Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja som chvíľu nechcel veriť vlastným očiam, lebo teda pána podpredsedu parlamentu Blanára nezvyknem takto registrovať, že sa tam rozhorčuje za tým pultom, a tak mi to chvíľu prišlo, že asi by sme nemali ten zákon volať že Ficov zákon, ale možnože Blanárov zákon, lebo aj tam bol nejaký protest, že prečo to máme ako Ficov zákon. No nemusíme to volať, tak nám povedzte, že kto zo SMER-u, z tých poslancov, ktorí za to hlasovali a... alebo kto, teda kto to priniesol v skrátenom konaní, ktoré nespĺňalo ani pravidlá pre skrátené konanie, môže za to, že nakoniec prišlo tých skoro 4-tisíc našich občanov o občianstvo, lebo to tiež nie je žiadna výhra ani, ani sranda, pretože to ovplyvňuje životy tých ľudí, ktorí o to občianstvo prišli.
A teraz k tým ďalším veciam, ešte ktoré boli spomenuté. Nie je to tak, že by iné krajiny nepoznali systém, že by potomkovia, ktorí nemajú žiadnu reálnu väzbu, mohli nadobudnúť občianstvo v iných štátoch. Zoberme si Českú republiku, tá je relatívne blízko, kde dokonca sa ani neudeľuje občianstvo týmto potomkom. Tam stačí, že potomkovia bývalých emigrantov vyhlásia, že sa chcú stať občanmi a sú občanmi Českej republiky. Čiže sú aj iné koncepty, nielen ten, ktorý bol, prijatý za Ficovej vlády.
No a potom k tým ďalším veciam, no tuná až dochádzalo k takým výrokom, že by tu mal... by sme mali byť nuly a podobne. No tak to, si myslím, že bolo za hranou, a to som naozaj vás nespoznával, že až takto to osobne beriete, tieto veci, lebo dá sa aj odborne o tom diskutovať, ja sa budem o to snažiť potom vo vlastnom vystúpení.
A pokiaľ ide o suverenitu, tak suverenita sa podľa mňa nerobí tak, že dôjde, a teda dôjde k strate občianstva našich vlastných občanov, čím vlastne robíme im škodu a poškodzujeme si aj tým vlastné záujmy. A suverenita sa nerobí tak, že sa robí len na Slovensku, a potom keď sa príde do Bruselu alebo inde, tak už zrazu je to úplne o niečom inom a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som to nestihol na začiatku, ale ja som aj podal, mali by ste to mať u seba procedurálny návrh, aby sme na základe návrhu troch koaličných poslaneckých klubov, aby sme tlače ČPT 440, to je novela zákona o štátnom občianstve, je to bod 74 programu, a tlač 827, to je novela zákona o azyle, je to bod 75 programu, aby sme ich prerokovali na tejto schôdzi Národnej rady dňa 16. 2. o 9.00 hod. Je to aj s ministrom vnútra takto odkonzultované a odsúhlasené a potrebujeme si tam ešte ujasniť niektoré ustanovenia, aby sme ich mohli schváliť v parlamente, tieto zákony.

Áno, chcem len pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že dnešné rokovanie tohto výboru sa uskutoční tak, ako sme sa ráno dohodli, to jest po skončení mimoriadnej schôdze. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ako som avizoval na grémiu, tak by som chcel navrhnúť, aby tlač, parlamentná tlač 781, to je tá novela zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, bola vypustená z programu tejto schôdze. Odôvodňujem to tým, že by som vás chcel požiadať, aby to bolo presunuté na marcovú, riadnu schôdzu Národnej rady.

Oznamujem členom ústavnoprávneho výboru, že rokovanie výboru bude dnes v zasadačke výboru o 19.00 h.

Ja len pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že tak ako sme sa dohodli, tak v utorok o 8.00 hod. budeme mať výbor k skráteným.

Vážené dámy, vážení páni, takisto by som rád prispel k diskusii alebo v rámci diskusie k štátnemu rozpočtu aj z dôvodu, že na konci môjho príspevku prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý bol dnes aj podrobnejšie vysvetlený na tlačovej konferencii, ktorú som absolvoval s ministerkou kultúry.
Mali sme o tom diskusiu aj v rámci koalície. Nakoniec aj pán predseda finančného výboru sa podieľal na tom, že tento pozmeňujúci návrh mohol vzniknúť, hoci nie je pod ním podpísaný, ale to na vysvetlenie, že aby sa mu neubralo z toho, že pomáhal takisto, a rovnako pán štátny tajomník na ministerstve financií a nakoniec aj pán minister, jednoducho aby boli s tým všetci spokojní, aby sme neurobili nejakú chybu, keď už meníme to, čo je vládou schválené.
Ja som veľmi rád, že je snaha zo strany vlády, aj pána ministra konsolidovať verejné financie a držím palce najmä aj tomu procesu, ktorý mal viesť teda k tomu, aby bol nakoniec prijatý aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a bol a budem rád, aj ak sa podarí ten projekt, ktorý je na ministerstve vypracovaný a rozpracovaný a týka sa ďalšieho ústavného zákona o stabilite, predvídateľnosti a ďalších parametroch daňového systému.
Verím, že ak sa tento celý balík predpisov nakoniec podarí schváliť, tak táto vláda dosiahne niečo, čo sa bývalým vládam na Slovensku nikdy nepodarilo a na čo, si myslím, že budeme právom všetci hrdí, že máme tu nejaké pravidlá, máme tu nejaké limity a vieme sa v nich hýbať aj do budúcna tak, aby sme nešli povedzme gréckou cestou alebo nejakými inými veľmi negatívnymi scenármi.
V rámci diskusie o rozpočte sme pri preskúmavaní niektorých položiek a niektorých príloh k návrhu zákona zistili, že máme tu istú dvojkoľajnosť, pokiaľ ide o poskytovanie dotácii v oblasti kultúry, a dokonca dvojkoľajnosť aj pokiaľ ide o poskytovanie týchto dotácií na kultúrne projekty, na projekty obnovy pamiatok vrátane pamiatok, ktoré majú status v rámci alebo udelený medzinárodnou organizáciou UNESCO. A táto dvojkoľajnosť nie je vítaná, nie je vítaná ani z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa tejto veci dotkol vo svoj, v jednej zo svojich správ zo svojich kontrol a odporúčal, aby sa celkovo dotačný systém na ministerstve financií upravil, aby sa stransparentnil a bol viac systémový, a nie tak, ako to bolo počas predchádzajúcich vláda, a to nehovorím len o tej bývalej, ale o všetkých vládach smerom dozadu za 30 rokov.
Na záver tejto diskusie sme dospeli teda k tomu, že sa navrhne pozmeňujúci návrh v tom smere, aby sa táto dvojkoľajnosť odstránila a aby peniaze ktoré boli alokované v rámci dotačného systému na ministerstve financií, sa presunuli tam, kam patria, a to do dotačného systému ministerstva kultúry, v dôsledku čoho sa samotný tento dotačný systém na ministerstve kultúry navýši o 2,69 mil. eur ročne. Tento spôsob bude lepší, budeme mať všetky prostriedky na dotácie v oblasti kultúry pokope.
Nakoniec dotačný systém ministerstva kultúry je dlhodobo zavedený, je štandardný, je nastavený systémovo, je nastavený na tom, na základe toho, že dávate nejaké žiadosti, nejaké projekty, ktoré sú hodnotené z hľadiska kvality, a nakoniec musíte tieto projekty a poskytnuté peniaze aj vyúčtovať. To nebolo tak samozrejmé v tom doterajšom systéme na ministerstve financií, čiže aj toto tým vlastne vylepšíme a odstránime nedostatky.
Toto bolo inými slovami vlastne odôvodnené, pardon, tentoraz tie respirátory (rečník si napráva respirátor na tvári), ťažko sa v tom dýcha. Toto bolo vlastne odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte vlastne už zverejnený na webovom sídle Národnej rady, a ktorý vám bol aj distribuovaný, a teda už nebudem sa duplikovať, aby som čítal oficiálne odôvodnenie pozmeňováku, a nakoniec teda svojho príspevku len prečítam samotný pozmeňujúci návrh.
Čiže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Kristiána Čekovského a Milana Vetráka, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 (návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024), je to tlač 632.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 (Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024) sa mení takto:
(1) V § 1 ods. 5 sa suma 1 647 663 201 znižuje o sumu 2 690 000 a suma 1 140 276 054 eur sa znižuje o sumu 2 690 000 eur.
(2) V prílohe č. 3 v Kapitole Ministerstvo kultúry SR sa suma výdavkov spolu 316 247 110 zvyšuje o sumu 2 690 000 eur. Suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 číslo, zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti 312 754 735 sa zvyšuje o sumu 2 690 000 a suma kapitálových výdavkov (bez prostr. na spolufinancovanie) 33 492 610 sa zvýši o sumu 2 690 000 eur. Zároveň sa v kapitole Všeobecná pokladničná spáva suma výdavkov spolu 6 254 921 704 zníži o sumy, o sumu 2 690 000, suma výdavkov Spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti 6 204 616 267 sa znižuje o sumu 2 690 000 eur a suma kapitálových výdavkov (bez prostr. na spolufinancovanie) 1 318 448 740 sa znižuje o sumu 2 690 000 eur.
(3) V prílohe č. 4 v Kapitole 24 - Ministerstvo kultúry SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu 316 247 110 zvyšuje o sumu 2 690 000 eur, suma výdavkov na Program 08S tvorba, šírenie, ochrana a prezentácia kultúrnych hodnôt 236 903 659 eur sa zvyšuje o sumu 2 690 000 eur a suma výdavkov na Podprogram 08S02 - Dotačný systém MK SR 15 996 097 sa zvyšuje o sumu 2 690 000 eur.
Zároveň sa v prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa suma výdavkov spolu za kapitolu „6 254 921 704“ znižuje o sumu 2 690 000 eur.
4. V prílohe č. 5 sa vypúšťa stĺpec „Kapitálové výdavky“ a stĺpec „Spolu“. Zároveň sa vypúšťa časť A. Dotácie zo štátneho rozpočtu z kapitoly Všeobecná pokladničná správa a časť B. Dotácia na prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obce sa označuje ako časť A. Dotácia na prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obce.
To je koniec pozmeňujúceho návrhu.
Ja ďakujem za vašu pozornosť a takisto za to, ak sa rozhodnete podporiť tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, ja len pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že o 13.00 hod. budeme mať k jednému z tých skrátených konaní, obchodné spoločnosti, rokovanie, tak nezabudnite miestnosť č. 150, zasadačka ústavnoprávneho výboru o 13.00 hod. Teraz.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, oblasť cestovného ruchu je jednou z oblastí, ktoré sú najviac postihnuté pandémiou a krízovou situáciou, a preto vítam snahu ministerstva dopravy a pána ministra, aby, alebo vymyslieť čo najlepšiu schému pomoci, ktorú je možné na prekonanie ťažkého obdobia, ktoré je aj v oblasti cestovného ruchu počas pandémie. Tí, ktorí sa o túto oblasť viacej zaujímate, viete, že v oblasti cestovného ruchu pôsobia aj organizácie cestovného ruchu, ktoré si zriadili či už župy, alebo mestá. Aj napríklad ja ako Bratislavčan, aj v Bratislave je jedna takáto organizácia BTB, Bratislava Tourist Board, ale po celom Slovensku sú takéto organizácie, ktoré pod vplyvom alebo vplyvom pandémie majú ťažkú situáciu najmä z dôvodu, že ich zdroje financovania nie sú naviazané len na dotáciu zo strany štátu, ale sú naviazané aj na členské príspevky, ktoré im poskytujú ich členovia. A týmito členmi sú buď samotné obce, alebo mestá, alebo mestá, alebo župy, ale sú aj podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu. No a je teda prirodzené, že, keďže cestovný ruch je výrazne obmedzený počas pandémie, že aj objem a suma tých členských príspevkov, ktorú títo členovia jednotlivým organizáciám cestovného ruchu poskytujú, je výrazne nižšia, ako keby to bolo mimo obdobia pandémie.
No a tak sme aj spolu s ministerstvom viacerí poslanci premýšľali, že ako z tejto situácie nejakým spôsobom vyjsť a nájsť riešenie. Uvažovalo sa nad rôznymi spôsobmi pomoci, okrem iného napríklad aj nad tým, aby bolo možné časť dotácie zo strany štátu poskytnúť na mzdy tých zamestnancov, ale túto myšlienku sme nakoniec zavrhli kvôli tomu, že by sa potenciálne dala aj obchádzať určitým spôsobom a nemuselo by to nakoniec pomôcť podpore cestovného ruchu.
Ale keď sme diskutovali o tom, že by časť tej dotácie zo strany štátu mohla byť poskytnutá na prevádzkové náklady týchto organizácií cestovného ruchu, tak táto cesta sa nám zdala už schodnejšia, že energie a ďalšie prevádzkové náklady, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bol udržaný chod týchto organizácií. No a to, samozrejme, nepriamo vie potom pomôcť aj tomu, že nebudú musieť prepúšťať zamestnancov, že vôbec budú môcť fungovať aj počas pandémie.
No a keďže táto diskusia nakoniec bola úspešná, tak sme sa rozhodli s pánom poslancom Milošom Svrčekom, že predložíme tento pozmeňujúci návrh. Sú pod ním podpísaní predovšetkým poslanci za hnutie OĽANO a SME RODINA, ale verím tomu, že keby som takto prešiel sálou a spýtal sa vás, či by ste podporili ten pozmeňovák aj zo strany opozície, tak verím tomu, že aj vaše podpisy by pod ním boli, pretože naozaj tento krátky pozmeňujúci návrh je o pomoci organizáciám cestovného ruchu. A myslím, že pomôcť nejakým spôsobom sme všetci, najmä tým, ktorí počas krízy a pandémie najviac trpia.
Čiže ja si dovolím na záver predniesť tento pozmeňujúci návrh. To odôvodnenie som už povedal tak voľne v tej diskusii, ktorá tomuto prečítaniu predchádzala, čiže sa sústredím už len a prečítanie samotného pozmeňujúceho návrhu.
Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov NR SR Milana Vetráka a Milana Svrčeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Je to tlač 803.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a vkladá sa bod 2, ktorý znie:
„2. Za § 31e sa vkladá § 31f, ktorý znie:
㤠31f
Prechodné ustanovenie
V kalendárnych rokoch 2022 a 2023 možno poskytnutú dotáciu použiť nad rámec obmedzení ustanovených v § 30 ods. 3 písm. a) aj na prevádzkové náklady žiadateľa o dotáciu zo štátneho rozpočtu, okrem nákladov na mzdy, v rozsahu do 15 % poskytnutej dotácie v príslušnom roku.“.“
To je znenie celého toho pozmeňováku. Odôvodnenie som vám uviedol a, samozrejme, ak sú nejaké nejasnosti okolo toho, tak ešte raz odpoviem v odpovedi na faktické poznámky.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne aj za všetky konštruktívne poznámky, ktoré zazneli. Myslím, že aj táto diskusia dokázala, že viacerí z nás máme aj osobné skúsenosti či už so životom v zahraničí, alebo minimálne s návštevou niektorých krajanských komunít v zahraničí. Ja verím, že aj viacerým z vás sa podarí počas tohto volebného obdobia navštíviť krajanské komunity, aby ich povzbudili, nech si udržiavajú národné povedomie a kultúrnu identitu a že budeme túto problematiku riešiť priebežne.
Naozaj tento návrh zákona vytvára predpoklady, pretože, predpoklady pre to, aby mohla táto oblasť byť spravovaná dobre. Spravovaná dobre kvôli tomu, že je viacsektorová, viacrezortná a pokiaľ je to len ako taký prívesok k niektorému rezortu, tak ako to bolo niekoľko rokov doteraz pri ministerstve zahraničných vecí, tak to nemá tú silu, nemá to tú razanciu, ktorú by si to vyžadovalo, preto je dôležité a týmto zákonom to urobíme, že znovu posilníme úrad ako koordinačný orgán, ktorý bude sa prioritne a s plnou vervou aj s plnými kompetenciami venovať tejto oblasti aj novým výzvam, ktoré úrad čakajú; nakoniec aj v pláne obnovy máme návratovú politiku, máme pritiahnutie mladých talentov späť zo zahraničia, dostane na to prostriedky aj samotný úrad čiastočne, čiastočne aj ministerstvo zahraničných vecí. Čiže ak chceme, aby to riadne fungovalo, musíme posilniť tie kompetencie a to práve robíme.
A druhým krokom bude schválenie koncepcie starostlivosti na najbližších päť rokov, to by malo byť teda na vláde, sem, tuná v parlamente o tom budeme diskutovať vo februári podľa všetkého, na budúci rok potom aj tá veľká novela zákona o zahraničných Slovákoch. A to budú naozaj z našej strany vytvorené potom všetky tie legislatívne predpoklady na to, aby úrad mohol s plnou vervou sa pustiť do toho, do tých všetkých výziev, ktoré ho čakajú a ktoré bude mať na starosti, a ja verím, že to zvládne, a verím, že to bude oveľa lepšie, ako to bolo za posledné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)