Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem naťahovať čas, len vysvetliť, naozaj len dovysvetliť to, čo povedal pán kolega Drdul. Máme skutočne v súčasnosti takú situáciu aj na Najvyššom správnom súde, že z pôvodne 30 zamýšľaných sudcov je tam ešte len 21 a to znamená, že teda naozaj čokoľvek, čo by im sťažovalo efektívne rozhodovanie, nie je na mieste, nie je to v zásade, hlavnou príčinou je, že trvajú veľmi dlho bezpečnostné previerky na kandidátov na sudcov. Je to z väčšej časti naozaj objektívna príčina, no a navyše sa nám aj stalo, hoci sme to pôvodne nepredpokladali, keď sme riešili v roku 2020 reformu justície a presúvali sme agendu z Ústavného súdu na Najvyšší správny súd, pokiaľ ide o komunálne voľby, tak sme vtedy nejak tak nepredpokladali, že by tie lehoty, ktoré sú nastavené pri klasických štandardných správnych konaniach, by Najvyššiemu správnemu súdu nestačili. Ale aj s ohľadom na to, že tá kapacita súdu nie je zatiaľ naplnená a aj vzhľadom na predchádzajúcu prax, kedy Ústavný súd naozaj potreboval mať tie lehoty a nástroje, ktoré mal pri rozhodovaní o sťažnostiach, povedzme na volebné podvody pri tej komunálnej agende, komunálnych voľbách, tak je na mieste, aby sme takéto isté nástroje, aké mal doteraz Ústavný súd, mal aj najvyšší, teda priznali aj Najvyššiemu správnemu súdu.
O tom je ten návrh. V princípe to, čo doteraz mal v tejto agende Ústavný súd, by mal mať aj Najvyšší správny súd. To sa aj navrhuje s tým, že tých sťažností priemerne je niekoľko desiatok, takže nie je to tak, že by to bola nejaká fiktívna predstava o tom, že jednoducho tam žiadna sťažnosť po komunálnych voľbách neprichádza. Pohybuje sa to okolo 100 sťažností po každých komunálnych voľbách a ak to ten súd má riadne prešetriť, ak má poslať niekoho do terénu na miesto, aby sa zaoberal tým konkrétnym prípadom volebného podvodu, tak na to potrebuje mať aj nejaké lehoty a nestačia na to tie lehoty a tie nástroje, ktoré platia štandardne pre správne konanie. (Zaznel gong.) Čiže, alebo teda pre ani nie správne konanie, ale pre konanie pred správnym súdom, tak, aby som bol presný.
Čiže toto je zámer, ja verím, že nájde pochopenie aj u vás, tak aby sme tie najbližšie komunálne voľby zvládli nielen organizačne ako štát, ale aby aj bola vytvorená, vytvorený priestor a pôda na to, že ak naozaj sa stal niekde, nebodaj, volebný podvod alebo nejaká nezrovnalosť, že bude ten orgán, ktorý to má právomoc prešetrovať, že bude mať nástroje a bude to môcť robiť v lehotách, ktoré sú primerané, tak aby to bolo aj spravodlivo rozhodnuté.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mali sme skutočne rozsiahle a početné diskusie, keď sa prijímal nový zákon o územnom plánovaní a nový stavebný zákon, a nie všetko sa v tom čase podarilo vyrokovať, prípadne dotiahnuť alebo aj podchytiť niektoré otázky, ktoré si vyžadovali ešte ďalšie diskusie a svojím spôsobom si stále vyžadujú ďalšie diskusie, lebo dajú sa nastaviť rôznym spôsobom. Jedna z tých otázok, ktoré sme vtedy neriešili a zostali nám v takom tzv. balíku ďalších a súvisiacich zmien legislatívy, bola aj otázka, ak nastane v samospráve situácia, že zastupiteľstvo uznesením upraví a schváli nejakú predstavu, akým spôsobom by sa mal zmeniť územný plán obce alebo teda mesta alebo župy, tak máme situácie v samospráve, kedy napriek tomu, že je schválené platné uznesenie zastupiteľstva, niekedy dokonca aj také, kde bolo prelomené veto starostov, primátora, tak jednoducho ten príslušný úrad, či už miestny, mestský, magistrát, takéto uznesenie nevykoná a zastupiteľstvo v zásade nemá iný spôsob potom, ako sa domôcť toho, aby schválené uznesenie sa aj pretavilo do praxe, do konkrétnej zmeny územného plánu.
Tento návrh zákona preto upravuje túto situáciu spôsobom, že obstarávateľ tej konkrétnej územnoplánovacej dokumentácie, lebo nie vždy to musia byť zmeny a doplnky územného plánu, niekedy to môže byť aj štúdia urbanistická, jednoducho ten, kto má za úlohu obstarať tento plán, teda či už je to úrad alebo magistrát, bude povinný takýto plán obstarať alebo takúto zmenu, ktorá vyplýva z uznesenia zastupiteľstva, bez toho, aby si mohol vyberať, že či to spraví alebo nespraví. Nakoniec my už dnes v zákone o obecnom zriadení máme napísane, že úrad, obecný úrad je povinný vykonávať uznesenia zastupiteľstva, len nejak v praxi to nefungovalo, pretože tie úrady sa vyhovárali, že ony postupujú nie v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale že postupujú v zmysle stavebného zákona, tak aby nedochádzalo k takýmto nedorozumeniam, nezrovnalostiam, tak to upravujeme priamo do stavebného zákona, takúto povinnosť pre, či už pre úrad alebo obecný úrad alebo magistrát. To je jedna časť tej navrhovanej úpravy, teda nejakým spôsobom odstrániť nezrovnalosti, ktoré, ktoré spočívajú v tom, akým spôsobom sú v praxi napĺňané uznesenia obecných a mestských, miestnych zastupiteľstiev.
A druhá vec, po vzore Českej republiky v procese územného plánovania, kedy už aj dnes sa môže zapojiť verejnosť, tak po vzore Českej republiky navrhujeme aj zaviesť inštitút povinného prerokovania pripomienok verejnosti k návrhom územnoplánovacej dokumentácie, či už sú to štúdie urbanistické alebo aj tie zmeny, doplnky a tie ďalšie dokumenty, ktoré zákon pozná. A teda upravujeme to spôsobom, ktorý nie je jediný možný, je tam navrhovaný, navrhované určité percento v danej lokalite z populácie, Česká republika to má pomerne benevolentne nastavené na tisíc osôb, čo u nás zodpovedá v zásade zákonu o petičnom práve. Ale už keď som mal prvé diskusie s pánom podpredsedom vlády pre legislatívu, ktorý zastrešoval stavebný zákon, tak sa mu tých tisíc ľudí zdalo málo, takže sme tam to číslo nastavili na vyššie číslo, ktoré zodpovedá v princípe asi dvojnásobku tohto počtu v závislosti od populácie v danej lokalite. A v prípade, že teda sa nájde takýto počet obyvateľov, ktorí sa podpíšu pod hromadnú pripomienku k návrhu územnoplánovacej dokumentácie, tak obstarávateľ tejto dokumentácie bude povinný so zástupcom verejnosti prerokovať ich pripomienky. To neznamená, že by to brzdilo ten proces nejako, to je dôležité povedať.
To znamená, že pripomienky bude povinné, bude povinný obstarávateľ prerokovať, ale aj keď im nevyhovie, tak to nebráni ďalšiemu postupu v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. Je to, v zásade je to taký určitý kompromis, lebo viem si predstaviť, že sú aj medzi nami zástupcovia ľudí, ktorí, alebo poslanci, poslankyne, ktoré by si asi želali, aby tá verejnosť mala, mala možno aj väčšie slovo pri tých hromadných pripomienkach, lebo niektoré subjekty v tom procese majú aj také väčšie slovo, najmä rôzne, neviem, energetické spoločnosti, ktoré majú siete pod pozemkami zabudované, a tie môžu aj zabrzdiť ten proces. Zase sú aj medzi nami poslanci, poslankyne, ktoré by tam tú verejnosť možno vôbec aj neradi, že sú, že je tam vôbec zakomponovaná.
Čiže toto je taký nejaký kompromis medzi tým, čo je dnes a čo by tam mohlo byť v nejakom maximalistickom variante. Preto aj hovoríme o tom, že teda bude povinné prerokovať pripomienky, ale nie je povinné, neznamená to stop v tom procese a oproti dnešku sa táto, takáto povinnosť obstarávateľovi ukladá, pretože dnes, kto máte s tým skúsenosti, tak sa to väčšinou udeje tak, že síce dá sa hromadná pripomienka verejnosti, ale potom vlastne, keď to ide na zastupiteľstvo, tak sa akurát pripojí vyhodnotenie pripomienkového konania, kde sa napíše, že neakceptovali sme a to je celé vybavené a tých ľudí to pomerne značne, musím povedať, demotivuje od toho, aby boli vôbec nejako občiansky angažovaní aj v komunálnej či už politike alebo v samospráve, aktivitách, v samosprávnych aktivitách.
Čiže dajme troška tým ľuďom, to je aj podstatou návrhu, dajme trocha tým ľuďom takú, taký väčší pocit, že sa vedia angažovať a že aj ich hlas môže byť vypočutý, ale zároveň si uvedomujeme, že to nemôže byť spôsobom, že by niekto aj chcel zneužívať túto situáciu a brzdil by proces, pretože pre obce je veľmi dôležité mať nejaký územný plán a mať aj dobré zmeny územného plánu.
Čiže hľadáme nejaký kompromis, nebránime sa vôbec nejakým vylepšeniam medzi prvým, druhým čítaním. Ja sám chcem ešte tieto veci medzi prvým, druhým čítaním aj poriadne prekonzultovať so všetkými dotknutými zástupcami samosprávy, aj s, nakoniec aj s tripartitou, lebo stavebné veci chodia aj cez tripartitu a dokonca som aj, nieže som ochotný, ale teda, samozrejme, počítam aj s tým, že ak by sme sa niekde v tom procese zasekli, v tých vzájomných konzultáciách vysvetľovania si, že nemusíme to hnať nejako kvaltom, že musíme hneď na, v októbri to schváliť v druhom čítaní. Kľudne to potom môžme aj presunúť o mesiac ďalej, som tomuto otvorený. Jednoducho je to niečo, na čom sme sa v zásade ešte v rámci niekdajšej koalície dohodli, ako na niečom, čo chceme upraviť, ale to neznamená, že to musí byť upravené presne tak, ako je to teraz navrhnuté a aj ja teda vidím priestor na to, aby sme to mohli prípadne vylepšiť, ak budú také požiadavky medzi prvým, druhým čítaním.
Preto by som vás na záver aj chcel poprosiť, že ak máte k tomuto nejaký vzťah, prípadne aj osobné skúsenosti, viacerí ste tu z komunálu, viete, o čom hovoríme presne v tomto návrhu, tak by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu teraz v prvom čítaní, keď sa bude o tom hlasovať.
Ďakujem pekne.

No, Marián Viskupič, ty si sa hlavne venoval vo svojom príspevku, teda v minulosti z veľkej časti zo začiatku toho, čo už bolo schválené, tak ako aj hovoril Lukáš Kyselica, potom k tým diskusiám, ktoré teraz okolo toho prebiehajú, a tie sa týkajú tej samotnej podstaty krúžkovného a tento návrh zákona v princípe nie je o nejakých zásadných veciach v tom schválenom modeli, ale o vylepšeniach, ktoré sú vylepšeniami pre rodičov, že keď sa na to pozrieš objektívne, tomu, čo je v tomto návrhu zákona, tak to je len uľahčenie pre rodičov, aby povedzme nemuseli každý deň odklikávať tú aktivitu, ale budú to robiť raz za sedem dní. Ty si hovoril, že aj raz za sedem dní je pomerne často, no tak v poriadku, však bavme sa, či to bude raz do mesiaca alebo raz za dva mesiace, ak teda tak to smeruješ. Lebo ak je to iba o tom, že nesúhlasíš s tým ako celkom a čokoľvek, čo sa tam bude vylepšovať, je vždy zlé, no tak nevieme sa asi nikam dostať týmto spôsobom. Ale keď si to naozaj pozrieš, tak tam je iba to, čo tým rodičom uľahčuje v tom systéme, ktorý sa tebe nepáči, život.
Čiže ja tam nevidím v tom článku jednak, ktorý navyše ani nie je nosný, lebo nosným článkom v tomto návrhu zákona je riešenie otázky záškoláctva, a to je riešenie spôsobom, akým to navrhovala aj samotná prezidentka vo svojich pripomienkach. Ak si prečítate jej stanovisko, ktoré dávala, a stanovisko, podnet na Ústavný súd, tak ona hovorila, že načo ste to riešili spôsobom, ktorým sa to vyriešilo v júni, keď tu máte ten zákon, ktorý my teraz novelizujeme, a je tam už systém sankcií, no tak ste to mali upraviť do toho systému sankcií.
Čiže v zásade všetci z vás, ktorí ste hlasovali vtedy za pripomienky pani prezidentky, myslím si, ak ste voči sebe úprimní, že by ste mali posunúť tento zákon do druhého čítania minimálne kvôli tej otázke záškoláctva, lebo to je tá nosná téma. A to, ak sú tam nejaké nezrovnalosti k tej jednotke... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Habánik, ono v zásade síce ten zákon v článku 1 je tam ako prvý v poradí, ale on, on v podstate nie je ako keby ten nosný. Ten, ten nosný je alebo nosné celkove v tom návrhu je riešenie otázky záškoláctva. Čiže ja sám, určite prebehnú viaceré rokovania medzi prvým a druhým čítaním, pretože práve tie veci ohľadne článku 1, ako aj pán Viskupič spomínal, majú svoju dynamiku. Čiže vôbec nevylučujem, že ten článok 1 tam ani nebude po prvom čítaní. A ak by ste tomu dali šancu do druhého čítania, že si to tam vieme potom upraviť, tak len, len budem rád, lebo naozaj aj pôvodne to malo byť len o záškoláctve. Až neskôr sme sa ešte rozhodli, že nejaké také uľahčenia pre tých rodičov tam dáme, také skôr technické. Tam sa neriešia nejaké, nie je to nejaké zásadné veci v tom článku 1 tak či tak. Ono sa to dá urobiť možno aj o mesiac neskôr samostatne. Samozrejme, dá sa to, ja to nevylučujem.
A len teda celkove tá otázka záškoláctva sama o sebe je pomerne zložitá. Už pán, pán poslanec Kočiš to naznačil, že jedna vec je, že čo je tak možno aj viac v súlade s tými zadanými dokumentmi, a čo je vôbec efektívne, keď je to viac v súlade s medzinárodnými dokumentmi, že to je taká veľká dilema a nerieši sa jednoducho. A, a toto, toto bol nejaký pokus o riešenie, ktorý neni tiež ideálny, ale podľa mňa je lepšie, podľa mňa je lepší, ako je ten, čo bol prijatý v tej, v tom, tom pôvodnom zákone.

Pán poslanec Svrček, ja oceňujem tvoj záujem sa naozaj odborne venovať tejto téme. Len pár poznámok k tomu, čo si povedal.
Ústavný súd nemal možnosť predtým rozhodovať o súlade ústavných zákonov o predčasných voľbách, pretože nikto mu to nepredložil na rozhodnutie a preto si tak pomohol pri tom referende, že v dôvodovej správe povedal, že teda nemôže, nemôže sa to viazať len na konkrétnu vládu a treba s tým niečo robiť. S tým súhlasím, len otázka je, či s tým treba robiť niečo teraz, od akého volebného obdobia. Lebo to nie, to nie je, a to si aj ty sám povedal, to nie je niečo, čo je vada našej ústavy. To je niečo, čo, čo by asi minimálne v tom rozsahu, že sa to dá ústavným zákonom spraviť, to referendum je na diskusii. Ale to, že sa to dá ústavným zákonom spraviť, by malo byť urobené vyslovene hlavne z dôvodu, že inak by už potom bola iba možnosť rozpúšťať parlament, čo je veľmi ako také neštandardný spôsob ukončovania volebného obdobia.
Čiže z nejakého dôvodu to má svoje racio a určite je to na diskusiu. Len je škoda, že tá diskusia neprebehla predtým, než sa s tým prišlo sem do pléna parlamentu.
No a k tým ďalším veciam, no ono je to aj o tom, že pokiaľ sa takáto úprava neprijme, tak naozaj jediná možnosť je, že sa parlament rozpustí, lebo inak neviete spraviť, nevie opozícia spraviť predčasné voľby bez toho, aby boli spochybnené. V opačnom prípade by celé tie voľby boli spochybnené a to si nikto nedovolí risknúť, pretože hlavne tí, čo by potenciálne si myslia, že by mohli vyhrať. Takže poďme sa o tom odborne baviť a OĽANO malo aj iné návrhy, zníženie referendového kvóra, spájanie s najbližšími voľbami. To máme všetko vo volebnom programe. Tak poďme sa o tom všetkom baviť. Tak máme ustupovať z volebného programu, tak poďme sa o tom baviť.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem svojim kolegom za dobré postrehy k tomu, čo som hovoril. A v zásade odpoveď pánovi poslancovi Takáčovi, vy môžte akýmkoľvek spôsobom teraz obhajovať to, čo pán Fico povedal, on to povedal vtedy veľmi jednoznačne, ale nemusíme to stavať iba na tom jednom výroku. Kľudne to aj, aj môžme si predstaviť, že je to tak, ako to hovoríte, ale vás prezrádzajú vaše hlasovania. My sme tu predkladali ako opoziční poslanci x razy novely ústavy, kde sme priznávali oveľa väčšie právomoci ľuďom, aby mohli rozhodovať o referende a SMER to nikdy nepodporil. Takže nevyhovárajte sa na jeden výrok, ktorý vy teraz účelovo vykladáte ako chcete. OĽANO bolo jediné, kto v tomto parlamente predkladal návrhy na posilnenie referenda a na to, aby ľudia mohli rozhodovať v referende, ale zároveň sme povedali veľmi jednoznačne, že predčasné voľby by nemali byť predmetom referenda.
Ja som na úvod povedal, že ja neviem ako nakoniec sa rozhodneme, pretože to bude výsledkom politických rokovaní, čiže my, ja som len odborne rozobral, prečo ten návrh nie je dobrý a prečo by sme ho nemali podporiť. Ale ak sa nejakým spôsobom vylepší alebo sa tuná politicky dosiahne zhoda, že poďme aspoň povedzme umožniť ústavným zákonom skracovať, tak v poriadku, budeme sa o tom baviť. Ale ne, ale vy nezneužívajte situáciu. Vy účelovo vykladáte si veci, ako chcete a jediné, čo chcete dosiahnuť je dostať sa k moci za akúkoľvek cenu aj proti ľuďom, to je ten problém.

Ďakujem za slovo.
Milé dámy, milí páni, ja vám nepoviem dopredu ako OĽANO sa postaví k tejto otázke, pretože je to pomerne zložitá otázka. Nie je to otázka, ktorá sa dá vyriešiť hneď. Predpokladám, že to bude predmetom politických rokovaní. Ale keď tu pán Tomáš sa začal na začiatku tváriť, že to chce riešiť odborne, potom sa trocha opustil. Tak ja začnem tiež najprv odborne, pretože ani odborne to nie je taká jednoduchá otázka.
V prvom rade hovoríme teraz, že Ústavný súd niečo povedal. Ale čo vlastne povedal Ústavný súd? Ústavný súd povedal, že ak chceme mať takúto úpravu a chceme mať úpravu, že budú predčasné voľby možné, tak vtedy to musíme urobiť určitým spôsobom. Ale Ústavný súd nepovedal, že vy máte zlú ústavu a preto musíte túto ústavu meniť. Tak to Ústavný súd nepovedal. Čiže to je politické rozhodnutie, či my chceme zmeniť tak ústavu, že budeme pripúšťať v budúcnosti predčasné voľby. Takto stojí tá otázka ako prvá základná. My nemáme zlú ústavu, ktorú musíme naprávať. To, aby nedošlo teraz k omylu.
A druhá vec je, že keď sa ideme rozhodnúť, či ideme opraviť ústavu, teda nie opraviť, či ideme doplniť tú ústavu, či chceme v budúcnosti mať predčasné voľby, tak, samozrejme, to musí byť urobené tak, aby sa to týkala každej vlády, nie tak ako sa doteraz vypisovali referendá zo strany opozície, aby sa to týkalo iba tejto vlády. Veď preto, preto tá prezidentka nemá inú možnosť, ako to dávať na Ústavný súd, aby to posudzoval, pretože opozícia nevie pochopiť, že to sa nemôže týkať iba tejto vlády. To sa musí týkať každej vlády. Ale to by už pre niektorých nebolo také populárne.
A poďme ďalej. Ústavný súd napríklad povedal aj to, že existuje nejaké materiálne jadro ústavy, ktoré on musí chrániť, aj keď sa príjme zlý ústavný zákon. Čiže ak chceme rešpektovať nálezy Ústavného súdu, tak iba ten jeden, ktorý sa nám hodí, alebo všetky, ktoré sú tu. Čiže bavme sa potom aj o tomto. My sme prijali úpravu v ústave, ktorá je naozaj zlá. Ktorá hovorí, že Ústavný súd nemôže posudzovať ústavné zákony. To je naozaj zlé. A prečo tu nikto nepríde a nepovie, že poďme toto opraviť. Lebo toto by bola naozaj oprava. Čiže poďme sa rozprávať aj o tom. Poďme vrátiť kompetenciu Ústavnému súdu na to, aby mohol posudzovať súlad ústavných zákonov. Lebo už máme nález, ktorý je, ktorý prekonal našu ústavu. To by bola oprava. A poďme sa takto baviť aj o ďalších veciach.
Ak ste čítali správu Európskej komisie na právny štát, tá nám vytýka toto isté, že Ústavný súd nemôže posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. Čiže ideme vyhovieť aj Európskej komisii? Ideme vyhovieť teda a opraviť ten nedostatok? A ideme vyhovieť Európskej komisii aj v tom, že hovorí, že máme zle spravenú úpravu, ktorá sa týka Súdnej rady? Že členovia Súdnej rady by mali byť odvolateľní len z konkrétnych dôvodov a nie kedykoľvek ako sa komu zachce. Ideme aj toto opraviť? Lebo to je nedostatok. To je takisto novela ústavy. Že poďme sa baviť širšie, pretože ja sa nechcem baviť iba o vytrhnutom jednom bode z kontextu, ktorý sa náhodou teraz niekomu hodí.
A keď sa ideme rozprávať o referende, lebo tam sú dve veci. Jedna vec je, že či to bude možné ústavným zákonom, o tom asi bude ľahšia diskusia. A druhá vec je tá, že či sa to bude dať robiť aj referendom. Lebo predpokladám, že všetci viete, ktorí aspoň raz sa pozreli do volebného programu OĽANO, že OĽANO jasne povedalo a dlhodobo to hovorí a tak to predkladalo v parlamente aj keď bolo v opozícii. To nie je náš výmysel teraz. OĽANO dlhodobo hovorí, že referendom, že predmetom referendovej otázky nemá byť skrátenie volebného obdobia, to je náš volebný program. Čiže vy chcete, aby sme si popreli náš volebný program? A ja sa pýtam, prečo? To nie je o platoch a o tých nezmysloch, čo tu táral pán Tomáš. To asi posudzuje ostatných podľa seba, keď to tak hovorí. To je o tom, čo hovorí náš volebný program. Čiže my nemáme dôvod len tak upúšťať z nášho volebného programu. A dlhodobo sme to v parlamente presadzovali, aj keď sme boli v opozícii. Že predmetom referendovej otázky nemôže byť skrátenie volebného obdobia, pretože sa tu môžeme dostať veľmi ľahko do talianskeho modelu, že tu budeme mať každý rok nejaké voľby.
Preto aj pán Svrček pôvodne, keď predkladal ten návrh, tak hovoril, že prvý a posledný rok sa to nedá robiť. Lebo proste tiež rozmýšľa nad nejakou stabilitou toho ústavného systému. Ale keď to pripustíme kedykoľvek akokoľvek, tak tuná každá stredne veľká strana vyzbiera tie podpisy kedykoľvek, keď bude chcieť, lebo nikdy nikto nie je spokojný s výsledkami volieb. Nikdy nebudú všetci spokojní. Nie sme, nie sme už v socializme, kde bola jedna strana, kde všetci sa tvárili, že sú spokojní ako dopadli voľby. Tu nikdy nebudú potom spokojní, nikto nikdy nebude spokojný. To znamená, že ľahko sa takej stredne veľkej strane vyzbiera 350-tisíc podpisov a budú sa tu robiť referendá jedno po druhom. Pretože vždy nájdete niečo, čo bude tým druhým vadiť. V tom je aj problém. Preto sa aj pán Svrček pôvodne snažil hľadať nejakú stabilitu. Teraz ja tam tú stabilitu nevidím. Tú stabilitu pravdepodobne, ale to nie je tiež úplne ideálny pokus, chce asi vniesť SaS-ka, ja som ten návrh nevidel, ktorá hovorí o tom, že by sa to malo týkať ďalšieho volebného obdobia. Však takéto, takéto bolo pôvodne, tak to bolo pôvodne navrhnuté aj zo strany SME RODINA. Teraz to tam nie je, lebo Ústavný súd nepovedal, že sa to musí týkať až ďalšieho volebného obdobia. Ústavný súd povedal, že sa to môže týkať aj tohto volebného obdobia.
A pokiaľ hovoríme ešte o referende, tak tam sú ďalšie súvisiace veci. Ja plne rozumiem tomu, prečo SaS mala vo volebnom programe otázku záväznosti referenda, pretože máme to napríklad aj my, jednoducho to vyplýva z toho, akým spôsobom sa nie celkom dobre alebo nevhodne zafixovalo referendum v pôvodnom znení ústavy. Lebo boli tu aj návrhy, keď sa prijímala ústava, keď vznikala Slovenská republika, kde bol návrh, aby bolo priamo v ústave napísané, že referendum má silu ústavného zákona, lebo dnes je tam napísané len, že sa publikuje ako zákon, a to nie je to isté. To je len forma, akou sa publikuje výsledok referenda. Ale ak, malo by tam byť asi na, vyslovene napísané, že má silu ústavného zákona. A potom by sme mali riešiť ešte ďalšie veci.
Tak keď hovoríme, že referendom nie je možné prelamovať alebo že výsledok referenda nie je možné prelamovať zákonom a hovoríme, že tu máme nejaké dve nohy demokratického systému, jedným je referendum a druhé je, druhé je, sú zástupcovia, zastupiteľská demokracia, tak potom by sme mali asi povedať aj to, že aj opačne, že nie že výsledok referenda nie je možné prelomiť zákonom, ale asi ani referendom nie je možné prelamovať to, čo sa zákonom prijalo v nejakom volebnom období, minimálne ústavným zákonom. Čiže tam, tam je celá rada otázok odborných, ktoré treba riešiť. Vôbec sa nemusíme politicky baviť. A zrazu sa ocitneme v tom, že tento zákon má ďaleko od toho, aby po odbornej stránke mohol byť schválený niekým, kto má úprimný záujem dať ľuďom v referende nejaké ďalšie právomoci. Pretože to nie je len o predčasných voľbách, to je o celom systéme referenda.
Ďalšia vec. Nemáme upravené, nemáme upravenú kampaň. Máme len volebnú kampaň. Nemáme upravenú kampaň pre referendum, referendovú kampaň. To je, to je špecifický typ kampane, ktorý nám v právnej úprave chýba. Volebnej, v zákone o volebnej kampani nemáme špecificky upravenú kampaň pre referendum a predsa to je niečo iné, čo treba tiež upraviť. Čiže to sú, to sú ďalšie otázky, ktoré by sme mali v súvislosti s tým opravovať. To nie je o tom, že či to politicky chceme, nechceme. To niekomu sa teraz politicky hodí, tak, samozrejme, to pretláča.
No a keď sa o tom budeme rozprávať, tak by sme sa mali rozprávať o tom, že ak chce niekto dať ľuďom právo, aby o týchto veciach rozhodovali, tak prečo to neurobiť tak, že vypíše referendum, aby oni v referende rozhodli, či chcú mať takúto právomoc. Prečo si niekto uzurpuje právomoc rozhodnúť o tom, ako by mali rozhodovať ľudia. Lebo my to hovoríme v tomto volebnom období od začiatku. My hovoríme, vypíšte referendum, nech ľudia povedia, či chcú mať takúto novelu ústavy. Lebo možno neviete, že vo väčšine členských štátov, napríklad Európskej únie, keď sa robí novela ústavy, tak podlieha ešte ratifikačnému referendu. Pretože ľudia s konečnou, v konečnom dôsledku rozhodujú, či taká novela ústavy je pre nich dobrá. Len tu sa niekto rozhoduje uzurpovať si právo povedať, čo by mali, o čom by mali ľudia rozhodovať. Tak nechajte o tom ľudí rozhodnúť, či chcú robiť novelu ústavy prostredníctvom referenda. Dávno sa malo také referendum vypísať, keby niekto vedel písať referendové otázky, ale to pán Tomáš a jeho parta nevie. To je ten problém.
Takže ak prídete s niečím, čo nebude mať podobu paškvilu, tak sa potom o tom môžme baviť. A keď chcete sa o tom s nami baviť, tak to spravte kvalifikovane. Pretože keď Fico tuná sa ho pýtali v tom osemnástom, devätnástom roku, že či takéto niečo pre neho je prípustné, tak povedal, že to by bolo popretie výsledkov volieb. To, čo hovoril Jožo Pročko, presne tak. Teraz už nie je? Je to pokrytectvo, nič iné. Takže keď máte záujem sa seriózne baviť, tak príďte, ale o všetkých tých otázkach, ktoré som teraz hovoril. Pretože my ľudí nenecháme v štichu, my im chceme pomôcť. A vy jediné, čo chcete, je vrátiť sa späť k moci akýmkoľvek spôsobom, ktorý popierate, ktorým popierate samých seba. To je ten problém.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pánovi poslancovi Ďuricovi, áno, vy ste teraz správne pomenovali tú druhú stranu mince, ktorá je tam tým rizikom, že sa to môže stať. To je presne tá druhá strana mince, ktorú neviete dopredu odhadnúť. Ja poviem za seba, že ja som čakal na to, že ako sa predseda parlamentu rozhodne, že či je to z jeho pohľadu, neni to nutné, to určite nie je, ale či je to z jeho pohľadu potrebné. Tým, že avizoval, že on to považuje za správnu vec, tak ja som to bral ako jednu z možných alternatív.
K pani poslankyni Zemanovej, áno, som za stíšenie legislatívneho procesu. Malo by to byť jedným z ústredných motívov tej veľkej novely rokovacieho poriadku.
K pánovi poslancovi Svrčekovi, je to jeden z tých podnetov, beriem to ako jeden z podnetov do veľkej novely rokovacieho poriadku. Myslím si, že nejakej disciplíne by sme sa mali v tomto smere naučiť a považujem to ja osobne za dobrý nápad.
A k pánu poslancovi Faičovi, vy ste otvorili naozaj také, povedal by som, vážne témy, ktoré sa nedajú takto rýchlo rozdiskutovať. Ale poviem len krátko k tej druhej. Myslím, že by sme ale mali začať od toho, že ako, aké sú vytvorené podmienky pre kvalitných legislatívnych pracovníkov, ktorých naberajú jednotlivé ministerstvá. To je dlhodobý problém, ktorý máme. Ich ohodnotenie, ich výber a tam to všetko začína, lebo viete, tí úradníci sa nejako veľmi nezmenili oproti minulého obdobia. A keď tam to už začne byť zlé, ten minister to už nevyčistí a my v parlamente už vôbec nie. A myslím si, že sa to rokmi skôr zhoršuje, lebo tí ľudia utekajú viac do advokácie, do iných profesií ako do legislatívy, a tu by sa bolo treba zamyslieť nad tým ako, ako tuná vyberať, podporiť kvalitných ľudí, aby ich mal štát vo svojich službách. A potom aj my tu budeme mať menej roboty. A to ostatné k tým predsedom výborov, priznám sa, to neviem vyhodnotiť, že či naozaj sú také prípady, ale nedá sa to vylúčiť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, som jedným z predkladateľov, či už toho samotného pôvodného návrhu novely rokovacieho poriadku, ako aj tohto pozmeňovacieho návrhu, a pochopiteľne, že tak ako pri každých iných návrhoch je to len výnimočne, že sa nepodávajú pozmeňujúce návrhy, pretože prebieha istá diskusia, prebieha vylepšovanie toho návrhu, ktorý bol pôvodne podaný, je to tak u drvivej väčšiny zákonov a bolo to tak aj v minulosti, na tom nie je nič nezákonné, neštandardné, rokovací poriadok samotný takúto situáciu predpokladá. Dokonca náš rokovací poriadok slovenský je v tomto veľmi benevolentný, keďže môžete podať pozmeňujúci návrh, ktorý v zásade úplne zmení obsah toho pôvodného návrhu a je to v súlade s ústavou. Takto to už niekoľkokrát konštatoval Ústavný súd. Jednoducho máme tak nastavený rokovací poriadok dlhú dobu, my sme sa tohto ustanovenia nikdy zatiaľ nedotýkali a treba to rešpektovať, a, samozrejme, je to niekedy nepohodlné, skôr by som sa zamýšľal nad tým, že či nespomalíme ten legislatívny proces spôsobom, že ak je podaný nejaký takýto pozmeňujúci návrh, že by bol istý čas, povedzme obschôdzu, aby sme si ho mohli poriadne naštudovať, dať ho spripomienkovať aj odborníkom, verejnosti a to jedno či by to bol opozičný, alebo koaličný, a jednoducho dať väčší priestor na naštudovanie si toho návrhu. Ale nebránil by som sa tomu, že by sme mali v druhom čítaní meniť alebo dopĺňať nejakým aj možno zásadnejším spôsobom ten pôvodne podaný legislatívny návrh.
Začnem takto skôr k tým pravidlám, pretože dnes tu padali rôzne slová aj o tom, že či náhodou nejde o prílepok, keď bol podaný tento pozmeňujúci návrh. Aj niekedy sa tie prílepky vykladajú, tak by som povedal, svojvoľne, podľa toho, ako každý poslanec alebo poslankyňa má predstavu, že čo by mohol byť asi prílepok. V zásade existujú dve teórie aj v zahraničí, jedna je prísnejšia, jedna je menej prísna, tá prísnejšia verzia hovorí, že za prílepok sa považuje, dá sa povedať že aj to, keď máte napríklad, ukážem to, poviem to na tejto novele rokovacieho poriadku, ak by ste otvárali iné témy v rokovacom poriadku o akých sa hovorí v dôvodovej správe, že sú predmetom samotnej novely.
Napríklad ak máme teraz novelu rokovacieho poriadku, ktorej ústredným motívom je zachovanie alebo dodržiavanie bezpečnosti a poriadku v rokovacej sále, tak parlamentná stráž je stále v tomto kontexte, čiže to by z pohľadu tých prísnejších prílepkov prílepkom nebol, ale už keď ideme do iných tém, stále v rokovacom poriadku, ako máme aj tuná v pozmeňujúcom návrhu, napríklad že pri odvolávaní ministrov sa k tomu nebudú vyjadrovať všetky výbory, ale len príslušné, tak to by už v duchu takej prísnejšej teórie posudzovania prílepkov prílepkom bolo. Ale v tomto parlamente sa nikdy táto prísnejšia, prísnejší výklad prílepkov neuplatňoval.
Nikdy ani v minulosti, a tuná bola väčšia benevolencia k tým prílepkom a je to, je to legitímne, je množstvo aj v zahraničí štátov, ktoré idú tou benevolentnejšou cestou a je znova na nás, keď budeme robiť možno nejakú väčšiu novelu rokovacieho poriadku, ktorá je v pláne, aby sme sa rozhodli, či chceme mať tú prísnejšiu verziu posudzovania prílepkov, alebo tú benevolentnejšiu. Tá benevolentnejšia hovorí, že ak máte raz otvorený zákon, tak môžte v rámci toho zákona otvárať aj ďalšie témy, ktoré priamo nesúvisia s tou ústrednou témou, ktorú ste otvorili v tom pôvodnom návrhu zákona. A toto je čisto na našom posúdení a u nás sa zatiaľ uplatňovala táto benevolentnejšia podoba a nikto nejakým spôsobom to nikdy nespochybňoval, ale znova je to na nás, akým spôsobom sa chceme ubrať do budúcnosti, či pôjdeme tou prísnejšou teóriou, alebo tou menej prísnou, tým výkladom tých prílepkov ako takých.
Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný a o to, čo sa udialo medzi prvým a druhým čítaním, my sme pôvodne riešili poriadok na výboroch takým, by som povedal, úsporným ustanovením, kde sme povedali, že ustanovenia, ktoré sa týkajú zabezpečenia poriadku v rokovacej sále, sa primerane uplatnia aj na rokovanie výboru. Ale boli sme upozornení parlamentnou legislatívou, že aj v zmysle legislatívnych pravidiel slovo primerane by sa malo používať len výnimočne, to je pravda, ale môže sa, a že bolo by lepšie, aby sme to presnejšie upravili a podrobne, čo vlastne chceme počas schôdzí výborov z hľadiska zabezpečenia poriadku povoliť a zakázať. No tak sme to upravili podrobne, a preto je ten pozmeňujúci návrh aj obšírnejší, ale nemuseli sme to robiť. Len chceli sme, aby ten text bol zrozumiteľnejší, aby bolo každému jasné, čo je možné, čo nie je možné, aby bol nejaký štandard aj zachovania poriadku na výboroch. A to nie preto, že sme mali nejakú teoretickú diskusiu, že to je potrebné upraviť, ale mali sme konkrétne výhrady od viacerých predsedov výborov, že terajšie pravidlá, ktoré ustanovuje rokovací poriadok im neumožňujú, aby si na svojich výboroch zabezpečili poriadok. Zhodou okolností napríklad ústavnoprávneho výboru sa to netýka. Ja mám poslancov, ktorí sa vzájomne rešpektujú, nikdy som nemusel nikoho nejakým spôsobom, nemusel som prerušovať schôdzu výboru, aby bol na nejaký čas na zabezpečenie poriadku, ale sú predsedovia výborov, ktorí sa na to sťažovali, jednoducho že nemali inú možnosť ako prerušiť schôdzu výboru. A preto sme zvažovali aj iné alternatívy, ako je napríklad vykázanie poslanca aj z rokovania výboru, a to sa teraz zavádza, to vlastne už zaviedlo aj tým pôvodným návrhom, ale teraz sa to len podrobnejšie rozpisuje v tom pozmeňujúcom návrhu, a pôvodne sme chceli umožniť aj vyvedenie poslanca z rokovania výboru parlamentnou strážou, pretože takýmto spôsobom je to zabezpečené napríklad aj v Českej republike.
Nedávno viacerí poslanci, či už koaliční, alebo opoziční, boli na návšteve Českej republiky a jednou z tém, ktorú sme tam rozoberali, boli ich skúsenosti s fungovaním parlamentnej stráže. A ich skúsenosti sú skôr také, že to pôsobí primárne ako preventívny prostriedok, nie ako prostriedok, ktorý by sa nejakým spôsobom mal permanentne využívať. Oni, oni tú parlamentnú stráž majú dlhodobo zavedenú, ak sa nemýlim, tak už pomaly 20 rokov, vlastne tá parlamentná stráž ani v podobe parlamentnej stráže zavedená nebola, oni využívajú v podstate tú istú službu, ten istý útvar policajného zboru, aký my navrhujeme dočasne, oni si ho tiež navrhli dočasne, ale už dočasne ho majú 20 rokov. A za tých 20 rokov mali jeden a lebo dva prípady, kedy muselo dôjsť až k vyvedeniu poslanca. Čiže tie prípady sú minimálne a naozaj ten mechanizmus skôr slúži ako preventívny nástroj, aby to poslanci nepreháňali a aby naozaj v tej sále, v tej rokovacej sále na výboroch bola zachovaná dôstojnosť toho rokovania v miere, v akej to zodpovedá nejakým pravidlám slušnosti a nejakému štandardnému, štandardným pravidlám poriadku v tej rokovacej sále tak, aby ten priebeh schôdze, či už v pléne, alebo schôdze výboru bol plynulý a bol efektívny.
Pokiaľ ide o teda možnosti, že prečo, či malo byť z výboru aj vyvedenie, alebo len vykázanie, tak v Českej republike je, sa je možné aj vyviesť poslanca z výboru, len kapacity tamojšieho útvaru, aj počet osôb, ktoré majú na starosti, sú iné ako je tomu na Slovensku, a dôvod prečo to nie je zavedené aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Svrček, sú tie, že na Slovensku by to aktuálne ten útvar, ktorý to bude mať dočasne na starosti, nevedel z kapacitných dôvodov zabezpečiť. Takže preto sme, pokiaľ ide o výbory a zabezpečenie poriadku na rokovaní výborov, nezvádzali tú možnosť vyvedenia poslanca a zaviedli sme ju len vo vzťahu k rokovaniu pléna. Čiže nejde ani o to, že by sme nejakým spôsobom chceli mať krvavé oči, ale jednoducho chceme dotiahnuť určitý mechanizmus, ktorý v rokovacom poriadku dotiahnutý nie je, pretože skutočne si predstavte, tí, ktorí nie ste predsedovia výborov, že máte zabezpečiť plynulý chod toho výboru a nájde sa tam možno niekedy, na mojom výbore zatiaľ nie, poslanec, ktorý vám to nad únosnú mieru znemožňuje, že to už ani nejde o obštrukcie, ale ide skutočne o neslušné chovanie a nevhodné správanie, a to je jedno, či je to z dôvodu, že nedodržiava nejaké hygienické pravidlá alebo tam začne proste poškodzovať majetok Národnej rady v tej sále, alebo je to taká intenzita hluku, že je znemožnené rokovať. To je úplne jedno, toto nejde primárne o to, že niekto niekomu nechce povoliť prejaviť svoj názor, od toho sme ďaleko, ale o to, aby tam nedochádzalo k nejakým extrémom. A doteraz ten predseda výboru mohol spraviť len to, že preruší schôdzu a čaká, či sa ten poslanec nejakým spôsobom sám neukľudní.
Podobne v pléne ste mohli len vykázať toho poslanca, ale keď ten poslanec vykázaný zostal sedieť a naďalej robil neporiadok nad určitú mieru, už únosnú mieru, no tak zase ste nemali ďalší prostriedok ako dotiahnuť to zabezpečenie poriadku do koncovky, a tá koncovka v pléne bude to vyvedenie poslanca, ktoré predsedajúci môže spraviť, nemusí. Bude to na jeho rozhodnutí, preto má aj funkciu predsedajúceho a vykonáva funkciu predsedajúceho alebo priamo predsedu parlamentu, a na výboroch to zatiaľ bude tá koncovka len vykázanie, ale pokiaľ v budúcnosti budú kapacity tej služby, ktorá to bude dočasne zabezpečovať, lepšie alebo bude vytvorená parlamentná stráž, tak je úplne legitímne to rozšíriť aj na výbory, tak to nakoniec funguje aj v Českej republike a v mnohých ďalších krajinách.
Ďalšie veci, ktoré v tom pozmeňujúcom návrhu riešime a týkajú sa, a netýkajú sa primárne bezpečnosti a zabezpečenia poriadku teda v rokovacej sále, či už v pléne, alebo na výbore, je ustanovenie, o ktorom sa už dlhodobejšie diskutuje, a to je ustanovenie, ktoré sa týka prerokovávania návrhov na odvolanie členov vlády. Je to, zavádzame to najmä z hľadiska toho, aby tie rokovania boli efektívnejšie, pretože nedávalo veľmi zmysel, aby o odvolávaní jednotlivých členov vlády rokovali všetky výbory. Dnes tomu tak je, myslím si, že to je z môjho pohľadu a nielen z môjho pohľadu zbytočne neefe, je to takýmto spôsobom neefektívne, pretože aj tak sami dobre viete, že tie odvolávania tých členov vlády sú na mnohých výboroch v zásade len formálnou záležitosťou a najviac sa diskutuje na tých výboroch, ktoré sú vecne príslušné tej oblasti, ktorú má minister, ten odvolávaný minister na starosti.
Čiže terajšia novela rokovacieho poriadku v znení toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Svrček, to upravuje tak, že o odvolávaní člena vlády bude rokovať už len ten výbor alebo tie výbory, ktoré, ktoré majú na starosti a v gescii oblasti, za ktoré zodpovedá ten dotknutý minister, ale, a to je tiež podstatné, ak niektorý výbor bude chcieť využiť právo o tom rokovať, tak to nie je zakázané, čiže môže aj iný výbor, ktorému to nebude pridelené, ale, lebo jednoducho máme ustanovenie v rokovacom poriadku, že výbory môžu rokovať aj o ďalších, ďalších otázkach, na ktorých sa tak uznesenú. Čiže nie je to zakázané, ale primárne by tomu tak nemalo byť.
To je niečo, čo nesúvisí priamo s poriadkom a zabezpečením disciplíny a poriadku v rokovacej sále, ale je to súčasťou toho pozmeňovacieho návrhu a rovnako je tam ustanovenie, ktoré umožňuje členovi vlády, ktorého vláda poverí odôvodnením stanoviska v pléne, keď je odvolávaný niektorý z členov vlády, aby nemal iba tých 20 minút na prihlásenie, keď sa prihlási do diskusie ako rečník, ako čas v rozprave, ten rečnícky čas, ale aby tento člen vlády, ktorý bude poverený odôvodnením stanoviska, aby mal neobmedzený čas potom vystúpiť aj v rozprave. To je druhá vec, ktorá nejde v tej ústrednej línii zabezpečenia poriadku v rokovacej sále, ale to ostatné, ktoré vidíte v tom pozmeňujúcom návrhu, teda z tých piatich strán tie štyri, štyri a pol strany idú naozaj v tej ústrednej línii, takže nemôže v žiadnom prípade hovoriť o prílepku, pretože my sme takto prílepky nikdy ani nevysvetľovali, ide na tých štyri, štyri a pol stranách z tých piatich, je to len spresnenie a držíme sa v ústrednej línii poriadku a bezpečnosti na výboroch a v rokovacej sále, a v tých dvoch konkrétnych veciach, ktoré som teraz vysvetlil, je to, je to rozširujúci návrh, svojím spôsobom a v zásade ani, áno, svojím spôsobom rozširujúci návrh v tom prísnejšom ponímaní, a v tom benevolentnejšom ponímaní, ktorý sme tu doteraz vždy mali, tak to je len čisto pozmeňujúci návrh, pretože sa držíme stále v rokovacom poriadku. Len to sú veci, ktoré sa tu často zamieňajú a aj zle vysvetľujú a pritom už z teórie legislatívy sú dlhodobo známe, sú to tí tzv. legislatívni jazdci a tzv. divokí jazdci, je to rozpracované v odbornej literatúre a každý štát to má zavedené inak. My v zásade doteraz to uplatňujeme tým benevolentnejším prístupom a pokiaľ by sme sa dohodli, lebo chceme robiť aj väčšiu novelu rokovacieho poriadku, že budeme prísnejšie k niektorým veciam pristupovať a ja by som bol za, len je nás tu, podľa mňa, menšina, tak kľudne to zaveďme aj prísnejšie. Len potom sa môže stať viacerým z vás, že budete na to, voči tomu namietať a zase sa možno vrátime k nejakej benevolentnejšej úprave, lebo to nie je len o poslancoch, to je aj o mnohých, mnohých subjektoch, ktoré sa zúčastňujú legislatívneho procesu. A môžem za seba povedať, že viedol som rokovania s rôznymi subjektmi, ktoré či už sa zúčastňujú medzirezortného pripomienkového konania, alebo sa zúčastňujú rôznych rokovaní s poslancami, už keď je zákon na parlamentnej úrovni, a týmto subjektom viac vyhovuje ten doterajší prístup, pretože sa môže ľahko stať, že je aj nejaká vážna téma, zásadná téma, ktorá sa môže v celom tom legislatívnom procese, v tom danom zákone prehliadnuť a je ju potrebné upraviť, a keby ste zvolili prísnejší postup, tak by ste to už nemohli urobiť.
Čiže myslím si, že celkovo tým, tým relevantným hráčom, ako sa povie v tom legislatívnom procese, a to nie sú len poslanci, vyhovuje ten doterajší benevolentnejší prístup, ale znova zopakujem na záver, že ja si viem predstaviť aj prísnejší prístup, len sa nás tu musí nájsť väčšina a bolo by dobré, keby to bola dohoda, ktorá nebude platiť len na rok, na dva, ale bude platiť, samozrejme, na dlhšie obdobie. A vôbec sa ani nebránim tomu, aby, ani doteraz som sa nebránil tomu, aby do tej veľkej novely rokovacieho poriadku mohli posielať podnety aj opozičné poslanecké kluby, opoziční poslanci. Ja niektoré tie podnety aj evidujem a nezabudol som na ne a ani na nich nezabúdame a budeme, budeme ešte o nich rokovať, len toto nie je tá veľká novela, ktorá je teraz predložená, toto je čisto novela, ktorá má riešiť poriadok, bezpečnosť, malo to byť, samozrejme, už skôr, ale skôr sa nám to nepodarilo aj kvôli tomu, že tá prvá novela, ktorú sme robili pred približne rokom, sa týka online rokovaní na výboroch, pôvodne malo ísť aj o online rokovania v pléne Národnej rady, ale nakoniec to skončilo len u výborov. Viacerí z vás to už máte zavedené aj v praxi a uplatňujete to. Ja myslím, že sa to vcelku podarilo aj mnohí poslanci to oceňujú aspoň na tých výboroch, kde sa to praktizuje.
Táto menšia novela je teda o poriadku a bezpečnosti a naozaj neberte to nikto osobne, je to dotiahnutie určitého mechanizmu, takisto sa tu dlho rokovalo a rokovalo, hovorilo o parlamentnej stráži a nie je to nič neštandardné v porovnaní s inými krajinami. A potom by ešte mala byť počas tohto volebného obdobia jedna, ak sa podarí, jedna väčšia novela rokovacieho poriadku, kde by som bol rád, keby, a znova to zopakujem, aj opozičné kluby a poslanci mi posielali podnety, lebo ústavnoprávny výbor gestoruje túto novelu, niektorých už evidujem, a pokiaľ to budú zaujímavé podnety, vhodné podnety také, ktoré budú, budú mať podporu aj koaličných strán, tak prečo nie, diskutujme o tom, vysvetlime si, že v čom by to bolo prínosom pre rokovací poriadok tak, aby sme to mali stabilnejšie na dlhšie obdobie, aby to nebolo len na rok, na dva.
No a ešte na záver poviem, všimli ste si asi účinnosť tej novely, čiže my nikoho teraz nechceme rýchlo ísť dať vyvádzať, my parlamentnú stráž zavádzame až od 1. januára budúceho roka, čiže svojím spôsobom je to už viac pre ten ďalší parlament, ktorý po nás príde, ako pre nás samotných. A tie veci, ktoré súvisia s výbormi, pretože to je dlhodobá požiadavka, tie dávame od septembra. Ale z výborov sa nebude dať vyviesť poslanca, bude sa ho dať len vykázať, čiže tam tie opatrenia budú miernejšie a skutočne bolo by veľmi nešťastné, keby ste to teraz spájali s konkrétnym prípadom, nie je to tak, my sme nereagovali na jeden konkrétny prípad, my sme sa snažili podchytiť tie relevantné podnety, ktoré nám od predsedov výborov prichádzali počas celého volebného obdobia a takisto sa nejakým spôsobom inšpirovať a overiť si aj v zahraničí ako parlamentná stráž funguje. No a uvidíme v budúcnosti, či pôjdeme tou cestou Českej republiky, ktorá dočasne poverila vykonávaním funkcie parlamentnej stráže ten útvar Policajného zboru, alebo či sa nám podarí nejakým spôsobom aj zriadiť parlamentnú stráž, teda takú naozajstnú, ktorú by mal parlament, a potom asi by bolo aj na mieste podrobnejšie, a bude to nevyhnutné upraviť, postavenie právomocí parlamentnej stráže, tak ako je to napríklad v Maďarsku, kde máte podrobnú úpravu, čo môže, čo nemôže parlamentná stráž, proste akým spôsobom navonok vystupuje, ako ich rozpoznáte a tak ďalej.
Takže uvidíme, ako sa tieto veci vyvinú, predpokladám, že už sa to nestane za tohto volebného obdobia, ale bude sa treba nad tým troška viac zamyslieť a súvisí to, samozrejme, aj s personálnymi možnosťami Národnej rady, aj s finančnými možnosťami, a teda so stavom v akom bude štátny rozpočet a bude to už aj úlohou toho ďalšieho parlamentu, predpokladám, aby urobil to rozhodnutie, ak mu nebude postačovať tá verzia, ktorá bude dočasná, tak ako v Českej republike dočasne dvadsať rokov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a naozaj by som tieto veci bol nerád, keby sa dramatizovali, nie sú zamerané voči nikomu osobne, je to naozaj dotiahnutie mechanizmov, ktoré tu máme nastavené, tak aby to malo nejakú koncovku a chcem aj požiadať vás, aby ste sa nad tým ešte teda raz zamysleli a podporili nielen ten pôvodný návrh, ale aj ten návrh ako taký v znení pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Svrček, a pokiaľ sú tu teda ešte nejaké nejasnosti, tak môžem dovysvetľovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja myslím si, že v niektorých veciach aj zbytočne ubiehame od podstaty veci, lebo zabezpečenie poriadku v rokovacej sále je dlhodobo zavedené určitým spôsobom a častokrát aj o tom, o čom sa tu hovorí, nebolo nikdy spochybňované a je nejako zhodou okolností spochybňované teraz z takých trocha niekedy aj divných dôvodov.
Ale pokiaľ ide o samotné zabezpečenie poriadku, najmä v rokovacej sále, tak pár poznámok. Ono to nie je tak, že ten predsedajúci z ničoho nič dá vyviesť toho poslanca alebo vyviesť poslankyňu. Najprv musí dôjsť aj k jeho rozhodnutiu, že ten poslanec je vykázaný. Čiže to samotné vyvedenie poslanca je len dokončenie toho postupu, keď ten vykázaný poslanec stále robí neporiadok v tej sále. To, to je tá podstata tej veci. To neznamená, že teraz má ten predseda nejaký nový inštitút, teda svojím spôsobom nový je, ale že má niečo, niečo, čo môže hneď z prvej, ako sa povie, uplatniť. On najprv ho vykáže a keď ten vykázaný poslanec si nedá povedať a ruší naďalej poriadok v rokovacej sále, tak potom ho môže dať vyviesť. A to je ešte ďalšia poznámka, že môže dať vyviesť. Čiže naozaj je to na tom rozhodnutí predsedajúceho, či je to porušovanie poriadku také intenzívne, že to musí spraviť.
A ja som presvedčený, že máme tu rôznych predsedajúcich, aj z opozície, aj z koalície, že to bude naozaj len ako posledné riešenie využívané, keď to už presiahne akúkoľvek únosnú mieru, a ono to nie je vôbec primárne zamerané na prejavovanie názoru, pretože to prejavovanie názoru už aj dnes sa dá odobrať slovo. Čiže tam, tam ak poslanec nehovorí k veci, tak sa odoberá slovo. Ale tuná to naozaj ide o situácie, ktoré presahujú únosnú mieru najmä povedzme z hľadiska nejakého fyzického kontaktu, ničenia toho priestoru vnútri a povedzme aj robenie nad určitú mieru, nad určitú mieru únos.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)