Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 641 z 21. júla 2021 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa upravujú, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch.
V prvom polroku 2021 boli vydané tri aproximačné nariadenia vlády a je predpoklad, že v druhom polroku 2021 bude prijatých šesť návrhov aproximačných nariadení vlády.
Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 84. schôdzi 9. septembra 2021 a uznesením č. 319 odporučil Národnej rade vziať túto informáciu na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Tak pán poslanec Kremský troška si zasrandoval, že bude mať, na začiatku, že má dlhší pozmeňovák, ako som mal ja. Po pravde, ja som mal pripravený ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bol asi o tretinu dlhší než ten, čo som čítal, ale nakoniec po záverečnej diskusii aj s pánom predkladateľom, s pánom podpredsedom vlády sme sa dohodli, že už pokiaľ ide o tú elektronickú platformu, že to zostane tak, ako je to v zákone navrhnuté. Inak by som čítal asi osemnásťstranový pozmeňujúci návrh, lebo tam by bolo treba, keby sme to chceli troška inak, prerobiť vlastne celý zákon. No, takže aj to hrozilo, ale nie pri jeho pozmeňováku, ale ešte pri mojom ďalšom.
No a k tomu, čo hovoril pán poslanec Kremský, k tým dvom bodom. Ja oceňujem, že sa vytvoril systém odborných garantov. Inak svojím spôsobom ono to už aj bolo v minulosti, niekedy v roku 2010, 2011, nie takto, ale existovali osoby, ktoré si úrady najímali ako určitých odborných garantov. Oni sa tak nevolali, ale teraz ten systém, ako je rozpracovaný, je naozaj podľa mňa veľmi dobrý. Dokonca je tam zavedená aj hmotná zodpovednosť tých osôb, ktoré sa musia povinne poisťovať. Myslím si, že je to inšpiratívne aj pre zavádzanie hmotnej zodpovednosti vo vzťahu minimálne k úradníkom, ktorí pripravujú podklady aj v iných, aj nielen v oblasti verejného obstarávania aj do budúcna. Ale rozumiem aj starostom najmä tých menších obcí a miest, že majú obavu, že nebude dostatok na tom trhu týchto ľudí a podobne. Čiže preto sa tam dáva tá výnimka.
Ale osobne si myslím, že časom by to asi malo platiť pre všetkých, aj pre tie malé obce a mestá, lebo principiálne ten systém odborných garantov je podľa mňa dobrý. A je dobré, že sa zavádza, pretože to sprofesionalizuje celý systém verejného obstarávania a aj bude niekto zaňho konkrétne zodpovedný a aj hmotne zodpovedný. Takže si myslím aj vďaka, že sa to zaviedlo, aj keď to bolo dosť náročné zaviesť. Viem, že bolo mnoho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Pán poslanec Susko, ja myslím, že naozaj ste teraz veľmi prísny, lebo ten samotný pozmeňujúci návrh, ten druhý, ktorý bude prednesený, bude, bude krátky, ale tento samotný pozmeňujúci návrh je buď od štvrtka alebo od piatku minulého týždňa zavesený na webe, čiže tá 48-hodinová lehota, ono bolo viacej dní, kedy človek, ktorý mal o to záujem, si to mohol naštudovať. To zase nie je, nie je tak, že by sa to nedalo za tých štyri-päť dní naštudovať. Čiže ani nebol nejaký zámer niečo obchádzať. V princípe pochopil by som to, keby som to dneska predložil a zavesil na web. Áno, to by bolo také, že si to človek musí aj naštudovať, ale podľa mňa toto, to nie je teraz tak.
Pokiaľ ide o ten obsah, tiež si nemyslím, že, ani nesúhlasím s tým, že je to obchádzanie legislatívneho procesu, lebo prevažná väčšina tých pripomienok je legislatívno-technického charakteru. V zásade tie prechodné ustanovenia, ktoré boli najdlhšie, v nich sa rieši len jedna otázka a to je, že tá Rada ÚVO bude fungovať dlhšie. A v zásade jediné také vecné, ktoré vznikli, sú tie zelené kvóty a ten čl. II, ktoré sú dokopy, majú spolu jedna A4, ale tie pripomienky boli uplatnené už v rozp... teda boli uplatnené v MPK-čku a následne boli predmetom rozporového konania. Čiže tiež ony už boli známe pred tým, akože nikto to nepriniesol prvýkrát až teraz, takže myslím si, že veľmi prísne to hodnotíte. Ja aj rozumiem, že sú tu aj situácie, kedy to, čo ste povedali, by fakt platilo aj platí, ale v tomto prípade sa mi to zdá veľmi prísne, ako to hodnotíte.
A tých otázok, ktoré sa budú v budúcnosti riešiť, nebude tiež tak veľa. Ja viem, že pán poslanec Šíbl chce riešiť nejakú výnimku pre chovné stanice a tie kaucie treba doriešiť. To je, to sú tri, tri odseky, čiže neplánujú sa nejaké rozsiahle zmeny. Toto je hlavne kvôli plánu obnovy, aby to mohlo, aby to mohlo byť naplnené.
Ďakujem.

Ja len krátko zareagujem, že ono v podstate toto, o čom hovoril pán poslanec Susko, a teda predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ono to nie je predmetom toho pozmeňujúceho návrhu, ale ono to s tým súvisí. To by potom bolo lepšie, keby pán podpredseda, ak chce, na to reagoval, lebo ja sa toho konkrétne, toho spôsobu, akým sa rada vyberá, nedotýkam. Ja som len riešil jednu z tých alternatív, že či tá rada má zaniknúť hneď, alebo ešte istú dobu bude pôsobiť. A zdalo sa mi vhodnejšie aj mne osobne, že aby tá rada ešte pôsobila istý čas, teda až kým nebude prijatá nová súdna mapa, tak potom prípadne, ak pán podpredseda vie zareagovať, tak to by bolo priamo na to, na tú výhradu, lebo ona sa netýkala tohto pozmeňujúceho návrhu, ale samotného návrhu zákona, ktorý bol predložený vládou.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, pomerne, bol pomerne dosť dlhý čas na to, aby prebehla diskusia aj k tomuto návrhu zákona. Nakoniec minimálne v radoch koaličných poslancov aj fungovala určitá pracovná skupina, ktorá sa týmto návrhom zaoberala, a jej výsledkom by mal byť pozmeňujúci návrh, ktorý teda prednesie niekto z kolegov.
No ale zároveň prebiehala diskusia aj na výboroch, aj na komisii ústavnoprávneho výboru, dostali sme aj stanovisko parlamentnej legislatívy, ktoré vzhľadom aj na ten rozsah zákona bolo tiež rozsiahlejšie, no a teda začali sme zvažovať aj to, ako vylepšiť tento návrh zákona minimálne v zmysle stanoviska parlamentnej legislatívy. Čiže základ toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítam a ktorý bol podaný už minulý týždeň, upozorňujem na to preto, že je tiež taký rozsiahlejší, tak verím, že bolo dosť času na jeho preštudovanie, myslím, že od štvrtka, od piatku minulého týždňa. Tak základom toho pozmeňujúceho návrhu je práve stanovisko parlamentnej legislatívy, kde riešime určité legislatívno-technické otázky, ktoré ešte si zaslúžia aj do budúcna diskusiu.
Za všetky spomeniem jeden a to je spôsob, akým by sme v budúcnosti mali odkazovať na smernice Európskej únie. Dnes to robíme tak, že ich text prenášame priamo do zákona, teda transponujeme ich a uvádzame potom v prílohe k zákonu zoznam smerníc, ktoré sú transponované do zákona, prípadne ak ide o nariadenia, tak to riešime v poznámke pod čiarou. Sú však aj členské štáty Európskej únie, ktoré na smernice odkazujú priamo v normatívnom texte právneho predpisu, aj u nás sa to už vyskytuje v niektorých právnych predpisoch, ale nie je to jednotné.
Pôvodne aj tento návrh bol spravený takým odkazom, ktorý bol na môj vkus pomerne zložitý; v tých členských štátoch, ako je Belgicko, Holandsko a ďalšie, to robia troška úspornejšie. Takže je to otázka, ktorá nás čaká na vyriešenie, predpokladám, budúci rok, keď sa budeme s pánom podpredsedom vlády snažiť o to, aby sme ešte viacej zblížili legislatívne pravidlá vlády a legislatívne pravidlá parlamentu, ktoré nie sú vo všetkých veciach jednotné.
No a takéto otázky, ktoré, a spôsob legislatívno-technického spracovania právnych predpisov, ktoré boli otázne, sme aj v tomto pozmeňujúcom návrhu riešili tak, že sa rešpektujú legislatívne pravidlá parlamentu, pretože pôvodný návrh zákona, ktorý bol predložený, viac zodpovedá legislatívnym pravidlám vlády.
Žiaľ, tie pravidlá nie sú jednotné, treba sa tým zaoberať. Už aj v minulosti sa tým obe legislatívy zaoberali, tak aby sme nemali dva rôzne manuály alebo dva rôzne, dve rôzne podzákonné normy na spracovanie právnych predpisov, ktoré najprv schvaľuje vláda a potom idú do parlamentu, a tým pádom sa nám aj stáva, že sa vypracúvajú pozmeňováky, pozmeňujúce návrhy z tohto dôvodu.
Čiže základom toho pozmeňujúceho návrhu sú, je akceptácia viacerých stanovísk parlamentnej legislatívy, ale sú tam aj ďalšie veci, nebudem ten pozmeňujúci návrh čítať, tie odôvodnenia, len zosumarizujem, aké okruhy otázok sa v pozmeňujúcom návrhu budú riešiť, a nakoniec ho prečítam.
Čiže aké ďalšie veci okrem tých legislatívno-technických pozmeňujúci návrh upravuje? Je to jednak zavedenie tzv. zelených kvót pri verejnom obstarávaní alebo toho zeleného verejného obstarávania. Už dnes máme v platnom zákone teda ustanovenie, na základe ktorého sa zohľadňuje tzv. sociálne hľadisko pri verejnom obstarávaní až do výšky šesť percent, no a takisto do výšky šesť percent by sa v budúcnosti malo zohľadňovať pri verejnom obstarávaní tzv. environmentálne hľadisko. Tých šesť percent bude platiť pre rok 2022, ako to bude v ďalších rokoch, to je ešte predmetom diskusií, zatiaľ na tom nie je jednoznačná dohoda. Ministerstvo životného prostredia by chcelo, aby sa tá kvóta navyšovala, ale sú zase iné ministerstvá, ktoré hovoria, že to navyšovanie je príliš rýchle a radikálne, takže pre ten rok 2023 je to ešte otázka, ale pre rok 2022 došlo k dohode, že tých šesť percent sa bude zohľadňovať pri, ako environmentálne hľadisko pri každom verejnom obstarávaní.
K ďalším otázkam, ktoré sa v pozmeňujúcom návrhu riešia, je spresnenie voľby predsedu úradu či už s ohľadom na to, kto bude môcť klásť otázky; spresnili sme to tak, že ak verejnosť bude chcieť klásť otázky, tak nebude na to potrebovať schválenie výberovej komisie. Pôvodne to tam v zákone bolo tak navrhnuté.
Takisto tam bol určitý okruh otázok, ktoré sa bude možné pýtať predsedu, ten sme tiež odtiaľ dali preč, pretože sami to poznáte veľmi dobre, že keď prebiehajú vypočutia a už tam máte hľadisko nejakej, nejakého profilu toho kandidáta alebo jednoducho niečo, čo sa týka jeho nejakých osobných predpokladov na výkon funkcie, tak už aj tak sa dostanete k takým otázkam, ktoré tak naširoko sú rozvetvené, že v zásade to nemá zmysel takto vymedzovať, pretože potom to neviete aj tak vyhodnotiť, či už to patrí k tým otázkam osobného profilu, alebo nepatrí, nakoniec sa aj tak zvyčajne pýtajú poslanci a ďalší na niečo, čo súvisí s minulosťou kandidátov, prípadne na nejaké ich prešľapy alebo potenciálne prešľapy. Takže sme to spresnili tak, že je to všeobecnejšie a v zásade to bude záležať aj na tom predsedovi výberovej komisie, ako to zmoderuje, celé to vypočutie, prípadne potom, keď bude na vláde, či už premiéra, alebo predsedajúceho, aby to nezašlo nejak príliš bokom.
Ďalej takisto spresňujeme dôvody odvolania. V zásade to štandardizujeme na podobu iných zákonov, ktoré rozlišujú medzi zánikom funkcie a odvolaním z funkcie. Pôvodne v tom návrhu zákona bolo všetko iba ako odvolanie, ale to je naozaj len spresnenie, tak aby sme sa dostali na štandard, ktorý povedzme poznáme aj zo zákona o sociálnom poistení, keď sa hovorí o riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
K ďalším okruhom otázok patria námietky. Námietky, myslím, námietok sa dotkne aj ten ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý budú riešiť kolegovia, ale v tomto pozmeňujúcom návrhu sa námietky, sa riešia tzv. neopodstatnené námietky a to spôsobom, že sa ustanovuje, že každý, kto podá námietku, musí túto námietku aj odôvodniť z hľadiska, akým spôsobom sa to namietané porušenie, teda to, čo namieta, dotýka jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Teda aby naozaj neboli dávané neopodstatnené námietky v procese verejného obstarávania, ktoré to verejné obstarávanie vlastne predlžujú a niekedy naozaj neúmerne predlžujú, a tomu chceme zabrániť aj touto novelou zákona. To bol jeden z hlavných cieľov, aby sa zrýchlilo verejné obstarávanie.
Ďalšia podstatná časť pozmeňujúceho návrhu, v podstate najväčšia časť sa týka prechodných ustanovení. Súvisí to s tým, že bola diskusia, dokedy má pôsobiť Rada ÚVO ako odvolací orgán tohto úradu. Pôvodne návrh zákona počítal s tým, že Rada ÚVO v princípe skončí až na výnimky, ak sa dobre pamätám, vtedy, keď nadobudne účinnosť zákon, ale nakoniec sme to aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý predkladám, previazali na reorganizáciu súdnictva na Slovensku, čiže na predpokladaný dátum reformy súdnej mapy, ktorý má byť 1. 1. 2023. Čiže v princípe tá Rada ÚVO teraz bude pôsobiť najmä v tých nedokončených veciach, ale aj v tých ďalších až do 1. 1. 2023 a následne jednak prejde vecná pôsobnosť súdov vo vzťahu k veciam vo verejnom obstarávaní na trnavský krajský súd, to už v podstate je súčasť tej reorganizácie súdnictva, čiže kauzálne príslušným pre verejné obstarávanie, pre veci vo verejnom obstarávaní bude, bude Krajský súd v Trnave, a jednak aj vo vzťahu k samotnému úradu, kedy už nebude tam, nebude na úrade už odvolací orgán v podobe Rady ÚVO, ale bude mať predseda zriadenú rozkladovú komisiu, ktorá bude posudzovať prípadné odvolania voči jeho rozhodnutiam, ako v zmysle správneho poriadku, aj na iných ministerstvách majú ministri zriadené rozkladové komisie.
No a ešte tu máme dva okruhy, ktoré sa riešia v pozmeňujúcom návrhu, jeden je spresnenie ustanovenia o horizontálnej spolupráci. Viacerí sa pamätáte, že keď aj sme začali riešiť ako vláda pandémiu, tak bolo sporné, či ministerstvo pre informatizáciu môže robiť verejné obstarávania v sektore informačných služieb alebo služieb informačných systémov. V zásade ÚVO, ako som s nimi konzultoval, výkladovo prekonávali túto nejasnosť tým, že dali stanovisko ministerstvu pani Remišovej, že to môže robiť, ale bolo to nejasné a aj pán podpredseda vlády v tom úvodnom slove hovoril, že zavádzame určitý systém zodpovednosti odborných garantov, tak je namieste, aby aj títo odborní garanti, ktorí budú aj hmotne zodpovední v určitých prípadoch za to, že pripravia zlé podklady pre štatutára, ktorý bude podpisovať rozhodnutia o verejnom obstarávaní, aby sme sa vyhli tomu, že týchto ľudí budeme dávať do situácií, ktoré sú nejasné v zmysle zákona, tak pozmeňujúci návrh rieši výslovne to, že ministerstvo pre informatizáciu bude môcť či už priamo, alebo prostredníctvom ním zriadenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, myslím, že to ministerstvo má minimálne jednu, ktorá sa volá vlastne SKIT, prostredníctvom nej bude môcť robiť verejné obstarávania aj v oblasti informačných systémov. Môže to byť, môže sa to hodiť napríklad pri tzv. GreenPassoch a ďalších produktoch, ktoré slúžia na prekonanie alebo prevenciu pri pandémiách a podobných situáciách. Čiže dávame to jasne do zákona, aby neboli pochybnosti o tom, že to môže robiť aj ministerstvo pre informatizáciu.
No a nakoniec je tam ešte okruh, ktorý sa týka súdnych poplatkov, to je novela zákona o súdnych poplatkoch, kde v situácii, kedy vlastne hodnota zákazky alebo koncesie nebola stanovená alebo už išlo o zmenu koncesnej zmluvy alebo zmluvy alebo dohody v rámci verejného obstarávania, tak sa zvyšoval ten poplatok až na 2 500 eur, čo nebolo dobre odôvodnené, a keď sme sa na to aj pýtali a rozobrali to viac jednak s ÚVO-m a jednak aj s ministerstvom spravodlivosti, tak sme na záver diskusie dospeli k tomu, že sa vrátime alebo teda že stanovíme ten poplatok nižšie pre účastníkov konania, čiže ho znižujeme z 2 500 eur na 1 000 eur. To sú tie prípady teda, keď neni hodnota zákazky koncesie stanovená alebo už tam ide o zmenu zmluvy.
Takže toto bol okruh otázok, ktoré rieši pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam. Ja som sa to snažil urobiť takto kratšie, lebo keby som čítal odôvodnenia, tak by to asi trvalo dlhšie a bolo by to také menej zrozumiteľné.
Takže prednášam teraz pozmeňujúci, doplňujúci návrh teda môj, poslanca Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 11, 15, 148, 235 a 237.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 19 znie:
"19. § 8 znie:
"§ 8
(1) Osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, je povinná postupovať ako verejný obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku na:
a) uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 alebo
b) poskytnutie služieb, ktoré sú spojené so zákazkou podľa písmena a) a ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit pre nadlimitnú zákazku na poskytnutie služby ustanovený pre verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e).
(2) Obstarávateľ je povinný postupovať ako verejný obstarávateľ, ak mu verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku podľa odseku 1 a táto zákazka nesúvisí s činnosťou podľa § 9 ods. 3 až 9."." (Koniec tohto novelizačného bodu.)
3. V čl. I bode 20 v § 10 ods. 4 tretej vete sa slová „Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad")" nahrádzajú slovom „úrad".
4. V čl. I bod 21 znie:
„21. V § 10 odseky 7 a 8 znejú:
„(7) Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e) a obstarávateľ je v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní okrem zákaziek s nízkou hodnotou, povinný najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) je povinný použiť environmentálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní podľa prvej vety a sociálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní podľa prvej vety. Na osoby podľa § 8 sa povinnosť podľa prvej vety nevzťahuje. Na účely splnenia uvedených povinností sa
a) do rozsahu verejných obstarávaní so sociálnym hľadiskom alebo environmentálnym hľadiskom započíta aj
1. verejné obstarávanie realizované formou vyhradenej zákazky,
2. zmena zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak zmena spočíva v predĺžení ich trvania alebo zvýšení hodnoty a pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva boli uzavreté ako výsledok verejného obstarávania s použitím sociálneho hľadiska alebo environmentálneho hľadiska,
b) musí verejné obstarávanie s použitím sociálneho hľadiska alebo environmentálneho hľadiska zrealizovať,
c) verejné obstarávanie, ktoré bolo začaté v jednom a dokončené v inom kalendárnom roku, započítava len do jedného z týchto rokov.
(8) Počet verejných obstarávaní, v ktorých je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko podľa odseku 7, sa matematicky zaokrúhľuje na celé číslo."." (To je koniec toho bodu 4.)
Teraz bod 5. V čl. I bode 93 v § 55 ods. 1 štvrtej vete sa vypúšťa slovo "dotknutých".
6. V čl. I bode 154 v § 141 ods. 7 šiestej vete sa za slovom "anonymizujú" vypúšťa čiarka a slová "a to vrátane anonymizovania rodného čísla".
7. V čl. I bode 154 v § 141 ods. 8 štvrtá veta znie: "Verejné vypočutie sa uskutočňuje tak, aby možnosť klásť otázky prihláseným záujemcom mali aj členovia vlády, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a zástupcovia verejnosti." (Koniec bodu 7.)
Teraz bod 8. V čl. I bode 154 v § 141 odsek 11 znie:
"(11) Na voľbu predsedu úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa najväčší počet hlasov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z predchádzajúcej voľby; ak tento počet hlasov získalo viac kandidátov, zúčastnia sa na opakovanej voľbe všetci títo kandidáti. Opakovaná voľba sa nevykoná, ak sa hlasovalo len o jedinom kandidátovi. Ak aj v rámci opakovanej voľby získa viac kandidátov rovnaký najväčší počet hlasov, ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ak sa opakovaná voľba nevykoná, úrad vlády zverejní do siedmich dní odo dňa hlasovania novú výzvu na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na predsedu úradu podľa odseku 7." (To je koniec toho bodu 8.)
Teraz bod 9. V čl. I bod 155 znie:
"155. V § 142 odsek 1 znie:
"(1) Funkcia predsedu úradu a funkcia podpredsedu úradu zaniká:
a) uplynutím funkčného obdobia podľa § 141 ods. 3,
b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou doručenou tomu, kto ho zvolil alebo vymenoval, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c) odvolaním z funkcie,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 141 ods. 4 písm. a) alebo b)."." (Koniec bodu 9.)
10. V čl. I bode 156 v § 142 ods. 2 písmeno a) znie:
„a) nespĺňa podmienku podľa § 141 ods. 4 písm. e)." (Koniec bodu 10.)
11. V čl. I bod 179 znie:
"179. V § 170 ods. 1 písmená b) a d) znejú:
"b) záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného,
d) osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného; za takúto osobu sa nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, alebo"." (Čiže to je koniec bodu 11.)
12. V čl. I bode 233 v § 184c odsek 1 znie:
"(1) Skúška sa skladá z písomnej časti alebo z písomnej časti a ústnej časti a vykonáva sa prezenčnou, elektronickou alebo kombinovanou formou. Ak ide o ústnu časť skúšky, skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou úradu, písomné skúšky alebo časti skúšok skúšobná komisia úradu vyhodnotí. Skúšobná komisia úradu je trojčlenná, jej členov a predsedu vymenúva a odvoláva predseda úradu. Najmenej jeden člen komisie nesmie byť zamestnancom úradu." (Koniec bodu 12.)
13. V čl. I v bode 233 v § 184d odsek 1 znie:
"(1) Skúškou sa overujú odborné vedomosti a znalosti právnych predpisov súvisiacich s verejným obstarávaním." (Koniec bodu 13.)
14. V čl. I bode 236 nadpis nad § 187 h znie: "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2022".
15. V čl. I bode 236 v § 187h až 187k v celom texte sa slová "28. februára 2022" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "30. marca 2022" v príslušnom gramatickom tvare a slová "1. marca 2022" vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami "31. marca 2022" v príslušnom gramatickom tvare. (Koniec bodu 15.)
16. V čl. I bode 236 v § 187h ods. 6 sa vypúšťa písmeno e).
17. V čl. I bode 236 v § 187h ods. 7 sa vypúšťa písmeno k).
18. V čl. I bode 236 v § 187h odseky 15 až 20 znejú:
"(15) Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, nerozhodol do 30. marca 2022, proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa § 187i, v konaní o ktorom sa postupuje podľa § 187i; to neplatí pre rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorými úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 %.
(16) Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok proti rozhodnutiu, v ktorom možno podať odvolanie podľa § 187i, nevydá rozhodnutie v lehote podľa § 175 ods. 5, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol, a že proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie podľa § 187i; za deň doručenia rozhodnutia a deň doručenia odvolania sa považuje deň nasledujúci po dni uplynutia lehoty podľa § 175 ods. 5.
(17) O odvolaní podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 doručenom v ustanovenej lehote úradu po 30. marci 2022 rozhoduje Rada úradu (ďalej len "rada") podľa § 187i. Výška kaucie spojenej s podaním odvolania podľa prvej vety a lehota jej zloženia sa určia podľa predpisov účinných do 30. marca 2022.
(18) Ak v odseku 19 nie je ustanovené inak, to je už odsek 18, konanie v ktorom rozhoduje rada a v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí rada podľa § 187i.
(19) Konania podľa § 12 ods. 6 a 9 v znení účinnom do 30. marca 2022, v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí úrad podľa predpisov účinných do 30. marca 2022.
(20) Ak súd zruší rozhodnutie rady vydané podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 a vráti vec na ďalšie konanie, v ďalšom konaní rozhoduje rada podľa § 187i; ak ide o rozhodnutie rady podľa § 12 ods. 6 a 9 v znení účinnom do 30. marca 2022, v ďalšom konaní rozhoduje úrad." (To je koniec bodu 18.)
A teraz bod 19. V čl. I bode 236 v § 187h sa za odsek 20 vkladajú nové odseky 21 a 22, ktoré znejú:
"(21) V konaní podľa § 177 v znení účinnom od 31. marca 2022 sa nepreskúmava rozhodnutie podľa § 174 alebo § 175, ktoré preskúmala rada a rozhodla vo veci samej.
(22) Konanie o správnej žalobe začaté do 30. marca 2022 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. marca 2022."
Doterajšie odseky 21 a 22 sa označujú ako odseky 23 a 24. (Ďalej, to bol koniec bodu 19.)
20. V čl. I bode 236 § 187i a § 187j znejú:
"§ 187i
(1) Proti rozhodnutiu podľa § 187h ods. 15 a proti rozhodnutiu podľa § 175 inému než podľa § 187h ods. 15, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného začatom od 31. marca 2022 do 31. decembra 2022 okrem rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorým úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 %, môže účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie. V konaní o odvolaní rozhoduje rada, ktorá je na tento účel orgánom úradu.
(2) Odvolanie musí byť doručené rade do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní a len ak je podané proti rozhodnutiu podľa § 187h ods. 15 alebo § 175 ods. 1 písm. a) alebo b) v znení účinnom od 31. marca 2022, inak odkladný účinok nemá.
(3) Odvolanie musí obsahovať
a) identifikačné údaje osoby, ktorá odvolanie podáva,
b) označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy; na dôkazy a opis rozhodujúcich skutočností predložené po uplynutí lehoty na doručenie odvolania podľa odseku 2 sa neprihliada,
d) návrh na rozhodnutie o odvolaní,
e) podpis osoby, ktorá odvolanie podáva alebo osoby oprávnenej za ňu konať.
(4) Zakazuje sa podať zjavne nedôvodné odvolanie. Odvolanie je zjavne nedôvodné, ak celkom zjavne slúži na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie § 174 ods. 3 sa použije obdobne, aj ak ide o zjavne nedôvodné odvolanie.
(5) Ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktoré vydal úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, môže úrad o odvolaní rozhodnúť, ak nie sú dané dôvody na zastavenie konania o odvolaní a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Rozhodnutie podľa prvej vety úrad vydá do 30 dní odo dňa doručenia odvolania. Ak úrad o odvolaní nerozhodne, predloží odvolanie rade najneskôr do 10 dní odo dňa jeho doručenia a upovedomí o tom účastníka konania.
(6) Účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, sú osoba, ktorá odvolanie podala, a účastníci konania, v ktorom úrad vydal rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje.
(7) Účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c), sú osoba, ktorá odvolanie podala, a kontrolovaný.
(8) Účastníkom konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, je kontrolovaný.
(9) S podaním odvolania je osoba, ktorá odvolanie podáva, povinná zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1 písm. e).
(10) Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po doručení odvolania v lehote podľa odseku 2. Kaucia vo výške 50 % z výšky kaucie podľa odseku 11 sa stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. d). Kaucia je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, ktorým rada odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. e). Úrad vráti osobe, ktorá odvolanie podala, kauciu alebo jej časť, ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
(11) Výška kaucie pri podaní odvolania
a) proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok je
1. 12 000 eur, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky, koncesie a pri súťaži návrhov,
2. 6 000 eur, ak ide o zadávanie podlimitnej zákazky,
b) proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) je
1. 2 000 eur, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky, koncesie a pri súťaži návrhov,
2. 1 000 eur, ak ide o zadávanie inej zákazky alebo koncesie ako uvedenej v prvom bode,
c) proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 2 alebo 3 je
1. 1 200 eur, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky, koncesie a pri súťaži návrhov,
2. 600 eur, ak ide o zadávanie inej zákazky alebo koncesie ako uvedenej v prvom bode.
(12) Ak nie je v § 187i ustanovené inak, na konanie o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia § 170 až 176.
(13) Rada zastaví rozhodnutím konanie o odvolaní, ak
a) odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou podľa odseku 1,
b) odvolanie bolo doručené po uplynutí lehoty podľa odseku 2,
c) odvolanie neobsahuje všetky náležitosti podľa odseku 3,
d) osoba, ktorá odvolanie podala, vzala podané odvolanie späť pred vydaním rozhodnutia o odvolaní,
e) je odvolanie zjavne nedôvodné,
f) kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote podľa odseku 10 alebo vo výške podľa odseku 11,
g) bolo podané odvolanie proti tomu istému rozhodnutiu a rada o odvolaní rozhodla podľa odseku 16,
h) rada nie je vecne príslušná rozhodnúť o odvolaní,
i) odpadol dôvod konania.
(14) Rada je viazaná obsahom podaného odvolania; to neplatí, ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieto vady odôvodňujú zmenu prvostupňového rozhodnutia. Ak ide o rozhodnutie vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) alebo § 169 ods. 3, rada preskúma aj postup zadávania zákazky alebo koncesie, ktorého sa predmetné rozhodnutie týka, v celom rozsahu; ak je to potrebné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak rada v konaní o rozklade nariadi ústne pojednávanie, účastníci konania môžu predkladať vyjadrenia a dôkazy len do skončenia ústneho pojednávania.
(15) Rada postupuje podľa § 173 ods. 14 a § 175 ods. 4 tretej vety, ak pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré úrad vydal v konaní podľa § 169 ods. 2 alebo 3, zistí nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú iný záver o výške pokuty podľa § 173 ods. 14, ako prijal úrad v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného.
(16) Rada v konaní o odvolaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ak osoba, ktorá podala námietky, tieto vzala späť pred vydaním rozhodnutia o odvolaní a súčasne osoba, ktorá odvolanie podala, súhlasila so späťvzatím námietok, rada rozhodnutie zmení tak, že konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného zastaví podľa § 174 ods. 1 písm. d).
(17) Rada rozhodne o odvolaní do 45 dní odo dňa doručenia odvolania. Ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, rada rozhodne o odvolaní do 45 dní odo dňa predloženia odvolania úradom. Rozhodnutie rady o odvolaní podpisuje predseda rady a v jeho neprítomnosti ním určený podpredseda rady alebo člen rady.
(18) V záujme hospodárnosti konania môže rada spojiť na spoločné konanie konania o odvolaní, ktoré sa týkajú toho istého verejného obstarávania; lehota podľa odseku 17 v takom prípade plynie odo dňa doručenia toho odvolania, ktoré bolo úradu doručené ako posledné.
(19) Rozhodnutie, proti ktorému možno podľa odseku 1 podať odvolanie, je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania alebo dňom doručenia rozhodnutia rady podľa odsekov 13 alebo 16 účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je v odseku 2 ustanovené inak.
(20) Ak sa osoby podľa odseku 1 vzdajú práva podať odvolanie alebo vezmú podané odvolanie späť, rozhodnutie podľa odseku 1 nadobudne právoplatnosť dňom doručenia vzdania sa alebo späťvzatia odvolania úradu.
(21) Proti rozhodnutiu rady o odvolaní nemožno podať opravný prostriedok.
(22) Rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní.
(23) Ak v dôsledku podania zjavne nedôvodného odvolania vznikla kontrolovanému škoda, môže si kontrolovaný jej náhradu uplatňovať na vecne a miestne príslušnom súde.
(24) Na konanie podľa § 187i sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, odkaz 75), ak v odsekoch 1 až 24 nie je ustanovené inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60, § 62 až 64, § 65 až 68 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.
(25) Na účely konania o odvolaní podľa § 187i sa Rada úradu a člen Rady úradu podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 považujú za radu a člena rady na účely podľa § 187h a 187i. Na radu a členov rady sa vzťahujú ustanovenia o zložení rady úradu a o postavení Rady úradu a jej členov podľa predpisov účinných do 30. marca 2022. Rada zaniká dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti posledného z rozhodnutí v konaniach podľa odseku 1 a týmto dňom zaniká všetkým členom rady členstvo v rade.
§ 187j
Ak ide o verejné obstarávanie, ktorého sa týka rozhodnutie, proti ktorému možno podať odvolanie s odkladným účinkom podľa § 187i ods. 2, ustanovenie § 56 ods. 6 sa nepoužije. V prípadoch podľa prvej vety, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia § 56 ods. 2 až 5, ak boli doručené námietky, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi, ak nastane jedna z týchto skutočností:
a) doručenie rozhodnutia úradu podľa § 174 ods. 1 verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi,
b) márne uplynutie lehoty na podanie odvolania podľa § 187i ods. 2 všetkým oprávneným osobám dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 175 ods. 3,
c) doručenie rozhodnutia o odvolaní verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi." (Toto je koniec bodu 22, bodu 20, pardon.)
Teraz ide bod 21 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v bode 236 v § 187l ods. 1 sa slová "28. februára 2023" nahrádzajú slovami "30. marca 2023", v odseku 2 sa slová „1. septembra 2022" nahrádzajú slovami „1. októbra 2022" a v odseku 3 sa slová „31. decembra 2022" nahrádzajú slovami „31. januára 2023". (Koniec bodu 21.)
22. V čl. I bode 236 v § 187m nadpis pod paragrafom znie: „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2022". Koniec bodu 22.
23. V čl. I bode 236 v § 187m v celom texte sa slová „30. júna 2022" nahrádzajú slovami "31. júla 2022".
24. V čl. I bode 236 v § 187n nadpis pod paragrafom znie: "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2024".
25. V čl. I bode 236 v § 187n v celom texte sa slová "28. februára 2024" nahrádzajú slovami "30. marca 2024" a slová "1. marca 2024" sa nahrádzajú slovami „31. marca 2024".
26. Čl. I sa dopĺňa bodmi 240 až 242, ktoré znejú:
„240. V prílohe č. 6 Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa v bode 4 na konci bodka nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „v znení delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2015/2172 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 25. 11. 2015), delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2017/2366 z 18. decembra 2017, (Ú. v. EÚ L 337, 19. 12. 2017) a delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/1827 z 30. októbra 2019 (Ú. v. EÚ L 279, 31. 10. 2019)."
241. V prílohe č. 6 Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa v bode 5 na konci bodka nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "v znení delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2015/2170 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 25. 11. 2015), delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2017/2365 z 18. decembra 2017 (Ú. v. EÚ L 337, 19. 12. 2017) a delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/1828 z 30. októbra 2019 (Ú. v. EÚ L 279, 31. 10." dvetisíc... tam je preklep, tam to bude treba ešte gramaticky dopísať potom, keď to bude OLAP ešte prechádzať).
242. V prílohe č. 6 Zoznam preberaných právnych predpisov, právne záväzných aktov Európskej únie sa v bode 5 na konci bodka nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "v znení delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2015/2171 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 25. 11. 2015), delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2017/2364 z 18. decembra 2017 (Ú. v. EÚ L 337, 19. 12. 2017) a delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/1829 z 30. októbra 2019 (Ú. v. EÚ L 279, 31. 10. 2019)."."
Vlastne toto je to isté, čo bolo v tom bode predtým, čiže tam chýba akurát devinka na konci. To je rok 2019 na spresnenie, len to tuná v tom pozmeňujúcom návrhu chýba, ale to sa potom opraví v rámci redakčnej úpravy. Čiže to je koniec bodu 26.
27. V čl. II sa slová „2 500 eur" nahrádzajú slovami „1 000 eur".
28. Za článok X sa vkladajú nové články XI a XII, ktoré znejú:
„Čl. XI
Zákon č. 95/ 2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 287/2021 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom v), ktoré znie:
"v) zabezpečuje poskytovanie služieb v oblasti informačných technológií verejnej správy pre orgán riadenia po dohode s ním, ak je to potrebné na účely dosahovania cieľov v správe informačných technológií verejnej správy podľa § 7 alebo pre potreby verejného obstarávateľa na účely spolupráce podľa osobitného predpisu, odkaz 6a); tieto služby môže zabezpečovať aj prostredníctvom právnickej osoby vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti."
Teraz tá poznámka pod čiarou k tomu zavedenému odkazu 6a znie:
"6a) § 1 ods. 10 zákona č. 343/ 2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2021 Z. z."
No a ešte tu máme článok XII.
"Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 343/2015 Z. z., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 438/2015 Z. z., zákonom č. 315/2016 Z. z., zákonom č. 93/2017 Z. z., zákonom č. 248/2017 Z. z., zákonom č. 264/2017 Z. z., zákonom č. 112/2018 Z. z., zákonom č. 177/2018 Z. z., zákonom č. 269/2018 Z. z., zákonom č. 345/2018 Z. z., zákonom č. 215/2019 Z. z., zákonom č. 221/2019 Z. z., zákonom č. 62/2020 Z. z., zákonom č. 9/2021 Z. z., zákonom č. 141/2021 Z. z., zákonom č. 214/2021 Z. z. a zákonom č. .../2021 Z. z.", čo sa doplní, keď sa prijme tento zákon.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje.
Účinnosť čl. XI sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
A posledný bod pozmeňujúceho návrhu je bod 29. V čl. XI sa slová „1. marca 2022" nahrádzajú slovami „31. marca 2022", slová „1. júla 2022" sa nahrádzajú slovami „1. augusta 2022" a slová „1. marca 2024" sa nahrádzajú slovami „31. marca 2024"."
Ešte pre pána spravodajcu, navrhujem, aby sa body 2, 3, a teda aj pre všetkých ostatných, aby sa body 2, 3, 4, 5, 21 a 22 spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie.
Dôvod, pre ktorý vynímam na osobitné hlasovanie tieto body, je, že v tomto pozmeňujúcom návrhu sú už tieto, tie ustanovenia, ktoré sú v spoločnej správe pod uvedenými bodmi, lepšie upravené. Čiže odporúčam poslancom potom, aby za tieto body v spoločnej správe nehlasovali, aj keď oficiálne odporúčanie bude hlasovať, lebo však tak je to vždy pri spoločnej správe. Takže ešte raz zopakujem, body 2, 3, 4, 5, 21 a 22 zo spoločnej správy prosím vyňať na osobitné hlasovanie.
A na záver ďakujem všetkým veľmi pekne za trpezlivosť. Bol to naozaj pomerne dlhý pozmeňujúci návrh. Pôvodne ich malo byť viac. Nakoniec na základe tých diskusií sme sa ustálili na tomto jednom a predpokladám, že ešte kolega, asi pán poslanec Kremský, prednesie druhý.
Tie zvyšné otázky, ktoré sme nedoriešili, budú pravdepodobne predmetom nejakých ďalších novelizácií zákona. Ja na záver spomeniem len jednu. V zákone ešte nie je úplne jasné, na to upozorňuje ÚVO, akým spôsobom, teda otázka kaucií a prepadnutia kaucie, ale už sme nechceli pridávať nové a nové body teraz, takže v najbližšom období sa ešte dojasnia kaucie. Ten úrad vie dneska, ako má postupovať pri tom, ale je vždy lepšie, keď je to aj jasne ustanovené v zákone.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za pochopenie, trpezlivosť a chcem vás požiadať všetkých, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh, lebo to pomôže či už teda ministerstvám, ktoré spolupracovali na ňom, ako je ministerstvo životného prostredia pri tých zelených kvótach, alebo ministerstvo pre informatizáciu napríklad pri tých GreenPassoch, a aj to vylepšuje samotný návrh zákona. Je to, samozrejme, po dohode s pánom podpredsedom vlády a všetkými, ktorí sa na ňom podieľali okrem mňa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, rozumiem tomu, ale ja by som si nedovolil rozprávať za poslancov strany SaS. Nakoniec treba rozumieť tomu aj v kontexte, že väčšina z nich za pána generálneho prokurátora vlastne ani nehlasovala. Čiže tam je pochopiteľné, že oni majú od začiatku iný prístup aj vo vzťahu k nemu a iný názor na to, kto má byť generálny prokurátor. Dokonca je to oveľa hlbšie, oni majú aj úplne iný názor na to, ako by mala vyzerať Generálna prokuratúra.
My sme sa v OĽANO, aspoň väčšina poslaneckého klubu, nikdy takýmto spôsobom neprezentovali, a teda ja som reagoval skôr a nechcem hovoriť za... ja nie som predsedom poslaneckého klubu, ale hovoril som za seba hlavne. Ale tak ako aj vnímam, že sú skôr pochybnosti, ktoré vyplývajú aj z toho, že možno bola doteraz aj nedostatočná diskusia o týchto veciach s pánom generálnym prokurátorom, čo sa už medzitým mohlo zlepšiť, pretože bolo viacero výborov, kde tie veci bolo možné si vysvetliť.
Ja teda dúfam, že tie veci, ktoré ešte neboli podrobnejšie rozobraté, že na to príde na ústavnoprávnom výbore, kde si, dúfam, že dáme troška dlhší čas, že nájdeme termín, kedy pán generálny prokurátor nebude pracovne vyťažený.
A veľa vecí sa dá vysvetliť, ale treba povedať to, čo som spomenul na začiatku, že iba na zákonnosti sa, alebo iba zákonnými rozhodnutiami sa nedá zvýšiť dôveryhodnosť justície ani prokuratúry. Aj nad týmto by sme sa, pán generálny prokurátor, mali zamyslieť, lebo vy v tej svojej funkcii ste aj manažérom, čiastočne, hoci s tým možno nesúhlasíte, ste aj, do určitej miery aj politikom, pretože ste boli zvolený orgánmi, ktoré sú politické, a to vnímanie verejnosti a jej očakávania nie sú len o zákonnosti. A to je asi ten najväčší problém, ktorému čelíme a budeme sa musieť zamyslieť nad tým, ako to zlepšiť, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mňa osobne mrzí, že som nemohol byť celý čas počas tejto rozpravy v sále, pretože priznám sa, snažím sa robiť všetko pre to za náš poslanecký klub, aby táto schôdza bola dokončená čo najskôr a aby boli prijímané zákony, ktoré sú kvalitné, a tie niekedy treba vylepšovať aj pozmeňujúcimi návrhmi. Viacerí to dobre poznáte aj opoziční poslanci, ktorí boli kedysi koaličnými poslancami.
Ale mám vyhradených len 10 minút, ja sa nádejam, pán generálny prokurátor, že tú schôdzu, ktorú máme prerušenú na ústavnoprávnom výbore, že v najbližšej dobe dohodneme si termín, kedy by sme sa prišli dorozprávať o niektorých veciach aj kvôli tomu, že za 10 minút to nestihnem všetko rozobrať a (reakcia generálneho prokurátora), rozumiem, a nechcel som vás uháňať, pretože zrazu sa roztrhlo vrece s výbormi, ktoré vás pozývali na svoje rokovanie, hoci primárne je ústavnoprávny výbor ten, ktorý, kde by sa tie veci mali riešiť, podľa môjho názoru. Ale nedá sa brániť ani iným výborom, aby zasadali, aby sa pýtali, čiže ja som to už nejakým spôsobom neuháňal teraz na tejto schôdzi, však správu sme si prerokovali a hlavne tento bod je o tejto správe, nie až tak o aktuálnej situácii, ktorej sa väčšina, alebo ku ktorej väčšina diskusie smeruje.
Ja začnem teda správou, skutočne pár poznámok k tomu celému, nestihnem určite všetko, ale verím, že najbližší mesiac vieme nájsť možno potom nejaký termín, kde by sme to aj vzhľadom na vaše pracovné vyťaženie vedeli uskutočniť.
Čiže začnem správou. Ja nemám dôvod túto správu nepodporiť, a to z jednoduchého dôvodu, že táto správa je o zákonnosti za rok 2020, o zákonnosti, ktorá, alebo prípadnej nezákonnosti, o ktorej sa tu v podstate nehovorí. Čiže ona je o stave, aký tu vládol za vlády Igora Matoviča v roku 2020, a tá správa je o vzťahu k vláde pána Igora Matoviča pozitívna. A teda som aj veľmi rád, že opoziční poslanci, ktorí chcú túto správu podporiť, si to uvedomujú, pretože v tejto správe nie je naznačené nič, čo by hovorilo, že sa tu deštruuje právny štát, že tu je nejaká nezákonnosť, nejaká veľká nezákonnosť, lebo isté nezrovnalosti, nedostatky, ktoré tu sú spomenuté, pochádzajú už z období predtým, či už sú to orgány sociálnoprávnej ochrany detí, to je dlhodobejší stav, nedobré alebo nie celkom efektívne prípravné konanie v trestnom konaní, to nakoniec chce táto vláda riešiť, tie bývalé sa na to vykašľali, čiže som rád, že sa to spomína. Ale to takisto nie je nedostatok, ktorý by sa dal vytknúť tejto vláde alebo teda vláde Igora Matoviča, pretože to je správa za rok 2020. A určite sa tam nehovorí nič o tom, že by tu boli nejaké nezákonnosti, ktoré sa týkajú protipandemických opatrení. Táto správa tu nič také nehovorí, samozrejme, poukazuje na to, že počas pandémie sa zvyšovali trestné činy, ktoré sa týkali domáceho násilia ako dôsledok toho, ale samotné protipandemické opatrenia tu ako také, ako nezákonné vytýkané nie sú. Nakoniec pán generálny prokurátor si spomenie, že aj mal iný názor na niektoré z tých vecí, dával podnet na Ústavný súd a Ústavný súd odmietol jeho podnet a vyhodnotil tieto veci ako v súlade s ústavou.
Čiže ja skutočne nemám dôvod túto správu nepodporiť, pretože tento bod je najmä o správe a vlastne mal by byť výlučne o správe, ale diskusia sa tak nevyvíjala. A ako príklad spomeniem jeden citát z tej správy na str. 31, kde sa hovorí, že rozhodujúci význam z hľadiska možnosti zaisťovať majetok a odoberať výnosy z trestnej činnosti prinášajú novely zákonov, ktoré prijala táto vláda, a končí to tým, že z hľadiska konfiškácie bude mať do budúcnosti najväčší význam inštitút zhabania, 83a Trestného poriadku, a týmto bude možné konfiškovať aj nelegálne nadobudnutý majetok, u ktorého nebude možné jednoznačne preukázať jeho súvis s trestným činom. Inými slovami, Generálna prokuratúra vo vzťahu k vláde Igora Matoviča za rok 2020 konštatuje, že konečne jej táto vláda dáva do rúk nástroj, aby mohla zhabávať nelegálne nadobudnutý majetok, čo je vyslovene pozitívna vec, ktorú treba v tejto správe oceniť.
A čudujme sa svete, svetu, že ak takéto niečo sa konečne udialo, že orgány prokuratúry a prokuratúra ako taká, že sa jej uvoľňujú ruky a bude môcť nelegálne nadobudnutý majetok konfiškovať, prípadne že bude dochádzať k prepadnutiu majetku, tak prichádza podnet zo strany poslancov SMER-u – SD na Ústavný súd, že aké je to nespravodlivé, že zrazu sa ide niekomu brať majetok, ktorý si nakradol. Tak skutočne, ak si dávame do súvisu tieto veci, tak vidíme, čo sa na Slovensku deje a kto má záujem o spravodlivosť a o zákonnosť a kto ju nemá.
Pokiaľ ide o samotnú správu, rád by som vyzdvihol aj časti, ktoré sa týkajú Európskej prokuratúry. Myslím si, že naštartovanie, vôbec rozbeh tejto prokuratúry aj jej pôsobenie na Slovensku bolo jedno z najväčších výziev, ktoré, pred ktorou Generálna prokuratúra stála. Ja by som sa aj pána generálneho prokurátora chcel potom spýtať, či sú ešte nejaké veci, ku ktorým by sme vedeli pomôcť, alebo ako by sme vedeli pomôcť v tomto smere, či už z hľadiska technického, materiálneho zabezpečenia, odmeňovania a podobne, pretože si myslím, že to je cesta aj do budúcnosti, keďže zločinnosť a zločin čoraz častejšie nadobúda medzinárodný charakter a jednoducho bez toho, aby bola zapojená do týchto procesov aj Európska prokuratúra ako určitý nadnárodný prvok, by nebolo možné množstvo týchto zločinov vôbec došetriť, pretože by to všetko bolo odkázané na spoluprácu, bilaterálnu spoluprácu medzi jednotlivými štátmi. Aj takto treba chápať Európsku prokuratúru, lebo včera som teda počul zo strany niektorých poslancov určité obavy, či sa z toho nebude stávať nejaký superštát.
Ja si myslím, že keď si zoberieme, aj Slovensko je malé, prepojenia na Slovensku sú veľké. V podstate každý s každým sa pozná, čiže ja by som sa vôbec nebránil tomu, keby Európska prokuratúra, v budúcnosti sa rozšíril aj zoznam činov trestných, ktoré by mohla prešetrovať alebo byť do prešetrovania zapojená, do stíhania a tak ďalej, aj keď, samozrejme, striktne v princípe, v zmysle princípu subsidiarity, teda tam, kde si tie členské štáty s tým nevedia poradiť, pretože čím rozšírime záber aj územný, tak tým znížime možnosť, že sa budú jednotliví ľudia medzi sebou poznať a že bude dochádzať k skresleniam v tom a k nevyšetrovaniu vecí z hľadiska toho, že ako to často na Slovensku v minulosti bývalo, že keď sa niekto s niekým poznal, tak sa veci, žiaľ, aj zametali potom pod koberec, no.
Pokiaľ ide o, teraz troška osobnejšie. Ja mám s pánom generálnym prokurátorom, dovolím si povedať, korektnú komunikáciu. Nekomunikujeme často, ale pokiaľ spolu komunikujeme, tak je to veľmi promptné. Vôbec sa na to nemôžem sťažovať, čiže ja nemám dôvod mu tu teraz nejako nakladať alebo niečo podobné. Necítim to tak ani vnútorne a nerozumiem opozičným poslancom, ktorí sa tu snažia vytvárať atmosféru, ako keby koalícia stála proti generálnemu prokurátorovi. To vôbec tak nie je, dokonca si dovolím povedať aj za kolegov, ktorí sa kriticky ozývajú na stranu o vzťahu ku generálnemu prokurátorovi, že to nie je tým, že by mali niečo osobne voči nemu. Ale aj ja mám niektoré kritické názory a nie vo všetkom sa zhodnem s pánom generálnym prokurátorom, no len to neznamená, že by som teraz nemal podporiť tú správu, že by som mal ho ísť zajtra pomaly odvolávať, však to ani nie je možné, ale jednoducho to tak nie je ani zo strany našich kolegov. Ale keď cítia, že niečo je kontroverzné, niečo je nedopovedané, tak jednoducho snažia sa to zistiť aj v tejto sále.
Ja sa nedostanem ku všetkým veciam, ku ktorým som sa chcel, ale spomeniem ešte dve veci. Prvá je tá, že boli sme tu sústavne kritizovaní za to, ako deštruujeme právny štát tou novelou zákonov o prokuratúre, ktoré sme prijali minulý rok. Viem, že sa tým veľmi zaoberala aj samotná Generálna prokuratúra, podľa mňa nadbytočne. Viem, že sa tým zaoberala aj opozícia, preto sa to snažila vykresľovať, ako že je tu koniec právneho štátu, ale znova a verím, že to budete všetci rešpektovať, Ústavný súd, myslím, to bolo predvčerom, rozhodol o tom, že tá úprava, ktorú sme prijali, je v súlade s ústavou, je úplne legitímna. Dokonca si viacerí pamätáte, že keď sme, keď pán Grendel, pán poslanec Grendel, podpredseda parlamentu, hovoril, že v ktorých krajinách je najväčšia dôvera v prokuratúru, tak je to práve v tých krajinách, kde je na čele neprokurátor. Hoci my to tú situáciu nemáme, ale snažili sme sa vytvoriť podmienky aj na to, aby mohol byť na čele Generálnej prokuratúry neprokurátor.
Takže ja by som aj chcel požiadať kolegov, že jedna vec sú osobné názory, to konanie už skončilo, tak ak chcete politikárčiť na tom, tak politikárčite naďalej, ale nemáte pravdu, pretože to konanie už bolo ukončené a Ústavný súd rozhodol, ako rozhodol.
No a ešte druhá poznámka v tom krátkom čase. Ja súhlasím s vami, pán generálny prokurátor, že zákonnosť je základ, ktorý, od ktorého sa všetko odvíja, pretože pred vaším nástupom do funkcie to bolo o všetkom možnom na prokuratúre, len nie o zákonnosti. A vieme to z rôznych videí, ako bývalá garnitúra vlastne kšeftovala s rozhodnutiami prokuratúry. Ale na zvýšenie dôveryhodnosti Generálnej prokuratúry podľa mňa iba samotná zákonnosť nebude stačiť. To súvisí aj s komunikáciou navonok, aj s vystupovaním a tak ďalej, ale o tom si môžeme na tom výbore viacej ešte povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja som si všimol, že medzitým sa už prihlásil aj pán poslanec Pročko, takže asi sa bude pýtať na to isté. Ja by som sa na to pôvodne nepýtal, lebo je to veľmi taký individuálny, konkrétny prípad. On spomenul ten prípad pani Hnatič, asi sa bude pýtať tiež. Ja som sa o to, nie som sám, viacerí poslanci pravdepodobne zaujímali. Viete, pán generálny prokurátor, že sme sa o tom rozprávali aj osobne. Vy ste aj poverili jednu pani prokurátorku z Generálnej prokuratúry, aby prešetrila postup prokuratúry v Košiciach. V podstate poviem aj za seba, aj za vás, že my sme sa dostali k tomu prípadu úplne v závere, kedy už tie možnosti podľa mňa z oboch strán boli veľmi obmedzené, lebo súbežne bežalo žiadosť o udelenie štátneho občianstva pre to malé dieťa, ktoré to medzitým dostalo, ale bol tam ešte jeden krok na súde v Košiciach, ktorý bol o vydaní medzinárodného zatykača. A návrh prokuratúra síce dala, ale súd ten medzinárodný zatykač odmietol z dôvodu, že bolo tam ix dôvodov, ale ja to zjednoduším, že prokuratúra v Košiciach nebola schopná približne za rok a pol vypočuť pána Hnatiča, a teda nemá prečo požadovať od súdu, aby teraz ten zatykač vydal, keďže to je ultimatívny prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, a že teda boli iné možnosti, ak by prokuratúra konala.
Ja teda neviem, ako dopadli závery prešetrenia pani prokurátorky, ktorá sa na to pozrela, ale mne to zatiaľ stále, ak sa nedozviem niečo nové, myslel som, že na to tiež zareagujete, tak mi to vychádza tak, že pán prokurátor, ale neviem jeho meno, priznám sa, však to je jedno, v Košiciach tú situáciu podcenil, lebo s pánom Hnatičom skutočne problém nebol sa spojiť, dokonca v čase, keď som to riešil, sa mi on sám ozval z Ruska a mal nejakú proste potrebu so mnou o tej veci komunikovať. Takže problém spojiť sa s ním nebol, ale neviem, prečo to prokuratúra neurobila.

Ďakujem za slovo. Ja v prvom rade oceňujem pána poslanca Baránika, že sa vyjadril aj k tomu, že tie názory aj to, že to častokrát iskrí na ústavnoprávnom výbore medzi ním a pánom generálnym prokurátorom, či už to bolo pri vypočúvaní, alebo teraz nedávno, keď sme si ho pozvali na výbor k tejto výročnej správe a k aktuálnej situácii, nevychádza z toho, že by tam bol nejaký osobný spor medzi nimi, ale ja si to tiež tak vysvetľujem, že sú tam úplne že diametrálne odlišné náhľady na to, ako, aké by malo byť postavenie prokuratúry, postavenie generálneho prokurátora, a potom tá celková jeho nespokojnosť s tým, že ešte takýto typ prokuratúry na Slovensku vôbec existuje.
Čiže ja len naozaj som aj rád, že si to takto vysvetlil, lebo ja to takto vnímam, len ono to naozaj niekedy v tých diskusiách vyzerá, ako keby to bolo niečo osobné, ale ja som ani z jednej strany nevnímal, že by tam bolo niečo osobné. Ja sa k niektorým veciam, ktorých si sa dotkol, vyjadrím potom vo vlastnom vystúpení.
Aj ten včerajší rozsudok Ústavného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval, že všetky úpravy, ktoré sme robili vo vzťahu k prokuratúre v minulom roku, boli v súlade s ústavou, a napriek tomu tu už druhý deň počúvame zo strany opozičných poslancov, ako, aký je tu, aký tu nie je právny štát, ako tu devastujeme právny štát, ako tu zavádzame nejaké neústavnosti, proste takéto účelové vyhlásenia, politikárčenie. A som rád, že si na to upozornil, že to tak nie je. Ja sa tomu ešte budem tiež venovať potom podrobnejšie vo svojom vystúpení.
No a k tým ďalším veciam. Áno, ja som sa zamýšľal nad tým, že či v tej správe má byť to, že ako pán generálny prokurátor robí poriadok s tými nehodnými a nepoctivými prokurátormi, ktorých na prokuratúre má, a to, že ich tam má, to vieme všetci. Podľa mňa to vie aj on, ale naozaj to nie je napríklad ani v tej správe špeciálneho prokurátora. Otázka je, že či to je taký kľúčový moment, pre ktorý by sme mali tú správu odmietať. Ja si to osobne nemyslím, ale rád by som naozaj vedel, že ako ideme robiť poriadok, lebo preloženie na legislatívne oddelenie povedzme, to podľa mňa nie je poriadok, urobenie poriadku s tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja nechcem naťahovať diskusiu, len tú faktickú som neodhadol a potom som nedopovedal to, čo som chcel. Chcel som vlastne povedať, že nepatrím ja medzi nejakých fanúšikov odpúšťania pohľadávok, ale viem si predstaviť výnimočné situácie, kedy najmä z ľudského hľadiska je to oprávnené. V určitých prípadoch to môže byť aj exekučná amnestia, aj keď to samé osebe ešte sa bude spresňovať, čo si pod tým budeme, vieme predstaviť, no a v tomto prípade si myslím, že je taká výnimočná situácia, kedy minimálne z ľudského hľadiska sa dá akceptovať, že ak zákon nehovoril, akým spôsobom si majú ZŤP osoby vypočítavať podiel na majetku, tak pomýlili sa ale v dobrej viere, pretože boli presvedčené, že tak sa ten zákon má vykladať. A som sa rozprával aj s niektorými advokátmi, ktorí si to takisto vykladali podobným spôsobom, čiže naozaj ten zákon bol veľmi nejasný. Tak dobre, nejaká sankcia nech tam je, ale nech tie peniaze nemusia vracať naspäť.
No a aby, my nedokážeme rozlíšiť, či ten človek to spravil v dobrej viere alebo nespravil v dobrej viere, to by mohla byť opravná námietka, ale sú tam dosť obmedzujúce podmienky na to, aby vôbec človek sa dostal do tej situácie, že sa mu tá pohľadávka odpustí. A to sú podmienky, ktoré súvisia s nakladaním s tým majetkom. Čiže to musí byť osoba, ktorá nemohla samostatne nakladať s majetkom, to sú najmä tie prípady nevysporiadaného BSM. Navyše bude musieť preukázať, že urobila všetko preto, aby sa toho majetku mohla zbaviť, aby nebola v situácií, že s ním nemôže nakladať. To znamená, že musela napríklad podať návrh na dohodu o urovnaní o tom majetku s tým svojím bývalým manželom. Alebo musela podať návrh na súd, aby sa to vysporiadalo, čiže aj v tomto prípade na to, aby tá pohľadávka bola odpustená, bude musieť preukázať, že urobila všetko preto, aby v tej situácií už nebola. Čiže nie je to bezbreho otvorené, a tým pádom my vlastne zužujeme okruh, že ak by sa nebodaj medzi tými ľuďmi, ktorí si to omylom zle vypočítali, ocitol nejaký špekulant, tak to možno bude v mizivom percente prípadov. Čiže to len na vysvetlenie.
Žiadny systém nie je dokonalý, ale myslím si, že v tomto prípade ten prevažujúci verejný záujem je v tom, aby sme tým ľuďom v tejto konkrétnej situácií, ich nie je veľa, aby sme, aby sme od nich nepožadovali to vrátenie.
Takže toto na dopovedanie a ďakujem veľmi pekne, že to predložil práve pán poslanec Dominik Drdul, ktorý sa venuje aj ďalším vylepšeniam tohto zákona a osobám, ktoré sú zdravotne postihnuté. Viem, že už má aj nejaké ďalšie veci pripravené, uvidíme, s čím príde ministerstvo, pretože ministerstvo avizuje, že koncom roka by mal prísť s veľkou novelou tohto zákona, ktoré sa týka zdravotne ťažko postihnutých osôb, takže verím, že to nejako dajú dokopy a že teda aj poslanecké iniciatívy prídu v tomto smere a že aj ministerstvo príde s niečím, čo pomôže týmto osobám do budúcnosti.
Ďakujem veľmi pekne.