Videokanál poslanca

Vážení prítomní, vítam takú plnú sálu o deviatej ráno. Priznám sa, že išiel som sem s tým, že som bol informovaný, že ešte si možno hodinku posedím a až potom bude tento program, takže trošku skorej. Myslím si, že postupne sa vytratíte, niektorých z vás táto téma zaujímať nebude.
Návrh zákona o štátnom rozpočte, hovorí sa tomu, že to je zákon roka. Áno, predkladám novelu tohto zákona, ktorá má zaktualizovať ten zákon roka, ktorý sme prijali spoločne na konci minulého roka, ale symbolicky poviem, že predkladám v podstate účet za sľuby, ktoré sme spoločnými silami ľuďom dali. Áno, najmä my koaliční poslanci alebo vy koaliční poslanci, my koaliční ministri, členovia vlády, ale rovnako aj opoziční politici, ktorí hovoria, že dajme ľuďom to, pridajme tam, zvýšme, zvýšme OČR, zvýšme PN, odškodňujme ľudí.
Dnes opozičná strana zase odtiaľto bude mať tiež nejaké sľuby, ktorými chce ľuďom dávať. Všetky tieto sľuby, keď majú dopady na financie, tak ich musí pokryť štátny rozpočet. Z pohľadu ministerstva financií poviem, paradoxne, ak tento návrh zákona neprijmete, my budeme radi, ušetríme. Začneme konsolidovať. Len potom treba sa postaviť pred ľudí a čestne povedať, tak nedokázali sme sa zhodnúť, hrali sme svoje politické hry a odteraz vypíname pomoc kultúre, pomoc reštauráciám, pomoc firmám, ktoré sú v kríze, či formou úverov. Odteraz vypíname pomoc zamestnancom, ktorým preplácame miesto, o ktoré, preplácame náklady na pracovné miesto, o ktoré by zrejme teda prišli, ak by tá pomoc nebežala. Odteraz prestávame testovať, odteraz prestávame vakcínovať. Jednoducho vypneme COVID výdavky, lebo si odhlasujeme svojou neschopnosťou dohodnúť sa, že COVID už neexistuje.
Inak povedané, možno symbolicky, to, čo dnes tu predkladám, je účet, ktorý sme spoločne vytvorili, niekto viac a niekto menej, je účet, ktorý sme spoločne vytvorili v reštaurácii. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás. Naozaj tí, ktorých vás tá diskusia nebude zaujímať, aby ste opustili sálu alebo sa utíšili.

Matovič, Igor, podpredseda vlády a minister financií, SR
Priebežne sme ľuďom posľubovali kopu vecí, prijali sme kopu zákonov, noviel zákonov, kde sme ľuďom sľúbili, že im podáme tú pomocnú ruku v čase krízy. Zároveň sme prijímali uznesenia vlády, ktorými sme teda predlžovali pomoc, navyšovali pomoc. A dnes treba ten účet zaplatiť. Čiže keď ja teraz tu na tomto mieste stojím ako minister financií reprezentujúci ministerstvo financií alebo reprezentujúci Štátnu pokladnicu, tak som si prišiel od vás vypýtať úhradu toho účtu, ktorý sme spoločnými silami v poslednej dobe urobili.
Hneď na začiatok chcem povedať, že ma mrzí politikárčenie, ktoré si zvolila jedna koaličná strana, ktorá tu začala sa snažiť ľuďom nahovárať, že vlastne sa v tomto návrhu zákona alebo v tejto novele dá ušetriť 2 mld. eur. Keď som desať rokov pôsobil v tomto, v tomto pléne, tak som vždy najviac kritizoval to, že vládni politici doslova zneužívali nevedomosť svojich vlastných voličov, ale myslel som si, že to je výsada vtedajšej vládnej moci SMER-u alebo SMER-u 2, ako sa to dnes rozdelilo, že títo ľudia jednoducho si mysleli, že ich voliči sú hlúpi a nedokážu odhaliť, kde je pravda, a tým pádom im mohli povedať čokoľvek a oni im za to zatlieskali.
O to viac ma to mrzí, ak k takejto politike pristupuje koaličný partner, ktorý si tvrdí, že je strana odborníkov, a príde s tým, že vlastne nie, my nemusíme platiť výdavky, ktoré sme ľuďom nasľubovali, a zrazu my tu môžme od stola len tak škrtať výdavky na nájom, na reštaurácie a ostatné výdavky, ku ktorým sme sa zaviazali.
Mrzí ma to dvojtýždňové zmeškanie alebo dvojtýždňové politikárčenie a odkladanie prijatia tejto novely, lebo to nemalo nič s odbornosťou, nemalo to nič spoločné s pravdou, nemalo to nič spoločné so zdravým rozumom a nakoniec tie výdavky tak či tak zaplatiť musíme, lebo to, ako som povedal predtým, je to, akoby sme chodili do reštaurácie alebo prišli do reštaurácie, zavolali kamarátov, pospájali stoly, objednávali od začiatku po koniec jedálnička a na konci, keď pred záverečnou príde čašník a povie, že za chvíľku sa bude zatvárať a patrilo by sa platiť, by sme mu povedali, že nie, nie, nie, počúvajte, dajte mi sem, čo nám chcete naúčtovať, my z toho vieme skresať 84 %. Takúto politiku a takýto prístup, bohužiaľ, zvolil náš koaličný partner, strana SaS, a mimoriadne ma to mrzí. Keď raz si niečo v reštaurácii objednám, v súlade s morálkou, v súlade so základnou logikou a zdravým rozumom je ten účet zaplatiť.
Prebiehali asi štyri koaličné, nieže asi, štyri odborné stretnutia a viacero koaličných rokovaní na túto tému a zrazu z tých jednotlivých položiek, ktoré koaličný partner spochybňoval, rad-radom vypadávali, no asi áno, to asi nemôžme sa tohto záväzku zbaviť, dobre, súhlasíme, súhlasíme, súhlasíme, súhlasíme, súhlasíme, súhlasíme, súhlasíme, súhlasíme, súhlasíme, súhlasíme a na konci z toho zostalo, že ale nesúhlasíme s tými rezervami, lebo sú tam rezervy tri také kľúčové, ktoré sa vytvárajú, jedna je 300 mil. rezerva na COVID výdavky, a teda vraj nesúhlasia. Inak povedané, dnešným hlasovaním alebo nehlasovaním ideme rozhodnúť, že vlastne v druhej polovičke roka COVID už na Slovensku nebude a nebude páchať nijaké škody, ktoré treba z pozície štátu pomôcť sanovať.
Príklad tohto absurdného, alebo teda aby ste si vedeli predstaviť, ako je to absurdný prístup, tak použijem to, že v priebehu prvého polroka odhadujeme, že výdavky v súvislosti s COVID-om, či už to teda sú zdravotné, sociálne alebo teda iné výdavky, ktoré, ktoré vlastne v súvislosti s COVID-om v rozpočte sú alebo sú aj v tejto novele, tak sú viac ako 3 mld. eur v súvislosti s druhou vlnou COVID-u-19 na Slovensku.
Ministerstvo financií navrhuje, že keď teda v prvom polroku nás výdavky s COVID-om stáli zaokrúhlene smerom dole 3 mld. eur, navrhujeme jednu desatinu aspoň si vytvoriť výdavky na druhý polrok, na rovnako dlhé obdobie. Bohužiaľ, sú tu majstri sveta, ktorí tvrdia, že nie, nula, nepotrebujeme mať žiadnu rezervu, a predsa Národná rada je najvyšší ústavodarný a zákonný orgán a my tu hlasovaním vieme rozhodnúť, že v druhej polovičke roka COVID nebude. Naivné, hlúpe, doslova poviem až primitívne.
Ministerstvo financií pri tvorbe zákona o štátnom rozpočte aj v minulosti - a sú tu niektorí ľudia, ktorí túto pozíciu alebo ministra financií zastávali - vždy musí pristupovať k tvorbe tohto zákona tak, že sa má nachystať na najhorší možný scenár. Tvorba rozpočtu nie je, že si pozrieme do nejakej veštiacej gule a povieme si, že no, možno tá tretia vlna nebude a možno tým pádom nebudeme potrebovať peniaze v rezerve na výdavky, ale tvorba zákona o štátnom rozpočte na základe zákona o rozpočtových pravidlách hovorí, doslova prikazuje, aby sme sa nachystali na najhorší možný scenár alebo, poviem, pesimistický scenár alebo negativistický scenár, akokoľvek to nazveme.
Môžme mať osobné pocity, že možno to tak nebude, že možno dopadneme lepšie, možno sa nejako vyhneme tej tretej vlne, ale pocity a fakty pri tvorbe zákona o štátnom rozpočte nemajú jedno s druhým absolútne nič spoločné. Bolo by najväčšou chybou postaviť zákon o štátnom rozpočte na pocitoch a nie na faktoch a nenachystať výdavky alebo peniaze potrebné na pomoc ľuďom na ten najhorší možný scenár. Ja osobne, poviem za seba, by som v tomto prípade išiel práveže ešte na vyššiu rezervu, lebo obávam sa, že tak, ako nám rýchlo odbúdajú ľudia z tzv. čakárne na očkovanie, v priebehu dvoch, troch týždňov sme v situácii, že budeme mať plné chladničky vakcín, ale nebude ľudí, ktorí sa budú chcieť očkovať. Je to, bohužiaľ, prirodzené. Pekné počasie, ohrozenie pokleslo. Keď takto pred tromi mesiacmi by si ľudia ruky, nohy dolámali pre to, aby sa dostali k vakcíne, a vieme, že boli aj tie príbehy, ako sa ľudia predbiehali, aj verejne známi, zrazu ten záujem o očkovanie bude možno polovičný voči tomu, čo by sme mali, ak by sme mali k dispozícii vakcíny v čase najväčšieho ohrozenia.
Čo to však pre nás spoločne znamená, je to obrovské riziko, že na jeseň tá tretia vlna príde. Ak spoločne nevymyslíme spôsob, ako zabezpečiť tzv. kolektívnu imunitu, to znamená, zabezpečiť v prípade rozšírenia mutácií, ktoré už vo svete dnes bežia, viac ako 75- až 80-percentnú zaočkovanosť a, podotýkam, nielen dospelých ľudí, ale aj deti sa do toho rátajú, tak stále sa tu s COVID-om mordovať budeme a reálne nám hrozí, ak teraz zostaneme stáť niekde na 40-percentnej zaočkovanosti a sa nám nepodarí, hovorím, spoločnými silami, lebo myslím si, že v tomto prípade je to naozaj spoločná úloha, ak sa nám nepodarí zvýšiť tú zaočkovanosť blízko k tej kolektívnej imunite, tak takéto rúška a podobné opatrenia, ktoré sme poznali z posledných mesiacov, bohužiaľ, aj na jeseň budú musieť prísť. Ale to nebude znamenať len, že nám niekto bude brať slobodu, že sa nebudeme cítiť slobodní, že sa budeme cítiť jak, jak chorí ľudia v tých rúškach, lebo pred pár rokmi len možno keď sme videli niekoho v rúšku, tak to bol obraz chorého človeka, ale bude to spôsobovať opäť výdavky pre štátnu pokladnicu, či už sociálne, či zdravotné, či pomoc podnikateľom, zamestnancom. Jednoducho tie, ktoré sme tu mali za posledný rok. Čiže v tejto položke, a to je teda rezerva na COVID-19 na druhý polrok, si myslím, že aj v tomto návrhu môžme na to pozerať veľmi optimisticky, ak by sme teda skončili tak, že bude treba len 300 mil. eur.
Druhá rezerva je tak všeobecná rezerva v rozpočte 300 mil. eur rovnako. Tam si teda dovolím podotknúť, že výdavky, ktoré sú navrhnuté aj v tejto novele mimocovidových, či už je to dofinancovanie požiadaviek Železničnej spoločnosti Slovensko, Železníc Slovenskej republiky, výdavky s plánom obnovy - 148 mil., vysporiadanie základného imania MH Invest, ktorý je teda záväzok, ktorý treba, bohužiaľ, vysporiadať, hoci to v skutočnosti nebude mať dopad na štátny rozpočet, lebo je to taká len de facto účtovná operácia. Takéto výdavky sa priebežne objavujú zvyčajne každý jeden rok a ísť s rozpočtom bez akejkoľvek rezervy opäť by nebolo znakom, by som povedal, že rozpočtovej zodpovednosti, ale rozpočtového, rozpočtovej naivity a práve by som povedal znakom nie dobrého hospodára.
Keď štát je spoločenstvo ľudí, v našom prípade 5,4 mil. ľudí, a štátna pokladnica spravuje prostriedky, ktoré, ktoré vlievajú tú životodarnú tekutinu ako financie do toho, aby ten štát mohol fungovať, tak takisto ako štát si musí tvoriť pri tvorbe štátneho rozpočtu rezervu, si musí tvoriť rezervy a tvorí si aj každé jedno menšie spoločenstvo ľudí, keď teda sa budeme baviť o spoločenstve ľudí s názvom rodina, tak aká by to bola rodina, ktorá by išla na knapp. Vždy by si plánovala výdavky a mohla by si naplánovať rezervu na nepredvídateľné výdavky, ale povedala by si, že ide na knapp.
Áno, niekedy tie rezervy si plánujete tak, že si finančne odkladáte, či už na účte, alebo v pokladničke, možno niekto v trezore, niekedy na tie nepredvídateľné okolnosti sa pripravíte tým, že sa poistíte a platíte si nejakú poistku, či už životnú, alebo nejakú poistku auta, alebo teda svojho majetku, ktorý máte, ale to sú práve tie rezervy, ktoré si dobrý hospodár a akékoľvek spoločenstvo zodpovedné ľudí vytvára na horšie situácie, ktoré môžu prísť.
My sa dnes nachádzame, pevne verím, že už na ústupe najhoršej krízy, akú Slovensko postihlo od druhej svetovej vojny, a pevne verím, že na ústupe najväčšej zdravotníckej krízy od prvej svetovej vojny, od čias španielskej chrípky. V takomto období sa tváriť, že my sme majstri sveta, máme vešteckú guľu jak tuto pani Vaľová, vlastne neviem, či je ešte poslankyňa, že ona vie vlastne pozrieť do gule a vie presne, aké budeme mať príjmy a výdaje na konci roka, bez akýchkoľvek rezerv v čase krízy by bolo naivné, hlúpe a myslím si, že naozaj nie znakom rozpočtovej zodpovednosti, ale rozpočtovej naivity a ťažkého, bohapustého populizmu. A hovorím ešte raz, veľmi ma mrzí, že koaličný partner takýmto populizmom sa snaží oblbovať ľudí a tváriť sa, že, že nemať rezervy je rozpočtovo zodpovedné.
Posledná rezerva, ktorú koaličný partner SaS spochybňuje a hovorí, že ju nepotrebujeme, sú rezervy na poskytovanie záručných schém a úverov podnikateľom. Aby sme si to teda vysvetlili, o čo presne ide. Je to položka za 500 mil. eur, je to zvýšenie štátnych finančných aktív, je to v podstate účtovná položka. To nie je, že priamo sa tie peniaze idú teraz niekde poslať a minúť, ale je to vytvorenie si účtovnej rezervy na situácie opäť na krytie účtu, ktorý sme si objednali alebo ktorý sme sa voči ľuďom zaviazali, a to je poskytovanie záruk bankám na poskytovanie úverov problematickým firmám, ktorým banky nechcú počas COVID-u kvôli COVID-u požičať. Inak povedané, sú podnikatelia, ktorí úvery nepotrebujú, sú podnikatelia, ktorí úvery potrebujú, banky im vždy rady požičajú, majú dosť majetku, je to veľmi zdravá firma, majú dostatočne slušné ziskové marže, stabilný biznis, a sú podnikatelia, prepáčte poslanci OĽANO, že teraz vás som si takto obrazne vybral, sú podnikatelia, ktorí keď príde kríza, vzhľadom na to, že podnikajú tak trošku z ruky do úst a majú úvery, potrebujú úvery k svojmu podnikaniu, keď príde kríza, zrazu sú v problémoch a hrozí im bankrot, hrozí im prepúšťanie ľudí a podobne.
A my sme sa spoločne - aj opozícia, aj koalícia; opozícia po tom volala, koalícia hovorila, že áno, touto cestou chceme ísť, a teda o tom sme ako koalícia rozhodli, sme rozhodli, že bankám budeme garantovať úvery pre tých podnikateľov v kríze, aby nám neskrachovali, aby neprepustili ľudí, lebo potom by nám, by to spôsobilo ešte väčšie škody, ako keď im podáme tú pomocnú ruku. A tá pomocná ruka bola vo forme záruk, ktoré sme povedali, že budeme kryť bankám, ak poskytnú takéto úvery, tak budeme do 80, 90 % z toho úveru ručiť z pozície štátu, aby sa banky nebáli poskytnúť ten úver, lebo jednoducho za normálnych situácií, ak by si banky vyhodnotili riziko voči týmto podnikateľom, tak by povedali, že ich nechajú o hlade aj o smäde, úver by neposkytli, firmy by zatvorili svoj krám a zamestnancov by prepustili.
A práve kombinácia týchto pomocí, či už to teda bola sociálna, zdravotná, či už to bolo testovanie, či už to bolo očkovanie, či už to boli záručné schémy na, na úvery, v kombinácii sme dosiahli výsledok, ktorým spoločne a, naozaj hovorím, spoločne sa môžme pochváliť v porovnaní s ostatnými krajinami v Európskej únii. Nárast nezamestnanosti počas tejto krízy na Slovensku bol dramaticky, dramaticky menší ako vtedy, keď naposledy krízu manažovali vláda SMER-u, SNS a myslím, že vtedy to bolo ešte aj HZDS či nebolo už? Ani neviem. Síce áno. Bolo do 2010 ešte aj HZDS. Vtedy ten nárast nezamestnanosti bol rádovo, rádovo vyšší, nám práve kvôli týmto rôznym schémam pomoci, aj kurzarbeitom, pod ktorý sa výrazným spôsobom podpísal aj pán minister Krajniak, ktorého som tu pred chvíľkou videl a možno tu aj je, tak sme dokázali dosiahnuť to, že nárast nezamestnanosti bol relatívne malý a firmy dokázali prežiť toto obdobie s tým, že sme im, áno, kompenzovali výdavky na zamestnancov alebo teda dokázali si udržať tie úverové vzťahy s bankami a dokázali udržať svoj biznis v chode, lebo sme povedali, že bankám budeme garantovať prípadnú nesolventnosť niektorých týchto podnikateľov.
Táto rezerva, tých 500 mil. eur, presun do štátnych finančných aktív znamená, že keďže si za tým svojím sľubom stojíme voči bankám a, pevne verím, že stojíme aj voči podnikateľom a vieme, že logicky, keďže to boli rizikové úvery, príde tam k plneniu zo strany štátu, že tie niektoré úvery zlyhajú, hoci pevne veríme, že väčšina tých úverov aj tých firiem prežije a budú normálne môcť tie úvery splácať, musíme si na tento záväzok voči bankám odložiť do pančuchy, prepáčte, že poviem to tak, 500 mil. eur do štátnych finančných aktív, aby keď príde situácia, že banky povedia, tak dobre, sľúbili ste, že vykryjete tie rizikové úvery, ak teda ten úver zlyhá, tak aby v tej situácii sme boli schopní prispieť tým bankám na krytie v tej miere, v akej sme sľúbili 80 - 90 % garantovať úvery podnikateľom v kríze. Čiže to je jedna, druhá, tretia rezerva.
Po tomto nakoniec, po tých dvoch týždňoch debaty s SaS skončila debata, keď na začiatku hovorili, že môžme škrtať výdavky na pomoc reštauráciám, môžme škrtať výdavky na preplácanie nájmov, môžme škrtať výdavky na pomoc kultúre, nemusíme platiť polovičku účtov na Pfizer vakcíny, lebo že však nech to zaplatia zdravotné poisťovne. Postupne sme to kolegom z SaS vysvetľovali, že je to naozaj naivný prístup, lebo tvrdiť, že však nech to zaplatia zdravotné poisťovne a následne zdravotné poisťovne prídu, no počúvajte, my máme výdavky s Pfizer vakcínami, tak nám prispejte zo štátneho rozpočtu cez platbu na poistenca štátu, tak je to naozaj z jedného vrecka do druhého. To by bola len taká naivná hra tváriť sa, že môžme mať tie výdavky v rozpočte nižšie, keď v skutočnosti by sme museli z ušetrených kvázi 30 mil. eur presunúť len do druhého chlievika a zaplatiť to z druhého chlievika zdravotným poisťovniam ako oprávnený výdavok. A týchto spochybnení, hovorím, tam bolo rad-radom x.
Postupne sme im to, pánom, vysvetlili, že teda naozaj toto nie sú fazuľky, toto sú reálne sľuby, reálne rozhodnutia zo zákonov, reálne rozhodnutia z ustanovení či z uznesení vlády a zostali na konci sporné tieto tri položky akože rezervy. A prepáčte, ja som vo finále povedal, že túto naivnú pieskoviskovú hru s kolegami z SaS hrať nebudem a keď mám raz byť a reprezentovať ministerstvo financií a v čase krízy máme sa správať ako zodpovedný, dobrý hospodár, tak súhlasiť s tým, že si tu formálne, len preto, aby to lepšie vyzeralo, skrešeme výdavky v novele o miliardu eur a to tým, že nevytvoríme si žiadne rezervy ani na COVID, ani všeobecnú rezervu v rozpočte a zároveň povieme, že vlastne zastavujeme poskytovanie úverov podnikateľom v kríze, ktorí by nám hromadne prepustili automaticky zamestnancov, tak s týmto v živote súhlasiť nebudem.
Čiže keď sa chce malý Jojo hádzať o zem, nech sa hádže. Budeme sa všetci tomu prizerať, ale pevne verím, že zodpovedná časť tejto poslaneckej sály vie, že keď raz sme spoločne si niečo v reštaurácii objednali, tak účet sa patrí zaplatiť. A len chrapúň ten účet nezaplatí a ešte bude pobehovať po ulici a hovoriť, aký je vlastne hrdina, že v reštaurácii nezaplatil účet a ušetril.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tejto novely, ktorá, verím, že na konci prijatá bude. Zároveň si dovolím povedať, tento účet, ktorý vám predkladám, ja som nenapísal. Tento účet som z veľkej časti zdedil. Rozpočet 7,9 % bol schválený už v predošlom rozpočte a výdavky, ktoré sú s tým spojené, tie dodatočné, ktoré táto novela pokrýva, boli de facto rozhodnuté dovtedy, dokedy som za ministra financií prišiel. Čiže áno, predkladám ako čašník účet, ktorý ste si a sme si spoločne - či už poslanci, alebo vládni politici vo vláde - napísali už pred tým a priebežne teda pár ešte výdavkov aj v posledných týždňoch a mesiacoch, a o to viac si myslím, že by sme sa k tomu mali tak správať.
Hrať si tu teraz nejaké politické hry, že, jój, aké to je strašné, akí sme nezodpovední. Tak po prvé treba sa pozrieť do zahraničia na nejaké iné krajiny, ktoré tie rozpočty a deficity majú výrazne, výrazne vyššie. Treba sa pozrieť aj na to, že aké mali deficity a aké to malo dopady na ich ekonomiku. Z tohto pohľadu, keď si pozrieme napríklad najkľúčovejší, taký, by som povedal, najlepšie zrkadlo toho, že v akom stave, ako sme zvládli koronakrízu, také sú výsledky za minulý rok v spotrebe domácností. Spotrebu v domácností neoklamete. Ľudia buď dôverujú tomu, že tú krízu spoločnými silami prežijeme, alebo nedôverujú a žijú v strachu a vlastne tá ekonomika o to viacej trpí. Čiže spotreba domácností je veľmi dobrým barometrom a zrkadlom toho, ako vláda zvláda manažovanie krízy. A v tomto ohľade sme dopadli druhí najlepší v rámci celej Európy. Jedine Bulharsko malo rast spotreby z roka na rok o 0,5 % a najmenší pokles spotreby v domácnosti malo v celej Európe Slovensko. Hovorím po Bulharsku, ktoré malo symbolický rast.
To znamená, že ľudia na Slovensku alebo tá pomoc bola adresná, ľudia nakupovali, by som povedal veľmi zjednodušene, ako by sa nechumelilo, či už to boli tovary, alebo služby, aj napriek tomu, že kopa teda či už obchodov, alebo teda aj služieb bola zatvorená. To znamená, že ľudia dôverovali tomu, že spoločnými silami po ekonomickej stránke túto krízu zvládneme. A myslím si a znova hovorím, je to náš spoločný výsledok, aj keď beriem a uznávam úlohu opozície, že je vašou úlohou kritizovať, búšiť a presviedčať ľudí, že to, čo robí vláda, nie je správne, ale spoločne sa naozaj nemáme za čo hanbiť.
Výsledok po ekonomickej stránke, pomoci a efektov v ekonomike, či už poklesu, alebo nárastu zamestnanosti, poklesu spotreby a deficitu verejných financií, poklesu HDP sme naozaj v tej lepšej polovičke krajín v rámci EÚ a je to výrazne, výrazne úspešnejšie manažovanie krízy po ekonomickej stránke, ako sme boli svedkami toho, keď to v rukách malo HZDS so Slotom a so SMER-om.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tejto novely. Som pripravený odpovedať aj priebežne na vaše otázky a myslím si, že ani sa odtiaľto dneska nemôžem vzdialiť. Vlastne neviem, ako to funguje, kto ma zastupuje.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)