane aj do médií. Aj keď, bohužiaľ, zasa je nás tu je málo a aj tá pozornosť médií nie je nijak veľká. Každopádne je to priestor, teda kedy môžme poukázať na to, ako tie verejné financie vznikajú a ako sú použité, a teda zároveň je dôležitý aj ten pohľad dozadu a budem sa mu chvíľku venovať, takže k východiskám rozpočtu na rok 2022 je potrebné uviesť nasledovné.
Po prvé výber daní v roku 2021 mimoriadne predčil očakávania a vidíme to v sumáre príjmov za 11 mesiacov, teda za obdobie končiace novembrom. Daňové príjmy za 11 mesiacov sú viac ako 12 mld. eur a predstavujú vyšší výber, ako je suma v upravenom rozpočte. Pri úprave v máji som vtedy márne volal aj po úprave príjmov, pretože už vtedy boli indikácie vyššieho výberu zjavné a trvalé.
Po druhé daň z pridanej hodnoty v roku 2021 rastie medziročne dvojciferne a za 11 mesiacov je už na úrovni celého minulého roka. A to si ale zoberme, že celý I. štvrťrok tohto roku sme mali silný lockdown. Daň z pridanej hodnoty je dokonca za 11 mesiacov do novembra na 99 % rozpočtovaného výberu. Je to presne tá zložka, ktorá nám umožňuje pri vyššom výbere plánovať prípadné zmeny a úpravy jej sadzbe pri niektorých položkách. Preto vnímam aj to, čo som navrhoval už v máji, a následne to znelo viackrát a teraz teda aj pán minister to spomína a to je teda zníženie DPH na určité tovary a služby v gastro, turistickom a cestovnom ruchu a jej zjednotenie s už existujúcou sadzbou na ubytovacie služby. Návrh na úrovni 10 % je veľmi dobrým návrhom a prispeje k lepšej konkurencieschopnosti schopnosti predmetných služieb na Slovensku, a teda by výrazne pomohol cash-flow poskytovateľom týchto služieb.
Tiež som presvedčený, že ak by sme sa teda odhodlali ku 10 % DPH, na Slovensku by pri tejto nižšej sadzbe bolo menej podvodov a únikov a celkový výber tejto dane by nás možno prekvapil. Takže verím, že to bude téma najbližšieho roka.
Poďme k dani z príjmov právnických osôb. Tá je za 11 mesiacov roka 2021 vyššia o 800, jej výber je vyšší o 800 mil. eur a predstavuje teda výrazne vysokú položku pri krytí deficitu schváleného rozpočtu na rok 2021. Tento jav je, zvyšovanie nie je ojedinelým prvkom pre tento rok a je potrebné precízne rozpočtovať aj jej výber pre rok 2022. Vzhľadom na existujúci a trvale sa potvrdzujúci vývoj daňových príjmov roku 2021 sú pre rok 2022 rozpočtované daňové príjmy na konzervatívnej výške tak v riadkoch dane z pridanej hodnoty, ako aj v riadkoch dane z príjmu právnických, ale aj fyzických osôb. Toto nám dáva šancu na pozitívnejší ako plánovaný vývoj.
Verím, že pri predpokladanej úprave rozpočtu na rok 2022, teda niekedy v priebehu budúceho roka pred letom bude priestor na revíziu príjmov a aj na ich reálnejší odhad k úprave rozpočtu. Takýto postup považujem za správny, a teda rád sa, samozrejme, zúčastním potom akýchkoľvek diskusií na tému príjmov štátneho rozpočtu.
Poďme k príjmom z Európskej únie. Naopak, veľkým sklamaním v tomto roku sú zatiaľ príjmy z fondov Európskej únie, ktoré sú aj ku koncu novembra na žalostnej výške, a ide takmer výlučne o príjmy z predchádzajúceho programového obdobia, kde nám teda beží čas a hrozí nám, že príjmy v miliardách eur prepadnú pre nečerpanie. Oproti schválenému upravenému rozpočtu na rok 2021 a jeho deficitu vo výške, tak ako bol vtedy teda tým, zmenou rozpočtu naplánovaný na 11,8 mld. eur, máme ku koncu novembra za 11 mesiacov tohto roka deficit 5 mld. eur. Nemôžem napísať, že len, alebo povedať, že len 5 mld. eur, pretože aj pri tejto výške ide o veľmi vysokú sumu, ktorá, samozrejme, bude musieť byť krytá dodatočným dlhom.
Poďme k výdavkom. Ako problém vidím, že na strane výdavkov v položke tovary a služby s rozpočtom 8 mld. eur je vynaložených len 1,8 mld. eur. V materiáli k rozpočtu na rok 2022 vidíme, že mnohé schválené položky pomoci štátnym organizáciám a firmám, športu, ale aj zdravotníctvu nebudú v roku 2021 financované. Podľa tabuľky 7 ide viac ako 1 mld. na položky, z ktorých mnohé sa do rozpočtu dostali práve tou májovou úpravou v tomto roku. Rovnako je vo východiskách uvedené, že Sociálna poisťovňa nedostane dofinancovanie dôchodkových fondov v rozpočtovanej výške, nakoľko ide o prevedenie, nakoľko ide o prevedenie finančných prostriedkov z vrecka štátneho rozpočtu do vrecka do fondov pre budúcnosť, je otázke, či by nebol správny a vhodný čas prostriedky v rozpočtovanej výške tohto roku previesť, a teda takto posilniť fondy Sociálnej poisťovne. To nie sú peniaze, ktoré sa minú, oni budú k dispozícii pre budúcnosť. Určite je ešte čas aj priestor tento krok prediskutovať, vykonať a takto vlastne pomôcť Sociálnej poisťovni.
Predmetom šetrenia v roku 2021 má byť aj nezaslanie finančných prostriedkov transferov do štátneho, pardon, do zdravotného systému vo výške cca 200 mil. Tieto prostriedky slovenské zdravotníctvo aj v boji s deltou v tretej vlne potrebuje a prihováram sa za jej plné prevedenie z prostriedkov štátneho rozpočtu v roku 2021. Všetky tieto položky sú rozpočtované v roku 2021, a ak budú vynaložené, tak majú pozitívny dopad na budúce rozpočty, pretože sa jedná o jednorazové položky, a teda položky a raz, a raz ich bude treba financovať.
Očakávaný rozpočet v roku 2021 skončí asi aj po vykonaní, keby sa tieto prevody vykonali na ďaleko nižšej úrovni. Úprava v máji na deficit vo výške 11,8 mld. eur bolo podľa mňa nerozvážne opatrenie a finančné trhy vtedy dostali signál, ktorý nebol o Slovensku pozitívny. Upozorňoval som už vtedy na tento signál, že posledné, čo Slovensko potre... že je to posledné, čo Slovensko potrebuje, a preto som bol za revíziu príjmov a ich úpravy smerom hore, čoho dôsledkom by bol nižší ako predpokladaný, nižší predpokladaný deficit. Bola to dobrá lekcia pre nás všetkých, ale nakoniec, a to je dôležité, máme dobré správy pre investorov, ratingové agentúry pre občanov aj pre zamestnávateľov.
Skutočné hospodárenie štátu v roku 2021 bude ďaleko lepšie, ako sa v rozpočtoch verejnej správy predpokladalo. Spomínal to aj pán minister a toto je veľmi dôležitá a dobrá správa. V dôsledku nižšieho deficitu verejnej správy za rok 2021 nebude dramaticky rásť ani dlh Slovenska, zvlášť ak je teda pravdou, že sme na začiatku roka mali veľmi vysoké hotovostné rezervy, ktoré znižujú dôležitý parameter čistého dlhu krajiny. Nebudem sa k tomu bližšie venovať, mali sme to už dnes v rozprave. Ale poďme k samotnému rozpočtu na rok 2022.
Rozpočet na rok 2022 je mimoriadne štedrým rozpočtom, ktorý ráta vo verejnej správe s výdavkami viac ako 49 mld. eur, čo predstavuje takmer 47 % z celkového očakávaného hrubého domáceho produktu za rok 2022. To je fakt vysoké číslo. Už tento rok, rozpočet 2021 predpokladal výdavky vo výške 48,5 mld. eur, ale ako som už uviedol, tieto výdavky sa našťastie nepodarí naplniť. Ak by sa naplnili, bolo by to takmer 50 % hrubého domáceho produktu na tento rok. Som presvedčený alebo sme všetci v strane Sloboda a Solidarita presvedčení a jednotní v tom, že štát má veľmi vysoké výdavky a štát musí na sebe začať šetriť.
Predložený rozpočet na roky ’22 až ’24 predpokladá voči hrubému domácemu produktu pokles výdavkov postupne na spomínaných 47 % v roku 2022, 45 % v roku 2023 a 44% v roku 2024. Sme ale svedkom toho, že výdavky sa každoročne navyšujú v nominálnej výške a my potrebujeme okrem poklesu v percentách, ktoré sa deje vďaka nárastu nominálneho hrubého domáceho produktu, potrebujeme vidieť aj reálny pokles a potrebujeme teda vybudovať reálne efektívny štát. Na to sú potrebné reformy a presmerovanie finančných prostriedkov do kľúčových oblastí, ktoré potrebujú reformy, a šetrenie na úradníkoch v štátnych inštitúciách, v štátnych orgánoch, počínajúc ministerstvami a končiac aj v niektorých prípadoch samosprávami.
Zamestnanci verejnej správy. Musím uviesť, že materiál Rozpočet na rok 2022 obsahuje v tabuľke 49 počty zamestnancov v subjektoch verejnej správy a aj mzdové výdavky na úhradu ich miezd. Nemôžeme byť spokojní s tým, že od roku 2019 rastie počet zamestnancov o 7-tisíc a pre budúci rok dosiahne 429-tisíc zamestnancov. Namiesto poklesu vidíme rast a to aj napriek aj zásadným prepúšťaniam v niektorých sektoroch. Vznikajú nám nové inštitúcie, posilňuje sa namiesto digitalizácie, elektronizácie stav počtu zamestnancov. Ich platobné podmienky sú mnohokrát nadpriemerné a priemerný plat v štátnej správe je veľmi vysoký a trvale rastie. Osobné výdavky sú na rok 2022 rozpočtované vo výške 9,9 mld. eur a predstavujú tak 10 % hrubého domáceho produktu.
Som presvedčený, že po zdolaní pandémie delty aj omikronu sa vieme hneď na začiatku roka 2022 venovať zásadným reformám pri šetrení a na mzdách štátnych zamestnancov, čo sa však, samozrejme, nemá týkať pedagógov a zdravotníkov, ale teda byrokratov, administratívnych síl, prezamestnanosti v nespočetnom množstve úradov, inštitúcií, ale aj odborov na ministerstvách. Fakt potrebujeme inovovať štátnu aj verejnú správu. Ľudí potrebujeme v produktívnej sfére národného hospodárstva, teda tam, kde, kde produkujú hodnoty, nie kde sa hodnoty spotrebúvajú.
Keď sa pozrieme, ako SaS, s reforma... s reformami sme začali, presadili sme balík zmien pod názvom Kilečko 1, v procese je Kilečko 2 a nehodláme v tomto úsilí prestať a poľaviť. Vznikajú nové veci, O. K., častokrát sú, samozrejme, dôležité, ale treba pozerať aj, či už sa historická úloha niektorých inštitúcií úradov neskončila, a pozrieť sa na to, že by vedeli aj skončiť.
Poďme k deficitu štátneho rozpočtu a verejných financií. V minulom roku, teda v roku 2020 sme zaznamenali deficit 5 mld. eur, čo predstavovalo približne 6 % hrubého domáceho produktu, myslím, presne 5,8. Tento rok dosiah... tento rok, teda 2021, dosiahneme veľmi podobný, ale pravdepodobný vyšší deficit, okolo 6 až 8 mld. eur. Ten posledný mesiac v roku vie s tým ešte zamávať. Bude to predstavovať 7 až 8 % z tohtoročného hrubého domáceho produktu. Budúcoročný deficit vo výške okolo 5 mld. eur bude predstavovať asi 5 % z budúcoročného hrubého domáceho produktu. Celkový deficit za roky 2020 až 2022 predstavuje tak spolu približne 15 mld. eur a zhruba 15 % z budúcoročného hrubého domáceho produktu.
Za pandémiu sme zaplatili vysokú daň a zhruba polovica tejto sumy je skutočnou pomocou subjektov... subjektom, ktoré počas pandémii trpeli a trpia. Rovnako táto suma slúžila na pomoc tým pracovníkom a rodinám, ktoré boli nútené zostať doma na pandemických OČR-kách, PN-kách.
Deficit vzniká z medzery medzi skutočnými príjmami verejnej správy, z daní, odvodov a poplatkov od zamestnancov, zamestnávateľov a občanov. Je dobrou správou, že sa popri raste hrubého domáceho produktu a priemyselnej výroby a napriek poklesu stavebnej výroby a aj poklesu aktivít v mnohých segmentoch a sektoroch ekonomiky Slovensko teda stále zaznamenáva rast príjmov do štátnej kasy. Je to dôsledok rastu hrubého domáceho produktu, ale je to aj dôsledok štrukturálnej zmeny, ktorá nastala pri podnikaní na Slovensku. Odborná verejnosť uvidí veľmi pravdepodobne zmenu v daňovej medzere, čo je parameter, ktorý meria, koľko dane z pridanej hodnoty sa v skutočnosti vybralo oproti teoretickej efektívnej daňovej povinnosti pri tejto dani.
Poďme teda k samotnej daňovej medzere. Zasa veľmi dobrá správa. Na Slovensku došlo k masívnemu potlačeniu podvodov v oblasti karuselových schém a okamžitým efektom je už spomínaný nárast vybratej dane z pridanej hodnoty. Nejde len o nárasty v dôsledku zmien štruktúr jednotlivých segmentov, kde, kde je DPH vymeraná a následne zaplatená. Veľmi pravdepodobne však ide teda o stovky miliónov eur na ročnej báze a po náraste v roku 2020 vidíme potvrdenie v roku 2021 a verím, že vieme s rastúcou bázou príjmov na dani z príjmu, pardon, na dani z pridanej hodnoty rátať aj do budúcich rokov.
Vďaka nárastu zamestnanosti aj napriek zložitej pandemickej dobe, čo je zasa veľmi dobrá správa, vidíme nárast vybratých odvodov, ale aj zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb. Tieto financujú dôchodkový fond a ostatné fondy Sociálnej poisťovni a rovnako fondy zdravotného poistenia. Pozitívne správy potrebujeme a prichádzajú už v roku 2021. Verím, že tento trend bude aj v roku 2022, na rok ’22 teda máme tieto fondy v rozpo... alebo tieto príjmy v rozpočte na konzervatívnej úrovni.
Sme dnes v dobe delty, ktorá je na Slovensku na špičke, existuje veľa neznámych a mnoho neistôt, to treba jasne povedať. Som ale presvedčený, že Slovensko má našliapnuté v roku 2022 na lepšie časy a vykročenie z krízy a poklesov počas lockdownov v prvej, druhej či tretej vlne. Predpokladám, že náklady, náklady na riešenie problémov s COVID-om nebudeme mať v roku 2022 rádovo v mesiacoch, ale len v týždňoch. Je nepríjemné, že sa týmito problémami rok ’21 končí a rok ’22 začne, ale tak ako sa na každý kopec stúpa, tak sa jednoducho v jednom momente dosiahne vrchol a potom sa teda z každého kopca ide aj smerom dole a verím, že sme na dobrej ceste ku konsolidácii. Toto návrh rozpočtu na rok 2022 predpokladá a materiál je teda detailne a podrobne spracovaný tak, aby som v ňom či ja, či občania dostali odpovede na mnohé otázky, ktoré máme v súvislosti s financovaním štátnej správy, jej príjmov či výdavkov.
Čo, ďalšie z rizík, čo nemôžem opomenúť, je inflácia, ktorá je jednoznačne dodatočným rizikom pre verejné financie pre budúce roky. Ide o fundamentálny makroekonomický parameter, ktorý, bohužiaľ, nie je a ani pre najbližšie obdobie nebude v našich rukách. Pozorujeme vyjadrenia z veľkých ekonomík, svetových finančných inštitúcií, ale aj z Európskej únie, aj keď najprv sa to hovorilo, ale momentálne to nevyzerá, že ide o krátkodobý nárast inflácie, a je dobré, aby sme sa radšej pripravili na dlhodobo vyššiu fundamentálnu infláciu, a tento parameter, bohužiaľ, ovplyvní naše hospodárenie či už na mikroúrovni, alebo aj na ma... alebo aj na makroúrovni. Okrem sledovania vývoja budeme pozoro... budeme aj pozornosť venovať alebo mali by sme pozornosť venovať aj zavedeniu nástrojov, ktoré dopady nárastov cien tovarov, služieb môžu aspoň čiastočne eliminovať. Makroekonomické predpoklady vo východiskách návrhu rozpočtu na roky ’22 až ’24 sú v tomto ohľade nastavené správne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2021 12:33 - 12:35 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beluský, ja som sa na vaše vystúpenie tešil, pretože mali sme, myslím, že dlhú, obsažnú a odbornú diskusiu už na výbore, a vôbec, vôbec ste nesklamali. Veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie. Je to presne tak, ako, ako má vlastne opozičný politik vystúpiť, to znamená povedať svoj názor, vytknúť nám to, čo teda sa mu nepáči. Veľmi oceňujem aj to, že ste aj ocenili veci, teda ktoré sa vám zdajú, že sú úplne super, takže fakt som veľmi rád, a je veľmi príjemné počuť tuná v pléne, keď diskutujeme pred, a teda a vystupujeme odborne.
Možno len pár vecí. Spomínali ste, áno, že ministri chceli teda ešte výrazne viacej, však tak to, presne tak to bolo. Aj ja poviem to, že najlepší rozpočet je ten, s ktorým je každý nespokojný, pretože vyvažuje presne tú potrebu, tie možnosti, takže verím, že presne taký rozpočet sa nám podaril, a teda súhlasím s tým, že, aj vy hovoríte, že má byť každý trochu nespokojný.
Takisto oceňujem a je mi veľmi blízky váš pohľad v tom, že už v budúcom roku ’22 by sme mali hľadieť a vytvoriť nejakú konsolidáciu, pretože - buďme realisti - v roku 2023 pred voľbami, to budeme hľadať ešte hodne vyspelejšie krajiny ako Slovensko - a nešetria v predvolebnom roku, takže tá konsolidácia tam bude veľmi náročná a ťažko možná. To vnímam aj ja ako veľké riziko.
Ešte ste spomenuli, čo som si tak zapísal, áno, hotovostný verzus akruálny prístup teda k rozpočtu. Takisto súhlas. Bolo by to jasnejšie a tých prekvapení by bolo menej, ak by sme prešli na akruálny prístup. Toľko asi.
Takže veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9.12.2021 11:40 - 12:00 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, neviem, či tu je aj pán predseda kontrolného... Najvyššieho kontrolného úradu, ctené kolegyne, kolegovia, na začiatok jedna poznámka.
Chcem sa vyjadriť k úvodným slovám pána ministra. Som veľmi rád, že rešpektoval politickú realitu a nepustil sa do znižovania vládou schváleného deficitu 4,94 % na tie 4,3 %. Bol by to zvláštny precedens... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím vás pekne, poslanci, vypnite si mobilné telefóne... telefóny v sále, viete dobre, že ich nemáte mať pustené. (Ruch v sále.) Zase pán poslanec Galis s tým telefónom. (Ruch v sále.)
Nech sa páči, môžete pokračovať. (Povedané so smiechom.)

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Bol by to zvláštny precedens, ešte nikdy sa v slovenskom parlamente nestalo, aby sa deficit v pléne znižoval. Väčšinou sa deje opačne. Nepamätám podobný príklad ani z iných európskych štátov, čiže veľmi oceňujem, že sa pán minister nepustil do procesu, ktorý v podstate vo svete nemá obdobu. Bolo by to zvláštne i v porovnaní s tým, že sme posledné 4 dni rokovali o podpore a motivácii pre našich seniorov, ktorú sme teda pred chvíľou schválili, zároveň rešpektujem a oceňujem rozhodnutie pána ministra, že uvedených cca 500 mil. eur bude strážiť vo Všeobecnej pokladničnej správe, a teda zatiaľ sa neminú.
Pán minister, ďakujem za dve úvodné správne rozhodnutia, ktoré výrazne uľahčia prijatie rozpočtu.
Chcem tiež poďakovať pánovi predsedovi NKÚ za jeho komplexné a obsažné stanovisko k rozpočtu. Platný zákon však neumožňuje s hodnotením rozpočtu rovnako vystúpiť aj predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, preto už tradične každý rok začínam moje vystúpenie k rozpočtu z pohľadu rady, čiže prezentujem ich hodnotenie.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má špecifické ústavné poverenie, akým spôsobom sa má pozerať na verejné financie, podľa ústavy má pôsobnosť rady prispievať k ochrane dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ku transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Toto poverenie je dnes oveľa naliehavejšie, ako bolo tomu pred pár rokmi, dôvodom je výrazný nárast rizika udržateľnosti verejných financií, kde sa ešte pred pandémiou, teda v časoch, ktoré boli ideálne na ozdravovanie a stabilizovanie verejných financií, dostali do pásma vysokého rizika a dnes sú podľa Európskej komisie najmenej udržateľné v celej Európskej únii.
Súčasná dlhodobá trajektória verejných financií, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, nekompromisne smeruje k bodu, keď Slovenská republika nebude schopná prefinancovať svoje záväzky. Je jedinečnou úlohou rady hľadieť na rozpočet práve cez túto optiku a poskytovať verejnosti odborné, komplexné a politicky neovplyvnené informácie o vývoji verejných financií. Rada si všíma aj celkový kontext, teda aj aktuálny a očakávaný ekonomický vývoj, závery rady tak reflektujú požiadavky modernej fiškálnej politiky, ktorá má smerovať k udržateľnosti a zároveň neohrozovať rastový potenciál ekonomiky. Z tohto pohľadu rada hodnotila aj návrh rozpočtu verejnej správy pre roky 2022 a ž 2024. Ako teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť posudzuje rozpočet?
Rada na predloženom návrhu rozpočtu verejných financií hodnotila dve základné hlavné oblasti, realistickosť, teda vnútornú konzistentnosť rozpočtu a to, či z rozpočtu vyplýva výsledok, ktorý je stanovený v cieľoch rozpočtu. Druhou oblasťou je vplyv na zdravie verejných financií, na dlhodobú udržateľnosť, a teda najmä na trvalý deficit, štrukturálne saldo a na dlh. Aby RRZ mohla urobiť toto analytické hodnotenie, vytvára na základe predloženého rozpočtu a predpokladaného makroekonomického vývoja odhad fiškálneho vývoja, teda realistickú simuláciu fiškálneho vývoja. Nekonkretizované opatrenia v týchto odhadoch nie sú zahrnuté.
Tento scenár opisuje, tento scenár, ktorý teda vytvorila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, opisuje pravdepodobný fiškálny vývoj bez dodatočných opatrení a jeho vplyv na verejné financie tak, ako to reálne vyplýva z návrhu rozpočtu. Na základe tohto scenára rada hodnotí, či sú ciele v rozpočte realistické, či opatrenia v rozpočte stačia na dosiahnutie cieľov alebo či vláda uvoľňuje, alebo zvyšuje konsolidačné úsilie v porovnaní so scenárom bez zmeny politík, tzv. no-police-change scenár. Samotný rozpočet vie zlepšiť dlhodobú udržateľnosť práve cez konsolidačné úsilie, popritom sa vláda môže zaviazať implementovať aj dlhodobé fiškálne reformy, v tomto prípade dôchodkovú reformu, ktorá takisto môže zlepšiť dlhodobú udržateľnosť.
Hodnotenie roku 2021. Pre hodnotenie nastavených cieľov očakávaného vývoja a realistickosti fiškálnej politiky je nutné poznať východiskový stav, teda očakávaný vývoj v roku 2021. Rada pri očakávanom odhade tohtoročného fiškálneho vývoja vychádza z vlastného rozpočtového semaforu, ktorý sa dlhodobo ukazuje ako spoľahlivý nástroj predikcie vývoja rozpočtu verejných financií. RRZ odhaduje, že deficit verejnej správy bude v roku 2021 nižší až o 1,2 % HDP, približne 1,1 mld. eur, ako odhaduje ministerstvo financií, resp. nižší o 0,5 % HDP, cca 0,5 mld. eur v porovnaní s pôvodne schváleným rozpočtom, navyše s výrazne nižším necovidovým deficitom. Táto necovidová časť deficitu by mohla dosiahnuť úroveň len 3,8 % hrubého domáceho produktu voči plánovanému pôvodnému deficitu na úrovni 6,3 HDP.
Potvrdzuje sa tak hodnotenie rady, ktorá tohtoročný rozpočet označila za realistický, na základe tohto vývoja možno vyhodnotiť, že veľká časť proticyklickej politiky pre ochranu ekonomiky sa robila cez jednorazové opatrenia, tak ako odporúčala rada na základe najlepšej medzinárodnej praxe. Zároveň aj posledné odhady Európskej komisie naďalej ukazujú, že nárast deficitu bol na Slovensku počas krízových rokov 2020 a 2021 v rámci Európskej únie podpriemerný, nakoľko sa zvýšil cca o 10 percentuálnych bodov hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo priemerné zvýšenie deficitu dosiahlo, teda v celej Únii dosiahlo 12,5 percentuálneho bodu HDP. Výrazne lepší výsledok v roku 2021, ak sa potvrdí, však zároveň znamená prísnejšie nastavenú latku pre rok 2022, než je dnešný predpoklad Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Poďme k hodnoteniu realistickosti návrhu rozpočtu. Špecifickým prvkom rozpočtu pre rok 2022 je rozhodnutie vlády podmieniť časť výdavkov vo výške 504 mil. eur prijatím troch reforiem: dôchodkovej reformy, ústavného ukotvenia výdavkových limitov a zvýšenie efektivity dlhovej brzdy. Vzhľadom na tieto informácie rada zvolila technický predpoklad pre svoje analýzy, že budú prijaté dve z troch reforiem, ktoré sú zároveň súčasťou Plánu obnovy a odolnosti. RRZ teda v základnom scenári predpokladá použitie dvoch tretín z alokovanej výdavkovej rezervy, čo je 337 mil. eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zhodnotila realistickosť návrhu rozpočtu verejnej správy 2022 až 2024 s týmto výsledkom.
Pán minister spomenul v úvodnom slove iba pozitívnu časť hodnotenia, ja teda v mene rady poviem celé hodnotenie. Čiže rada rozpočet pre budúci rok hodnotí ako realistický, rozpočet pre roky 2023 a 2024 ako nerealistické, práve aby zaznelo všetko, celé hodnotenie, to je dôvod, prečo vždy jedno moje vystúpenie k rozpočtu venujem prezentácii stanoviska Rady rozpočtovú zodpovednosť.
Na sklonku roka 2019 pri prerokovávaní rozpočtu 2020 som aj vtedajšiemu ministrovi pánovi Kamenickému čítal hodnotenie rady, kde vtedy rada videla riziká v objeme 2,5 % hrubého domáceho produktu, ktoré tiež vtedajší pán minister vo svojom príhovore nespomínal. Ale poďme naspäť k podrobnejšiemu hodnoteniu aktuálneho rozpočtu radou.
V rozpočte pre rok 2022 neidentifikovala rada zásadné riziká vo vládnom odhade príjmov a výdavkov za predpokladu naplnenia makroekonomickej predikcie. Podľa podkladov k rozpočtu, z rozpočtu rada predpokladá deficit nižší o 500 mil. eur v roku 2022, teda približne na úrovni 4,5 % hrubého domáceho produktu. Konštatovanie o realistickosti sa však týka len budúceho roka, ako som už spomenul, pričom predkladaný rozpočet formálne zahŕňa trojročné obdobie. Takzvané viacročné rozpočtovanie však zatiaľ v slovenských podmienkach funguje len obmedzene a v rozpočte sa nachádzajú naďalej nevyšpecifikované opatrenia.
Odhad RRZ o vývoji salda v neskorších rokoch, teda v rokoch 2023 a 2024 sa tak relatívne výrazne odlišuje od vládnych cieľov. Podľa prepočtov by bez schválenia dodatočných opatrení dosiahol deficit 3,9 % HDP v roku dvetisíc... v rokoch 2023 a aj v roku 2024, rozpočet však na tieto roky počíta s cieľmi 2,7 % HDP v roku 2023, resp. 2,6 % HDP v roku 2024. Z tohto pohľadu ide o pokračovanie doterajšej praxe, v ktorej rozpočtovanie druhého a tretieho roku v rozpočtoch stále nemá dostatočnú dôveryhodnosť a existuje to... existuje tu výrazný priestor na zlepšenie.
Poďme k hodnoteniu udržateľnosti. Ako vyplýva z hodnotenia Európskej komisie, naša dlhodobá udržateľnosť je dnes najhoršia v Európskej únii, v scenári nezmenených politík, teda bez prijatia reforiem nás čaká vzhľadom na súčasné nastavenie verejných financií vrátane dôchodkového systému a negatívny demokratický (pozn. red.: správne demografický) vývoj exponenciálny rast dlhu, čím sa to časom stane neudržateľným.
Do tohto stavu sme sa dostali v relatívne krátkom čase, ešte v roku 2016 bola dlhodobá udržateľnosť v pásme nízkeho rizika. V priebehu niekoľkých rokov sa však udržateľnosť dostala do pásma vysokého rizika – a musím to zdôrazniť –, že ešte počas ekonomicky dobrých časov pred prepuknutím pandémie.
Hlavný podiel na tomto zhoršení mali zmeny v dôchodkoch v roku 2019 a pred voľbami v roku 2020, kedy došlo k zrušeniu vekového automatu v dôchodkovom systéme či zavedenie sys... či zavedenie 13. dôchodkov, ktoré teda ale bolo neskôr sčasti upravené. Pri prognóze vývoja dlhodobej udržateľnosti zahrnula rada do odhadu vplyvu rozpočtu aj tie reformy, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala v Pláne obnovy a odolnosti.
Priamy, vyčíslený vplyv na udržateľnosť má najmä dôchodková reforma. Ak by sme si splnili tento minimálny záväzok, tak dlhodobá udržateľnosť by sa z pásma vysokého rizika dostala na hranicu medzi, medzi pásmom vysokého a stredného rizika. To však stále nie je stav, s ktorým by sme mohli byť spokojní, a podľa rady by sa mala prijať ambicióznejšia dôchodková reforma, ktorá by prinavrátila jej finančnú stabilitu na úroveň roku 2018.
Druhým dôvodom, prečo je zlepšenie udržateľnosti aj po započítaní kľúčovej reformy len na hra... len na hranicu vysokého a stredného rizika, je vplyv samotného rozpočtu.
V porovnaní s radou odhadovaným deficitom v tomto roku rozpočet pre budúci rok môže znamenať uvoľnenie konsolidačného úsilia o 0,6 % hrubého domáceho produktu, to znamená, že trvalé úspory dosiahnuté v roku 2021 by sa neprenášali dostatočne do budúceho roka. Pri takto nastavenom rozpočte bude zlepšenie dlhodobej udržateľnosti závisieť len od prijatia reforiem.
V prípade neprijatia reforiem by zhoršenie dlhodobej udržateľnosti nastalo dokonca aj v prípade, ak by sa neminula rezerva, ktorej čerpanie je podmienené reformami. Ak by sa mal vplyv neprijatia reforiem plne kompenzovať, cielený deficit pre rok 2022 by nesmel byť 4,9 % hrubého domáceho produktu, dokonca ani tých pôvodných 4,3 % HDP, ale len 4,0 % HDP. A najhorší scenár vý... najhorší scenár vývoja by bolo neprijatie dôchodkovej reformy a zároveň minutie rezervy, ktorú už rozpočet obsahuje, teda dosiahnutie rozpočtového deficitu 4,9 % HDP. V takomto prípade by sa udržateľnosť posunula ešte hlbšie do pásma vysokého rizika a následná náprava tohto stavu by bola ešte bolestivejšia.
Predpoklady pre výraznú konsolidáciu existujú najmä pre rok 2023. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti pripomína Rozpočtovej rade aj cieľ podporovať dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenskej republiky, RRZ si preto všíma komplexný obraz vývoja verejných financií aj ekonomiky, tak aby pri hodnotení politík vedúcich k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti vedela upozorniť na najlepší prístup pre ozdravenie verejných financií v súlade s moderným prístupom k fiškálnej politike.
Dosahovanie dlhodobej udržateľnosti je najefektívnejšie, ak sa deje tzv. proticyklickou fiškálnou politikou, rada preto v období pandemického podchladenia ekonomík upozorňovala, že v takomto období nemá byť hlavným cieľom ozdravovania verejných financií reštriktívna fiškálna politika, ale príprava a implementácia reforiem s dlhodobým vplyvom a príprava fiškálnej konsolidácie pre ďalšie roky. Teda príprava na konsolidáciu v rokoch prehrievania, v období pozitívnej produkčnej medzery. Jej hodnotu určujeme na, určujú na základe odhadov viacerých inštitúcií vrátane Národnej banky Slovenska a tiež Ministerstva financií Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu ešte stále existuje potreba určitej opatrnosti pre rok 2022.
Situácia by sa mala však výrazne zmeniť v spomínanom roku 2023, keď by sa ekonomika mala začať výraznejšie prehrievať aj vďaka prílevom eurofondov a konsolidácia bude v tom momente vítanou proticyklickou fiškálnou politikou.
Rada preto opakuje hlavné odporúčanie pre toto volebné obdobie, ktoré je realistické, a je možné ho uskutočniť bez výrazných negatívnych vplyvov na ekonomiky. Hlavný cieľ pre toto volebné obdobie by malo byť zníženie deficitu na dlh stabilizujúcu úroveň pod 3 % hrubého domáceho produktu a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti bezpečne do páska stredného rizika. Vhodnou cestou na dosiahnutie tohto cieľa je napríklad kombinácia dôchodkovej reformy s vierohodným špecifikovaním dodatočných konsolidačných opatrení na úrovni približne 1 až 1,5 % hrubého domáceho produktu.
Stále tu však máme hrozbu pretrvávajúcej pandémie. V poslednom období dochádzalo k zhoršeniu pandémie, ktoré by mohlo vyústiť do negatívnejšieho vývoja, ako boli doterajšie makroekonomické predpoklady. Ak by k tomu došlo, rada by naďalej považovala jednorazové adresné stimuly aj nad rámec rozpočtovanej sumy ako vhodnú reakciu. Rada takisto odporúča čo najskoršie vytvorenie zásobníka efektívnych investičných projektov cez princíp nulového štartovacieho investičného rozpočtu. Zvýšila by sa tým absorpčná kapacita štátu v investíciách vrátane tých, ktoré sú financované eurofondmi.
V prípade negatívneho vývoja by tak mohla vláda presúvať investície z budúcnosti do prítomnosti vrátane rýchlejšieho čerpania eurofondov za účelom stabilizácie ekonomiky a bez negatívneho dopadu na dlhodobú udržateľnosť. Súčasťou zodpovedného prístupu k dlhodobému zdraviu verejných financií je nielen snaha o ich jednorazové uzdravenie, ale aj snaha implementovať mechanizmy, ktoré zabezpečia, aby vynaložené úsilie malo dlhodobý efekt. Lekcia z posledných rokov hovorí, že zhoršiť trajektóriu vývoja verejných financií je veľmi ľahké, dokonca lákavé, a v čase veľmi dobrých, priaznivých makroekonomických podmienok, tak ako sme tomu boli svedkami pred vypuknutím pandémie.
Dôležitou úlohou popri zlepšení dlhodobej udržateľnosti je aj zabezpečiť, aby sa po zlepšení tohto stavu už nezopakoval scenár výrazného zhoršenia dlhodobej udržateľnosti, ako sa teda udialo v spomínanom predkrízovom období. Z tohto pohľadu je zvlášť dôležité prijať ústavné ukotvenie výdavkových limitov a zefektívnenie účinnosti dlhovej brzdy, a tak isto prijatie daňovej brzdy. Tieto zmeny by mali výrazný prínos pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Toľko hodnotenie a pohľad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na práve prerokovávaný štátny rozpočet.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 9.12.2021 10:50 - 10:55 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predseda NKÚ, dámy, páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 (tlač 632a).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 777 zo dňa 22. októbra 2021 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov, zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady podali gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie.
Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 ako tlač 751.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že po
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 11 výborov,
b) platné uznesenie nebolo prijaté v zahraničnom výbore, nakoľko nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov,
c) platné uznesenie taktiež nebolo prijaté vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, nakoľko tento výbor o uznesení nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písmeno A a písmeno B spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov. Spoločná správa obsahuje v časti IV. aj nasledované odporúčanie a požiadavku výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
1. Celkovo 10 výborov odporúča, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2022. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Dovoľte mi teda skonštatovať, že výbor pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade hlasovať o bode spoločnej správy v časti IV s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 269 dňa 23. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Mariána Viskupiča, Györgya Gyimesiho, Petra Kremského, Milana Kuriaka, Annu Miernu, Erika Ňarjaša, Jozefa Hlinku a Tomáša Lehotského za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022.
Výbor taktiež poveril spoločného spravodajcu, mňa, preniesť... predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.12.2021 9:57 - 9:58 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu výboru výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania zdôvodnenia výšky hrubého dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie.
Zdôvodnenie výšky hrubého dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 839 zo dňa 2. decembra 2021 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 8. decembra 2021. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, a teda dovoľte mi teda poinformovať o výsledku rokovania výboru.
Výbor prerokoval zdôvodnenie výšky hrubého dlhu a prijal k nemu uznesenie č. 273 zo dňa 7. decembra 2021. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 274 zo dňa 8. decembra 2021. Zároveň ma výbor poveril za spravodajcu výboru, a teda výbor ma poveril predniesť správu, výb... pardon, výbor poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis