Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.10.2021 o 11:34 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 25.11.2021 16:03 - 16:10 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že téma zahraničných Slovákov nikdy v tomto parlamente nebola nejak kontroverzná s výnimkou istých momentov, keď sa v minulosti predkladala povedzme výročná správa. Naposledy si pamätám, keď tu bol bývalý minister zahraničia Lajčák a krajania neboli spokojní s tým, ako sa staral o túto problematiku, tak vtedy tu bol troška, jak sa povie, cirkus, ale inak si myslím, že sa vieme zhodnúť na tých základných veciach, ktoré sa ich týkajú.
A ako povedal, ja nadviažem na pána poslanca Pročka, ako povedal, že toto je taká ako keby prvá kvetinka na lúke, na lúke, kde by mali byť potom tie ďalšie kvetinky, ktoré sú spomínané v programovom vyhlásení vlády, a ja úplne rozumiem pánovi poslancovi, že nechcel tu byť nejakým spôsobom skúšaný, a chcem aj za neho teraz tak trocha povedať, že pokiaľ sme riešili zahraničných Slovákov, tak minimálne pokiaľ to bolo OĽANO, tak on bol pri tom, a vieme veľmi dobre, kde je to aj zaradené v programovom vyhlásení vlády. Je to na konci kapitoly, ktorá sa týka zahraničnej politiky, je tam samostatná časť o zahraničných Slovákoch.
Je to vôbec po prvýkrát, kedy v programovom vyhlásení vlády sa uvádza samostatná časť o zahraničných Slovákoch. Žiadna bývalá vláda si na to buď netrúfla, alebo sa na to nezmohla, až táto vláda je prvá, ktorá Slovákom v zahraničí dala takú dôležitosť, že ich vypichla samostatne v programovom vyhlásení vlády.
No a v tejto časti programového vyhlásenia vlády je aj povedané, že v priebehu toho, ako sa bude tvoriť nová koncepcia starostlivosti o zahraničných Slovákov aj o štátnej politike vo vzťahu k nim, tak sa prijme aj táto krátka novela zákona o zahraničných Slovákoch. Koncepcia je momentálne v stave, že sa finalizujú, robia, sa dejú záverečné rokovania, ktoré sa týkajú jej obsahu, a ak sa všetko podarí, tak v decembri by mala byť schválená na vláde a na januárovej, teda februárovej schôdzi by mala byť predložená parlamentu na vedomie, budeme tu o nej diskutovať. A preto tento zákon sa predkladá práve teraz do prvého čítania, aby sa mohol dostať v ten istý moment na rokovanie Národnej rady, pretože ono to spolu súvisí. To, že my posilníme kompetenciu a vrátime kompetenciu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak to má význam aj pre koncepciu na najbližších päť rokov, ktorá potom už počíta s tým, že tento úrad bude nielen vykonávať štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom v zahraničí, ale že ju bude najmä koordinovať a bude ju aj tvoriť.
Keď totiž v roku 2012 sa odobrala kompetencia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí koordinovať a tvoriť koncepciu a tvoriť štátnu politiku v tejto oblasti, tak sa, žiaľ, nikomu nepriznala. Ako neoficiálne ju vykonávalo ministerstvo zahraničných vecí a neskôr aj európskych záležitostí, ale jednoducho tá, to odobratie tej kompetencie, ktoré bolo urobené v roku 2012, bolo urobené nie veľmi profesionálne a zabudlo sa na to, že niekomu treba priznať aj tvorbu a koordináciu v tejto politike. No a potom to tak vyzeralo počas tých dvoch bývalých vlád, že síce ministerstvo zahraničných vecí to malo oficiálne na starosti, a dokonca ešte na začiatku to aj pán Lajčák vyhlasoval za štvrtý pilier v zahraničnej politike, teda starostlivosť o zahraničných Slovákov, ale reálne sa k tomu štvrtému pilieru nikdy nikto poriadne nedostal, a to aj z dôvodu, že nikto nemal na starosti tvorbu a koordináciu v tejto oblasti, hoci keď vznikal úrad, tak vznikal práve preto, aby niekdajší splnomocnenec pre zahraničných Slovákov mal k dispozícii úrad, svoj vlastný úrad, na ktorého čele by mal byť, ale síce už sa nebude volať splnomocnenec, ale predseda úradu, a aby nebol odkázaný, ako to bolo dovtedy, na Úrad vlády, kde vlastne celý ten servis mu musel zabezpečiť Úrad vlády, on bol svojím spôsobom na to odkázaný a brzdilo ho to aj pri koordinácii štátnej politiky.
Takže my sa teraz len vraciame k tomu, čo už bolo zavedené v rokoch 2006 až 2012, kedy to podľa nás aj fungovalo lepšie z hľadiska koordinácie a tvorby tejto štátnej politiky, a veríme tomu, že teraz pod teda vedením nového predsedu úradu, ktorý opätovne získa kompetencie, ktoré mu podľa môjho názoru patria a patrili mu už dávno, tak sa aj akceleruje politika vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, budú sa aj lepšie plniť úlohy, ktoré pred nami stoja, vrátane vzdelávania v zahraničí aj Slovákov žijúcich v zahraničí a že tie ďalšie veci budú nasledovať najmä kvôli tomu, že teraz urobíme túto legislatívnu zmenu. Pretože budúci rok nás čaká, ak sa to podarí, veľká novela zákona o zahraničných Slovákoch, kde budeme riešiť aj ďalšie otázky, otázky, ktoré nás trápia dlhodobo, a my tieto otázky už istým spôsobom naznačíme aj rozpracujeme a budú rozpracované v koncepcii, ktorú pripravuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ktorú by mala schváliť vláda v decembri tohto roka, resp. najneskôr v januári.
Takže viacej si ešte povieme a podrobnejšie určite, aspoň z mojej strany budem hovoriť, keď príde a bude predložená do parlamentu koncepcia, to bude naozaj základný strategický koncepčný materiál v tejto oblasti a teraz táto krátka novela vytvára v zásade určité predpoklady pre to, aby sme mohli efektívnejšie pôsobiť v tejto oblasti aj zo strany štátu a aby aj úrad mal možnosť koordinovať jednotlivé rezorty, ktoré, ktorých sa táto oblasť čiastočne týka, ale samy osebe nemali nikdy ambíciu túto oblasť koordinovať.
Čiže na záver by malo byť to, že tento úrad túto oblasť, ako sa povie, uprace. Uprace tak, aby to malo určité pravidlá, určitý poriadok a jednotlivé rezorty budú spolu a budú súčinné v tých veciach, v ktorých úrad povie, a tak, aby ten výsledok bol čo najlepší, aby celé tie procesy boli čo najefektívnejšie, aby sa aj hospodárne nakladalo s financiami, pretože ani to doteraz nebola samozrejmosť po minulé roky, pokiaľ išlo o dotácie venované krajanom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a chcem vás aj požiadať o podporu tejto krátkej novely kompetenčného zákona.
A teda už len na záver krátko dodám, že pokiaľ ide o prevenciu korupcie, všetci dlhodobo vieme, že Úrad vlády ju nejakým spôsobom vykonáva, zastrešuje, ale nikdy ju nemal priznanú v kompetenčnom zákone.
Čiže ide naozaj o zreálnenie toho praktického, faktického stavu s tým právnym, alebo právneho stavu s tým faktickým, s tým, že úrad bude môcť aj takto zahraničným partnerom, s ktorými komunikuje, či už je to Greco alebo OECD, im preukázať, že už to nevykonáva len reálne, teda fakticky, ale že už má túto kompetenciu priznanú aj v legislatíve Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.11.2021 11:25 - 11:40 hod.

Milan Vetrák
Chcem tiež pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že zasadnutie sa bude konať o dvanástej dnes v zasadačke výboru. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2021 11:34 - 11:36 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, ten nákup učebníc, on sa dá riešiť aj iným spôsobom, ako je dnes. Dnes sa aj mne osobne zdá tak administratívne o dosť komplikovanejší, ako by sa to dalo urobiť, a chceme o tom rokovať či už s ministerstvom školstva, ale aj s pánom predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Nechcem predbiehať, ale súhlasím s tebou, pani poslankyňa Kozelová, že treba s tým niečo robiť, lebo aj vďaka tomu potom môžu napredovať tie vzdelávacie centrá najmä v krajinách, kde Slováci nie sú uznaní ako národnostná menšina.
A pokiaľ ide o tému volieb zo zahraničia, naozaj veľká téma. Ja som to preto len tak nadhodil, lebo viem, že máme tu, aj v prvom čítaní sme už schválili, pôjde do druhého čítania taká menšia novela volebných zákonov, aj keď táto téma by mala prísť rozpracovaná a predložená by mala byť do parlamentu budúci rok. Ja myslím, že asi sa toho dotkneme aj, aj, aj v druhom čítaní v nejakej rozprave k tej novele, ktorá je predložená, hoci teda nie je to tam upravené.
Ambasády bez toho, aby ministerstvo zahraničných vecí povedalo, či áno a v akom rozsahu, lebo aj vytváranie okrskových komisií na ambasádach je asi tá najzložitejšia vec z toho celého. Skôr možno tá prvá fáza pri, pomoc pri tých registráciách, dostupnosť tých volebných obálok na ambasádach a podobne, že tam osobne ja to vidím priechodnejšie, ale nechám to na pána ministra.
Pokiaľ ide o to zjednodušovanie tých volieb poštou, aj tam sa dá veľa vymyslieť, veľa, veľa spraviť v prospech elektronizácie a na tom ministerstvo vnútra robí. Sám som sa minulý týždeň s nimi stretol a dve hodiny mi to podrobne vysvetľovali, takže robí sa na tom, ale výsledky budú vidieť až budúci rok.
No a tá voľba zo zahraničia elektronicky, skôr momentálne sa rozpráva o nejakom pilotnom projekte dajme tomu o príslušníkoch ozbrojených síl v zahraničí, čiže odskúša to tam aj z hľadiska toho zneužitia a vidieť to, ako to funguje, ako sa pustiť v plnom formáte do toho. Ale je to predmetom diskusií, sú tam aj ústavnoprávne problémy niektoré z hľadiska tajnosti a tak ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2021 11:21 - 11:29 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak neviem, či je teda možné vrátiť tých päť minút, ktoré by som mal mať.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Áno, prosím vás pekne, vráťte päť minút pánovi poslancovi, plných.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pek... (Rečník sa díva na veľkoplošnú obrazovku.) Už, už to tam je, tuším, tak.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja teda najskôr dopoviem ešte tú vec s tým, s tým centrom. V podstate by to malo ako keby sídlo Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine, teda v Srbsku. Aj dnes zhodou okolností sú tu zástupcovia tejto, týchto našich Slovákov na Úrade vlády u predsedu Úradu pre zahraničných Slovákov a riešia to. Takže uvidíme, s akými novými informáciami prídu.
Ja osobne som mal a nie, nestojí to kvôli, ale ja osobne som mal výhrady voči, v súvislosti s týmto projektom kvôli tomu, že sa mi zdalo, že ak investujeme niekde 3 mil. eur, prípadne viacej teda z finančnej podpory, tak by mohli byť k dispozícii aspoň tri ponuky, ktoré by sme si vedeli porovnať. To, to neboli.
A druhá vec je, že podľa mňa bolo by treba vždy zvažovať aj viacej lokalít ako len jedna. Ja rozumiem, že je to, je to v Srbsku citlivé, že keď dáte niečo do Báčskeho Petrovca, tak v Kovačici sa budú hnevať, a keď dáte do Kovačice, tak v Báčskom sa budú hnevať, ale ak by to bolo v jednom z týchto dvoch miest, tak to vieme spraviť za polovičnú sumu a zvyšnú sumu vieme, jednoducho s ňou vieme podporiť trebárs aj výlučne projekty našich krajanov v Srbsku.
No, tak zatiaľ sa preferuje Nový Sad, kde to je dvojnásobne drahšie, a teda je to tam zatiaľ neisté. Takže budem zvedavý, lebo aj na Úrade vlády bude rokovanie, že aké sú informácie z ich, od nich samotných, lebo zdá sa, že ten, teda boli také informácie, že ten pán nejak sa už potom k tomu moc nemal, aby tú budovu predal.
A ešte sa dotknem vo zvyšnom čase dvoch vecí, nie podrobne, lebo verím, teda myslím si, že aj pán minister asi bude chcieť zareagovať, a nechcem mu nejak tú tému preberať, lebo ja som pri nej až tak veľmi nebol, ale viem, že v pláne obnovy sa podarilo vyčleniť 10 mil. eur aj na veci, ktoré súvisia s návratovou politikou a so vzťahmi s novou, s tzv. novou diaspórou. Ja som sám tiež veľkým zástancom teda riešenia tejto problematiky, ale keďže viem, že je to aj srdcová záležitosť pána ministra, tak mu to naozaj teraz nechcem zobrať. A pokiaľ on zváži, že je aj teraz potrebné k tomu niečo povedať, tak nechávam na neho. Ja som sa tomu chcel venovať potom, keď sem príde do parlamentu koncepcia starostlivosti na najbližšie obdobie.
A tá v súčasnosti naozaj stojí v podstate takmer výlučne na tom, na akej výške zvýšenia tých dotácií sa dohodneme s ministerstvom financií, ako sa to podelí.
Ja len korigujem ešte tú moju pôvodnú informáciu, pretože keď dneska Fond na podporu národnostných menšín má 8 mil. eur a tomu by mala zodpovedať aj tá celková podpora vo vzťahu k slovenskému zahraničiu, tak to nebude delené 3 mil. a 5 mil., ale bude to 3,5 mil. zo strany ministerstva školstva, teda dneska dáva okolo 3 mil. priemerne a ešte by to malo navýšiť do konca volebného obdobia o 500-tisíc. Čiže napríklad vidím tam aj priestor v rámci tých 500-tisíc riešiť povedzme väčší počet vyslaných učiteľov, na čo ste aj vy poukazovali. A tých zvyšných 4,5 mil. by mal byť ten strop, ktorý mal byť dotačný v dotáciách na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Dneska v zmysle uznesenia by to malo byť 1,33, ale reálne je to už od roku, teda pán Pellegrini ako spomenul prvý a teraz sa to drží, je v tom kontinuita, je to, myslím, okolo 2,5 mil. Čiže reálne oproti dnešnému stavu by sa ešte z tých 2,5 mil. nie asi budúci rok, ale ´23 a ´24 a ďalej malo navýšiť z 2,5 na 4,5 a o tom sa rokuje. A keby toto bolo vyrokované, tá koncepcia, tu už v parlamente, ale vlastne toto je jediný taký kľúčový a citlivý bod, lebo peňazí v štátnom rozpočte ako nie je na rozdávanie.
No a krátko ešte posledná vec: voľby zo zahraničia. Budeme sa tým asi tiež viacej zaoberať jednak pri novelizáciách volebných zákonov, ale aj pri koncepcii. Ja len chcem tých, ktorí sa o túto tému zaujímajú, im chcem povedať, že pracuje sa aj na tejto problematike. Je zriadená pracovná skupina na ministerstve vnútra, okrem iných osôb aj ja som jej členom. Momentálne sa najviac pracuje na zjednodušení a elektronizácii volieb poštou, zvažujeme aj v akom rozsahu, a teda či, lebo je to aj náš záväzok vo vzťahu k voličom, zaviesť elektronické voľby, aj keď je to naozaj veľmi sporná téma aj z ústavnoprávneho hľadiska. A otázka ambasád, či voliť na ambasádach, to by som prenechal na pána ministra, pretože on najlepšie vie, že ako je to reálne kedy, a teda akým spôsobom.
Takže toľko za mňa, nechcem naozaj naťahovať čas.
A na záver chcem poďakovať aj parlamentu, že sme mohli túto správu po dlhých rokoch prerokovať tu na tomto mieste. Veľmi si to váži, vážia aj Slováci v zahraničí, pretože v princípe len raz do roka takýmto spôsobom riešime aj záležitosti, ktoré sa ich týkajú, a verím, že v tom budeme pokračovať aj najbližšie roky, pretože aspoň raz do roka si to zaslúžia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2021 11:21 - 11:29 hod.

Milan Vetrák
Pán predseda, ďakujem za slovo. Čiže dokončím najprv tú tému, ktorá sa týka (ruch v sále), ktorá sa týka kultúrneho centra, alebo teda celkovo centra, ktoré by slúžilo aj pre... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2021 10:49 - 10:55 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja som pôvodne už nechcel, ale nestihol som vo faktickej poznámke odpovedať najmä pani poslankyni Laššákovej, a teda by som niektoré veci dopovedal.
V zásade tuná je jedno, že či to bola bývalá vláda, alebo tá predtým, pokiaľ ide o podporu nejakých kultúrnych veľkých projektov v zahraničí, tak sa snažili všetky. To treba objektívne povedať. Pretože spomeniem len, pokiaľ ide o Kovačicu, tá rekonštrukcia rodného domu maliara, teda rodného domu maliara, ktorý je teda svetoznámy z tohto pohľadu, z pohľadu insitného umenia, sa udiala v rokoch 2011 – 2012. Potom následne teda už ďalšia vláda riešila projekt, ktorý sa mal týkať výstavby Múzea v Báčskom Petrovci. Len tam to poznáte dobre, tam jednoducho krajiny, ktoré sú aj v tranzícii a nemajú doriešené pozemkové vlastnícke vzťahy, čo sa stalo v Báčskom Petrovci, tak sa to niekedy nepodarí a Slovensko prirodzene nemôže investovať do cudzieho majetku takým spôsobom, že nebude mať isté, že tam to múzeum potom by stálo. Čiže ten projekt v podstate sa v tých rokoch 2012 až ´16 nepodaril, aj keď tam to neviem ani ja pripisovať tej bývalej vláde, lebo to nebola jej chyba. Ochota tam bola. (Ruch v sále, zaznenie gongu.)
A pokiaľ ide o ten projekt, na ktorý ste sa pýtali, v Novom Sade, tam asi viete, že ešte Rada vlády pre otázky krajanov vo februári, teda nejaké dva týždne pred voľbami parlamentnými, rozhodla, že by sa malo v Novom Sade kúpiť budova na okraji mesta, investovať do nej, len, žiaľ, to by vám asi vedel presnejšie povedať pán predseda úradu. Moje informácie posledné, ktoré mám, sú také, že údajne ten majiteľ tej budovy odskočil od toho, teda, tak keď to mám slangovo povedať, že nie je to tam stále vyjasnené.
A moja napríklad výhrada, aj keby som odhliadol od tohto je, že pri takých veľkých peniazoch, ktoré sa majú investovať do zahraničia, by podľa mňa bolo korektnejšie, keby sme mali, keby sme mali povedzme tri ponuky, ktoré vieme posudzovať, lebo rozhodovať sa len o jednej ponuke, tam veľmi nejaká súťaž a z hľadiska možno tej najvýhodnejšej ceny veľmi nie je. Ale nie je to dôvod, prečo to stojí.
Ten dôvod je naozaj ten, že ten majiteľ sa zatiaľ nevedel proste rozhodnúť, že, že tú budovu by predal. Aj keď teda viem, že tam boli dve potenciálne miesta, teraz hovorím o tom druhom. Prvé bolo, myslím, niekde v centre Nového Sadu.
No a potom k tým ďalším veciam ohľadne, ohľadne Maďarska. Tam asi viete, že je, sa veľa peňazí ide investovať do, do rekonštrukcie evanjelického kostola v Budapešti. To myslím, že začala už, začalo sa to za bývalej vlády, teraz nejakým spôsobom sa to doťahuje.
Pokiaľ ide o tých vyslaných učiteľov, ja súhlasím s vami, že bolo by treba tam tých vyslaných učiteľov mať viac. Je to dlhodobý problém, ale z hľadiska toho, že kam sa vysielajú učitelia, oni sa v zásade vysielajú do okolitých krajín. Čiže zasa je to naozaj problém to, že aby ministerstvo školstva (ruch v sále, zaznenie gongu) vyčlenilo viacej peňazí na vyslaných učiteľov.
A pokiaľ sa bavíme o tej podpore z hľadiska celkovej podpory dotačnej, tak máme v programovom vyhlásení vlády, že ju chceme navyšovať. A to navýšenie samotné je v zásade taký, taká posledná vec, pre ktorú aj tá koncepcia momentálne nebola ešte schválená na vláde. Ona už prešla medzirezortným pripomienkovým konaním. Všetky veci sú tam vyjasnené, dohodnuté až na tú jednu, teda v akej miere a kedy navýšime dotácie v zmysle programového vyhlásenia vlády, pretože pôjde o dosť radikálne a zásadné navýšenie dotácií. (Neustály ruch v sále.)
Všetci viete, že v zmysle uznesenia vlády z roku 2008 by sa mali tie dotácie, bolo stanovené, že tie dotácie budú vo výške 1,33 mil. V zásade to nikto nikdy aj tak od toho 2008 veľmi nedodržiaval, žiadna z vlád. A prvý, myslím, pokiaľ sa dobre pamätám, bol až pán Pellegrini ten rok pred voľbami, keď tam bolo navýšenie tých dotácií. A to sa zatiaľ drží aj za našej vlády, ale stále je to málo, lebo ak máme v programovom vyhlásení vlády napísané, že by sa mala primerane teda tá podpora rovnať tomu, čo, akým spôsobom podporujeme národnostné menšiny na Slovensku, a zoberieme si povedzme ako kritérium Fond na podporu národnostných menšín, kde je ročne 8 mil. eur, tak by sme sa chceli dostať v nejakom súčte aj s ministerstvom školstva na túto výšku.
A keďže ministerstvo školstva financuje ročne asi vo výške 3 mil. eur priemerne túto oblasť cez štipendiá, vyslaných učiteľov a ďalšie veci, tak tá terajšia dotačná podpora pre úrad by sa mala navýšiť z tej sumy, kde je dneska, vlastne na ten zvyšok, čiže až do 5 mil. eur ročne. A to je pomerne vysoká suma (neustály ruch v sále, zaznenie gongu), a preto tá koncepcia momentálne stále stojí, lebo sa musíme na nej dohodnúť s ministrom financií.
To ostatné, ja by som poprosil, že by som ešte využil po hlasovaní, ak môžem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2021 10:46 - 10:48 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Asi nestihnem na všetko odpovedať v rámci tých dvoch minút, ale verím, že niektoré informácie alebo určite by aj pán minister vedel zodpovedať a možno to využije. Ja teda v krátkosti.
Pán poslane Goga, ja som to spomínal aj vo svojom príspevku, že pozmeňujúci návrh, ktorý je pripravený k novele zákona o štátnom občianstve, práve uľahčuje získanie štátneho občianstva presne tej skupine, ktorú ste spomínali, a to tak, že nebudeme od nich vyžadovať, aby mali v minulosti pobyt na Slovensku. To je vlastne systém, ktorý funguje aj v tých krajinách, ktoré ste spomínali, len akurát v Českej republike je to riešené jednoduchým vyhlásením. Len my ten inštitút v zákone nemáme, teda mali sme ho v minulosti, myslím, pri, v určitých špecifických situáciách, keď sa delila, keď sa rozdeľovalo Československo. Ale budeme to riešiť formou udelenia, čiže bude to oveľa jednoduchšie, a hlavne to, čo im chýba, to je ten pobyt, akýkoľvek na Slovensku v minulosti, ten by sme od nich nevyžadovali. Tým pádom vlastne sa dostaneme na porovnateľný systém, aký je aj v tých krajinách ktoré spomínate. Len bude treba teda ten pozmeňujúci návrh podporiť. A to je presne to, to sa týka tých mailov, ktoré sme dostávali všetci, tých desiatok mailov.
Pokiaľ ide o teda pomoc pre Srbsko a Maďarsko, v princípe takto, že formálne alebo z hľadiska nejakých štatistík stále najvyššia finančná pomoc z hľadiska dotácií aj tak smeruje do, do týchto krajín. Len je otázne, že či je dostatočná.
Lebo pokiaľ ide o vzdelávanie, tak tam primárne musí, musí zabrať ministerstvo školstva, pretože ono je zodpovedné aj za vysielanie učiteľov, aj za komunikáciu v týchto veciach spolupráce s ministerstvom zahraničných vecí.
Pokiaľ ide o tie kultúrne projekty, ktoré sú na Vojvodine, tak viete asi veľmi dobre, že dom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

22.10.2021 10:18 - 10:39 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, Slováci v zahraničí sú jedna z tém, ktorej sa veľmi výrazne venuje, teda nevenujem sa tomu len ja, ale venuje sa tomu celý poslanecký klub. Venovali sme sa tomu aj pri tvorbe programového vyhlásenia vlády, pretože je to v princípe historicky prvý raz, kedy je v programovom vyhlásení vlády samostatná časť, ktorá sa venuje Slovákom žijúcim v zahraničí, a je to v zásade len logické vyústenie toho, čomu Slovenská republika dáva určitý dôraz od jej samotného vzniku, keďže máme aj v ústave čl. 7a, ktorý hovorí o tom, že Slovenská republika chce podporovať a utužovať vzťahy so Slovákmi v zahraničí a s nimi teda z pohľadu materskej krajiny.
Takisto si Národná rada v minulosti prijala deklaráciu, ktorá sa venuje podpore a uznaniu Slovákov žijúcich v zahraničí, či už pri vytvorení Slovenskej republiky, ale aj po jej vzniku. No a každých 5 rokov je predkladaná do Národnej rady koncepcia starostlivosti štátu o Slovákov žijúcich v zahraničí a celkove koncepcia štátnej politiky, akým spôsobom chceme vo vzťahu k Slovákom v zahraničí pristupovať.
Je to prirodzené z dôvodu, že Slovenská republika má vybudovaný systém, akým podporuje jednak národnostné menšiny, ktoré žijú na jej území, ale potrebuje mať systém, ktorý bude utužovať vzťahy aj s príslušníkmi štátotvorného národa, teda so Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí. Zákon, ktorý máme prijatý, je zákon, ktorý je postavený na etnickom princípe, nie na občianskom princípe, a to aj kvôli tomu, že jednak dávame dôraz na národnostné menšiny, ale nesmieme zabúdať ani na tých Slovákov, a teda príslušníkov štátotvorného národa, ktorí sa vysťahovali už z rôznych dôvodov v minulosti alebo aj v súčasnosti, žiaľ, do zahraničia.
A tak ako sa ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí stará o všetkých občanov Slovenska žijúcich v zahraničí, tak Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa stará o tých, ktorí či už majú osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, alebo sa k takémuto statusu hlásia aj bez toho, aby to mali potvrdené na papieri.
Ja pri príprave tohto materiálu som intenzívne komunikoval s predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a naozaj aj tento materiál je výsledkom nejakého takého spoločného konsenzu viacerých stretnutí, viacerých diskusií, čiže ja nemám žiadne zásadné výhrady voči tomuto materiálu a budem veľmi rád, ak ho Národná rada zoberie na vedomie. A to by som vás chcel aj ostatných požiadať, lebo je spracovaný kvalitne, aj keď teda tá, tá zásadná vec, ktorá príde v najbližšom období, bude práve tá koncepcia starostlivosti o Slovákov, ktorá bude na najbližších 5 rokov.
Chcel by som sa v diskusii dotknúť niektorých otázok, a ak budem kritický, nebudem kritický kvôli tomu, že by sa to týkalo tohto posledného obdobia, ale sú isté veci, ktoré pretrvávajú z minulosti, nebol čas ich doteraz vyriešiť a sú skôr na zamyslenie, ako sa k tomu chceme postaviť aj smerom do budúcnosti. Pretože okrem prijatia koncepcie nás čaká, máme to v programovom vyhlásení vlády, aj novela zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, alebo teda možno nový zákon, tomu by sa mal úrad a ministerstvo venovať podľa všetkého v priebehu budúceho roka. No a sú tu aj isté systémové veci, nad ktorými sa treba zamyslieť, či tak, ako boli do teraz realizované, boli realizované korektne alebo či si nezaslúžia vylepšenie alebo aj nejakú zásadnejšiu zmenu.
Čiže prebehnem naozaj pár bodov, ktoré som si nejak tak poznačil vo vzťahu k tomuto materiálu, pričom nepôjdem v niektorých veciach úplne do hĺbky práve preto, že nás o nejaký ten mesiac, prípadne najneskôr do, v najbližšom štvrťroku čaká práve tá nová koncepcia, kde sa bude dať ísť aj do hĺbky v tých veciach, ktoré sú v tomto materiáli len naznačené.
Čiže začnem najprv štátnym občianstvom. Štátne občianstvo a uľahčenie prijímania alebo získania štátneho občianstva je téma, ktorá rezonuje ako jedna z takých najzásadnejších v slovenskom zahraničí, a snažíme sa ju riešiť nielen tou novelou zákona, ktorá bude prerokovaná na tejto schôdzi, ale už aj minulý rok sa tomu venovali poslanci hnutia OĽANO, keď v parlamente predložili novelu zákona, ktorá sa týkala správnych poplatkov a zníženia sumy, ktorú musia Slováci v zahraničí platiť za získanie štátneho občianstva. Znížili sme tú sumu, samozrejme, potom spoločne, lebo to odsúhlasil celý parlament, zo 700 eur na 400 na osobu. A takisto sme prijali ešte ustanovenie, ktoré hovorí, že ak Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdí stanoviskom, že určitá osoba sa významným spôsobom zaslúžila o prínos pre komunitu, v ktorej žije, pre krajanskú komunitu alebo pre rozvoj Slovenska, tak môže byť tento poplatok znížený až na 0 eur. Táto novela začala platiť, síce bola prijatá v minulom roku, teda týka sa to roku 2020, začala platiť od 1. januára tohto roka.
No a v tejto tendencii chceme pokračovať a aj to, že zákon o štátnom občianstve sa posúva síce zo schôdze na schôdzu, lebo je tam jeden sporný bod, tak mimo toho sporného bodu, ktorý, myslím si, že sa už vyrieši budúci týždeň, tak sa tam nachádzajú aj dve veci, kde ideme veľmi v ústrety aj Slovákom žijúcim v zahraničí, a to dvomi spôsobmi. Jednak tým, že nebudeme od nich vyžadovať trvalý pobyt žiadny, pokiaľ, pokiaľ teda Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdí, že tá konkrétna osoba, samozrejme, to budú výnimočné prípady, sa nejakým spôsobom významne zaslúžila pre rozvoj svojej krajanskej komunity alebo pre rozvoj Slovenka. A druhá vec, ktorá sa nezdá byť sporná, je tá, že podobne ako Česká republika budeme vychádzať v ústrety emigrantom, ktorí, ktorých, alebo osobám, ktorých rodičia alebo prarodičia v minulosti opustili Československo, nikdy na Slovensku nežili a, ale majú, stále sa hrdo hlásia aj k Slovensku teda, aj k tomu, že by chceli získať štátne občianstvo. A Česká republika to v minulosti riešila jednoduchým vyhlásením. My to nechceme riešiť vyhlásením, máme ten inštitút udelenia, ale chceme, chceme vyjsť v ústrety aj týmto, tejto emigrácii, teda tým Slovákom v zahraničí, ktorí k tejto skupine patria. Síce nás už Česká republika predbehla, tak budeme niečo troška sanovať, budeme troška neskôr, ale nevadí, sami ste dostali, aj viacerí z vás ste dostali desiatky mailov, práve ide najmä o amerických Slovákov, ktorí takúto zmenu vítajú, a verím, že sa nám ju budúci týždeň podarí v parlamente schváliť.
Zostáva tam ten sporný bod o tom, pri tých, pri tých bežných občanoch slovenských v zahraničí, že ako dlho majú mať trvalý pobyt a reálne väzby s tou druhou krajinou, to je naozaj sporný bod. Ten nechcem teraz otvárať, ten je ešte pred nami aj v rámci koalície. Ale keď hovoríme o Slovákoch v zahraničí, tak tie dva iné body, ktoré sú súčasťou toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý budeme predkladať, tak hovoria o tom, čo som pred chvíľou vysvetlil.
Pokiaľ ide o osvedčenia, tak treba si povedať, ako sa k nim chceme postaviť najmä do budúcnosti, lebo ak si všimnete tie štatistiky, v istej miere mohli byť ovplyvnené aj pandémiou, ale keď si pozreme roky 2018, 2019, 2020, tak ten počet osvedčení dosť rapídne klesal. V roku 2018 to bolo 2 371 vydaných osvedčení, v roku 2019 to bolo 2 092, to znamená o 300 menej, a v roku 2020 to bolo iba 1 172, čiže tam bol rapídny pokles o 900 ďalších, čiže skoro o 50 %. A v zásade dlhodobo o tieto osvedčenia majú záujem len krajania zo Srbska a z Ukrajiny najmä kvôli tomu, že môžu následne požiadať o pobyt na Slovensku.
Čiže treba si povedať, že či je toto správna cesta, ten trend je dlhodobý, dokonca nateraz je už klesajúci, výrazne klesajúci, možno aj vďaka, čiastočne vďaka pandémii a v dôsledku pandémie a v zásade asi bude, malo by to byť predmetom skôr koncepcie alebo celkového zamyslenia sa aj pri novelizácii zákona, že ako chceme k tomu pristúpiť. Lebo my, my posilňujeme, alebo teda uľahčujeme zjednodušovanie štátneho občianstva, čiže je aj na zmyslenie, či potrebujeme v budúcnosti mať vôbec systém osvedčení. Ak áno teda, tak potom aké motivačné kroky by sme mali prijať k tomu, aby, aby o tie osvedčenia mali záujem aj iní krajania, nielen zo Srbska a Ukrajiny, alebo potom môžme ísť na model, aký majú napríklad v Írsku, že Ír, ktorý povedzme si v Amerike otvorí pohostinstvo, tak oni dosť, Íri, vydávajú tie osvedčenia, ktoré si väčšinou Íri v zahraničí zarámujú a dajú si to teda na stenu toho pohostinstva a pochvália sa teda z pocitu hrdosti, že sú Íri, aj tým ostatným dajú na vedomie, že sú Íri, že sú írskeho pôvodu, ale nemá to žiadne právne dôsledky takéto, takéto osvedčenie.
Čiže aj to je spôsob, ako k tomu pristupovať, a toto by sme si mali rozdiskutovať najmä v budúcnosti aj vzhľadom na ten trend, ktorý tu je, lebo v súčasnosti to naozaj slúži len pre krajanov zo Srbska a Ukrajiny, aby, aby získali pobyt na Slovensku, lebo tie ostatné čísla, ktoré vidíte aj v tej tabuľke pri tých ostatných štátoch, sú pri počte žiadostí od 0 do 3, čiže to je absolútne minimum.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o vzdelávanie, tam, žiaľ, v minulosti sa zaviedol trend, že celé, celá vzdelávacia činnosť, alebo podpora vzdelávania zo strany Slovenska sa sústredila takmer výlučne len na krajiny, ktoré, kde majú krajania priznaný status národnostnej menšiny, to znamená stredná, južná Európa, a veľmi málo aj z hľadiska dotačného, lebo iným spôsobom sa to v zásade nedá podporovať, keďže tam v západnej Európe, v Amerike nie sú, jednak nie sú tí príslušníci uznaní ako národná menšina, teda neexistuje tam ani národnostné školstvo. Nemajú tam školy, aké ich poznáme z krajín, kde sú príslušníkmi národnostných menšín, a treba teda ich podporovať iným spôsobom, najmä podporou vzdelávacích centier, kultúrnych centier, treba viacej peňazí dávať do vzdelávania.
Tam ešte toho sa dotknem pri dotáciách, pretože inak, samozrejme, dochádza k tomu, o čom sa v tej správe hovorí, že dochádza k postupnej asimilácii, že tí ľudia už prestávajú hovoriť po slovensky, prestávajú sa hlásiť k slovenskej národnosti a to je aj v dôsledku toho, že málo podporujeme v západnej Európe, v zámorí a v ďalších krajinách práve vzdelávanie, vzdelávanie v slovenskom jazyku alebo kultúrno-jazykové vzdelávanie.
A to je vec, za ktorú nemôže terajšie vedenie toho úradu, pretože tú agendu prebralo nakoniec, viete, ako to bolo v minulom roku. Terajší pán predseda nastúpil do funkcie až v zásade júl, august, ešte tých povestných sto dní, ktoré má na prebratie funkcie, takže reálne mohol sa, dá sa povedať, naštartovať niekedy október, november, čiže aj tá správa je z veľkej časti ešte ako keby správou za bývalé obdobie, lebo to dobiehalo. Bol poverený v postate podpredseda úradu, ktorého vymenovala bývalá vláda, čiže niektoré tie systémové nedostatky sa len prenášajú a bude treba sa im venovať najmä v najbližšom období.
Čiže k tomu vzdelávaniu treba naozaj viac, väčší dôraz dávať aj z hľadiska finančnej podpory práve na vzdelávacie centrá, pretože v tých krajinách, ktoré, kde Slováci žijú na Západe, je aj väčšia tendencia potom zvažovať, že by sa spolu s rodinami vrátili späť na Slovensko. Samozrejme, to nesúvisí len od toho, ako budeme podporovať vzdelávacie centrá, ale od toho, ako bude celkove nastavené Slovensko, aká tu bude klíma, aké tu bude, aké, aké tu bude, či tu bude právny štát, nebude tu právny štát, aká je tu vláda atď., ale aj toto je jedna z vecí, ktorú tí krajania si všímajú.
Pokiaľ sa ešte bavíme o vzdelávaní, tak by sme mali hovoriť aj o vyslaných učiteľoch, rovnako vyslaní učitelia sú v zásade, a pán minister to aj v úvodnom slove povedal, sú vysielaní len do okolitých krajín. To znamená, znova len je to podpora Slovákov žijúcich v krajinách, kde majú postavenie národnostnej menšiny, pritom o vysielanie učiteľov, a nakoniec by to ani nemuseli byť učitelia, mohli by to byť aj v nejakom širšom, lektori, ktorí nemusia mať pedagogické vzdelanie, majú o ne záujem aj v iných krajinách, kde dochádza už k výraznej asimilácii, ako je Argentína, takisto povedzme Austrália a ďalšie krajiny, kde by vyslanie povedzme lektora napomohlo tomu, aby sa tam to povedomie udržalo výraznejšie, aby nedochádzalo k takej výraznej asimilácii. Čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť.
V minulosti bol navrhovaný model, kde by ministerstvo školstva povedalo, aký objem financií má na príslušný rok, a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí by povedal, že do akých krajín sa majú vyslať títo lektori alebo učitelia, lebo dnes to funguje výlučne v kompetencii ministerstva školstva a dopadne to vždy tak, že sú to len okolité krajiny.
K dotáciám. Dotácie mali taký veľmi zaujímavý priebeh od vzniku úradu, pretože v prvom, v prvom období rokov 2006 až 2010 sa dotácie udeľovali bez akýchkoľvek pravidiel. Existujú k tomu aj správy finančnej kontroly, ktoré potom urobil Úrad vlády, jednoducho neexistovali žiadne pravidlá, čiže tie dotácie sa poskytovali v podstate na základe dobrej viery a usúdenia vedenia úradu. Potom v roku 2010 až 2012 bola prijatá aspoň smernica na poskytovanie dotácií, keďže úrad nie je ústredným orgánom štátnej správy a nevedel vydať všeobecne záväzný právny predpis, no a s tým, že sa očakávalo, že v tých ďalších rokoch sa prijme novela zákona, ktorým sa podrobnejšie upravia dotácie, tak ako to majú iné ministerstvá, iné ústredné orgány štátnej správy. Doteraz k tomu nedošlo. Aj to je vec, ktorú bude treba vyriešiť v tej najbližšej novelizácii zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Pokiaľ ide o dotácie, je tam niekoľko vecí na zamyslenie, prečo napríklad za minulý rok z 1,9 mil. eur sa musí až 1,2 eur, teda veľmi podstatná časť, venovať dotáciám v oblasti kultúry. Pretože, žiaľ, kultúra, áno, veľakrát sú to pekné projekty, ale kultúra v podstate a kultúrne projekty sú projekty, ktoré v zásade sú ako keby jednorazové, nemajú potom nejakú trvalejšiu hodnotu z toho pohľadu, že by podobne, ako je to napríklad v iných, či už ide o vedu, výskum v oblastiach alebo pri rekonštrukcii budov, alebo aj v tej mediálnej oblasti, kde jednoducho ak podporíte určité médium, tak podporujete ho, aj trvalo, trvalo udržateľný rozvoj. Kdežto pri tých kultúrnych projektoch ide často o jednorazové akcie, ktoré prídu a odídu tým, že sa uskutočnia. A stálo by za úvahu, aby na kultúrne projekty, aby sa lepšie selektovali a aby išlo o niečo menej peňazí a dávali sa tieto peniaze práve na vzdelávanie, na to, aby sa udržiaval jazyk a kultúra, hlavne jazyk teda v slovenskom zahraničí.
Takisto pokiaľ ide o veľké infraštruktúrne projekty, vnímam tam určité systémové nedostatky z minulosti, o ktorých sa ešte aj chcem rozprávať s pánom predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, najmä spomeniem dve.
Nie je správne, ak investuje Slovensko veľké peniaze, pomerne veľké peniaze do rôznych kultúrnych centier, pričom zaviaže toho prijímateľa dotácie povedzme zmluvou len na pätnásť alebo dvadsať rokov, po ktorých vlastne celý ten majetok, do ktorého Slovensko investovalo, prejde do súkromných rúk bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom to malo ďalej slúžiť Slovákom v zahraničí. Žiaľ, boli aj takéto zmluvy.
Asi všetci poznáte tú kauzu Slovenského domu v Prahe, nechcem sa tomu teraz viacej venovať, ale je to, žiaľ, tak a my potom nevieme už donútiť toho, tú osobu, ktorá prijala dotáciu, aby takúto dobu predĺžila. Ale máme krajiny, kde sme k tomu pristupovali aj v minulosti serióznejšie, a sú tam zmluvy na deväťdesiatdeväť rokov, ale minimálne na nejakých štyridsať, šesťdesiat rokov, jednoducho, že sa to týka nielen tej jednej bezprostrednej generácie. A potom budeme musieť, lebo takýmto spôsobom by sme museli každú generáciu riešiť, že či v tej komunite poskytneme ďalšie peniaze na vybudovanie kultúrneho centra.
Rovnako pokiaľ vybudované centrá majú prevádzkové činnosti, ktoré sú zárobkové, tak si nemyslím, že je správne, aby sme ich ďalej dotovali. V minulosti, v dávnejšej minulosti sa to ani nerobilo, v princípe ak tam povedzme to kultúrne centrum malo nejakú gastroprevádzku, tak už si to muselo ufinancovať samé, ale nehovorím, že za tohto vedenia, ale za, za teda bývalého obdobia dochádzalo naozaj aj k tomu, že sa financovali dotačne veci, ktoré boli zárobkovo činné, a to si myslím, že je určitým spôsobom aj mrhanie peňazí zo štátneho rozpočtu na takéto projekty.
Ešte k ďalším veciam v tých zostávajúcich chvíľach, ktoré mám v rámci tohto vystúpenia, by som chcel spomenúť, že veľakrát v krajinách, najmä kde sú príslušníci Slováci ako príslušníci národnostnej menšiny, opúšťajú túto krajinu, je to v poslednom období prípad najmä Srbska, ale čiastočne aj Ukrajiny, najmä z dôvodu, že teda nemajú sa tam veľmi kde zamestnať. To znamená, že im by pomohlo, a vieme to viacerí, ak by aj Slovenská republika povedzme prostredníctvom SARIO a ďalších mechanizmov, ktoré má, podporovali investície v tých krajinách, kde máme početnú komunitu, teda povedzme v tom Srbsku, na Ukrajine, kde by takéto niečo pomohlo tým ľuďom, aby, aby neodchádzali z tej komunity, lebo ak odídu všetci mladí ľudia a starí vymrú, tak jednoducho tá komunita zanikne. Čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť.
A potom treba takisto zo strany úradu alebo ministerstva zahraničných vecí sa zamyslieť nad tým, ako výraznejšie podporovať napr. štatistické zisťovania, ktoré sa dejú raz za desať rokov v krajinách, kde Slováci žijú. Treba to podporovať aj dotačne, aby sa viacej Slovákov prihlásilo k svojmu pôvodu, alebo aj k statusu národnostnej menšiny, pretože čím ich je viacej, tým, samozrejme, v tej krajine, kde sú ako národnostná menšina, dostanú aj viacej finančnej podpory a inej podpory na svoj rozvoj, aj Slovensko ich vie potom lepším spôsobom podporovať.
Z pohľadu ministerstva zahraničných vecí stojí za úvahu, či by slovenské inštitúty, viem, že finančne na tom nie sú dobre, ale či by sa intenzívnejšie nemohli zapájať aj prostredníctvom prezentácie slovenskej kultúry, ktorá, ktorú ony robia, ale nie primárne v prospech krajanov, či by sa nemohli viacej zapájať aj, aj do prezentácie slovenskej kultúry v krajanských komunitách a takisto ako riešiť finančnú podporu. Pretože je určitá taká diera v tom dotačnom systéme, kedy ani ministerstvo kultúry, ani úrad veľmi nepodporujú vystúpenia kultúrnych telies zo Slovenska v krajanských komunitách. Čiže treba si povedať, či to má riešiť ministerstvo kultúry, alebo úrad, a toto je niečo, čo je dlhodobé.
Osobitne veľká téma je návratová politika, je to aj v pláne obnovy zahrnuté, ale to budeme riešiť potom v rámci koncepcie.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.10.2021 13:11 - 13:12 hod.

Milan Vetrák
Ďakujem za slovo. Ja na základe dohody troch poslaneckých klubov, a to OĽANO, SaS a SME RODINA, dávam návrh, aby sme o bode č. 2, to je tlač 667, hlasovali až po odhlasovaní bodu 79 programu schôdze.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.10.2021 10:23 - 10:24 hod.

Milan Vetrák
V zásade, v zásade chcem povedať len to, že tiež o tomto bode programu sa bude hlasovať o jedenástej hodine dnes.
Skryt prepis