Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod chcem pripomenúť, že sme pri skladaní poslaneckého sľubu sľúbili, že budeme dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. A zároveň chcem pripomenúť, že čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti, efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. A práve v zmysle tohto článku Ústavy Slovenskej republiky by sme mali pristupovať aj k tomuto materiálu, k programu stability Slovenskej republiky, a vyhodnotiť ho, či dostatočne garantuje splnenie tohto ústavného cieľa.
Ja chcem svoj príspevok rozdeliť na tri časti. V prvej časti chcem povedať a pochváliť teda, čo vidím v tom programe stability, čo je dobré. V druhej časti, čo treba ešte určite zlepšiť, a v tretej časti aj nejaký záver.
Čo je práve, čo je dobré, v programe stability sa píše, že riadenie verejných financií bude posilnené aj reformou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti spolu s ďalšími reformami. Vláda Slovenskej republiky na jeseň 2020 predložila do Národnej rady Slovenskej republiky túto novelu, ktorej cieľom je implementovať absentujúce výdavkové limity verejnej správy, posilniť dôraz na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a zabezpečiť flexibilnejšie únikové klauzuly pre prípad výnimočných udalostí.
A tu hneď pri tomto bode, pán minister, vás chcem opätovne požiadať, keďže ste požiadali Národnú radu Slovenskej republiky, aby sme rokovanie o tomto bode a o tomto návrhu zákona, aby sme to preložili na septembrovú schôdzu, teda o dva a pol mesiaca, aby ste ešte raz zvážili úplné stiahnutie tohto bodu, to znamená nie jeho ďalšie odkladanie, aby ste ho skonsolidovali s pripravovaným pozmeňovacím návrhom a znovu pristúpili k medzirezortnému pripomienkovému konaniu a znovu prešli prvé čítanie, druhé čítanie. Myslím si, že do 1. januára máme stále času dosť, teraz dva a pol mesiaca vlastne stratíme tým, že sa o tom rokovať nebude, a keď my to dáme aspoň do MPK, tak môžu z toho vyjsť nejaké ďalšie pripomienky, návrhy, ktoré môžu pomôcť tento zákon zlepšiť, a myslím si, že by to bolo naozaj na dobro veci.
Dlhodobú udržateľnosť verejných financií, sa hovorí v tomto programe stability, že podporujú aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu, predstavené v rámci schváleného plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. To treba naozaj uznať, že Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami dostane viac financií v prepočte k veľkosti ekonomiky alebo v prepočte k počtu obyvateľov. Tieto peniaze však nebudú zadarmo a raz sa budú musieť splácať, preto ich efektívne a správne, ich efektívne a správne zasielaná implementácia bude veľmi dôležitá, ako aj rýchlosť ich naliatia do slovenskej ekonomiky a úplné vyčerpanie. V tomto by sme mali naozaj všetci spoločne vyvinúť maximálne úsilie, aby neboli žiadne korekcie, korupcie a čerpanie na zbytočnosti a hlavne mäkké projekty.
Dlhodobou výzvou daňového systému je zvyšovanie efektívnosti výberu daní, to je ďalší bod, ktorý sa píše v programe stability. V porovnaní s krajinami Európskej únie stále existuje priestor na zvýšenie dodatočných príjmov o približne pol miliardy eur, pri znížení medzery výberu DPH na priemer Európskej únie na úrovni približne 11 % z potenciálneho výberu. Toto je určite správna cesta, pretože občania Slovenskej republiky boli zaskočení správami o pripravovaných vyšších daniach a bol by to zbytočný zásah do existujúceho ustáleného systému, najmä keď stále vieme a môžeme zlepšiť výber existujúcich daní, ktoré majú svoje medzery.
A práve v tomto bode mám na vás, pán minister, ďalšiu otázku tiež z programového vyhlásenia vlády, v ktorom píšete, že vláda zváži zavedenie tzv. reverse charge, teda ma zaujíma, či k nejakému zváženiu alebo k nejakým analýzam aj už reálne došlo, či vieme tento systém rozšíriť aj na ďalšie tovary, alebo či sa vôbec tieto veci uvažuje nejakým spôsobom posunúť dopredu.
Čo treba zlepšiť? V programe stability sa píše, že po stabilizácii bude potrebné naštartovať konsolidáciu verejných financií s jasne definovaným strednodobým rozpočtovým cieľom na úrovni prebytkového hospodárenia. Novým strednodobým cieľom rozpočtovej politiky bude dosiahnutie štrukturálneho prebytku pol percenta HDP najneskôr do roku 2028. Na dosiahnutie tohto cieľa je plánované každoročne znižovanie štrukturálneho schodku o 1 percentuálny bod HDP od roku 2023, tak ako to v úvodnom slove spomínal aj minister financií. V súlade s tým sú nominálne rozpočtové ciele na roky 2023 a 2024 určené na úrovni 4,1 % HDP a 3,8 % HDP.
Tento vládou cielený deficit na úrovni 3,8 % HDP v roku 2024 je podľa môjho názoru málo ambiciózny. Dôvodom je skutočnosť, že štrukturálny deficit sa bude sám automaticky aj bez opatrení vlády postupne zlepšovať na lepšiu úroveň, s akou uvažuje samotná vláda. V roku 2024 by mohol štrukturálny deficit dosiahnuť úroveň 3,3 % HDP, teda o 0,5 % HDP lepší, ako si stanovila sama vláda v programe stability.
Ministerstvo financií a celá vláda by mala predstaviť jasnú konsolidačnú stratégiu s cieľom znížiť do roku 2024 deficit pod úroveň 3 % HDP; tak by mal podľa mňa znieť tento cieľ. Z tohto pohľadu je možné hodnotiť predložené ciele vlády pre saldo verejnej správy ako dosiahnuteľné, bez potreby vynaloženia významného konsolidačného úsilia. Takisto je zbytočné čakať na konsolidáciu od roku 2023, keď už v budúcom roku 2022 sa začne ekonomika postupne prehrievať a ožívať.
Samotné potenciálne riziká v budúcom pandemickom vývoji by nemali byť dôvodom absencie štrukturálnych opatrení, nakoľko prípadnú pandemickú pomoc ekonomiky je vždy možné riešiť dočasnými opatreniami. Od roku 2022 môže ekonomika očakávať výrazné oživenie na hranici prehrievania, ktoré budú popri postpandemickom raste stimulovať aj zdroje z plánu obnovy a eurofondov; napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naďalej odporúča v takejto situácii prijať konsolidačné opatrenia už v roku 2022, a to na úrovni pol percenta HDP. V roku 2023 by bez toho, aby bol ohrozený ekonomický rast, mohla konsolidácia rozpočtu nad rámec scenára nezmenených politík dosiahnuť minimálne 1 % HDP.
Jednou z hlavných priorít vlády je pokračovanie v reformách v dôchodkovom systéme. Zlý demografický výhľad Slovenska vedie pri aktuálnom stave dôchodkovej legislatívy k očakávanému nárastu výdavkov na starnutie populácie do roku 2070 o približne 9 percentuálnych bodov HDP oproti súčasnej úrovni. Dlhodobú udržateľnosť pomôžu okrem plánovanej konsolidácie zlepšiť reformy v dôchodkovom systéme z programového vyhlásenia vlády, cieľom je zlepšiť udržateľnosť prvého priebežne financovaného dôchodkového piliera, efektívnosť druhého kapitalizačného piliera, ako i celkovú transparentnosť a stabilitu dôchodkového systému.
V pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa vláda zaviazala reformami v prvom pilieri zlepšiť ukazovateľ S2 o takmer 2 percentuálne body HDP. Stredná úroveň rizika dlhodobej udržateľnosti by pri plnení konsolidácie a implementácie dôchodkovej reformy mohla byť dosiahnutá v roku 2026.
Dôchodková reforma je síce stále v procese tvorby, už teraz vieme povedať, že návrh ústavného zákona upravujúci dôchodkový systém predložený do legislatívneho procesu ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zlepšuje dlhodobú udržateľnosť len v polovičnej miere oproti záväzku, ktorý bol deklarovaný v pláne obnovy Slovenskej republiky. Ak nedôjde k náprave, zostávajúcu časť bude potrebné nahradiť dodatočnou konsolidáciou deficitu na úrovni 1 % HDP aj v roku 2024. Verím, že sa ešte otvorí odborná diskusia o tom, ako by dôchodková reforma mala vyzerať. Ja odporúčam, aby vlastný návrh pripravilo ministerstvo financií s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pričom v prvom pilieri musia nastať razantné zmeny, aby sa stal udržateľným, pravdepodobne aj na úkor miery náhrady, podiel dôchodkami a mzdami. Dobre fungujúci druhý pilier by mohol tieto zmeny vykompenzovať tak, aby seniori na tomto celkovo nestrácali, no aktuálne hrozí opačný scenár. Je možné, že prvý pilier bude musieť kompenzovať nízke dôchodky z druhého piliera, a to je presne opačný stav, ako sa pôvodne uvažovalo.
Revízie schválené v roku 2020 identifikovali úsporné opatrenia s potenciálom 1,13 mld. eur, čo predstavuje 1,2 % HDP. V zamestnanosti a odmeňovaní revízia identifikovala priestor 765 mil. eur najmä v optimalizácii samospráv (396 mil. eur) a počtu úradníkov v štátnej správe (147 mil. eur) a znižovanie počtu policajtov (o 96 mil. eur). Revízia výdavkov na obranu identifikovala úspory za 191 mil. eur najmä prostredníctvom zmrazovania mzdovej obálky vojakom. Revízia IT výdavkov identifikovala úspory vo výške 83 až 163 mil. eur, ktoré by sa mali začať napĺňať od roku 2021. Zmrazovanie platov je opatrenie, ktoré síce môže teraz pomôcť, nie je to však dlhodobé opatrenie, preto tak ako sa jednorazové vplyvy nepočítajú do štrukturálneho salda, ani krátkodobé opatrenia na strane znižovania výdavkov by sa nemali odpočítať od výšky štrukturálneho salda.
Úsporné opatrenia by sa mali zamerať najmä na prevádzkové náklady, zlučovanie úradov, dlhodobé znižovanie počtu zamestnancov, chcel som povedať počtu poslancov, ale aj to určite, alebo na zrušenie výdavkov, ktoré boli prijaté v časoch hospodárskeho rastu a v čase krízy na nich jednoducho štát nemá dostatok zdrojov.
Revízie zároveň identifikovali aj oblasť s potrebou dodatočných zdrojov za 1,5 mld. eur. Revízia výdavkov na zamestnanosť, odmeňovanie navrhuje najmä postupné zvyšovanie počtu zdravotných sestier, platov učiteľov a počtov a platov pracovníkov v sociálnych službách, spolu v objeme 1,2 mld. eur. Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením navrhuje potrebu dodatočných 263 mil. eur. Zníženie výdavkov revízia identifikovala pri nultých ročníkoch v špeciálnom školstve a pri aktivačných prácach. To znamená, že identifikované úsporné opatrenia s potenciálom 1,13 mld. eur sú nižšie o 370 mil. eur ako identifikácia potrebných dodatočných zdrojov. V tejto bilancii sa musíme dostať do kladných čísel, inak sa stabilita verejných financií bude aj naďalej zhoršovať.
Na záver musím konštatovať, že schválený program stability môže zhoršiť dlhodobú udržateľnosť, pokiaľ sa budeme striktne držať tých cieľov, ktoré boli v ňom stanovené, a nebudeme sa snažiť tieto ciele ešte prekonať.
Ak by mali, ako by mali byť stanovené ciele programovej stability? Som presvedčený, že ešte pred, ešte počas tohto volebného obdobia musí vláda zabezpečiť dva ciele, jednak je to zníženie deficitu na dlh, stabilizáciu, úroveň pod 3 % HDP, a znížiť riziko dlhodobej udržateľnosti do pásma stredného rizika. Takého zlepšenie udržateľnosti môže vláda dosiahnuť dodatočným znižovaním deficitu rozpočtu alebo prijatím aj iných opatrení s pozitívnym dlhodobým vplyvom, ako napríklad spomínanou dôchodkovou reformou.
Na dosiahnutie stredného rizika udržateľnosti je potrebné pokračovať v ozdravovaní verejných financií aj v roku 2024. Na rozdiel od rokov 2022 a 2023 by však okamžité zlepšenie bilancie mohlo byť čiastočne alebo úplne nahradené zlepšením dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, tak ako to vláda avizuje v programe stability a pláne obnovy Slovenskej republiky.
Ešte by som chcel poukázať na plánované zvyšovanie výdavkov v rezorte obrany súvisiace so záväzkom Slovenska v rámci NATO. V programe stability sa plánuje postupné zvyšovanie výdavkov na obranu až k úrovni 2 % HDP nasledovne: v roku 2019 1,1 % to bolo, v roku 2022 1,3, v roku 2023 1,8 a v roku 2024 už 1,9 % HDP.
Ja som si pozrel dokument, ktorý bol prijatý v roku 2021, ktorým ministerstvo obrany určuje investičné priority, a je tam naozaj toho veľmi veľa. Chystá sa obmeniť vozidlá VVP1, resp. VVP2. Takisto začal s obmenou ťažkej ženijnej techniky, obmeniť stredný tank za nový hlavný bojový tank, pokračovať v realizácii projektu bojové obrnené vozidlo 8x8, vytvoriť predpoklad pre realizáciu projektu bojové obrnené vozidlo 4x4, pokračovať v projekte protitankové systémy, pokračovať v projektoch obmeny a priebežných dodávkach automobilov, nákladných terénnych ťažkých N3G automobilov, nákladných terénnych stredných N2G, pokračovať v projekte malého terénneho automobilu, v roku 2022 ukončiť projekt obmeny dopravných lietadiel, v dvadsiatom treťom ukončiť projekt obmeny letiskových rádiolokačných systémov a ich integráciu do súčasných systémov velenia a riadenia. Pokračovať v projekte obmeny viacúčelových vrtuľníkov a doplnenie ich vybavenia, v 2025. ukončiť projekt obmeny viacúčelových taktických lietadiel. Začať projekt obmeny cvičných taktických lietadiel sa má zabezpečiť do roku dve... od roku 2023, pokračovať v projekte obmeny rádiolokačnej techniky... a mohol by som naozaj pokračovať ďalej v tomto veľmi dlhom zozname.
Rozumiem, že aj v ozbrojených silách je potrebné inovovať a obmieňať techniku, avšak v takomto rozsahu a hlavne v takejto ekonomickej situácii to považujem za absolútne kontraproduktívne. Odporúčam, pán minister, prehodnotiť a zvážiť, či je momentálne pre Slovensko a pre našu ekonomiku prioritou zvyšovať výdavky na obranu až k úrovni 2 % HDP, keď dnes je to na úrovni okolo 1,3 % HDP.
Viac už nebudem hovoriť, ďakujem pekne za pozornosť.
