Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ešte raz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, už tu v rozprave padlo niekoľko argumentov za takýto návrh zákona, padlo niekoľko argumentov proti. Ja si dovolím zhrnúť, možno niektoré zopakovať a prípadne nové argumenty za tento návrh rozvinúť v mojom príspevku.
Jedným z dôvodov predloženia návrhu zákona sú aj výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré prideľujú prácu svojim zamestnancom pracovať počas nedieľ, kde bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú. Čiže sú to aj zdravotné, a teda aj ekonomické dôvody. K zákazu nedeľného predaja sa pozitívne vyjadrilo viacero organizácií na Slovensku, ktoré viac alebo menej s návrhom súhlasia, prípadne navrhujú určité obmedzenia. Napríklad už spomínaný Zväz obchodu je za zákaz nedeľného predaja okrem zopár nedieľ v okolí Vianoc, Veľkej noci a po prázdninách. Je to organizácia s 90 členmi, kde patria napr. maloobchodní hráči, ako je zväz COOP Jednota a CBA-čko, Fresh alebo Delia. Šéf tohto zväzu Martin Katriak vraví, že nedeľa nie je rozhodujúcim dňom, na ktorom by obchody padali, pokiaľ by boli zatvorené. Katriak je tiež šéfom COOP Jednoty, ktorá niektoré svoje predajne v nedeľu zatvorila už pred koronakrízou.
Sedem členov Slovenskej aliancie moderného obchodu nemá na zákaz nedeľného predaja jednotný názor. Ide predovšetkým o zahraničné reťazce, ako je Billa, Kaufland, Lidl, Metro, Tesco, dm drogerie markt alebo Terno, pričom vlastne iba, jedine Terno z tejto aliancie má slovenských vlastníkov. Do debaty o nedeli sa zapájajú aj pekári, ktorí by sa, ktorí by sa možnosti piecť na nedeľu ráno radi zriekli. Šéfka ich zväzu Tatiana Lobochová vraví, že výroba počas víkendov je pre ich členov najmä pre momentálne príplatky za prácu vysoko nerentabilná a zákaz nedeľného predaja si, im preto vyhovuje. Pekári sa dlhodobo sťažujú na vyššie víkendové príplatky za prácu. Časť malých pekární výrobu počas víkendov už zastavila, časť pekární obmedzila čerstvý sortiment. Za zatvorené obchody v nedeľu je aj Aliancia za nedeľu, ktorá v minulom volebnom období predložila do Národnej rady Slovenskej republiky petíciu za zákaz nedeľného predaja, ktorú podpísalo viac ako 83-tisíc občanov Slovenskej republiky.
Konfederácia odborových zväzov je za úplný zákaz predaja v nedeľu aj po skončení pandémie. To znamená práve tá organizácia, ktorá zastupuje zamestnancov, ktorí tu boli najviac argumentovaní, že ich by sa to dotklo najviac. Táto konfederácia vraví, že ide o služby, ktoré ak v nedeľu nebudú, neohrozí to život alebo zdravie občanov.
Odborový zväz pracovníkov cestovného ruchu je skôr za obmedzenie nedeľného predaja napr. tak, že pár nedieľ v roku by zostalo otvorených, podobne ako to žiada napr. Zväz obchodu. Voľnú nedeľu podporuje aj Konferencia biskupov Slovenska. Zákaz nedeľného predaja s výnimkou benzínových púmp či pohotovostných lekární má na Slovensku podporu väčšiny ľudí z prakticky všetkých socio-demografických skupín. To vyplýva z prieskumu, ktorý pre Denník N realizovala medzi 14. a 21. májom agentúra FOCUS.
Podľa výpočtov ministerstva financií by zatvorenie maloobchodných prevádzok v nedeľu znížilo HDP Slovenska o 0,15 %, čo je asi 135 mil. eur, a maloobchodné tržby by klesli o 1,9 % ročne. Čiže makroekonomicky by to malo negatívny efekt, nie však dramatický. Nedeľný zákaz predaja by ovplyvnil aj celkovú výkonnosť slovenskej ekonomiky, ale taktiež nie zásadne. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý to tiež prepočítal, tak celkový vplyv zákazu zmierňuje fakt, že časť nákupov sa presunie v čase a do iných prevádzok. Zároveň platí, že nákupy v nedeľu sú oproti iným dňom nižšie a predstavujú asi 50 % z toho, čo v priemere za jeden deň za pondelok až sobotu. Ukazujú to údaje z eKasy z februára a zo začiatku marca 2020. Inštitút finančnej politiky predpokladá, že na nedele tak pripadá asi 8,4 % celkových tržieb v roku.
Podľa Inštitútu finančnej politiky firmy zo zákazu nedeľného predaju získajú, keďže zatvorené bude mať aj konkurencia a väčšina spotreby sa len presunie v čase. Šéf zväzu obchodu Katriak vraví, že nedeľa je pre nich najslabším dňom v týždni, maloobchodný obrat v predajniach potravín v nedeľu je približne 2 až 4 % z týždňového obratu a pri priemyselnom tovare je to 10 až 12 percent. Zamestnanci maloobchodu tvoria podľa inštitútu INESS iba 13 % ľudí, niečo vyše 47-tisíc ľudí, ktorí pracujú v nedeľu. Neznamená to, že pracujú každú nedeľu v mesiaci, takže väčšina ľudí v nedeľu pracuje inde ako v maloobchode.
Podiel ľudí pracujúcich v nedeľu podľa dát EUROSTAT-u na Slovensku tak či tak klesá. Dlhé roky sa držal okolo pätiny, po roku 2015 začal klesať a v roku 2019 dosiahol 16,3 percenta. V rámci Európskej únii napriek tomu stále patríme medzi krajiny s vyšším podielom, pretože priemer Európskej únie bol 14,2 percenta.
Podľa inštitútu INESS obmedzenie prevádzkových hodín v obchodoch v súčasnosti v rôznej miere platí v 13 štátoch Európskej únie, z toho v siedmich štátoch platí všeobecný zákaz v nedeľu, dva štáty, to je Rakúsko a Španielsko, majú okrem národných obmedzení aj regionálne. Belgicko napr. nemá predaj v nedeľu explicitne zakázaný, ale obchodníci majú povinnosť zavrieť obchod jeden deň v týždni.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak chceme diskusiu o tomto návrhu zákona, ak chceme v tejto diskusii pokračovať aj naďalej, počas napríklad budúcej schôdze, chcem upozorniť na § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že v prípade, že návrh zákona nebude schválený, tak na najbližších šesť mesiacov nebude možné rovnaký zákon, ktorý novelizuje tú istú vec, znovu predložiť. Preto ak nechceme túto diskusiu zastaviť na šesť mesiacov, tak vás chcem požiadať, aby sme posunuli tento návrh do druhého čítania, v tejto diskusii pokračovali a potom sa rozhodli ako ďalej.
Ďakujem pekne.