Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Aj mojim kolegom za podporné faktické poznámky.
Ešte by som chcel dať do pozornosti kolegom hlavne z koalície prieskum, ktorý vykonala Národná banka Slovenska. Oni zisťovali, zisťovali v domácnostiach, či nejakým spôsobom budú schopní potom využiť dohodu o odklade splátok splácať naspäť tie svoje dlhy. Väčšina ľudí si to predĺžila na tú maximálnu dobu, to bolo, myslím, tých 9 mesiacov. Celkovo o to požiadalo viac ako, myslím, okolo 140-tisíc domácností, čiže relatívne veľký počet ľudí. Väčšina tých domácností, ktoré sa, ktoré boli súčasťou toho prieskumu, sa vyjadrili, že nebudú mať problém znovu splácať tieto úvery, ale je tam časť týchto domácností, myslím, že sa to pohybuje pod hranicou 10 %, ale aj tak je to stále veľmi veľké číslo, pretože keby to bolo len 1 %, tak je to stále viac ako 1 400 ľudí, ktorí povedali, že budú mať problém znovu začať splácať svoje úvery. A keď k tomu spojíme ešte aj tieto nedoplatky za tieto povinné platby, tak naozaj títo ľudia môžu mať veľmi vážne problémy.
A tento návrh zákona je tak veľmi jednoduchý a finančne nenáročný a zároveň je efektívny, že si myslím, že by sme ho mali veľmi rýchlo a v zrýchlenom procese prijať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem podpredseda. Hlavne kvôli tomu, aby mali poslanci možnosť reagovať vo faktických poznámkach.
Dovoľte mi ešte raz, aby som viacej povedal o našom predloženom návrhu zákona. Jeho cieľom je ochrana vlastníkov bytov pred dražbami a exekúciami ich nehnuteľného majetku. V čase ekonomickej krízy, ktorú spôsobila, ktorú spôsobili opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19, sa dostáva stále viac ľudí do finančných ťažkostí a zvyšujúce sa náklady na spotrebu energií kvôli práci z domu a poklesu príjmov v domácnostiach bude spôsobovať vyššie nedoplatky. To všetko môže viesť k dražbám alebo k exekúciám majetkov, preto je potrebné vytvoriť adekvátnu právnu ochranu.
Opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva, spôsobili, že množstvo ľudí zostalo doma kvôli nemožnosti dochádzania do práce alebo kvôli tomu, že ich deti nemôžu ísť do škôl. Tisíce slovenských domácností žijú a pracujú s kratšou letnou prestávkou takmer rok výlučne vo vlastných bytoch a domoch. Minimálne jeden z rodičov pracuje z domu, deti sa učia väčšinou času online, častejšie sa varí, svieti, míňa sa viac vody a domácnostiam sa tak zvýšila spotreba na energiách, čo bude mať negatívny následok pri vyúčtovaniach spotreby jednotlivých energií a vzniku, vzniknú nedoplatky vo výške stoviek eur.
Mnoho rodín prišlo buď úplne o príjem, alebo sa ich finančná situácia výrazne za posledný rok zhoršila. Minulý rok si mohli dlžníci požiadať o odklad splátok úverov, to sa už však bez negatívneho zápisu v registri úverov od prvého januára nie je možné. Maximálna doba odkladu splátok bola 9 mesiacov, táto lehota väčšine dlžníkov už ubehla podľa posledných informácií z Národnej banky Slovenska. Už sa to číslo blíži k 90 % a museli znovu začať splácať svoje záväzky. Situácia na pracovnom trhu ani pomoc od štátu sa však za posledné obdobie nezlepšila. Nezaplatenie za zálohové platby za teplo, upratovanie spoločných priestorov či preddavky do fondu opráv môže spôsobiť, že vlastník nehnuteľnosti môže prísť o strechu nad hlavou. Riziko sa začína už za hranicou 2-tisíc eur. Výška dlžnej sumy tak nemusí dosiahnuť ani pár percent hodnoty ich nehnuteľnosti.
Keďže dražba štartuje na nižšej sume, ako je trhový priemer, situáciu zvykli využívať aj rôzni špekulanti. Správcovské spoločnosti pritom upozorňujú, že neplatičov bude pribúdať, už dnes evidujú mierny nárast, priemerne platby za mesiac kolíšu na Slovensku okolo stovky, konečná suma závisí od viacerých faktorov vrátene veľkosti bytu či veku nehnuteľnosti.
Vyúčtovanie za energie za rok 2020 dostanú majitelia bytov najneskôr do konca júla tohto roka. Očakáva sa veľa nedoplatkov. Platby, ktoré ľudia platili v roku 2020, totiž nereflektujú rok 2019, keďže zálohové platby sú povinnosťou, ich neplnenie môže vlastníkov nehnuteľností stáť strechu nad hlavou. Podľa súčasných pravidiel na to stačí sekera prevyšujúca 2-tisíc eur, a to dokonca len o niekoľko sto eur. Keď vlastník bytu nevie platiť, správca môže predložiť návrh na exekúciu, resp. dražbu na domovej schôdzi. Aby mohlo konať ďalej, súhlasiť musí nadpolovičná väčšina všetkých majiteľov bytov a nebytových priestorov v dome. Viaceré prípady z minulosti ukazujú, že špekulanti využívali cielené machinácie s výškou zálohových platieb, resp. ich skokové zvýšenie, aby sa dostali k bytom ostatných vlastníkov. Potvrdil to aj predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov, podľa ktorého sa vyskytli prípady, keď zálohové platby v bytových domoch umelo navyšovali s cieľom dostať sa k nehnuteľnostiam ľudí neschopných prijať privysoké sumy... platiť privysoké sumy.
Je preto potrebné vykonať primerané legislatívne úpravy, aby sme ochránili vlastníkov bytov pred stratou ich nehnuteľností, ktorá môže byť spôsobená vzniknutými finančnými problémami, ako aj rôznymi špekulantami. Predkladatelia tohto návrhu zákona preto navrhujú, aby sa nemohla dražiť, aby sa nemohlo dražiť nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečené záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva a neprevýšila 5-tisíc eur, to znamená, že sa navrhuje zvýšenie z pôvodných 2-tisíc eur, ak k oznámeniu o začatí záložného práva došlo v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 až do uplynutia 6 mesiacov od odvolania krízovej situácie.
Takisto sa navrhuje, aby, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženej, na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 5-tisíc eur, takisto sa navrhuje zvýšenie z pôvodných 2-tisíc eur. Nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľností, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu, ak k doručeniu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 až do uplynutia 6 mesiacov od odvolania krízovej situácie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že tento návrh zákona, ktorý je úplne apolitický a ktorého cieľom je pomôcť zabrániť tomu, aby vlastníci nehnuteľností sa dostali do ťažkostí, pretože už tých ťažkostí hlavne vo finančnej oblasti majú naozaj veľmi veľa, verím, že sa nájde, verím, že nájde podporu a že posunieme tento návrh zákona druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh tohto zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch a notárskej činnosti a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotlebovci - Ľudová strana naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský, Rastislav Schlosár a Andrej Medvecký.
Cieľom tohto legislatívneho návrhu je ochrana vlastníkov bytov pred dražbami a exekúciami ich nehnuteľného majetku, ku ktorým môže dôjsť v súvislosti s pandémiou ochorenia na COVID-19.
Predložený materiál nemá žiadny dopad na štátny rozpočet. Je v súlade so zákonmi, ústavnými zákonmi, ústavou, ako aj medzinárodnými zmluvami a dohodami.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Pani poslankyňa Pleštinská, ste mi povedali, akým spôsobom sa prijímajú normatívne akty v Európskej únii, to ja všetko, ja to všetko ovládam, ja to ani nespochybňujem. Ja som sa snažil vo svojom prejave vysvetliť, prečo tento článok je zbytočný a nadbytočný v našej ústave.
Pán poslanec Krupa to vo faktickej povedal, že je normálne, že v medzinárodnom práve je, sú tie zmluvy nadradené našim zákonom. Ale to tiež nikto z nás nespochybňuje, to je úplne v poriadku, len ja som vám sa snažil vysvetliť, že by sa mohlo teoreticky stať, ja viem, že to je malá pravdepodobnosť, ale mohlo by sa teoreticky stať, že Slovenská republika na základe referenda vystúpi z Európskej únie, tak ako sa to stalo vo Veľkej Británii a my by sme stále mali v ústave článok, ktorý hovorí, že akty Európskej únie sú naším zákonom nadradené. A pritom úplne stačí ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že medzinárodné zmluvy sú nadradené našim zákonom, ktoré, samozrejme, aj Slovenská republika schváli a ratifikuje, a vôbec to nemusí byť nič písané o Európskej únii. To som sa vám snažil vysvetliť, že bez ohľadu na to, či ste zástancovi, zástancovia nášho členstva v Európskej únii alebo nie, bez ohľadu na to by podľa mňa každý by mal určitou analýzou alebo nejakým takým zamyslením sa prísť na to, že vôbec nemusíme mať v ústave takýto článok, a nič nebude brániť vám všetkým zahlasovať za takýto návrh.
Takže ďakujem vám všetkým za podporu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na úvod, aby som povedal, že tento návrh zákona bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráte, je aj bez ohľadu na to, či ste zástancom nášho členstva v Európskej únii alebo či ste odprorcavia, či ste odporcovia nášho členstva v Európskej únii, tento návrh zákona je absolútne apolitický. Nemá absolútne nič spoločné s tým, či má Slovenská republika zostať, alebo vystúpiť z Európskej únie.
Tento náš návrh zákona je v prvom rade o tom, že to ustanovenie čl. 7 ods. 2, ktoré hovorí o tom, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je v našej ústave absolútne nadbytočný. A v budúcnosti by mohla vzniknúť situácia, z ktorej by sme asi veľmi ťažko mohli vykorčuľovať, pretože na tom zrejme zákonodarci nemysleli. Ja sa to pokúsim vysvetliť vo svojom príspevku.
Európska dohoda o pridružení uzavretá medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami a jej členskými štátmi bola podpísaná dňa 4. októbra 1993 a po skončení ratifikačného procesu v členských štátoch Spoločenstva nadobudla platnosť 1. februára 1995. V zmysle dohody sa malo konať zbližovanie existujúcich a budúcich právnych predpisov Slovenskej republiky a zabezpečovanie postupnej kompatibility alebo zlučiteľnosti slovenského práva s právom Spoločenstiev. Z týchto dôvodov bol neskôr do Ústavy Slovenskej republiky zakomponované nové znenie čl. 7 ods. 2, ktoré aj v súčasnosti znie, prečítam ho celé: „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právnych záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“
Takáto novela Ústavy Slovenskej republiky je, úplne podriadila Slovenskú republiky právu Európskej únie, čím sa dostala do rozporu s čl. I ods. 1, ktorý znie: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Pojem zvrchovanosť, ktorá ako prvá definuje Slovenskú republiku, znamená, že moc pochádza od ovládaných, nie od vládcov. Zvrchovanosť ľudu vychádza z ideí, že všetka zákonitá moc pochádza od ľudí, ktorým sa vládne, a nie z nejakého božského či iného externého zdroja. To znamená, že ak má byť Slovenská republika zvrchovaný štát, tak moc musí pochádzať od občanov Slovenskej republiky, ktorí si volia svojich zástupcov do najvyššieho zákonodarného zboru, to znamená do Národnej rady Slovenskej republiky, a volia si v priamych voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ktorý potom na základe volieb menuje vládu Slovenskej republiky.
Čl. VII ods. 2 pritom hovorí, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, teda pred zákonmi, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky ako občanmi zvolený zákonodarný orgán. Orgán, ktorý dostal od občanov moc na prijímanie zákonov. Občania Slovenskej republiky si nevolia svojich zástupcov do Európskej komisie, ktorá má v Európskej únie aj legislatívnu právomoc, a do Európskeho parlamentu, kde sedí v súčasnosti 705 poslancov, má Slovenská republika minimálne zastúpenie, teda v súčasnosti iba 14 poslancov. Niet preto pochybností, že čl. VII ods. 2 je v rozpore s čl. I ods. 1, ktorý Slovenskú republiku definuje ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Tento článok je v rozpore aj s akoukoľvek snahou občanov Slovenskej republiky, ktorí by chceli referendom vystúpiť z Európskej únie.
Predstavme si scenár, že občania Slovenskej republiky vyzbierajú 350-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda. Prezident alebo prezidentka Slovenskej republiky referendum vyhlási a občania by sa v potrebnej väčšine vyjadrili, že nechcú, aby Slovenská republika zotrvala v Európskej únii, tak ako sa to v konečnom dôsledku stalo aj vo Veľkej Británii. Výsledok tohto referenda by sa vyhlásil ako zákon a vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou Slovenskej republiky by museli urobiť potrebné kroky k naplneniu tejto požiadavky, ako je napr. aktivácia čl. 50 Zmluvy o Európskej únii. Avšak na novelizáciu ústavy, kde by sa musel neskôr tento sporný článok odstrániť, je potrebná ústavná väčšina v Národnej rade Slovenskej republiky, to znamená minimálne 90 hlasov. Ak by sa však nenašla potrebná väčšina v parlamente, mohlo by dôjsť k situácii, kedy Slovenská republika vystupuje, resp. vystúpi z Európskej únie, no napriek tomu má v európskej, no napriek tomu má v Ústave Slovenskej republiky zadefinované podriadenie sa nariadeniam Európskej únie. To by bol precedens, na ktorého vyriešenie by bol potrebný široký politický konsenzus, a ten by sa mohol hľadať naozaj veľmi ťažko. To by predlžovalo nezmyselný stav a z toho by mohlo vychádzať množstvo ďalších problémov.
Nielen kvôli tomuto je potrebné takéto ustanovenie čl. VII ods. 2 odstrániť, nielen kvôli tomu, že by raz mohla Slovenská republika z Európskej únie vystúpiť, ale najmä kvôli tomu, že je, je tento článok v Ústave Slovenskej republiky absolútne zbytočný a nadbytočný. Veď pôvodné znenie čl. VII ods. 2 bolo, že Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva a ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Takéto pôvodné ustanovenie bolo úplne dostačujúce na to, aby Slovenská republika mohla počas svojho členstva prijímať nariadenia Európskej únie, a zároveň, keby z Európskej únie vystúpila, nebolo by potrebné novelizovať Ústavu Slovenskej republiky.
My navrhujeme, aby sa táto veta o podriadenosti voči Európskej únie za našej ústavy odstránila a tým sa navrátila vážnosť Slovenskej republiky, aby sa začali potrebné kroky k návratu zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. Len si dovoľujem pripomenúť členom, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ, dnes o 12.15 hod. máme výbor. (Zaznievanie gongu.) Prosím, aby ste prišli. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, chcel by som naozaj uvítať to, že sme tu otvorili nové témy, hlavne tému tzv. energetickej chudoby, ktorá je celkom relatívne nový pojem. Vznikol viac-menej v čase, kedy sa začali energie nakupovať cez trhy, ktoré spôsobili podľa mňa enormné zvýšenie týchto cien. Aj na Slovensku, aj v iných krajinách Európy čím ďalej, tým viacej ľudí začína trpieť na to, že si nedokážu ani len dovoliť teplo vo svojich domovoch, a naozaj mnoho ľudí zomiera na to, že si nemôžu zo svojich finančných prostriedkov kúpiť alebo zaplatiť účty za teplo. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Veľa ľudí sa rozhoduje medzi tým, či si kúpi lieky, jedlo, či si zaplatí nájomné alebo či si zaplatí tieto základné veci.
A myslím si, že by bolo na mieste, a to teraz asi nie na úrovni Slovenskej republiky, ale možno na úrovni celej Európy uvažovať nad zmenou systému nakupovania energií alebo nejakou reguláciou zásahov štátov do týchto cien, pretože môže sa stať, že aj na Slovensku začne čím ďalej, tým viacej ľudí zomierať aj na energetickú chudobu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Marek, chcem ti poďakovať za to, že si otvoril tému športu. Myslím, že pri, v tejto rozprave o programovom vyhlásení vlády táto téma ešte nezaznela, lebo nezaznela dostatočne dôrazne. Téma športu je dôležitá, nielen keď sa rozprávame o tom profesionálnom športe a o podpore zo strany štátu, ale mali by sme sa pri športe rozprávať aj o tej podpore športovania bežného obyvateľstva, teda ten amatérsky šport, pretože hlavne takéto... v kríze, ako je teda, ako je teraz tento koronavírus, tá zdravotnícka, zdravotná kríza, kedy ľudia sú napádaní týmto ochorením, je dôležité, aby si tí ľudia budovali imunitu tým najprirodzenejším možným spôsobom, a to je práve športovanie. Štát by mal, podľa mňa, naozaj nájsť nástroje na to, aby sme dokázali športovanie podporiť budovaním nejakých verejných športovísk, prípadne nejakými verejnými programami, možno nejakým marketingom, nejakou cielenou reklamnou stratégiou. A hlavne treba podporovať a oveľa viacej rozšíriť športovanie našich detí na základných, stredných a vysokých školách.
Rozprával si o tých obedoch zadarmo. Mňa to veľmi zamrzelo, hlavne keď tu v pléne Národnej rady sa argumentovalo tým, že obedy zadarmo proste nebudú mať tí, ktorí majú nárok na daňový bonus, tak tí proste nemôžu mať obedy zadarmo. To je podľa mňa veľmi nesprávna argumentácia, pretože nemôžeme vylúčiť nejaké deti len preto, že ich rodičia majú nárok na daňový bonus. Ten daňový bonus nie je určený na to, aby im rodičia z toho zaplatili obed, sú to peniaze, ktoré určené aj na iné veci. Podľa mňa veľmi nesprávna argumentácia. A program alebo projekt, ktorý sa zo začiatku zdal byť, že nebude veľmi úspešný, podľa mňa sa rozbiehal dobre a bolo, naozaj veľmi ma mrzí, že sa to nepodarilo udržať.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, len jedna taká oprava, ja síce nemám dôvod, prečo zastávať poslancov alebo vlády strany SMER, ale v roku 2009 bola prvá vláda Roberta Fica, ktorá vznikla v roku 2006, čiže boli 3 roky vo vláde, nie 7, ako ste vy zle povedali, ale napriek tomu s vami súhlasím v tom, že tá situácia s pandémiou by bola v súčasnosti oveľa iná, keby sme tie dobré ekonomické roky, ktoré sme mali za posledné desaťročie, využili. Bolo by oveľa jednoduchšie zvládnuteľná a môžme to vidieť napríklad aj v Českej republike, ktorá ten dlh dokázala udržať na zvládnuteľnejšej úrovni. My sme sa dostali na úroveň už vlastne pod prvú hranicu tej hrani..., pod prvú hranicu, ktorú nám zadáva zákon o dlhovej brzde. Teda tá východisková situácia naozaj bola veľmi zlá, a keby sme zavedené tie výdavkové stropy, tak ako sme to plánovali už od roku 2012, tak by vláda bola zaviazaná v tých dobrých rokoch šetriť a tým pádom v takýchto ťažkých časoch by sme mohli tie peniaze využiť na jednorazové stimuly, ktoré by pomohli ekonomiku naspäť prehriať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Borguľa, v prvom rade chcem oceniť to, na spôsob, akým ste, akým ste vystúpili v rozprave, treba to oceniť, že to bolo naozaj odborné a kvalifikované.
Chcem vám povedať, že ja som tiež zástancom znižovania daní, ale nie na úkor toho, že sa zase niekde inde tie dane zvýšia, ale práve naopak, by sa mali znižovať výdavky, to znamená nerobiť nejaké presuny len na strane príjmov, ale vyrovnávať to naozaj tým, že ten štát bude vynakladať tie finančné prostriedky v inej oblasti v oveľa menšej miere.
Vy ste spomínali to zvyšovanie alebo plánované, alebo uvažované zvyšovanie dépeháčky, alebo zmeny pri dani z nehnuteľnostiach. Ja si tiež myslím, že to bude mať veľmi zlý a negatívny efekt. Vy ste navrhli, že by sa mala znížiť daň, DPH pre cestovný ruch.
Ja vás v tom chcem, pán poslanec, povzbudiť, pretože existuje niečo v ekonomike, čomu sa hovorí Lafferov efekt, ktorý hovorí v tom, že vy keď zvýšite sadzbu dane, tak to neznamená, že sa vám o toľko percent aj zvýši výber dane, a opačne, že keď znížite sadzbu, napr. o 5 %, neznamená, že sa vám zníži výber o 5 %, práve naopak, ten pokles je nižší, dokonca v určitých teoretických prípadoch to môže spôsobiť aj opak. To znamená, že keď znížite sadzbu, tak vám to môže v konečnom dôsledku aj zvýšiť ten výber, pretože tá ochota tých ľudí platiť a nepremiestňovať tie peniaze do šedej ekonomiky je oveľa menšia. Veď stačí si povedať taký extrémny príklad, keby bola napríklad stopercentná sadzba dane, tak by, samozrejme, výber dane by bol nulový, pretože nikto by nebol ochotný všetko, čo vytvorí, tie peniaze odovzdať tomu štátu.
Čiže povzbudzujem vás v tom, určite to vyskúšajte. Treba to monitorovať, kontrolovať, vyhodnocovať a verím, že to dosiahne želaný efekt, a potom k tomu znižovaniu dépeháčky môžme pristúpiť aj v ostatných oblastiach, pretože si myslím, že to pomôže tým ľuďom zvyšovať aj tú ich spotrebu a potom rozšíriť tie peniaze aj do iných oblastí.
Ďakujem pekne.