Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kamenický, ja súhlasím s vami, že sa tu objavil ten negatívny jav, to znamená, že nám tu začali stúpať aj tie necovidové výdavky. Avšak vy ste teda spomenuli, že to bolo 27,6 mld. eur za rok 2021. Ono je to vysoké číslo, ale hlavne kvôli tomu, že tie výdavky sa robia v tom hotovostnom princípe, to znamená, že sú tam výdavky, ktoré proste nie sú výdavky, ako napríklad transfery a podobne. Čiže ono to nie je úplne reálne nárast o 50 %, je to o niečo menej, je to, myslím, že menej ako polovica. Ale tým chcem povedať, že aj keby, aj keby to bol nárast len o 10 % tých necovidových výdavkov, tak je to stále veľa, pretože táto vláda alebo politické strany, ktoré dneska tvoria koalíciu, sľubovali pred voľbami, že budú tie výdavky znižovať, a vidíme tu práve ten opačný, opačný trend.
A potom ste hovorili, že sú to veľké rozdiely v tých odhadoch deficitu, a práve pri tých odhadoch ministerstva financií tam to naozaj treba konštatovať, že tam sú tie odhady úplne naj, najviac nepresné. Je to proste urobené tým, že oni nerobia tie aktualizácie, nerobia proste, neupravujú tie limity a jednoducho len od toho, čo sa ide navyšovať, nejaké ďalšie opatrenia, tak to proste len pripočítajú k tomu štátnemu záverečnému, teda k tomu štátnemu rozpočtu a nič sa s tým nerobí. A to je určite chyba, ktorú bude treba nejakým spôsobom opraviť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho príspevok.
Vy ste, pán poslanec, spomínali, že ten rok 2020 že dopadol veľmi dobre alebo dopadol lepšie, ako sme teda očakávali. A práve podľa mňa pri tejto príležitosti je treba pochváliť proste aj tých ľudí, aj tie firmy, že mali proste, že boli na tú krízu proste pripravení, že to naozaj zvládli veľmi dobre. Samozrejme, pomohol aj štát svojimi opatreniami a pomohli aj banky, to tiež treba povedať, že pomohli zabezpečiť tým firmám tú likviditu, aby dokázali cez tú krízu sa proste preniesť.
Máme priemyselnú ekonomiku, čo určite nám veľmi pomohlo, a občania, je veľmi dobré, že nezlyháva to opätovné splácanie tých úverov, že tie štátom garantované úvery tiež pravdepodobne nebudú aktivované alebo budú aktivované vo veľmi malej miere. Čiže tí ľudia, tie firmy to proste ustáli, aj tú prvú, aj tú druhú vlnu. A máme tu už simulácie niektorých inštitúcií, ktoré nám ukazujú, ako to bude vyzerať v prípade, že budú tie opatrenia pokračovať ďalej, že sa bude situácie zase zhoršovať.
Ja si myslím, že to môže byť ešte oveľa horšie, ako tieto simulácie ukazujú, pretože tí ľudia, tie firmy proste už nevydržia podľa mňa viacej a už začneme tu pozorovať nejaké väčšie zlyhania. A tu je naozaj potrebné hlavne zo strany vlády urobiť to, že počas leta sa veľmi dobre pripravíme, aby sme naozaj tie opatrenia v prípade, že príde nejaká ďalšia vlna, mohli spraviť čo najmiernejšie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod chcem pripomenúť, že sme pri skladaní poslaneckého sľubu sľúbili, že budeme dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. A zároveň chcem pripomenúť, že čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti, efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. A práve v zmysle tohto článku Ústavy Slovenskej republiky by sme mali pristupovať aj k tomuto materiálu, k programu stability Slovenskej republiky, a vyhodnotiť ho, či dostatočne garantuje splnenie tohto ústavného cieľa.
Ja chcem svoj príspevok rozdeliť na tri časti. V prvej časti chcem povedať a pochváliť teda, čo vidím v tom programe stability, čo je dobré. V druhej časti, čo treba ešte určite zlepšiť, a v tretej časti aj nejaký záver.
Čo je práve, čo je dobré, v programe stability sa píše, že riadenie verejných financií bude posilnené aj reformou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti spolu s ďalšími reformami. Vláda Slovenskej republiky na jeseň 2020 predložila do Národnej rady Slovenskej republiky túto novelu, ktorej cieľom je implementovať absentujúce výdavkové limity verejnej správy, posilniť dôraz na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a zabezpečiť flexibilnejšie únikové klauzuly pre prípad výnimočných udalostí.
A tu hneď pri tomto bode, pán minister, vás chcem opätovne požiadať, keďže ste požiadali Národnú radu Slovenskej republiky, aby sme rokovanie o tomto bode a o tomto návrhu zákona, aby sme to preložili na septembrovú schôdzu, teda o dva a pol mesiaca, aby ste ešte raz zvážili úplné stiahnutie tohto bodu, to znamená nie jeho ďalšie odkladanie, aby ste ho skonsolidovali s pripravovaným pozmeňovacím návrhom a znovu pristúpili k medzirezortnému pripomienkovému konaniu a znovu prešli prvé čítanie, druhé čítanie. Myslím si, že do 1. januára máme stále času dosť, teraz dva a pol mesiaca vlastne stratíme tým, že sa o tom rokovať nebude, a keď my to dáme aspoň do MPK, tak môžu z toho vyjsť nejaké ďalšie pripomienky, návrhy, ktoré môžu pomôcť tento zákon zlepšiť, a myslím si, že by to bolo naozaj na dobro veci.
Dlhodobú udržateľnosť verejných financií, sa hovorí v tomto programe stability, že podporujú aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu, predstavené v rámci schváleného plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. To treba naozaj uznať, že Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami dostane viac financií v prepočte k veľkosti ekonomiky alebo v prepočte k počtu obyvateľov. Tieto peniaze však nebudú zadarmo a raz sa budú musieť splácať, preto ich efektívne a správne, ich efektívne a správne zasielaná implementácia bude veľmi dôležitá, ako aj rýchlosť ich naliatia do slovenskej ekonomiky a úplné vyčerpanie. V tomto by sme mali naozaj všetci spoločne vyvinúť maximálne úsilie, aby neboli žiadne korekcie, korupcie a čerpanie na zbytočnosti a hlavne mäkké projekty.
Dlhodobou výzvou daňového systému je zvyšovanie efektívnosti výberu daní, to je ďalší bod, ktorý sa píše v programe stability. V porovnaní s krajinami Európskej únie stále existuje priestor na zvýšenie dodatočných príjmov o približne pol miliardy eur, pri znížení medzery výberu DPH na priemer Európskej únie na úrovni približne 11 % z potenciálneho výberu. Toto je určite správna cesta, pretože občania Slovenskej republiky boli zaskočení správami o pripravovaných vyšších daniach a bol by to zbytočný zásah do existujúceho ustáleného systému, najmä keď stále vieme a môžeme zlepšiť výber existujúcich daní, ktoré majú svoje medzery.
A práve v tomto bode mám na vás, pán minister, ďalšiu otázku tiež z programového vyhlásenia vlády, v ktorom píšete, že vláda zváži zavedenie tzv. reverse charge, teda ma zaujíma, či k nejakému zváženiu alebo k nejakým analýzam aj už reálne došlo, či vieme tento systém rozšíriť aj na ďalšie tovary, alebo či sa vôbec tieto veci uvažuje nejakým spôsobom posunúť dopredu.
Čo treba zlepšiť? V programe stability sa píše, že po stabilizácii bude potrebné naštartovať konsolidáciu verejných financií s jasne definovaným strednodobým rozpočtovým cieľom na úrovni prebytkového hospodárenia. Novým strednodobým cieľom rozpočtovej politiky bude dosiahnutie štrukturálneho prebytku pol percenta HDP najneskôr do roku 2028. Na dosiahnutie tohto cieľa je plánované každoročne znižovanie štrukturálneho schodku o 1 percentuálny bod HDP od roku 2023, tak ako to v úvodnom slove spomínal aj minister financií. V súlade s tým sú nominálne rozpočtové ciele na roky 2023 a 2024 určené na úrovni 4,1 % HDP a 3,8 % HDP.
Tento vládou cielený deficit na úrovni 3,8 % HDP v roku 2024 je podľa môjho názoru málo ambiciózny. Dôvodom je skutočnosť, že štrukturálny deficit sa bude sám automaticky aj bez opatrení vlády postupne zlepšovať na lepšiu úroveň, s akou uvažuje samotná vláda. V roku 2024 by mohol štrukturálny deficit dosiahnuť úroveň 3,3 % HDP, teda o 0,5 % HDP lepší, ako si stanovila sama vláda v programe stability.
Ministerstvo financií a celá vláda by mala predstaviť jasnú konsolidačnú stratégiu s cieľom znížiť do roku 2024 deficit pod úroveň 3 % HDP; tak by mal podľa mňa znieť tento cieľ. Z tohto pohľadu je možné hodnotiť predložené ciele vlády pre saldo verejnej správy ako dosiahnuteľné, bez potreby vynaloženia významného konsolidačného úsilia. Takisto je zbytočné čakať na konsolidáciu od roku 2023, keď už v budúcom roku 2022 sa začne ekonomika postupne prehrievať a ožívať.
Samotné potenciálne riziká v budúcom pandemickom vývoji by nemali byť dôvodom absencie štrukturálnych opatrení, nakoľko prípadnú pandemickú pomoc ekonomiky je vždy možné riešiť dočasnými opatreniami. Od roku 2022 môže ekonomika očakávať výrazné oživenie na hranici prehrievania, ktoré budú popri postpandemickom raste stimulovať aj zdroje z plánu obnovy a eurofondov; napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naďalej odporúča v takejto situácii prijať konsolidačné opatrenia už v roku 2022, a to na úrovni pol percenta HDP. V roku 2023 by bez toho, aby bol ohrozený ekonomický rast, mohla konsolidácia rozpočtu nad rámec scenára nezmenených politík dosiahnuť minimálne 1 % HDP.
Jednou z hlavných priorít vlády je pokračovanie v reformách v dôchodkovom systéme. Zlý demografický výhľad Slovenska vedie pri aktuálnom stave dôchodkovej legislatívy k očakávanému nárastu výdavkov na starnutie populácie do roku 2070 o približne 9 percentuálnych bodov HDP oproti súčasnej úrovni. Dlhodobú udržateľnosť pomôžu okrem plánovanej konsolidácie zlepšiť reformy v dôchodkovom systéme z programového vyhlásenia vlády, cieľom je zlepšiť udržateľnosť prvého priebežne financovaného dôchodkového piliera, efektívnosť druhého kapitalizačného piliera, ako i celkovú transparentnosť a stabilitu dôchodkového systému.
V pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa vláda zaviazala reformami v prvom pilieri zlepšiť ukazovateľ S2 o takmer 2 percentuálne body HDP. Stredná úroveň rizika dlhodobej udržateľnosti by pri plnení konsolidácie a implementácie dôchodkovej reformy mohla byť dosiahnutá v roku 2026.
Dôchodková reforma je síce stále v procese tvorby, už teraz vieme povedať, že návrh ústavného zákona upravujúci dôchodkový systém predložený do legislatívneho procesu ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zlepšuje dlhodobú udržateľnosť len v polovičnej miere oproti záväzku, ktorý bol deklarovaný v pláne obnovy Slovenskej republiky. Ak nedôjde k náprave, zostávajúcu časť bude potrebné nahradiť dodatočnou konsolidáciou deficitu na úrovni 1 % HDP aj v roku 2024. Verím, že sa ešte otvorí odborná diskusia o tom, ako by dôchodková reforma mala vyzerať. Ja odporúčam, aby vlastný návrh pripravilo ministerstvo financií s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pričom v prvom pilieri musia nastať razantné zmeny, aby sa stal udržateľným, pravdepodobne aj na úkor miery náhrady, podiel dôchodkami a mzdami. Dobre fungujúci druhý pilier by mohol tieto zmeny vykompenzovať tak, aby seniori na tomto celkovo nestrácali, no aktuálne hrozí opačný scenár. Je možné, že prvý pilier bude musieť kompenzovať nízke dôchodky z druhého piliera, a to je presne opačný stav, ako sa pôvodne uvažovalo.
Revízie schválené v roku 2020 identifikovali úsporné opatrenia s potenciálom 1,13 mld. eur, čo predstavuje 1,2 % HDP. V zamestnanosti a odmeňovaní revízia identifikovala priestor 765 mil. eur najmä v optimalizácii samospráv (396 mil. eur) a počtu úradníkov v štátnej správe (147 mil. eur) a znižovanie počtu policajtov (o 96 mil. eur). Revízia výdavkov na obranu identifikovala úspory za 191 mil. eur najmä prostredníctvom zmrazovania mzdovej obálky vojakom. Revízia IT výdavkov identifikovala úspory vo výške 83 až 163 mil. eur, ktoré by sa mali začať napĺňať od roku 2021. Zmrazovanie platov je opatrenie, ktoré síce môže teraz pomôcť, nie je to však dlhodobé opatrenie, preto tak ako sa jednorazové vplyvy nepočítajú do štrukturálneho salda, ani krátkodobé opatrenia na strane znižovania výdavkov by sa nemali odpočítať od výšky štrukturálneho salda.
Úsporné opatrenia by sa mali zamerať najmä na prevádzkové náklady, zlučovanie úradov, dlhodobé znižovanie počtu zamestnancov, chcel som povedať počtu poslancov, ale aj to určite, alebo na zrušenie výdavkov, ktoré boli prijaté v časoch hospodárskeho rastu a v čase krízy na nich jednoducho štát nemá dostatok zdrojov.
Revízie zároveň identifikovali aj oblasť s potrebou dodatočných zdrojov za 1,5 mld. eur. Revízia výdavkov na zamestnanosť, odmeňovanie navrhuje najmä postupné zvyšovanie počtu zdravotných sestier, platov učiteľov a počtov a platov pracovníkov v sociálnych službách, spolu v objeme 1,2 mld. eur. Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením navrhuje potrebu dodatočných 263 mil. eur. Zníženie výdavkov revízia identifikovala pri nultých ročníkoch v špeciálnom školstve a pri aktivačných prácach. To znamená, že identifikované úsporné opatrenia s potenciálom 1,13 mld. eur sú nižšie o 370 mil. eur ako identifikácia potrebných dodatočných zdrojov. V tejto bilancii sa musíme dostať do kladných čísel, inak sa stabilita verejných financií bude aj naďalej zhoršovať.
Na záver musím konštatovať, že schválený program stability môže zhoršiť dlhodobú udržateľnosť, pokiaľ sa budeme striktne držať tých cieľov, ktoré boli v ňom stanovené, a nebudeme sa snažiť tieto ciele ešte prekonať.
Ak by mali, ako by mali byť stanovené ciele programovej stability? Som presvedčený, že ešte pred, ešte počas tohto volebného obdobia musí vláda zabezpečiť dva ciele, jednak je to zníženie deficitu na dlh, stabilizáciu, úroveň pod 3 % HDP, a znížiť riziko dlhodobej udržateľnosti do pásma stredného rizika. Takého zlepšenie udržateľnosti môže vláda dosiahnuť dodatočným znižovaním deficitu rozpočtu alebo prijatím aj iných opatrení s pozitívnym dlhodobým vplyvom, ako napríklad spomínanou dôchodkovou reformou.
Na dosiahnutie stredného rizika udržateľnosti je potrebné pokračovať v ozdravovaní verejných financií aj v roku 2024. Na rozdiel od rokov 2022 a 2023 by však okamžité zlepšenie bilancie mohlo byť čiastočne alebo úplne nahradené zlepšením dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, tak ako to vláda avizuje v programe stability a pláne obnovy Slovenskej republiky.
Ešte by som chcel poukázať na plánované zvyšovanie výdavkov v rezorte obrany súvisiace so záväzkom Slovenska v rámci NATO. V programe stability sa plánuje postupné zvyšovanie výdavkov na obranu až k úrovni 2 % HDP nasledovne: v roku 2019 1,1 % to bolo, v roku 2022 1,3, v roku 2023 1,8 a v roku 2024 už 1,9 % HDP.
Ja som si pozrel dokument, ktorý bol prijatý v roku 2021, ktorým ministerstvo obrany určuje investičné priority, a je tam naozaj toho veľmi veľa. Chystá sa obmeniť vozidlá VVP1, resp. VVP2. Takisto začal s obmenou ťažkej ženijnej techniky, obmeniť stredný tank za nový hlavný bojový tank, pokračovať v realizácii projektu bojové obrnené vozidlo 8x8, vytvoriť predpoklad pre realizáciu projektu bojové obrnené vozidlo 4x4, pokračovať v projekte protitankové systémy, pokračovať v projektoch obmeny a priebežných dodávkach automobilov, nákladných terénnych ťažkých N3G automobilov, nákladných terénnych stredných N2G, pokračovať v projekte malého terénneho automobilu, v roku 2022 ukončiť projekt obmeny dopravných lietadiel, v dvadsiatom treťom ukončiť projekt obmeny letiskových rádiolokačných systémov a ich integráciu do súčasných systémov velenia a riadenia. Pokračovať v projekte obmeny viacúčelových vrtuľníkov a doplnenie ich vybavenia, v 2025. ukončiť projekt obmeny viacúčelových taktických lietadiel. Začať projekt obmeny cvičných taktických lietadiel sa má zabezpečiť do roku dve... od roku 2023, pokračovať v projekte obmeny rádiolokačnej techniky... a mohol by som naozaj pokračovať ďalej v tomto veľmi dlhom zozname.
Rozumiem, že aj v ozbrojených silách je potrebné inovovať a obmieňať techniku, avšak v takomto rozsahu a hlavne v takejto ekonomickej situácii to považujem za absolútne kontraproduktívne. Odporúčam, pán minister, prehodnotiť a zvážiť, či je momentálne pre Slovensko a pre našu ekonomiku prioritou zvyšovať výdavky na obranu až k úrovni 2 % HDP, keď dnes je to na úrovni okolo 1,3 % HDP.
Viac už nebudem hovoriť, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem pánovi poslancovi za faktickú poznámku.
Doplním jednu vec, míňať, samozrejme, keď máte prebytkové, keď máte teda vysoké, vysoké príjmy, dane proste stúpajú, daňové príjmy, tak vy môžte, samozrejme, míňať, ale nemôžte to robiť tak, že zároveň zhoršujete aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a práve tie predchádzajúce vlády nám ukázali, že ony nielen míňali, ale ešte aj zhoršovali dlhodobú udržateľnosť, takže tam proste po všetkých stránkach si myslím, že to hospodárenie bolo absolútne zlyhané a tam by sme si mali zobrať príklad, ako sa to nemá robiť.
Hovorili ste, že ste nepočuli nejakú kritiku v minulom volebnom období, pán poslanec, tak asi by ste si to mali trošku viacej naštudovať, možno pozrieť nejaké vystúpenia, aby ste vedeli, že rovnaká kritika bola aj v minulom volebnom období, len možnože tým, že ste neboli poslanec, tak ste to nemali možnosť aktívnym spôsobom počúvať.
A nekorektné vystúpenie, ste povedali, že to bolo nekorektné vystúpenie, pán poslanec. Ja sa snažím byť maximálne korektný, snažím sa hovoriť o konkrétnych číslach aj dávať konkrétne návrhy, nechcem len kritizovať, ale chcem aj povedať to, čo by sa malo zlepšovať. Neviem teda, akým spôsobom si predstavujete, že sa má opozičná politika robiť, či proste máme byť ticho a nepovedať nič. Myslím si, že prístup, ktorý som zvolil, je správny a že takto by sa mali správať aj ostatní poslanci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte poďakovať ministerstvu a NKÚ za vypracovanie týchto správ. A na úvod chcem hneď vyjadriť, chcem sa vyjadriť, že dúfam, že tie opatrenia alebo tie upozornenia, ktoré v tej správe NKÚ boli napísané, ktoré tu pán predseda predstavil, že nezostanú nepovšimnuté a že tie ministerstvá a tie úrady, ktoré sa nimi majú zaoberať, sa nimi aj zaoberať budú.
Každoročne schvaľujeme zákon o štátnom rozpočte, vždy na jeseň každého roku. Ten zákon je považovaný za zákon roka, s tým sa, samozrejme, nedá nič iné, len súhlasiť, avšak myslím si, že aj rokovanie a schvaľovanie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky by si tiež zaslúžilo podobnú pozornosť, pretože štátny záverečný účet nám ukazuje a dáva informáciu o tom, ako celá verejná správa hospodárila. Mali by sme túto správu postaviť a porovnať aj s návrhom rozpočtu na daný rok, hľadať tam rozdiely, identifikovať slabé stránky a poučiť sa z toho do budúcnosti.
V návrhu uznesenia k tomuto bodu budeme ako Národná rada Slovenskej republiky schvaľovať text, ktorý tu prečítal aj pán spravodajca, v ktorom teda konštatujeme a berieme na vedomie, že schodok bol vo výške 5,6 mld. eur, čo predstavuje mínus 6,2 % hrubého domáceho produktu, konsolidovaný dlh k 31. decembru 2020 sumu 55,2 mld. eur, čo predstavuje 60,6 % hrubého domáceho produktu, a hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahlo schodok 7,7 mld. eur.
Hneď tu pri návrhu uznesenia môžeme identifikovať jednu oblasť, ktorú by sme mali alebo vy, pán minister, mohli v rámci aj zvyšovania transparentnosti a zároveň v rámci lepšieho rozpočtovania a kontrolovania štátnych výdavkov zmeniť, a tým je vykazovanie hospodárenia štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe, ktorý je v porovnaní s akruálnym princípom a schodkom celej verejnej správy o 2,1 mld. eur vyšší, čo si myslím, že aj pre laickú verejnosť sú tie čísla neporovnateľné.
V pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet, čo znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. O výhodách akruálneho princípu voči hotovostnému nemusím hovoriť, pretože sú každému určite zrejmé. Akruálne limity by sa mali zaviesť aj pre rezorty, aby bola vyššia disciplína a bolo ich ťažšie obchádzať ako hotovostné limity, vďaka tomu môžeme mať menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora, preto dúfam, že sa zváži toto odporúčanie.
Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2020 úroveň 6,16 % HDP, pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 % HDP. Na deficit, ktorý sa vyjadruje ako percentá HDP, vplývajú, samozrejme, dve veličiny. Jednou je samotný deficit v reálnych číslach a druhou samotná ekonomika, teda výška HDP, na ktorej zníženie najviac pôsobilo zníženie investícií. Ďalšie roky, keď budeme môcť čerpať ďalšie prostriedky z eurofondov aj z plánu obnovy, máme veľkú šancu ekonomiku začať prehrievať a napomôcť tak všetkým sektorom. K tomu však musíme výrazným spôsobom zlepšiť čerpanie eurofondov a zapracovať na znížení korekcií.
Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je dôležitý dlhodobý rast ekonomiky. Ten sa dá podporiť aj tvorbou nového kapitálu cez efektívne verejné financie. Nakoľko tok eurofondov je daný dlhodobejším plánom čerpania, je zaujímavé sledovať vývoj domácich verejných investícií. Je pozitívne, že aj v krízovom roku 2020 tieto investície dosiahli úroveň mierne vyššiu, ako bol historický priemer od predchádzajúcej krízy; čerpanie investícií výrazne nekleslo napriek ich nízkemu rozpočtovaniu. Za prudkým nárastom deficitu bola, samozrejme, predovšetkým pandémia, ktorá znížila výkonnosť ekonomiky a príjmy verejnej správy a vyžiadala si nákladné protipandemické výdavky v zdravotníctve, sociálnej politike a na podporu ekonomiky. Celkovo negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahlo úroveň 3,9 % HDP.
Tu treba zdôrazniť to, čo hovorím pravidelne, vždy pri takýchto finančných zákonoch a návrhoch a to, že pandémia nebola jediným dôvodom vysokého deficitu, ďalším bola predkrízová hospodárska politika, politika predchádzajúcich vlád, ktoré v dobrých časoch míňali namiesto toho, aby v dobrých časoch šetrili, a táto politika nás dostala do úplne inej pozície ako napríklad v susednej Českej republike, kde mali v rovnakých dobrých ekonomických rokoch prebytkové rozpočty a pripravili sa na krízu oveľa lepšie ako na Slovensku.
Slovenské verejné financie neboli pripravené na krízu a to ani z pohľadu výšky salda ani úrovne dlhu verejných financií. Do krízy sme vstúpili s odhadovaným deficitom 2,5 % HDP, ktorý už je veľmi blízko hraničného maastrichtského kritéria deficitu na úrovni 3 % HDP. Táto úroveň už neposkytuje dostatočný manévrovací priestor ani na väčšie cyklické výkyvy ekonomiky, už vôbec na veľké krízy. Ak by sa pred krízou splnilo vládou odsúvané dosiahnutie strednodobého cieľa v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu, celkový deficit by bol v roku 2020 nižší o 2,2 mld. eur, čo predstavuje 2,4 % HDP. Alternatívne by sme mohli v krízovom roku poskytnúť o to väčší jednorazový stimul pri výrazne lepšom stave dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Táto pandémia nám ukázala vysokú potrebu proticyklickej rozpočtovej politiky a potrebu prijatia výdavkových limitov, ktoré okrem iného tiež fungujú v akruálnom svete, čiže o ďalší dôvod viac rozpočtovať štátny rozpočet v akruálnych číslach.
Hrubý dlh dosiahol koncom minulého roka úroveň 60,6 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň dlhu. Medziročný nárast hrubého dlhu o 12,3 percentuálneho bodu HDP zároveň znamená, že prišlo k prekročeniu najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy. Na raste hrubého dlhu sa však výrazne podieľal aj nárast hotovostnej rezervy, z hľadiska posúdenia vývoja dlhu je preto vhodnejšie sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý narástol o miernejších 7 percentuálnych bodov na úroveň 50,6 % HDP.
Výdavky v sektore zdravotníctva mali v roku 2020 negatívny vplyv vo výške 86 mil. eur, čo predstavuje 0,1 % HDP v porovnaní so schváleným rozpočtom. Na tomto vývoji sa v najväčšej miere podieľalo zhoršené hospodárenie nemocníc a transfery súkromných zdravotných poisťovní svojim akcionárom, čo bolo čiastočne kompenzované nižšími výdavkami zdravotných poisťovní na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dôsledku pandémie. Nemocnice po oddlžovaní, ktoré prebehlo v rokoch 2018 až 2020, naďalej tvoria nové záväzky a aj na základe týchto informácií dávam do pozornosti programové vyhlásenie vlády, konkrétne časť, ktorá hovorí, že ak súčasný systém zdravotných poisťovní po analýze nebude prinášať hodnotu pre pacienta a dosahovanie zdravotných celospoločenských cieľov, vláda Slovenskej republiky zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia. Práve na tomto príklade, ktorý sa stal v minulom roku, si myslím, že nám zdravotné poisťovne súkromné ukazujú, že by sme tu na Slovensku ten unitárny systém zdravotného poistenia mali mať. V predlžovaní zdravotných zariadení nenastal systémový pokrok a je možné očakávať ďalší tlak na zvyšovanie nákladov v období, keď sa prejavia dôsledky odloženej zdravotnej starostlivosti o iných pacientov než s COVID-19.
Po zohľadnení vplyvov pandémie na deficit a nerozpočtovaných vplyvov platí, že veľká časť rizík negatívne prispela k rastu deficitu hospodárenia verejnej správy. Bolo tam viacero vplyvov, medzi také významnejšie patrí napríklad podhodnotenie kapitálových výdavkov alebo nadhodnotenie nedaňových príjmov, podhodnotenie sociálnych transferov a dávok alebo podhodnotenie výdavkov na zdravotníctvo a tvorby záväzkov nemocníc.
Na záver chcem len vyjadriť presvedčenie, že hospodárenie mohlo byť v minulom roku určite lepšie, treba sa však poučiť z chýb, ktoré boli minulý rok urobené vládou, ktorá, dá sa povedať, že nemala nejaké veľké skúsenosti, a treba určite využiť príležitosti, ktoré nám súčasná situácia dáva a že sa nám podarí obnoviť tú krivku, po ktorej sme išli od krízy v roku 2009/2010 a znovu sa vrátime k hospodárskemu rastu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 13. septembra 2021 a gestorský výbor do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja len krátko k samotnému zákonu aj pozmeňovaciemu návrhu.
V prvom rade mi dovoľte vyjadriť poďakovanie Národnému bezpečnostnému úradu za prípravu tejto novely a jej korektnú komunikáciu aj so subjektami, ktoré sú povinne pripomienkujúcimi, ale aj so subjektami, ktoré si vyhradili určité pripomienky počas tohto schvaľovacieho procesu.
Najviac boli teda komunikované také tri body, ktoré boli napadnuté ako príliš, príliš veľké kompetencie, ktoré by možno mohli byť zneužívané alebo využívané, a to teda obmedzenie používania produktu, procesu, služby, automatizované poskytovanie informácií a blokovanie. Prvé dve, prvé dva nástroje v pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Krúpa, sú určitou formou pozmenené. Viac-menej nemáme s tou novou formuláciou žiadny problém, avšak úplne odtiaľ vypadáva tá služba blokovania, kde aj v samotnom pozmeňovacom návrhu predkladatelia poukazujú na súčasné znenie zákona, konkrétne § 27, podľa ktorého úrad dnes už podľa súčasnej legislatívy môže vyhlásiť v prípade nejakej kybernetickej výstrahy, kybernetického útoku môže vyhlásiť výstrahu, uložiť určité povinnosti alebo požadovať návrh opatrení. Podľa nášho posúdenia to nové, novelizované ustanovenie, to, ktoré teda to blokovanie z toho, z tejto novely zákona sa snaží vyradiť, nie je dobré, preto chcem dať navrhnúť pánovi spravodajcovi, aby dal pri tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať osobitne o bode č. 1, 7 a 12 spoločne. 1, 7 a 12 spoločne a potom o bodoch 2 až 6, 8 až 11, 13 až 14, teda všetky ostatné, tiež osobitne, spoločne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Stančík, vy rovnako ako ja ste z Piešťan, takže asi to máme v krvi, takú tú korektnosť, slušne vystupovať. A vy ste hovorili, tých 600-tisíc podpisov, teda reagovali ste na mňa ohľadom tých 600-tisíc podpisov, ja som to nespomínal vo svojom prejave, ale rozumiem teda, že čo ste mysleli. Vy ste spochybnili to, že či to referendum je občianske, že keď to organizovali politické strany, ale to nie je zakázané, veď politické strany môžu zorganizovať referendum, to nie je zakázané a podľa mňa je to úplne bežné aj v iných krajinách.
A na záver chcem povedať, že ak sa stane taká vec, že ten Ústavný súd nakoniec z nejakého dôvodu povie, že proste nemôže byť volebné obdobie skrátené prostredníctvom referenda, myslím si, že by sa mala okamžite na Slovensku otvoriť odborná diskusia o tom, ako ten stav napraviť, pretože podľa mňa je to, podľa mňa by to bol stav, ktorý je v rozpore so zásadami demokracie, a vôbec toho, že kto má právo určovať veci na Slovensku, kto vlastne drží tú moc v tých rukách, a to sú práve občania Slovenskej republiky. Verím, že sa to nestane, ale ak sa to stane, tak si myslím, že by sme v parlamente mali v čo najskoršej dobe potom rokovať o tom, ako zmeniť ten stav a aplikovať aj výhrady toho Ústavného súdu do našej legislatívy, aby sa to jednoducho už neopakovalo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja nebudem veľmi dlhý vo svojom prejave. Chcem na úvod vyjadriť podporu k tomuto návrhu zákona, určite zahlasujeme za. Nie som síce nejaký právnik a už vôbec nie ústavný právnik, ale ako taký laik alebo poslanec Národnej rady nemám pochybnosť o tom, že občania Slovenskej republiky ako nositelia moci majú svoje ústavné právo skrátiť volebné obdobie, jednoducho povedať poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, že ich mandát chceme, aby skončil a tým pádom budú musieť byť vyhlásené predčasné voľby. Túto pochybnosť nemám hlavne z dvoch dôvodov.
Prvý dôvod je ten, že už dnes existuje možnosť skrátiť volebné obdobie ústavným zákonom, teda sami poslanci si môžu skrátiť volebné obdobie. Stačí na to, aby za to zahlasovalo 90 poslancov, teda ústavná väčšina, tých zvyšných 60 môže byť kľudne proti, tam nikto nemá nejakú pochybnosť o tom, že bolo pošliapané nejaké ich právo na to vykonávať mandát celé volebné obdobie.
A hlavne chcem dať do pozornosti zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý v § 13a ods. 3 písm. a) hovorí, že obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požaduje aspoň 30 % oprávnených voličov. To znamená, že tento zákon dal právo občanom Slovenskej republiky alebo v tomto prípade občanom, obyvateľom obce odvolať priamo voleného zástupcu, to znamená starostu alebo primátora a preto nemôže byť žiadna pochybnosť o tom, že takisto aj občania Slovenskej republiky majú právo skrátiť priamo volených zástupcov, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ak takáto pochybnosť existuje a naozaj ju vyslovujú aj niektorí ústavní právnici, som rád, že prišla takáto iniciatíva, aby sme do Ústavy Slovenskej republiky zakotvili ustanovenie, ktoré jasne hovorí, že mandát poslanca uplynie v čase, kedy sa skončí skrátené volebné obdobie na základe platného referenda.
Takže my tento zákon určite podporíme a verím, že sa nájde vôľa prerokovať tento zákon aj v druhom čítaní a prípadne tam doplniť aj nejaké ďalšie ustanovenia, ktoré by zabránili tomu, aby poslanci Národnej rady zneužili svoje právo vyhlásiť výsledky referenda ako zákona, nejakým spôsobom zabrániť tomu, aby to referendum mohlo byť platné v prípade, že o to občania Slovenskej republiky požiadajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán podpredseda, a ďakujem tak isto všetkým pánom poslancom a pani poslankyni za reakcie. Len chcem dodať na záver, že naozaj by bolo úplne ideálne a s tým by naozaj nemohol mať nikto žiadny problém, keby sme nemuseli mať vôbec žiadny zákon o nejakom umelom ukončení tehotenstva, pretože by sa nám jednoducho na Slovensku tie potraty nevykonávali kvôli tomu, že tie mamičky proste by tie potraty, že by na tie potraty nechodili, nechceli by tam chodiť, neboli by proste motivované na tie potraty chodiť. A áno, aj ja, aj určite celé plénum je za to, aby sme túto motiváciu mať to dieťa zlepšovali a dovtedy pre mňa aj ostatných konzervatívnych poslancov, kým to proste nebude, tak pre nás bude aj snaha obmedziť toto vraždenie aj prostredníctvom takejto reštrikcie riešením a ja verím, že sa raz dostaneme k tomu, že potraty na Slovensku nebudú vôbec. Ďakujem pekne.