Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, položili ste veľmi dobré otázky, len nesprávnemu človeku. Asi by bolo lepšie, keby ste sa pýtali svojho poslaneckého kolegu pána poslanca Richtera, ktorý v tom čase bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale považujem tie otázky za legitímne, a preto som sa, samozrejme, po tom, čo to oznámenie o tej pokute bolo zverejnené, tak som sa zisťoval na ministerstve a chcel som sa opýtať, že prečo to takto bolo urobené. Len som zistil, že sa nemám koho, lebo vlastne všetci tí ľudia, ktorí nejakým spôsobom sa podieľali na takomto spôsobe verejného obstarávania, už na ministerstve akosi nepracujú. A napriek tomu som teda zhromaždil dostupné informácie na základe podkladov, ktoré sme našli, ktoré by som vám rád teraz sprostredkoval.
To verejné obstarávanie zákazky s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní bolo vyhlásené 23. 4. 2019. Podľa mojich informácií predchádzajúce verejné obstarávanie na stravné lístky a prípadne na ten elektronický systém, keďže stravné lístky môžu byť aj v kartovej alebo elektronickej podobe, sa udialo v roku 2015. Čiže predpokladám, že každé štyri roky sa konalo verejné obstarávanie. To predchádzajúce verejné obstarávanie bolo robené teda na dve, na súčasť dvoch vecí, to znamená na stravné lístky a na nejaký elektronický spôsob, ktorým môžu byť tie stravné lístky zúčtovávané alebo dávané na kartu jednotlivým zamestnancom. V roku 2019, po tých štyroch rokoch, keď zrejme uplynula doba, na ktorú bola tá zmluva robená, však bol zvolený iný spôsob. A toto vytýkal aj Úrad pre verejné obstarávanie, že prečo ministerstvo v roku 2019 nepostupovalo rovnako ako štyri roky predtým, v roku 2015. Ale vtedy niekto vymyslel vec, o ktorej zákonnosti alebo nezákonnosti pravdepodobne sa ešte bude diskutovať. To by som teraz nechcel nejako špecifikovať, lebo Úrad pre verejné obstarávanie dal aj v tejto súvislosti trestné oznámenie a my sme odovzdali príslušným orgánom vlastne podklady k tomu verejnému obstarávaniu. Niekto vymyslel spôsob, nazvime to že šikovný, ako obísť verejné obstarávanie, to klasické, to znamená predkladanie ponúk s viacerými záujemcami, ale keďže obstarávalo iba tzv. kontraktačný systém, tak to bola zákazka s nízkou hodnotou a bolo možné ju obstarať, teraz to poviem ľudovo, oficiálne sa to volá zákazka s nízkou hodnotou, a bolo ju možné teda obstarať tak, že sa oslovili konkrétni záujemcovia a ten s najnižšou sumou vyhral.
Podľa mojich informácií teda v tom istom čase zrejme vypršiavali v našom štáte zmluvy s viacerými veľkými zamestnávateľmi, ktoré, teda štátnymi alebo verejnoprávnymi zamestnávateľmi, ktoré, samozrejme, potrebovali takéto stravné lístky. A podobný spôsob obstarania, aspoň teda podľa informácií, ktoré mám, bol napríklad zvolený v Slovenskej pošte, v Železničnej spoločnosti Slovensko, v Tipose, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v Sociálnej poisťovni, na Úrade vlády a na veľa ďalších inštitúcií. Keďže som nemal možnosť sa rozprávať s tými osobami, ktoré na ministerstve práce v tom čase za bývalého vedenia to verejné obstarávanie realizovali, tak verte, že toto, čo hovorím, je taký môj uzáver alebo úsudok, keď som si rekonštruoval, že ako to asi vzniklo. Čiže zhruba v tom roku 2019 prebehlo takpovediac na viacerých inštitúciách verejné obstarávanie takouto formou, ktoré, pokiaľ mám informácie, ani neevokovalo, žiadnym spôsobom to konkurenčné prostredie sa nemohlo dozvedieť, že tuto ideme obstarávať stravné lístky v celkovej hodnote desiatok miliónov eur alebo teda minimálne veľkých miliónov eur, preto sa, samozrejme, pravdepodobne neprihlásili a preto mohol vyhrať vopred určený záujemca. To znamená, že tých 20 miliónov, na ktoré sa pýtate, aby som to zjednodušil, to bola suma, ktorá za obdobie, ak sa nemýlim, február 2020 až do mája 2021, to bolo to skúmané obdobie, ktoré skúmal Úrad pre verejné obstarávanie, bola akoby vyfakturovaná dodávateľom za stravné lístky, ktoré boli spotrebované zamestnancami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ďalšími organizáciami.