Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, my sme naozaj s očakávaním a s nádejou čakali na to, že s čím príde vláda v tejto finančnej oblasti ohľadom pomoci ľuďom, ktorí dnes nie vďaka koronavírusu, ale vďaka opatreniam vlády prichádzajú o prácu, lebo robiť nemôžu, prichádzajú o príjmy pre celé rodiny, lebo boli donútení vzdať sa svojej roboty, a dnes tu máme, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes tu máme návrh, ktorý má ľuďom pomôcť.
My sa tu o tom môžme rozprávať, pretože my sme v kľude, my máme garantovaný príjem. A v tejto chvíli veľmi luxusný príjem. Ale sú ľudia, sú rodiny, ktoré zarábali ako živnostníci viac ako poslanci a dnes majú nulu, lebo nemôžu ísť do práce a nemôžu ísť do roboty kvôli opatreniam vlády. Nie kvôli koronavírusu. A je tu dnes návrh zákona, ktorý jasne hovorí o tom, a môžte o tom pochybovať, ale máme to v paragrafovom znení, že víťazom tejto situácie, keď ľudia, poctivo pracujúci ľudia, živnostníci, zamestnanci začnú za mesiac trieť už úplnú biedu, sú naozaj komerčné, neslovenské, cudzie banky.
Ja tu s úžasom počúvam dnes celý deň, vážené poslankyne, poslanci, že my sme museli rokovať a dohadovať sa s bankami o tom, aké podmienky, aké podmienky pre ľudí dokážeme vybojovať. A ja sa pýtam, kto je tu vláda Slovenskej republiky. Kto je tu parlament, Národná rada? A kto sú nejaké banky? Veď my predsa máme zákonodarnú moc! Vláda má rozhodovaciu moc. A my keď sa dohodneme a povieme, žiadne úroky pre ľudí za odložené splátky nebudú, tak tie úroky ani iné poplatky jednoducho nebudú! My sa nemusíme tváriť, že čo nám banky dovolia, my im to môžme nadiktovať v prospech ľudí.
A ja sa vás pýtam, poslankyne, poslanci, v čom sú banky viac ako ostatní obyvatelia, v čom sú majitelia bánk viac ako majitelia malých rodinných podnikov, reštaurácií, služieb. V čom sú viac? V čom sú viac, keď im ste vedeli rozkazom vlády povedať, od vtedy a od vtedy nemôžeš ísť do roboty, od vtedy a od vtedy už nemôžeš prijať žiadneho zákazníka, od vtedy a od vtedy už nemôžte robiť nič a mať žiadny príjem, nula?! Ale bankám povieme: Odložte to ľuďom na deväť mesiacov a účtujte si úroky! Veď to nie je nič iné ako úžera a poviem to tak lepšie, takým lepším slovom, českým - lichva! Veď to je totálne zdieranie ľudí s tým, že sa absolútne zneužije táto, toto prostredie paniky a vládnych opatrení! Čo tí ľudia s tým môžu spraviť?! A ako sa vy k tomu môžte takto dvojtvárne stavať?! Nehovoriac o tom, že banka má aj v tejto situácii oproti klientovi, oproti tomu človeku, ktorý si musel ten úver zobrať, lebo nikto si úver nebere preto, že by ho chcel, ale preto, že ho potrebuje, má informačný monopol. Informačný monopol.
A, kolegyne, kolegovia, vy veľmi dobre viete, je mnoho, je na Slovensku naozaj veľmi mnoho ľudí s absolútne zanedbateľným nejakým finančným vzdelaním alebo povedomím a títo ľudia si skutočne na základe správ, ktoré chrlia média, budú myslieť, že oni vlastne to odloženie splácania majú zadarmo, a že vlastne ako keby deväť mesiacov nemuseli nič platiť. A vy vo vašom zákone máte napísané, vo vašom návrhu, že banka má až dva mesiace odklad povinnosti na to, aby informovala klientov o tom, že tie úroky nakoniec budú musieť za celé to obdobie zaplatiť. Ja sa pýtam, že kto, kto je autorom tejto novely! Autonómni členovia vlády slobodní vo svojom rozhodovaní alebo zástupcovia nejakých medzinárodných bánk, ktorí v prvom lade, rade bez ohľadu na obete, bez ohľadu na náklady, bez ohľade na ľudí, hľadia len na svoj zisk?! Len na svoj zisk! Lebo to tak vyzerá, to tak vyzerá, že tu vláda nerozhodovala, že tu vláda sa bola po kolenačky poprosiť u bánk, že čo si môžu dovoliť.
Takto si predstavujete, kolegyne, kolegovia, riešenie situácie ľudí, ktorí o svoju prácu, o svoje príjmy neprišli kvôli tomu, že by kvôli alkoholu alebo neviem čomu prestali chodiť do roboty?! Ale kvôli tomu, že im to prikázala vláda Slovenskej republiky. Ale tá istá vláda, vaša vláda nedokáže prikázať bankám, že proste vy nebudete v tejto situácii, keď sú ľudia zrazení na kolená, nebudete ľuďom účtovať úroky! Podľa mňa to nie je potrebné, ale musím to zopakovať, veď bankovníctvo je najziskovejší rezort na Slovensku. Najziskovejší! Z roka na rok rastú náklady na vedenie účtov pre ľudí. Vláda sa bojí ich limitovať, ľudia platia čoraz viac a dnes tu máme návrh novely, ktorá ako keby úplne ignorovala to, že tými postihnutými ľuďmi alebo postihnutými subjektami nie sú banky a ich miliardové zisky a majetky, ale sú ľudia, ktorí žijú zo 600 eur, celé rodiny.
Budú to ľudia, ktorí, ktorí si mysleli, že poctivou prácou sa dopracujú k nejakému rodinnému možno podniku. Ľudia, ktorí si dodnes mysleli, že na všetkých bude platiť pri novej vláde, pri vašej novej vláde rovnaký meter, a vidia, a vidia, že na boháčov, oligarchov a nadnárodné skupiny ten meter rovnaký nie je ani za vašej vlády. Že to, čo platí pre živnostníka, čo platí pre malého podnikateľa, čo platí pre zamestnanca, to neplatí pre banky. A potom, priatelia, kolegovia, kolegyne, a potom nehovorme o tom, že ľudia veria konšpiráciám, že banky a nadnárodné elity to tu riadia. No, ale veď vaše zákony, vaše zákony to ukazujú, že ľudia sú vlastne len takí otroci! Otroci, ktorí musia platiť, aj keď nebudú mať z čoho, ale jednoducho tie banky pažravé, úžernícke, lichvárske im tie úroky neodpustia, lebo vláda ich k tomu nedonúti, a parlament sa teraz na mňa pozerá, ako keby ja som tu bol nejaký Ján Hus.
Ale veď kto iný, kto iný má pomôcť tým ľuďom v tejto chvíli, ak nie my?! Kto iný má povedať, že stačilo a nebudete si deväť mesiacov žiadne úroky účtovať?! Nemôže to rozhodnúť ten živnostník, nemôže to rozhodnúť ten chudák človek, čo si zobral ten úver. Musíme to rozhodnúť my. My všetci bez ohľadu na politické tričko. Ale hlavne vy, koalícia, vaša koaličná vláda, vy ste tí zodpovední. Vy ste tí, ktorí ste chceli priniesť tú pozitívnu zmenu, a dnes tá zmena je v tom, že banky sa budú smiať, že banky sa budú smiať.
A vlastne uvedomte si, vážená koalícia, uvedomte si, čo ste dosiahli. Čím dlhšie bude toto nešťastné obdobie trvať, čím dlhšie bude trvať, tým viac tí ľudia preplatia na tých odložených splátkach. Tým viac. Čím dlhšie bude trvať, tým viac to bude vyhovovať práve tým bankám. Ja sa pýtam, či toto ste naozaj chceli. Či toto ste chceli?! Lebo ak by to bolo naopak, ak by ste vy odvážni, minister, ministerstvo povedali, áno, banky, žiadne úroky, keď musia trpieť ľudia, musí byť solidárnosť aj z tých bánk. Tak potom naopak, čím kratšie by to obdobie bolo, tým tie banky by z toho vyšli lepšie. Ale vy ste nastavili pravidlá tak, že čím dlhšie to bude, tým, čím dlhšie budú ľudia trpieť, tým banky budú na tom lepšie. Tým banky budú na tom lepšie. Ja sa pýtam, či ste toto chceli. Či ste naozaj toto chceli? Či toto má byť tá pozitívna zmena? Či toto je ten rozdiel, keď ste kritizovali, že minulá vláda cez oligarchov rozkrádala štát a vlastne ľudia platili dane a tie dane sa rozkrádali, tak dnes tu ide robiť zákony, kde jasne im povieme že tí ľudia budú úplne legitímne otročiť na tých, ktorých sa žiadne pravidlá dotýkať nebudú.
Ja si myslím, vážení poslanci koalície, ja si myslím, že stále je čas to zmeniť, že stále je čas to zmeniť, ukázať odvahu, zmeniť toto nešťastné paragrafové znenie tak, aby po hlasovaní v druhom a treťom čítaní sme naozaj mohli byť hrdí na to, že je tu tá zmena, a hlavne tí ľudia si mohli povedať, že tí poslanci, dobre zaplatení poslanci v ten Národnej rade pre nich niečo aj spravili.
Ďakujem pekne.
