Videokanál poslanca

Pán poslanec Tomáš, nuž reagoval som na rodičovský bonus preto, lebo ste mi ho v návrhu na odvolanie vytkli. To znamená, preto som naň reagoval. Čiže ak to považujete za také fiktívne a nemáte z toho obavy, alebo teda tak by som sa k tomu nevyjadroval. Ale považoval som za slušné, keď ste ho spomenuli, sa k nemu vyjadriť a vysvetliť, prečo ho považujem za dobrý.
Pán poslanec Richter, ja som tie príklady uvádzal nie kvôli tomu, že tu chcem vyvolávať neviem čo a vy vtedy a to, len som chcel, presne ako ste povedali, že v eurofondoch na rozdiel od pandemickej pomoci je ešte sprísnená kontrola, ako, ako bola pri pandemickej pomoci. A napriek tomu, napriek tomu ste tam mali 26 mil., alebo je tam podozrenie na 26 mil. korekcií, napriek tomu sa prideľovali eurofondy tak, ako sa prideľovali – a kde bola tá systémová kontrola?
Pán poslanec Richter, no veď presne preto, pardon, pán poslanec Vážny, všimol som si, že ste neboli celý čas v pléne, tak len zopakujem. Veď preto som spomenul ten príklad s bitcoinami, že podobne ako Sociálna poisťovňa odhalila tie bitcoiny, aj my sme odhalili a nahlásili na polícii tie podvody, nie investigatívne centrum. Investigatívne centru nám poslalo otázky, ja neviem, asi štyri týždne po tom, čo už to bolo nahlásené na polícii. A my sme neinformovali o tom iba preto, lebo nás polícia požiadala, aby sme o tom neinformovali.
A samozrejme, že tak ako tí zamestnanci na Sociálnej poisťovni, predpokladám, že nepracujú tí, ktorí tam ťažili bitcoiny, tak tí zamestnanci na tom úrade práce, ktorí sú podozriví z toho, a preto vravím podozriví, lebo pripúšťam teoretickú možnosť, že niekto mohol ukradnúť identifikačné kódy toho podozrivého zamestnanca, niektorého z nich, už samozrejme, nepracujú.
Pán poslanec Beluský, budem tu, len budem musieť odbehnúť kvôli médiám, ale budem tu, budem reagovať, ak budete mať záujem aj ďalej.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, vážený pán navrhovateľ, chcel by som vám povedať niekoľko takých príkladov alebo príbehov, ktoré sa udiali v súvislosti s rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, a vy si zvážte, že akým spôsobom sa v jednotlivých prípadoch konalo a vyvodzovala zodpovednosť.
Ako prvé chcem reagovať na predmetný prípad, o ktorom hovoril pán poslanec Richter. Chcel by som zrekapitulovať fakty, ktoré sa udiali.
20. augusta 2021 presne o 10.43 hod. som dostal informáciu o tom, že na Úrade práce v Pezinku identifikovali podozrivé platby, ktoré sa javia ako podvodné. V ten istý deň 10.56 hod. som telefonoval ministrovi vnútra, kde som ho informoval o tejto skutočnosti a požiadal som ho, aby určil kontaktnú osobu, s ktorou bude riaditeľ Úradu práce v Pezinku, ktorú mi tieto skutočnosti oznámil, komunikovať. 11.45 hod. som na základe odporúčania ministra vnútra, 11.40, čiže do hodiny som komunikoval s vtedajším policajným prezidentom pánom Kovaříkom, informoval som ho o skutočnostiach, ten poslal príslušné policajné orgány, dal ich do kontaktu s riaditeľom úradu práce a ešte v ten istý deň bolo podané prvé trestné oznámenie. To znamená, konal som do hodiny od prvej informácie o tom, že takéto podozrivé platby existujú. Do hodiny.
Od 23., to znamená, toto bol piatok, o ktorom hovoríme, od 23. do 30. 8. prebehla kontrola, kompletná, na Úrade práce v Pezinku, aby boli identifikované všetky podozrivé platby, ktoré by ešte mohli byť identifikované. Na základe toho bolo 30. večer alebo v popoludňajších hodinách podané druhé trestné oznámenie, doplnené niekoľko sto strán dokladov, dôkazov, informácií, a toto trestné oznámenie, druhé doplnené, bolo 31. prijaté.
1. 9. 2021 som vymenil generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ako správne citoval pán navrhovateľ, nie preto, že by som si myslel, že dovtedajší bol zapletený v týchto podvodoch, keby som si to myslel, tak sám naňho dám trestné oznámenie, ale preto, keďže sa jedná o podvod závažných rozmerov a rozsahu, aby nevznikla žiadna pochybnosť, že by niekto mohol akýmkoľvek spôsobom zakrývať alebo manipulovať s čímkoľvek. A nový generálny riaditeľ v septembri vykonal kompletnú kontrolu všetkých platieb, ktoré by sa mohli javiť podobné ako tie pezinské, po celom Slovensku. Identifikovali 339 takýchto platieb, všetky boli skontrolované, s výnimkou tých pezinských, všetky ostatné sa ukázali ako reálne. To znamená, boli vyplatené oprávnene.
Zároveň v priebehu septembra bol, bola ukončená spolupráca so všetkými osobami, ktoré boli podozrivé v tom, že by na tom podvode mohli participovať.
Po ďalšie chcel by som vás informovať, že boli, samozrejme, vykonávané aj kontroly vopred, nielen námatkové kontroly ex post, ktoré aj prišli na to, že takéto podozrivé platby existujú. To znamená, na základe nastaveného systému kontroly boli tieto platby identifikované. Ale chcem vás informovať, tak ako som vás informoval na výbore, napriek tomu opakujete stále nekorektnú informáciu, že existujú dva konkrétne pokyny generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z 26. 11. 2020, ktorý bol cez systém DMS posielaný 27. 11., podľa mojich informácií, o tom, kde sa vyslovene ukladá vykonávať konkrétnu kontrolu, nie formálnu kontrolu, ale konkrétnu kontrolu jednotlivých skutočností, spisov, vysvetľuje sa, ako sa majú konať. A existuje pokyn alebo usmernenie platné od 1. 1. 2021 Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa konkrétne popisuje, ako sa tá kontrola má vykonávať a že sa má vykonávať, fyzicky sa má preverovať, nie formálna kontrola, či spĺňa formálne náležitosti, ale podľa § 70. Čiže, samozrejme, aj v tomto prípade alebo v týchto prípadoch kontrola bola vykonaná.
V čom bol problém? V tom bol problém, že dotknuté osoby sfalšovali žiadosť, kontrola prebehla, indikovala, že je problém, sfalšovali výsledok kontroly a sfalšovali ešte aj podpisy na plaťáku. Nie krížová kontrola štyroch očí, tak ako je to v bankách. Tu bola krížová kontrola dokopy desiatich očí, to znamená, 5 ľudí to videlo. Ale keď niektoré osoby vedeli, pretože museli vedieť, že ten systém ich odhalí a aj ich odhalil, do niekoľkých týždňov ich odhalil, že tie platby sa ukázali ako, ako mylné, nie mylné, ako proste pochybné a nesprávne, tak ten systém ich identifikoval a oni o tom museli vedieť, že ich to identifikuje. Čiže ten systém kontroly nastavený bol a zafungoval. Kvôli tomu bolo zabránené pravdepodobne potenciálne iným škodám.
A ešte raz opakujem, že nemám informáciu alebo informácie o počte firiem a aj o platbách, aj o sumách je iná ako tá, čo bola zverejnená. Nespochybňujem, možno polícia v nejakom ďalšom šetrení proste identifikovala nejaké iné problémy, ale čo sa týka Úradu práce v Pezinku, tie informácie, ktoré boli zverejnené z hľadiska počtu firiem a z hľadiska vyplatenej sumy, nesedia podľa mojich informácií.
Opakovane hovoríte, pán poslanec, že sme zatajovali veci. My sme nezatajovali žiadne veci, my sme rozmýšľali, že to zverejníme okamžite, ako sme to zistili na konci augusta. Ale po dohode príslušných ľudí, to znamená riaditeľa Úradu práce v Pezinku a potom aj nového generálneho riaditeľa ústredia s orgánmi činnými v trestnom konaní sme boli požiadaní, aby sme, pokiaľ možno, čím dlhšie neuverejnili ani jednu vec o tomto, pretože tam prebieha vyšetrovanie. A až presne v ten deň, keď som mal tlačovú konferenciu a keď som prišiel na výbor, sme dostali povolenie od orgánov činných v trestnom konaní, že môžme v istom rozsahu informovať, v takom, aby sme čo najmenej ohrozili vyšetrovanie. Čiže akonáhle sme dostali súhlas na informovanie, hneď sme informovali.
A teraz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste si urobili trochu kontext, čo sa týka vyplácania pandemickej pomoci v Európe, ktorá vo veľkej väčšine krajín bola vyplácaná na čestné vyhlásenia práve kvôli tomu, čo vy ste kritizovali, že ako sa pomoc pomaly vypláca, no tak vo všetkých krajinách sa vyplácala na čestné vyhlásenie práve kvôli tomu, aby sa mohla vyplatiť čo najrýchlejšie.
Keď robili ešte v rok 2020 námatkovú kontrolu v Česku tých vyplatených platieb, tak identifikovali, že až 1/3 platieb môže byť chybných. To neznamená, že vo všetkých prípadoch ide o podvod, ale jednoducho proste tie platby boli vykázané, že môžu byť neoprávnené. V Nemecku len do februára, a to teda nikto asi nepochybuje, že Nemecko je zorganizovaná, systematizovaná krajina, len do februára tohto roku, viete, koľko chybných platieb alebo, alebo podvodných platieb, alebo podozrivých platieb, že ide o podvody, bolo zidentifikovaných? 25-tisíc. 25-tisíc platieb. Asi ste zachytili, že koľko národný audítorský úrad vo Veľkej Británii zidentifikoval, že aká je suma asi podvodných platieb pandemickej pomoci v Británii, 9 miliárd eur. Deväť miliárd eur vo Veľkej Británii. Žiaľ, pri takomto objeme pomoci, ak je vyplácaná na, z veľkej časti na čestné vyhlásenia, ktoré, tie dáta, pokiaľ možno, overujeme, to znamená, že daňový úrad, Sociálna poisťovňa, nelegálna práca, zdravotné poistenie, ďalšie skutočnosti, ktoré sa dajú rýchlo overiť, samozrejme, že sa overujú. Ale nie všetko v takej rýchlosti, dokopy to bolo 1,4 mil. platieb, dokopy sme podporili zhruba asi 5 mil. výplat doteraz, mesačných výplat. Tak všetko ani v týchto, nazvime to, že oveľa dlhšie fungujúcich krajinách z hľadiska nejakých systémov nedokázali identifikovať.
Teraz by som chcel prejsť k takým iným príkladom, keďže som zachytil z vyjadrení navrhovateľov, že je tu problém so systémovou kontrolou, mimochodom, NKÚ nepovedalo, že je problém s vyplácaním prvej pomoci, NKÚ sa vyjadrilo úplne jasne, že išlo o iné, iný systém kontroly na ministerstve, mimochodom, pán navrhovateľ, ktorý ste nastavovali vy (reakcia navrhovateľa) a opravili a opravili sme a opravili sme to. Nemali ste pandémiu, pán poslanec. A opravili sme aj na základe NKÚ ten systém kontroly.
Ale teraz sa chcem opýtať, pán poslanec, keď sa tu bavíme o tom, ako je nastavený systém kontroly, poviem vám taký príbeh. Bolo treba na ministerstve práce rozdeliť 50 mil. eurofondov. Rozmýšľali múdri ľudia na ministerstve, ja nevravím, že vy, že ako ich tak prerozdeliť. Tak ich napadlo, že urobme to tak, že kto prv príde, ten prv melie. To znamená, keď niekto splní podmienky, tak podľa poradia, jak sa prihlásia, to pridelíme. A, čuduj sa svete, nejaký mudrák vymyslel, že najlepšie by bolo spustiť tento projekt 31. decembra 2015, na Silvestra o jednej hodine ráno. A predstavte si, boli ľudia, ktorí proste bdeli, lebo rozmýšľali nad tým, že na Silvestra, čo by som tak asi robil, pozriem si, či náhodou nespustia projekt na 50 mil. A spustili. (Smiech v sále.) Spustili.
No ale čo keby náhodou, čo keby náhodou sa niekto aj našiel, že by sa prihlásil do takéhoto projektu, no tak tam bola druhá podmienka, že bolo treba doručiť žiadosť nielen elektronicky, ale aj písom... ale aj teda akože ručne, vecne. Zhodou okolností tá podateľňa bola otvorená iba do 11.30. Ale veď keď si to o jednej v Sobranciach všimnete, vyplníte žiadosť, sadnete do auta, o jedenástej flekujete pred ministerstvom. Na Silvestra.
A ja sa pýtam, aká bola vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí takéto, takéto rozdeľovanie eurofondov pripravili? A znovu, tak ako ste vy povedali, pán poslanec, ja netvrdím, že je tu trestnoprávna zodpovednosť, to nech naozaj riešia orgány. Žiadna zodpovednosť nebola vyvodená.
Druhá vec, na ktorú chcem, pán poslanec, upozorniť, keď sa bavíme o rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, korekcie, čo sa týka rezorta (rezortu, pozn. red.) práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sa týka eurofondov, sú zatiaľ to riziko vo výške 27,44 mil. eur. Dokonca, pán poslanec, v januári 2020 tesne pred pandémiou bolo vyplácanie eurofondov pozastavené. Jaká bola vyvodená zodpovednosť? Jaká bola? Ja netvrdím, že vy ste ich ukradli, aby bolo jasné, pán poslanec. Aká bola systémová kontrola? Akú systémovú kontrolu ste mali nastavenú, keď na Silvestra rozdávali eurofondy alebo tuto, alebo v eurofondoch bola korekcia 27,44 mil., alebo hrozí korekcia. Aká bola vyvodená zodpovednosť?
Po ďalšie, čo chcem povedať. Keď sa bavíme o systémovej kontrole, lebo všimol som si, že pán poslanec Vážny na výbore rozprával o tom, že to je systémové zlyhanie a to sa predsa nemôže stať, musí byť nastavená taká systémová kontrola, že jednoducho niektoré veci sa nemôžu stávať. Tak si predstavte, kolegovia, kolegyne, že na ústredí Sociálnej poisťovne v pekne oddelených priestoroch na 13 serveríkoch za štátne peniaze za elektrinu štátna klimatizácia bzučala, aby sa serveríky nezavarili, ťažili na ústredí zamestnanci bitcoin. A ja sa pýtam, jako bola nastavená systémová kontrola? Jako bola nastavená systémová kontrola?
A viete, prečo som to doteraz nevyťahoval? Pretože neverím, že pán poslanec Vážny, mohol by som mu vytýkať neviem čo všetko, mýto, neviem, bla, bla, bla, neverím, že organizoval ťaženie bitcoinu na ústredí Sociálnej poisťovne. Iba hovorím, že proste sa môže stať, že niektorí zamestnanci sú tak šibnutí a šialení, že si myslia, že na takéto veci sa nepríde. No samozrejme, aj na to sa prišlo. A jakú systémovú zodpovednosť vyvodil pán poslanec Vážny? Žiadnu nevyvodil.
Chcem sa dostať ešte ďalej, aby sme si povedali tie príklady. Hovorili ste, že sociálny dialóg nefunguje. Ja vám poviem, ako fungoval na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sociálny dialóg. Konkrétne centrum sociálneho dialógu si najalo expertku za 60-tisíc eur pani ministerku Tomanovú, ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, a jej štátnu tajomníčku za 77-tisíc eur a ony rozvíjali sociálny dialóg. To bol taký dialóg medzi nimi, že tak fungoval ten sociálny dialóg za dokopy 137-tisíc, že ja vám garantujem, že takýto sociálny dialóg na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny dnes nefunguje. To len aby sme si tu povedali, že aké veci sa dejú.
Keď sa bavíme o absurdnostiach už, pán poslanec, aby sme si to teda vyjasnili, za pani Tomanovej, a teda SMER-u na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa dalo 200-tisíc eur za preškolenie barmanov na vizážistov, z eurofondov. Ja sa pýtam, kde bola systémová kontrola? Kde bola systémová kontrola?
A čo som, ako keď už som si teda zisťoval veci, tak teda, prosím vás pekne, my sme zaplatili, teda myslím ako rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, nie my, v minulosti za SMER-u 24 500 eur, aby sme zmerali IQ tridsiatim Rómom. (Smiech v sále.) Tak to asi ani neviem, že z akého projektu sme akože toto vyplácali.
A ešte raz, aby ste rozumeli, pán navrhovateľ, ja to teraz nehovorím preto, že by som vám osobne chcel vytýkať, že vy za toto môžete alebo, alebo to organizujete, alebo niečo. Iba hovorím, že ľudská vynaliezavosť, žiaľ, v takýchto veciach je šialená a chcem si predstaviť, ako systémovo ste kontrolovali v minulosti takéto veci. Mám tu pripravených desiatky takýchto príkladov.
Ale ja som vám vďačný, že ste dali návrh na moje odvolanie, pretože v tom zhluku pandemických vecí, ktoré neustále musíme riešiť, čo sa týka pomoci ľuďom, som mal aspoň dôvod nájsť si čas a zrekapitulovať si, v čom všetkom sme za ten rok a pol ľuďom pomohli. A chcel by som to zrekapitulovať vám, ale aj kolegyniam a kolegom poslancom, ale aj ľuďom, aby sme to mali zrekapitulované.
Takže ako pomoc na ochranu pracovných miest sme spolu doteraz vyplatili z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny 2 423 900 668 eur. To je obrovský objem pomoci. Z toho na mzdy zamestnancov 1,546 mld., na SZČO 549 mil., materským školám na udržanie pracovných miest, to znamená tým učiteľkám najmä, 60 mil., základným umeleckým školám 16 mil., odloženie odvodov v roku 2020 bolo 59 800 000, odloženie odvodov v tomto roku 42 mil. eur, na vytvorenie nových pracovných miest na jeseň minulého a na jeseň tohto roku sme vynaložili ako aktívnu politiku trhu práce 150 mil. eur, 43 100 nových pracovných miest.
Čo sa týka pomoci ľuďom v núdzi. Spolu 330 880 066 eur doteraz vyplatených. Predĺžená pomoc v nezamestnanosti 72 820 000, SOS dotácia 77 000 poberateľov, 82 mil. eur vyplatených, humanitárna pomoc právnickým osobám 5 538 000, z toho 3 930 000 bol ten tzv. infekčný príplatok, ktorý sme vyplácali pre zariadenia sociálnych služieb. Pomoc v hmotnej núdzi 169 mil. eur. Pomoc rodinám viac ako pol miliardy, pandemická OČR-ka 190 mil., predĺžený rodičovský príspevok 50 mil., pandemický prídavok 100-eurový jednorazový 70 mil., pandemický prídavok, to je tých 333 eur pre deti v hmotnej núdzi, viac ako 5 mil., pandemická PN-ka takmer 190 mil. eur.
Čo sa týka, sociálnym službám celková pomoc 40 528 000 eur. V prvej vlne odmeny zamestnancov doteraz 22 mil. V druhej vlne, tá sa vypláca, doteraz vyplatených 4 mil., pomoc na neobsadené lôžka 13 mil., pomoc s výživovými doplnkami, to je ten vitamín E, 1 381 000, COVID úrazový príplatok 2 700 000, spolu 3 mld. 299 mil. eur, 3 mld. 299 mil. eur.
A teraz by som len chcel povedať dvadsať faktov o pomoci ľuďom v rokoch 2020 a 2021.
Začal by som tým, že aj vo svojom príhovore pán navrhovateľ ste mňa, nás kritizovali, že v takejto veľkej kríze musí byť tá pomoc vyššia. Tak si urobme porovnanie toho, ako postupujeme v kríze my a ako postupovala vláda SMER-u v kríze v rokoch 2008 až 2010. Urobil som také porovnanie prvých 18 mesiacov, alebo prvého roku a pol v kríze a urobil som porovnanie iba peňazí, ktoré boli vyplatené na udržanie alebo vytvorenie nových pracovných miest.
Takže od apríla do októbra, od apríla 2020 do októbra 2021 sme vyplatili 2,1 mld. na udržanie pracovných miest a viac ako 150 mil. na vytvorenie nových pracovných miest. Čiže za rok a pol od začiatku krízy 2,25 mld. eur. Vláda SMER-u od septembra 2008 do apríla 2010, čiže v prvom roku a pol, skúste si tipnúť, koľko vyčlenila na podporu pracovných miest. A práve na tripartite, pán poslanec, na tripartite bol analytický materiál, kde sa to zhodnotilo v tom čase, celkovo 284 mil. Čiže naša vláda vyplatila na pomoc ľuďom v prvom roku a pol od začiatku ekonomickej krízy osemkrát viac peňazí ako vaša.
Druhý fakt. Aj vďaka tomu, že sme naozaj vyplatili značný obnos peňazí, napriek najväčšej ekonomickej kríze od druhej svetovej vojny, po roku a pol krízy je nezamestnanosť na úrovni 7,1 %, presnejšie 7,09 % v septembri. Čo znamená 190-tisíc disponibilných nezamestnaných. Po prvom roku a pol v tej kríze v 2008 až 2010 bola nezamestnanosť 12,52 a 336-tisíc disponibilných nezamestnaných. Ale budem férový, nežonglujem číslami, začínali ste z vyššej pozície. Takže celkovo za ten prvý rok a pol od krízy za vlády SMER-u narástla nezamestnanosť o 140-tisíc ľudí, za prvý rok a pol našej vlády narástla nezamestnanosť o 49-tisíc ľudí.
Čiže keď urobíme ten rozdiel, koľkým ľuďom sme pomohli, o koľko viac ľuďom sme pomohli udržať prácu vďaka tomu, že sme dali oveľa viac finančných prostriedkov na pomoc ľuďom, tak je to 91-tisíc ľudí. To je mesto Prešov, keď si predstavíte mesto Prešov, o toľko viac nezamestnaných bolo po roku a pol krízy za vlády SMER-u.
Po tretie. SMER od roku 2010 sľuboval vyplatenie trinásteho dôchodku, štyri roky ste vládli úplne sami. Nakoniec sme to museli urobiť my, napriek tomu, že ste nám nenechali ani euro na to, našli sme ďalšie peniaze a v roku 2020 sme vyplatili a v tomto roku už vyplácame najvyšší trinásty dôchodok v histórii Slovenska, dokopy viac ako 300 mil. eur. A v porovnaní s vaším posledným vyplateným vianočným príspevkom, človek s priemerným dôchodkom dostane 2,5-násobne viac, namiesto čosi vyše 80 eur viac ako 200 eur.
Po štvrté. V tom trinástom dôchodku, ktorý navrhoval SMER, ste navrhovali vyplatiť 150-tisíc invalidom 210 eur ako trinásty dôchodok. Viete, koľko sme vyplatili a vyplácame my ako trinásty dôchodok? 150-tisíc invalidom? 300 eur. Nezaslúžia si práve títo ľudia, nie sú tí, keď tu rozprávate o sociálnom štáte, tí najodkázanejší, ktorí by mali dostať najvyššiu pomoc vo forme toho trinásteho dôchodku? A my im ju dávame.
Po piate. SMER sľuboval vyplatiť 18-tisíc sirotám, viete, koľko trinásty dôchodok? 138 eur. Viete, koľko im vypláca táto vláda? 300 eur, pretože sú to tí sociálne najodkázanejší, tým sme chceli pomôcť najviac.
Po šieste. Keď sa bavíme o sociálnom štáte, vy ste vaším zákonom, pán poslanec, diskriminovali potenciálne až 140-tisíc žien pri odchode na dôchodok a my sme museli napriek pandémii prijať zákon o ich odškodnení, prijali sme ho, chvalabohu, minulý rok a doteraz sme už odškodnili fyzicky, 47-tisíc z nich už bolo odškodnených.
Po siedme. Keďže ten sociálny systém bol deravý, tak v čase pandémie sme zaviedli SOS dotáciu, na základe ktorej môže dostať finančnú pomoc štátu aj taký človek, ktorý nedosiahne na žiadnu systémovú pomoc. A doteraz desiatky tisíc ľudí ju už dostali a vyplatili sme viac ako 80 mil. eur.
Po ôsme. Napriek všetkým vašim kuvičím rečiam sme nielenže nezastavili vyplácanie príspevku na stravu detí, ale zvýšili sme ju z euro 20 na deň na euro 30 a dali sme ľuďom na výber, aby si mohli vybrať aj finančný príspevok, ktorého výhoda je v tom, že ho poberajú vo forme zvýšeného daňového bonusu aj cez prázdniny. Čiže nielen desať mesiacov, ale dvanásť mesiacov do roka.
Po deviate. Zrušili sme doplatky za lieky pre deti do 6 rokov, pre osoby s ŤZP a pre dôchodcov. Veď to ste mohli desať rokov urobiť, keď hovoríme o sociálnom štáte. A napriek pandémii, napriek tomu, že štátny rozpočet je napnutý, tak sme to urobili.
Po desiate. Znížili sme na polovicu zrážky, ktoré môžu exekútori mesačne zrážať zo mzdy alebo z dôchodku, v priemere je to na polovicu. Pomohli sme tak takmer miliónu ľudí ušetriť desiatky až stovky eur mesačne v ich rodinných rozpočtoch práve teraz, keď to najviac potrebujú, od 1. januára to bude platiť. Chcem upozorniť, že medzi týmito ľuďmi je aj 33-tisíc exekvovaných dôchodcov, ktorých ste spomínali, že potrebujú pomoc, takže rušíme doplatky za lieky, znižujeme splátky, ktoré musia platiť exekútorom.
Po jedenáste. Vyplatili sme jednorazový zvýšený rodičovský prídavok vo výške 100 mil. eur na každé dieťa do 18. roku a 333 eur pre každé dieťa v hmotnej núdzi.
Po dvanáste. Zaviedli sme tehotenský príspevok 200 eur každej mamičke od 4. mesiaca tehotenstva, uprostred pandemickej krízy, keď je štátny rozpočet napnutý, práve kvôli tomu, že chceme pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú, tak sme to zaviedli a zrealizovali. Doteraz sme pomohli už 19-tisíc mamičkám a vyplatili sme im viac ako 20 mil. eur.
Zaviedli sme dotáciu na podporu rodiny, ktorá v tomto štáte neexistovala, a okrem iného už sme pridelili dotáciu na výstavbu rodinných inkluzívnych areálov Rodinka viac ako 60 obciam, mestám a občianskym združeniam alebo cirkvám. Do konca roka pridelíme dotáciu na výstavbu ďalších 40 detských ihrísk.
Po štrnáste. Zvýšili sme príspevok na opatrovanie zo 430 eur v roku 2020 na 508 eur od 1. júla 2021. Čiže celkovo sme navýšili príspevok na opatrovanie o 18 %, o 78 eur uprostred pandémie, pán poslanec.
Po pätnáste. Zvýšili sme príspevok na osobnú asistenciu zo 4,18 eura na hodinu v roku 2020 na 4,82 eur na hodinu v roku 2021 od 1. júla. To je v priemere o 90 eur mesačne na jednu osobou, ktorá potrebuje osobnú asistenciu. Viac ako o 15 % sme zvýšili tento príspevok.
Po šestnáste. Toto by som chcel podčiarknuť, zvýšili sme príspevok na pomoc pre týrané deti, ženy a pre ľudí bez domova zo 150 eur na 250 eur mesačne. Pán poslanec, tento príspevok ste od roku 2012 ani raz nezvýšili, preto sme ho zvýšili o 67 %. To sú tí, to sú tí najnúdznejší, to je krízová intervencia tých, ktorí potrebujú najviac pomôcť, preto sme ho zdvihli o 100 eur.
Po sedemnáste. Zvýšili sme finančný príspevok na poskytovanie sociálnych služieb v pobytových zariadeniach v šiestom stupni odkázanosti z 546 eur na 654 eur. To znamená o 20 %, o 108 eur sme zvýšili tento príspevok. Finančný príspevok na poskytovanie ambulantných služieb v šiestom stupni odkázanosti z 364 eur na 436 eur od roku 2022, o 72 eur, o 20 % sme zdvihli tento príspevok. Zvýšili sme minimálnu mzdu z 580 na 646 eur, celkové zvýšenie o 66 eur, čiže o viac ako 10 %.
A keď ste tu hovorili, pán poslanec, o útokoch na živiteľov rodín, tak vás chcem informovať, že priemerná mzda sa napriek pandémii v druhom kvartáli 2021 podľa Štatistického úradu, nevymysleli sme si to my, zvýšila medziročne najviac za posledných sedemnásť rokov, to znamená na 1 202 eur, to je nominálna mzda. A reálna mzda očistená o infláciu vzrástla o 8,1 %, čiže reálna mzda, priemerná, tak vzrástla o 88,1 euro, uprostred pandémie po očistení od inflácie.
Vážený pán poslanec, začnem alebo skončím, nemôžem ukázať vizuálnu pomôcku, takže ju iba prečítam. Hovorili ste o rodičovskom bonuse, aký je to diskriminačný, nesystémový prvok, mimochodom, tá novela zákona o sociálnych službách, ktorá je v, ktorá dnes prešla vládou, nie je o dôchodkovej reforme, to znamená, tam sa nerieši ani dôchodkový bo... ani dôchodkový, á, rodičovský bonus, ani žiadne ďalšie dôchodkové veci. Ale chcem vás informovať, že v našom dôchodkovom systéme ste roky tolerovali absolútnu nespravodlivosť v tom, že žena bez detí, keď bereme rok 2023, tak jej plánovaný dôchodok bude na úrovni približne 712 eur. Žena s jedným dieťaťom, ktorá musela niečo obetovať aj z toho ekonomického hľadiska, mala nižší príjem, má plánovaný dôchodok 665 eur, to znamená o 47 eur nižší, žena s dvomi deťmi o 80 eur nižší, žena s troma deťmi o 184 eur nižší a žena so štyrmi deťmi o 246 eur nižší dôchodok. Ja túto nespravodlivosť nemienim tolerovať.
A ak si niekto myslí, že som nejako osamotený v tomto, ako je ten dôchodkový systém nastavený, tak by som chcel upozorniť, že v tomto roku v Českej republike schválili rodičovský bonus 500 českých korún pre dôchodcu za každé vychované dieťa a nová vládna koalícia, ktorá vyhrala voľby, chce zaviesť rodičovský bonus presne podobným spôsobom ako my tak, aby 1 % zo svojich, zo svojho vymeriavacieho základu mohol odviesť, aby mohlo odviesť pracujúce dieťa pre svojich rodičov alebo pre svojich starých rodičov. V takýchto opatreniach, ktoré ja považujem za dobré a spravodlivé, budeme pokračovať.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Zareagujem postupne, začnem od pána poslanca Šimka.
Pán poslanec, len potrebujem vedieť, že či sa jedná o príspevok na činnosť, pretože ak to zariadenie bude oficiálne v sieti zaregistrované, tak samozrejme, že áno. Ale asi ste skôr mali na mysli príspevok na rekonštrukciu alebo, alebo chcete, chcete stavať alebo? (Reakcia z pléna.) Nová výstavba. Začiatkom, no do 30. novembra zverejníme na ministerstve, na stránke ministerstva, ale berte to ako predbežnú, dokonca roka, aby som teda si bol úplne istý, zverejníme takú predbežnú informáciu, za akých podmienok budú môcť čerpať potenciálni žiadatelia peniaze z plánu obnovy. To znamená, že aby sa, to ešte nebude tá, priamo tá výzva, kde sa máte registrovať, ale my dokonca pre tých potenciálnych žiadateľov poskytneme aj nejaké konzultácie. Dokonca sa vyberieme, keď bude treba, aj priamo na miesto, aby sme vedeli poradiť, že či teda je vysoká pravdepodobnosť, že splníte podmienky, keď budete žiadať, alebo radšej niekomu povieme, že radšej nedajte tomu pol roka práce a projektovú dokumentáciu, lebo, lebo proste sa to nebude v tej budove dajme tomu alebo na tom pozemku dať urobiť.
Čiže dokonca roka určite bude taká predbežná informácia. My ešte pred tým, než tí žiad, aby sme nielenže neodradili nikoho, ale každého, že kto proste bude mať pripravený potenciálne dobrý projekt, tak aby sme mu skôr pomohli, aby bol úspešný. Tak preto budeme robiť také, nazvime to, predbežné konzultácie s každým, kto prejaví záujem, aby sme mu pomohli to pripraviť tak, aby mal čo najväčšiu šancu uspieť.
Potom, teraz vám poviem moju predstavu, že ako by sme to chceli vyhodnocovať. Lebo samozrejme môže sa stať, je to možné, že záujemcov bude viacej, než bude, aj keď tých finančných prostriedkov bude pomerne dosť. Tak potom chceme urobiť, povedal by som, že objektívne kritériá, tak, aby boli každému zrozumiteľné, že budú musieť byť zastúpené všetky kraje nejakým spôsobom proporcionálne, menšie, väčšie obce, rôzne typy zriaďovateľov, ale to všetko sa bude robiť až v prvej polovici budúceho roku. Teraz vlastne budeme chcieť umožniť všetkým, kto ako vy budete mať takýto podnet, že budete môcť odkonzultovať, aby ste vedeli, že či s najväčšou pravdepodobnosťou splníte podmienky a má zmysel, aby ste pripravovali kompletne celú projektovú dokumentáciu a tak ďalej.
No a teraz, kto má pravdu? Presne toto, čo sme, teda pani poslankyňa Žitňanská, ktorá s ďalšími kolegami, alebo pán poslanec Kočiš, zastávajú sa teraz toho práva klienta, aby si mohol vybrať bez ohľadu na to, že či je to zariadenie vúckarské, obecné, cirkevné, súkromné. Alebo má pravdu pán poslanec Tomáš, ktorý hovorí o tom, že no ale tie mestá a obce majú logicky problém, keď jedno je drahšie, druhé lacnejšie. Nieže žiaľ, ale realita je taká, že, že to je úloha ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, aby toto vyvážilo, aby umožnila, pokiaľ možno, každému klientovi si vybrať, ale súčasne sme to urobili tak, aby mestá a obce a vúcky v iných typoch zariadení na tom finančne nevykrvácali. Aby to bolo rentabilné, aby ten systém čo najviac peňazí, ktoré doňho idú, použil naozaj na starostlivosť a pomoc, ktorú ľudia potrebujú.
Pán poslanec, zhruba pred tromi týždňami, aby som bol úplne konkrétny, sme mali takú poradu na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bol za ZMOS pán predseda Tréger a pani Kováčová, ktorá má na starosti sociálne veci na ZMOS-e. Boli tam zástupcovia, pokiaľ sa nemýlim, úplne každej vúcky, boli tam zástupcovia ministerstva financií, samozrejme zástupcovia neštátnych poskytovateľov či cirkevných alebo nazvime to súkromných, a presne toto sme riešili, že ako to urobiť férovo, pretože samozrejme každý trošku má pocit, že akoby na toho druhého doplácal. A zhodli sme sa na tom, že práve ten systém, ak spustíme ten informačný systém, tak presne budeme vedieť povedať napríklad, že je to hospodárne? Pre to mesto alebo obec, aby prispievala tomu zariadeniu? Naozaj si účtuje to neštátne zariadenie iba, nazvime to, oprávnené náklady a v akej výške by to malo byť, aby to bolo fér?
My musíme garantovať z pohľadu ministerstva právo klienta. To je ten náš uhol pohľadu. Ale právo klienta neochránime tým, že zatlačíme na mestá a obce takou sumou, že ich to položí. Potom ako pomôžeme tomu, tomu klientovi, ktorý pochádza z toho menšieho mesta alebo obce?
Teraz ešte chcem povedať, že teda absolvoval som návštevy a pozrel som si teda za ten čas, čo som ministrom, množstvo zariadení sociálnych služieb všetkých typov, štátne, cirkevné, vúckarské, obecné, mestské, a musím povedať, že vo väčšine prípadov si myslím, že je, je zrejmé z toho, že tí ľudia tam poskytujú najlepšiu možnú starostlivosť, ako sa v daných podmienkach dá. Isteže pokiaľ si niekto dopláca, nazvime to, v súkromných zariadeniach, tak ten štandard je väčší. Ale to si môže, to si nemôže dovoliť, to si nemôže dovoliť každý. A my musíme každému garantovať nejakú úroveň služieb.
No a teraz, ako sa to dá, ako sa to dá vyriešiť? Vo väčšine typov poskytovania sociálnych služieb mestá a obce vo väčšine regiónov prispievajú, čiže my neriešime problém, ktorý je všade.
A teraz, pán poslanec Tomáš, to, čo ste sa pýtali, zoberme si to takto, že, alebo teda chcem zareagovať priamo na to, čo ste povedali. Pánovi Trégerovi, ale aj každému primátorovi a starostovi som jasne povedal, že rozumiem tomu, že oni z hľadiska hospodárnosti musia byť jednoznačne legislatívne krytí v tom zmysle, že budú vedieť preukázať, že to, ako tie príspevky poskytuje, je hospodárne. To znamená, nemá to byť asi tak, že keď oni vedia s príspevkom 300 eur vo vlastnom zariadení poskytnúť tú službu, ale mali by mať teraz povinnosť preplácať 1 500 mesačne v neštátnom zariadení. Bavíme sa o tom, že ako to vypočítať. To znamená, že koľko tá sociálna služba stojí, aké sú oprávnené náklady, a to o rok budeme vedieť.
Ale ten kompromis, ktorý by mal byť v tom pozmeňujúcom návrhu a o ktorom, ktorý sme zaslali v piatok minulý týždeň vlastne všetkým účastníkom tej porady, toho stretnutia, ten zámer je taký, že tí, ktorí poskytujú doteraz ten príspevok, to znamená, berme to tak, že tam, kde nie je problém, a to je väčšina Slovenska, by ho poskytovali tak, ako doteraz. Ale to, kde vlastne tie neštátne zariadenia majú problém, pretože vlastne musia financovať bez príspevku aj, nazvime to, pobyt, väčšinou je to pobyt, ale nemusí to byť len pobytové zariadenie, tých klientov, od ktorých, na ktorých žiadny príspevok nemajú, a oni to často robia, to znamená, že rozpočítajú tie náklady tak, aby, ale to, že zase nie je fér voči tým ostatným, ktorí tam sú. Tak tam sa bavíme o tom paušálnom príspevku tých 100 eur mesačne, konkrétne v tom prípade zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej starostlivosti. Verím, že do toho druhého čítania bude taký návrh, že s ktorým naozaj budú vedieť ten najbližší rok všetci zainteresovaní fungovať. Ešte som, dúfam, že som zareagoval asi na všetko. Ak by nie, tak potom prípadne som pripravený zodpovedať aj vaše otázky. Myslím, že z toho, čo som si zapísal, tak.
Čiže ak o tom budete, ešte sa chcem opýtať, pán poslanec Tomáš, že, že či ste mali tú informáciu o tom, že aj pán Tréger bol na tom stretnutí s pani Kováčovou. Lebo ste hovorili, že nemáte informáciu, či... (Reakcia z pléna.) Aha, dobre, dobre, tak o tom, o tom môžeme ešte, o tom môžeme debatovať. Jasné, jasné, dobre.
Čiže takýmto spôsobom by som to chcel na najbližší rok urobiť, a to, čo ma najviac teší, je, že, že vlastne je všeobecný súhlas, aby po tom roku, keď zozbierame dáta o poskytovaní sociálnych služieb na celom Slovensku a v jednotlivých regiónoch, budeme vedieť urobiť nejaký spoločný vzorec výpočtu, aký príspevok by to mal byť a budeme to vedieť robiť aj po regiónoch. Pretože samozrejme v niektorých regiónoch poskytovanie tej konkrétnej služby je lacnejšie, ako dajme tomu v Bratislave, a to na základe tohoto budeme vedieť vypočítať a uzavrieť tak, aby to bolo, pokiaľ možno, pre každého zriaďovateľa v tomto zmysle prijateľné, a aby to garantovalo každému klientovi, že na tento príspevok bude mať nárok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, po veľmi dlhej a musím povedať vecnej a odbornej diskusii so zainteresovanými prevádzkovateľmi, zriaďovateľmi zariadení sociálnych služieb pristupujeme k tejto novele zákona o sociálnych službách a chcel by som vás znovu tak informovať o takých najpodstatnejších veciach, ktoré táto novela zahŕňa.
Taká prvá pozitívna vec spočíva v tom, že po deviatich rokoch zvyšujeme príspevok na krízovú intervenciu zo 150 na 250 eur mesačne, týka sa to najmä pomoci bezdomovcom, týraným deťom, týraným ženám. To znamená, sú to tí, ktorí to najviac potrebujú a som rád, že k tomu môžeme pristúpiť.
Druhá vec, ktorá je dôležitá, vytvárame podmienky pre to, aby sme mohli spustiť v budúcom roku informačný systém sociálnych služieb, tzv. register sociálnych služieb. Prečo je to dôležité?
Asi dobre viete, tí, ktorí sa zaoberáte problematikou, že medzi ministerstvom práce, ktoré má na starosti upravovať nejaký rámec sociálnych služieb na Slovensku, vúckami, mestami a obcami, neštátnymi poskytovateľmi sociálnych služieb prebieha roky a dlhé roky živá a zápalistá diskusia o tom, že kto akú časť sociálnych služieb v akej výške by mal hradiť, koľko by mal byť príspevok na činnosť, na prevádzku, na personálne náklady. A teraz prvýkrát budeme mať po dohode všetkých zainteresovaných o rok reálne dáta, z ktorých budeme môcť vychádzať. To znamená, budeme vedieť presne posúdiť, že koľko vlastne sociálna služba stojí v jednotlivých regiónoch Slovenska a na základe toho budeme vedieť objektívne vypočítať tú potrebu financovania jednotlivých sociálnych služieb.
Chcel by som povedať, že, a informovať vás už teraz, že po dohode všetkých týchto zainteresovaných sme vypracovali jeden pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona práve na základe podnetov od jednotlivých zainteresovaných a v zásade po dohode všetkých zainteresovaných kvôli tomu, aby sme ten vzorec, ktorý sme my navrhovali, akým spôsobom by mali zriaďovatelia prispievať neštátnym prevádzkovateľom zariadení, aby sme definitívne uzavreli až o rok, keď budeme mať dáta z toho informačného systému a dovtedy tie mestá a obce, ktoré neprispievajú svojim občanom, ktorí sú klientmi neštátnych zariadení, by prispievali na základe dohodnutej paušálnej sumy, predbežne je to 100 eur, aby ste to vedeli, zariadenia pre seniorov alebo zariadenia opatrovateľskej starostlivosti. Sme pripravení na tú diskusiu tak, aby to naozaj konsenzom bolo prijaté. S týmto boli podľa tých rokovaní aj toho stretnutia, na ktorom som bol, spokojní, aj mestá, aj obce, že by vedeli preklenúť to obdobie do budúceho roka alebo teda na najbližší rok, kde už budeme mať objektívne dáta, aby sme ten "vzorec" vedeli vypočítať korektne a prijateľne podľa pravidiel pre všetkých zriaďovateľov.
Ešte pre kolegov, kolegyne, ktoré sa nezaoberajú touto problematikou podrobnejšie, aby ste vedeli, o čo ide. Je tam problém v tom objektívny, že ak napríklad menšia obec má prispievať na klienta, ktorý je vlastne občanom tejto obce, prispievať do neštátneho zariadenia, tak častokrát, častokrát najmä tie menšie obce proste nemajú na to rozpočet, nemajú dostatočné príjmy, aby to vedeli ufinancovať. A preto treba nájsť nejaké, taký mechanizmus, aby najmä tie menšie obce, ktoré pod 500 obyvateľov takmer nie sú schopné to zvládnuť, pod 1 000 obyvateľov väčšina z nich to nie je schopná zvládnuť, aby sme tam nastavili nejaký vyrovnávací mechanizmus, aby to bolo zvládnuteľné.
Ale teraz v tomto prvom čítaní vás žiadam o podporu vlastne tej predloženej novely. V druhom čítaní budeme debatovať o tom, nazvime to, že spoločnom pozmeňovacom návrhu, ako preklenúť to najbližšie obdobie a verím, že potom o rok budeme vedieť už stanoviť objektívne kritériá, ktoré budú férové. A nielen férové, ale aj všetci zainteresovaní aktéri ich budú ochotní akceptovať, pretože každý ich bude považovať za férové.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, kolegovia.
Pán poslanec Borguľa, viete, že sa tým zaoberám, poznám to. To, čo sme mohli urobiť prostredníctvom dotácií, ktoré ministerstvo dodáva, sme urobili. Teraz zvažujeme jednu vec, a to takú, že či si priamo neobjednáme takúto službu ako ministerstvo. Lebo tam, lebo tým by sme na to vedeli vyčleniť viacej peňazí, len zvažujeme potom tie právne otázky v tom zmysle, že túto službu, ktorá je vítaná a žiadaná, aj ministerstvo ju chce podporiť, vykonáva občianske združenie. A neviem, či v takom prípade by sme nemuseli robiť klasické verejné obstarávanie, ak by sme si to objednali. Čiže toto je to, čo teraz riešime, ale to, že túto službu chceme podporiť, tak to je, to je zjavné a zrejmé.
Pán poslanec Kotleba, podľa mojich informácií tam nie je rozlíšenie, alebo nevylučujú sa žiadne tie zdvíhacie zariadenia, ale ak by som sa náhodou mýlil, tak v druhom čítaní som akože pripravený debatovať, že aby sme prípadne zmenili formuláciu. S tou druhou vašou poznámkou, tam je trošku faktický problém, že my musíme dbať o hospodárnosť. To znamená, aj tí ľudia, ktorí na úradoch práce to posudzujú, rozhodujú o tom, musia zvažovať to, že dobre viete, že keby nebol žiadny horný limit, tak, čiže prípad od prípadu to posudzujú. Ak by ktokoľvek z kolegov v parlamente mal nejaký pocit, že by niekde bolo niekomu ukrivdené v konkrétnom prípade, tak to vieme, samozrejme, preveriť a také podnety aj dostávam, čiže to vždy nechám preveriť. Doteraz sa mi, doteraz sa mi nepotvrdilo, že by, že by niekde ako niekto vedome niekomu chcel neschváliť tú pomôcku a z objektívnych dôvodov, že mal na to nárok a aj cena bola primeraná, a len mu chcel robiť zle, ale teoreticky, ak by akýkoľvek takýto podnet bol, tak to nechám preveriť. A teda, čiže beriem to tak, že ja to overím a ak by náhodou tam bol nejaký formulačný problém, tak to, tak to vieme napraviť.
Ešte vám chcem povedať, že aj z mojej iniciatívy, resp. z iniciatívy občanov, ktorých sa to týka, pripravujeme takú väčšiu zmenu v tom, že aké takéto pomôcky by sme mohli preplácať nielen teraz pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ale dajme tomu aj s tými, ktorí potrebujú vzhľadom na vek nejakú kvalitnejšiu starostlivosť. Čiže plánujeme, pretože menia sa technológie, menia sa možnosti a tie právne normy vlastne vždy zachycujú iba to, čo v danom momente, keď tá právna norma bola pripravovaná, existovalo na trhu. No tak tam sa stanovilo, že toto vieme preplácať.
Čiže aj znovu, pani kolegyne, páni kolegovia, ak aj v tejto oblasti máte nejaké ďalšie podnety, čo by bolo treba zahrnúť ešte do toho, že na čo sa vzhľadom na rýchly vývoj v technológiách možno opomenulo, tak kľudne dajte podnet a vieme o tom rozprávať.
Pán Kočiš, to sa myslí takto. Ako vieme, máme málo posudkových lekárov, preto aj v tejto novele vlastne posúvame ten vek. Ja nepovažujem za, dokedy môžu pôsobiť posudkoví lekári. Ja nepovažujem za žiadny problém, pokiaľ skúsený človek špecialista, teraz povedzme príklad ortopéd, môže vykonávať, pokiaľ je ochotný a zdravotné okolnosti mu to umožňujú, tak aby mohol vykonávať aj dlhšie. A tým špecialistom sa myslí presne toto: predstavme si, že v nejakom regióne nemáme ortopéda, ktorý by vedel posúdiť alebo urobiť nejaký posudok. V takom prípade bude môcť byť zazmluvnený ako špecialista ortopéd a bude sa môcť k tomu vyjadriť. O toto ide. Nemusí tam byť špecializácia pracovné právo alebo niečo iné.
Ja som dokonca rozmýšľal, že možno ideálne by bolo, keby podobne, ako máme systém súdnych znalcov, by sme mali aj akoby lekárov, ktorí by sa mohli zaradiť na nejaký zoznam, nazvime to, že posudkových znalcov v jednotlivých oblastiach a v danom regióne, ak by bol problém, že nie je dostatok posudkových lekárov, tak by sa jednoducho mohli obracať aj na týchto špecialistov. Ale zatiaľ to riešime takým spôsobom, ako to teraz navrhujeme, a dohodli sme sa, že zhruba o rok sa k tomu vrátime a uvidíme, že ako to funguje, či s tým ešte bude treba to vylepšovať, alebo tá existujúca úprava bude stačiť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, chcel by som iba stručne povedať, v čom meníme prakticky a zjednodušujeme pomoc pre ľudí, ktorí, ktorí potrebujú pomôcť pri ťažkom zdravotnom postihnutí. Chcel by som také tri príklady uviesť.
Po prvé. Uľahčujeme možnosť dostať sa ľuďom k tzv. zdvíhaciemu zariadeniu. Doteraz to bolo tak, že sme preplácali, alebo teda štát preplácal, tak to bolo nastavené od toho roku zhruba 2008, to zdvíhacie zariadenie do výšky zhruba 95 % ceny. Ale teraz to, teraz zdvíhame tú sumu, do ktorej to preplácame, do výšky približne alebo teda do výšky, až do výšky 98 %. Keď si predstavíte, že také priemerné to zdvíhacie zariadenie stojí približne 12-tisíc eur, tak pre toho každého daného človeka je to úspora niekoľko sto eur, čo ak je ten daný postihnutý alebo jeho rodina sociálne slabšia, tak to robí významnú pomoc.
Druhá vec, ktorú v tejto novele riešime, a to je niečo, čo som sľúbil pani poslankyni Žitňanskej, som rád, že tu sedí, že upravíme v tejto novele zákona, pretože od začiatku volebného obdobia sa na to pýtala, a to je konkrétne tá možnosť, že sú niektoré automobily pre, s úpravou pre zdravotne ťažko postihnutých, ktoré vedia tú úpravu urobiť už vo výrobe, ale podľa súčasne platnej legislatívy my sme im to nemohli umožniť. Oni museli si zaobstarať auto a to auto potom nechať prerobiť. Konkrétne napríklad sú to používané značky áut Škoda a Opel, to umožňujú robiť už priamo vo výrobe, že sa to auto takýmto spôsobom vyrobí a preto meníme legislatívu vlastne, aby oni si mohli nechať upraviť to auto a až potom ho vlastne nadobudnú. Takže to som rád, že môžeme urobiť.
A potom s modernou dobou najmä teda, najmä slabozrakí alebo teda ľudia s poškodením zraku používajú rôzne typy softvérov, aby mohli jednoduchšie čítať alebo pracovať, pracovať s počítačom a tie softvéry sa, samozrejme, vyvíjajú. To znamená, je možné, že po nejakom čase sa podarí takémuto človeku, ktorý má problém so zrakom, dostať k lepšiemu softvéru, ktorý používa, no ale my máme v zákone, že akonáhle nevyužíva tú zdravotnú pomôcku, tak ju musí vrátiť. Ale softvér sa vrátiť nedal, pretože ako iste viete, väčšina už dnes funguje tak, že keď si ho zaplatíte, tak zadáte, čo ja viem, na rok alebo na dva alebo aké to obdobie zadáte príslušné heslo, čiže nedá sa potom štátu vrátiť akoby to používanie hesla, takže riešim aj túto otázku, aby sme uľahčili tým ľuďom, ktorí to potrebujú, čo najviac dostať sa k pomoci, ktorá im môže uľahčiť život.
Toto sú také tri najdôležitejšie veci, ostatné sú viac-menej technické úpravy. Takže vás chcem poprosiť o podporu tejto novely zákona č. 447.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem paniam poslankyniam aj pánom poslancom za ochotu a ústretovosť.
Tento návrh zákona je iba technická vec, ktorá umožní to, aby sme mohli prostredníctvom úradov práce poskytovať dlhové poradenstvo a rodinné poradenstvo. Zmyslom tohto návrhu zákona je teda iba umožniť, aby sme tie peniaze, ktoré máme vlastne alokované v eurofondovom projekte REACT-EU, aby sme ich vedeli použiť prostredníctvom úradov práce na pomoc ľuďom v týchto dvoch oblastiach.
V spoločnej správe sme zadefinovali po debate všetkých odborníkov a legislatívcov presné znenie toho, ako je to naformulované. Čiže to potom v spoločnej správe si môžte, môžte pozrieť, či je to dlhové poradenstvo, poradenstvo v oblasti rodinného, partnerského života, medziľudských vzťahov. Takže... prešlo to výborom a vlastne všetkým úplne konsenzuálne. Chcel by som vás poprosiť o túto drobnú zmenu kompetenčného zákona, aby to úrady práce mohli robiť ako projekty financované zo zdrojov Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, túto oficiálnu odpoveď vám viem poskytnúť, ale zodpoviem to stručne, rýchlo, ak budete mať doplňujúcu, tak, samozrejme, doplním tú odpoveď. Asi sa pýtate vecne, čiže skúsim vám vecne povedať, aby ste vedeli.
19. mája zverejnilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na portáli Slov-Lex predbežnú informáciu k návrhu zákona. Je to širšia novela, ale, alebo teda riešia sa tam aj iné veci, ale aj kvôli tomuto sme zverejnili túto informáciu, sú to tie dve smernice, ktoré vy ste jednu z nich spomínali a ešte sa rieši aj, pozerám, kontrolujem si, vy ste spomínali smernicu, čo je 1158, ale je tu aj smernica 1152 z dvadsiateho, to je z toho istého dňa, čiže toto upravujeme vlastne spolu v tejto smernici. Termín je do augusta ´22, čiže je na to dostatok času, ale predpokladáme, že do konca roka by sme to chceli mať vyriešené.
Chceme riešiť aj ten problém, to hovorím otvorene, že či je fér, alebo sú viaceré otázky aj na to, že či je fér, keď máme tie problémy s vyplácaním rodičovského príspevku, kde otcovia formálne sa prihlásia na poberanie rodičovského príspevku, ale v skutočnosti pracujú ďalej a manželka zostáva sa starať o dieťa. To je tiež niečo, čo si musíme zhodnotiť, či to takto chceme mať, alebo nechceme mať, a treba vyriešiť aj tú otázku, samozrejme, že tá smernica nerieši, kto má tú otcovskú dovolenku platiť. Bude ho platiť štát, zamestnávateľ, hej, s týmto sa musíme vysporiadať. Samozrejme, predbežný predpoklad je, že by tento príspevok alebo túto otcovskú dovolenku mala uhrádzať Sociálna poisťovňa, hej, taký je zatiaľ, nepočul som iný odborný názor, že by to malo byť nejako inak.
Takže je to vlastne, čoskoro to bude v zverejnenej podobe, tak aby to ktokoľvek mohol pripomienkovať, prejde to štandardným legislatívnym procesom, viacerí poslanci, aj preto som chcel na to odpovedať takpovediac po ľudsky, nie právne, viacerí kolegovia, vaši poslanci, poslankyne otvárali túto otázku, dávali rôzne návrhy, že teda ako by sa to dalo vyriešiť, vylepšiť túto situáciu. Ja to robievam väčšinou tak, že keď to bude na stole, tak tých poslancov, ktorí majú záujem alebo majú nejaké predstavy, pripomienky k tomu, pozveme na ministerstvo na rokovanie, aby si tie svoje predstavy prešli, skonfrontovali s našimi predstavami, najmä teraz mám na mysli nie politickými, ale tými odbornými tých ľudí, ktorí sa tomu na ministerstve roky venujú, aby prípadne vysvetlili, že prečo nie je dobré to upraviť presne takto, ale radšej to urobme takýmto spôsobom, lebo to má súvis s ďalšími právnymi predpismi. Toto odhadujem, že by mohlo byť niekedy v lete.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Pán poslanec Ledecký sa pýtal, skrátene, na podporu aktívnej politiky trhu práce, ktorá, samozrejme, je financovaná prevažne z európskych zdrojov, že akým spôsobom to bude pokračovať, či to bude pokračovať a ako to bude pokračovať. Čiže najskôr by som prečítal, nazvime to, oficiálnu odpoveď, aby ste to mali aj na zázname, keby, keby vás to zaujímalo, a potom by som to krátko okomentoval.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj počas pandémie podporuje zamestnávanie uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom projektov aktívnej politiky trhu práce. Aktuálne sa s možnosťou ich využitia aj zo strany miest a obcí realizujú tieto národné projekty: Podpora zamestnanosti, prostredníctvom ktorého je zabezpečované financovanie právne nárokových príspevkov aktívnych opatrení trhu práce, okrem iného aj príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj.
Môj komentár. Pýtajú sa, že kedy to spustíme.
Je to spustené. Boli problémy počas pandémie v tom, že ako by mohli konať aktivačné práce, keď vlastne kvôli epidemiologickým opatreniam chceme, aby čo najviac ľudí takpovediac sa nestýkalo, ale povo... to znamená, sme povolili vyplácanie aktivačného príplatku na nejaký čas počas tých najväčších vĺn pandémie aj v prípade, ak ten uchádzač, ktorý predtým ho čerpal, vlastne nemohol z epidemiologických dôvodov sa aktivovať tou pracovnou činnosťou. Momentálne ale starosta, starostovia žiadali a ZMOS, aby sme znovu nabehli na ten pôvodný režim, to znamená, že ten aktivačný príspevok sa vypláca vtedy, keď pracujú. A tak to aj funguje, čiže toto je, toto je vo funkčnosti a funguje to.
Takisto funguje podpora zdravotne postihnutých, prostredníctvom tohto národného projektu je zabezpečované financovanie právne nárokových príspevkov v rámci aktívnych opatrení trhu práce podľa zákona o službách zamestnanosti na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Takisto funguje podpora integračných podnikov, v rámci ktorého sa poskytujú vyrovnávacie príspevky a príspevky integračnému podniku, ktoré sú osobitným typom príspevkov pre podporu sociálneho podnikania.
Takisto je spustená investičná pomoc pre sociálne podniky, nenávratná zložka, spustený pre registrované sociálne podniky koncom roku 2020. Mnohé obce majú svoje sociálne podniky, preto to aj spomínam v tejto súvislosti.
Od 1. júna opätovne spúšťame tie národné projekty, ktoré boli pozastavené z dôvodu COVID-u, Cesta na trh práce 3, ktorý je určený pre 20 najmenej rozvinutých okresov so zaostávajúcou, s ostávajúcou alokáciou v sume 16,3 mil. eur na podporu vytvárania pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, zhruba 1 349 ľudí by mohlo byť podporených v tomto projekte v súkromnom sektore aj u verejných zamestnávateľov.
Potom tam máme nenárokové nástroje, a to je príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, tzv. § 50j, podpora vzniku pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v mestách a obciach. V roku ´21 bude financovaný zo zdrojov európskeho sociálneho fondu, 8 mil. eur, v roku 2022 bude potrebné na jeho realizáciu približne 20,8 mil. eur zo štátneho rozpočtu. Pretože je veľká pravdepodobnosť, že to nové rozpočtové obdobie ešte nebude dorokované, budem veľmi rád, keď pán poslanec Ledecký aj ďalší podporia v tom návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, aby tento projekt bol zachovaný.
A po ďalšie, príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, tzv. § 52a. V roku ´21 znovu zo zdroja Európskeho sociálneho fondu asi tri milióny eur, v roku 2022 na jeho realizáciu bude potrebné približne 7,8 mil. eur zo štátneho rozpočtu.
8. apríla 2021 schválil Monitorovací výbor pre Operačný program Ľudské zdroje na národnej úrovni revíziu operačného programu v súvislosti s pridelením dodatočných zdrojov pre rok ´21, a to je to, na čo sme museli počkať, to je ten tzv. REACT. Časť z toho sa realizuje tento rok, časť z toho sa realizuje budúci rok.
Novovytvorená prioritná os 8, zmiernenie dopadov pandémie COVID-19, vytvára priestor na podporu opatrení smerujúcich k naplneniu investičnej priority a špecifického cieľa s názvom podpora obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a príprava zeleného digitálneho a odolného oživenia hospodárstva.
Čiže čo tam je? Podpora trhu práce, zvyšovanie zručností, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a tak ďalej a tak ďalej. Približne, ak môžem ešte vetu dopovedať, navyše ešte z REACT-u platíme aj, alebo pokračujeme v podpore tzv. terénnej opatrovateľskej služby, čo je takisto podpora pre mestá a obce.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, môžem mať návrh, keďže sú iba tri otázky, ak tomu správne rozumiem, dnes a otázku, ktorú položil pán poslanec Ledecký, je často kladená, že napriek tomu, že tu nie je, ak by bol všeobecný súhlas, že by som na ňu odpovedal? Neviem, či je to možné?