Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.2.2023 o 18:10 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Ja takisto ďakujem pánovi poslancovi Mičovskému, že ešte ozrejmil tie ďalšie ustanovenia zákona, ktorý spoločne aj s ďalšími poslancami, aj s ním predkladáme. My sa snažíme ešte, aby to bolo aj v plnej miere realizovateľné v praxi, pokiaľ by sme naozaj sa zhodli na tom, aspoň väčšina parlamentu, že pôjdeme do vyplácania podielovej odmeny, preto sme absolvovali a ešte nás čakajú aj ďalšie rokovania s úradom na ochranu oznamovateľov, aby sme si do detailov prebrali spôsob, akým by sa nastavil celý proces, lebo to si bude vyžadovať potom aj určité interné predpisy toho samotného úradu, akým by sa nastavil proces poskytnutia podielovej odmeny.
Aj vďaka tomu rozhovoru s úradom sa momentálne prikláňame k tomu, že by bolo aj praktickejšie, keby tam nebolo natvrdo napísané, že "50 %", ale "najviac 50 %", lebo len čisto jeden príklad za všetky, no, môžu v tom konaní vystupovať viacerí oznamovatelia, ktorí sa každý svojou mierou budú podieľať na objasnení toho skutku a aj usvedčení páchateľa, a pokiaľ by to bolo naozaj napevno len 50 %, tak by mal ten úrad čisto prakticky problém s tým, akým spôsobom sa vysporiadať s viacerými oznamovateľmi.
Takže sú tam isté veci, ktoré, samozrejme, sa dajú vylepšiť, aj celý ten proces poskytnutia odmeny a rovnako tá viktimizácia, tú tiež riešime s úradom tak, aby bola aj v praxi plne realizovateľná. Uvidíme, ako prejde vládny návrh zákona.
A pokiaľ ide o cenu, ja si myslím, že ten medzinárodný deň korupcie, ktorý máme raz do roka, je úplne na mieste si aj tak spoločensky oceniť udelením ceny pre ľudí, ktorí tak výraznejšie vystúpili do popredia s pouká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2023 11:33 - 11:35 hod.
Milan VetrákPán poslanec Suja, no ale nič z toho, čo ste povedali, nevyvracia ten náš argument, že aj náš návrh zákona, novely volebného zákona je v súlade s tým programovým vyhlásením vlády. Nič z toho, čo ste povedali, ten argument nevyvracia, lebo my teraz neriešime tie ostatné veci, ktoré vy ste spomenuli. A to majú riešiť v prvom rade tí iní, ktorí sú za to zodpovední. My...
Pán poslanec Suja, no ale nič z toho, čo ste povedali, nevyvracia ten náš argument, že aj náš návrh zákona, novely volebného zákona je v súlade s tým programovým vyhlásením vlády. Nič z toho, čo ste povedali, ten argument nevyvracia, lebo my teraz neriešime tie ostatné veci, ktoré vy ste spomenuli. A to majú riešiť v prvom rade tí iní, ktorí sú za to zodpovední. My riešime to, čo je v programovom vyhlásení vlády. Čiže vy ste len potvrdili svojím vystúpením, že máme pravdu, lebo riešime to, čo je v programovom vyhlásení vlády.
No a potom k tým ďalším veciam. Ja myslím, že vám chýba, asi dávate málo interpelácii na ministrov. Skúste využiť aj tento inštitút, ktorý poslanec má k dispozícii, lebo nečakajte odo mňa, že ja budem vysvetľovať to, čo má v gescii minister Vlčan alebo minister Budaj alebo minister Mikulec. Dajte im interpeláciu, tuná si to s nimi vysvetlite a viete, to, čo vy obhajujete aj vo svojej, vo svojom vystúpení, čo ste obhajovali, vy obhajujete oligarchov a finančné skupiny. My také veci nerobíme. Takže kľudne to obhajujte aj ďalej, ja si myslím, že ľudia si na to vedia spraviť názor, že ako im idete po ruke. A nečakajte, že my to budeme robiť, keď vy to robiť chcete.
Pokiaľ ide o programové vyhlásenie vlády, je tam veľa vecí. Je skrátené volebné obdobie, všetko sa, samozrejme, nestihne. A ja sa budem zodpovedať svojim voličom za to, čo som ja predložil, ako to bolo v súlade s programovým vyhlásením vlády, a ja mám v tomto čisté svedomie.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.2.2023 11:06 - 11:06 hod.
Milan VetrákVystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2023 10:56 - 10:58 hod.
Milan VetrákPán poslanec Dostál, no keď je to odmena za účasť, tak nikoho nenútime, to sú dve rozdielne veci. A ja myslím, že to asi rozumieme tomu, že to by musela byť povinnosť, aby sme niekoho nútili, lebo ten, kto nechce, nepríde, ani keď tam bude odmena.
Či je to administratívne komplikované?...
Pán poslanec Dostál, no keď je to odmena za účasť, tak nikoho nenútime, to sú dve rozdielne veci. A ja myslím, že to asi rozumieme tomu, že to by musela byť povinnosť, aby sme niekoho nútili, lebo ten, kto nechce, nepríde, ani keď tam bude odmena.
Či je to administratívne komplikované? No tak robili sme to v spolupráci aj s ministerstvom vnútra a ministerstvom financií. A ja sa spolieham viac na ich postoj k tejto veci, v ktorej nám hovoria, že to nie je administratívne komplikované, ako na názory, individuálne názory poslancov, ktoré, ktorí to s tými ministerstvami podľa všetkého nikdy nerokovali. Čiže áno, je to nejaký subjektívny názor, ale mýlite sa v tomto.
Prečo niekto viac alebo menej? No preto, že je to 10 %. No lebo to vyplýva z povahy veci. Tak je to 10 %, tak niekto, 10 % u niekoho viac, u niekoho menej. To vyplýva z povahy veci. To by muselo byť inak nastavené. To by sme museli inak nastaviť. Ale my postupujeme v zmysle programového vyhlásenia vlády a volebného programu. Keby tam bolo nejaké iné percento alebo nejaká pevná suma, no tak navrhneme pevnú sumu. Však ide o, ide o motiváciu k účasti na voľbách a tá sa dá riešiť rôznym spôsobom. Vy hovoríte, že teda, nejakým spôsobom kritizujete to odmeňovanie, ale pritom sami hovoríte, že vy by ste nemali nič proti tomu, keby sme odmeňovali ľudí inak, a to voľným dňom. Teda možno nie vy osobne, ale zástupcovia vašej strany áno. No tak ale potom je to zase len o tom, že aby iba ten váš názor je najsprávnejšie, aby ten váš názor musí byť. A keď nie je iný názor, tak potom ten ostatný je zlý. Lebo však tiež chcete odmeňovať, vaša strana. Len to chcete zase inak. A vy ste teda tí najmúdrejší, najlepší a ostatní vždy, keď navrhnú iný, inú alternatívu, tak to je všetko zlé.
Pokiaľ ide o sprocesovanie v druhom čítaní, áno, budeme to musieť sprocesovať. Ja to potom vysvetlím aj v tej ústnej rozprave.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2023 10:33 - 10:35 hod.
Milan VetrákNo bolo toho povedané veľa, takže potom ja sa ešte prihlásim do ústnej, aby som na niektoré zodpovedal, lebo asi všetko nestihnem.
Začnem pánom poslancom Sujom. Ja som o vás nepovedal, že ste demagóg, to ja som o vás povedal to, že nehovoríte pravdu, že si vymýšľate, keď ste povedali, že my tu prijímame protiústavné zákony. To bola reakcia vyslovene len na toto jedno konkrétne. Že demagóg, to som o vás určite...
No bolo toho povedané veľa, takže potom ja sa ešte prihlásim do ústnej, aby som na niektoré zodpovedal, lebo asi všetko nestihnem.
Začnem pánom poslancom Sujom. Ja som o vás nepovedal, že ste demagóg, to ja som o vás povedal to, že nehovoríte pravdu, že si vymýšľate, keď ste povedali, že my tu prijímame protiústavné zákony. To bola reakcia vyslovene len na toto jedno konkrétne. Že demagóg, to som o vás určite nepovedal a ani o nikom to tu nehovorím.
Pokiaľ ide o pána poslanca Suska, no nezhodneme sa, lebo povinnosť sa viaže na sankciu, povinnosť sa neviaže na odmeňovanie. Nikto nie je povinný ísť k voľbám a nikto nie je povinný si uplatniť odmenu. Čiže iba v tých štátoch, v ktorých sú sankcie, je to zviazané s povinnosťou. V Grécku ani v Švajčiarsku nikto nepovažuje ani v politickom zmysle ten systém zvýhodnenia za volebnú korupciu.
Pán poslanec Kočiš, no musíte si v prvom rade uvedomiť, že toto je odmena za účasť vo voľbách a účasť sa prejavuje aj tým, že prídete na voľby a vhodíte tam tú prázdnu obálku, možnože to nikto neurobí, ale aj to je účasť. Aj to, aj to volebný zákon definuje ako účasť a my toto nemeníme. Čiže ak sa vám to už dneska nepáči, tak potom by ste musel vo voľnom zákaze, vo volebnom zákone zakazovať, aby tam chodili hádzať prázdne obálky. Čiže to nespájajte s týmto zákonom. Ak chcete riešiť iný problém, tak ho musíte riešiť vy nejakým svojím poslaneckým návrhom.
A pokiaľ hovoríte, že ja klamem, neklamem, ja vychádzam z analýz parlamentného inštitútu. Pokiaľ, pokiaľ tam nie je nejaká korektná informácia, že si to zle overili v tých iných parlamentoch, tak to môže byť, ja si to preverím, ale klamať môže len ten, len niekto, kto vie, že hovorí nepravdu. A ja vychádzam z tých analýz. Čiže ak sa to niekde medzitým zmenilo, lebo tie analýzy nie sú z tohto roka, ale sú pár rokov dozadu, tak áno, mohlo, mohlo tam dôjsť k nejakej zmene, ale stále platí, že sú štáty, kde sa sankcionuje za to, že nejdete k voľbám a nikto to tiež neoznačuje za nejaký, nejaký zlý sys... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 10.2.2023 9:36 - 10:07 hod.
Milan VetrákPčolinský, Peter, podpredseda NR SR
23.
Súhlasím, je tam medzera.
Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
23.
Súhlasím, je tam medzera.
Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Áno, ale ďakujem za upozornenie. Ja myslím, že aj tých desať minút ústne mi potom bude stačiť, lebo to druhé prihlásenie mi v zásade, budem potrebovať hlavne na reakcie na tých ďalších rečníkov, ktorí budú vystupovať v rozprave.
Už včera večer jeden z predkladateľov pán poslanec Šefčík hovoril o tom, čo je predmetom úpravy tohto zákona. Ja by som sa tomu venoval možno troška zo širšia a už zakomponoval aj reakcie na niektorých z vás, ktorí ste mali možnosť vystúpiť. Riešime tu niekoľko otázok, ktoré sa týkajú volebného zákonodarstva. A najprv niečo k tomu procesu a k tomu, prečo čo vlastne predkladáme.
Nie je pravda, že chceme meniť volebné pravidlá na poslednú chvíľu. My sme všetky otázky, ktoré riešime v tomto návrhu zákona, veľmi jasne deklarovali pri podpisovaní koaličnej zmluvy za OĽANO s ostatnými koaličnými stranami. Dokonca otázka odmeňovania za účasť vo voľbách bola prílohou koaličnej zmluvy. V prílohe to bolo výslovne uvedené. Čiže súhlas s takýmto, s takouto úpravou vyslovila nielen strana SaS, ktorá nám tu teraz rozpráva trošičku niečo iné, ale aj strana SME RODINA a strana ZA ĽUDÍ. Vyjadrili svoj záväzok podporiť takýto návrh zákona. Ak dneska budú hovoriť niečo iné, tak si o nich treba potom spraviť názor podľa toho, či sú dôveryhodní alebo nedôveryhodní. To je, to je koaličná zmluva. Apelujem tým hlavne na stranu SaS, pretože si myslím, že tí, tie strany, ktoré ešte naďalej spolupracujú, takéto tendencie mať nebudú. Okrem toho sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády, aj do toho prvého od 2020 do 2024, aj od 2021 do 2024. Aj tam je to uvedené a všetci s tým súhlasili.
Rovnako upozorňujem aj na ten moment, kedy bol tento návrh zákona podaný. On bol podaný v januári, začiatkom januára tohto roka, teda ešte pred tým, než sme sa v parlamente dohodli na predčasných voľbách. Čiže my sme neprišli teraz s návrhom po vyhlásení predčasných volieb, že teraz rýchlo chceme niečo meniť. My pokračujeme v tom, čo sme hovorili od roku 2020 a čo sme mali aj vo volebnom programe. Čiže my nemeníme pravidlá niekedy rýchlo a zrazu. My toto hovoríme niekoľko rokov a my len presadzujeme to, čo je v programovom vyhlásení vlády, to, čo sme dávali aj do koaličnej zmluvy, to, čo máme vo volebnom programe. A urobili sme to ešte pred tým, než boli vyhlásené predčasné voľby.
Pokiaľ ide o tie názory, že či to má byť, či to je ústavné-neústavné, že predseda bude vyhlasovať voľby najskôr v nejakom termíne, no tak my ústave máme takú tú lehotu už aj pri iných, aj v iných prípadoch. Napríklad pri rozpustení parlamentu má predseda parlamentu tiež lehotu, kedy musí vyhlásiť tie voľby. Má tam termín, kedy ich musím vyhlásiť, do siedmich dní, takže to nie je niečo neštandardné, že sme to dali aj pri skrátení volebného obdobia. Aj rozpustenie parlamentu je nejaká neštandardná situácia, aj skráteného volebného je neštandardná situácia. Čiže má to rovnakú oporu v ústave, aj jedno, aj druhé, a navyše sme to dali do ústavy.
Čiže nemožno vychádzať z toho, akože nemožno vykladať ústavu zákonom, pán poslanec Susko. To jednoducho Ústavný súd povedal viackrát. Povedal to napríklad aj pri tých vecných bremenách, s ktorými tu máme, s ktorými tu máme opakovane problém, že nám to pani prezidentka buď vracia alebo už to aj Ústavný súd povedal, že ak vecné bremená všeobecné súdy vykladali ústavu prostredníctvom zákona. To sa nerobí, to je protiústavné. Čiže odvolávať sa na to, že vo volebnom zákone nemáme lehotu na vyhlásenie volieb, ale ju máme v ústave, to je, to je, to je proste nezmysel takýmto spôsobom vysvetľovať. Proste ak to niekto chce dať aj do ús... aj do volebného zákona, tak môžme to rovno dať v rámci tejto novely, ale nie je to potrebné.
Navyše tá lehota vo volebnom zákone, ktorá hovorí, že najneskôr sa majú vyhlásiť voľby, tá by tam tiež nemusela byť. Ale tá je tam najmä kvôli tomu, aby bolo zabezpečené, že sa tie voľby stihnú zorganizovať. Lebo pri súčasnom stave techniky a kapacít, ktoré sú v tomto štáte, sa voľby dajú zorganizovať najskôr za štyri mesiace. Keby sa to dalo urobiť za týždeň, tak tam nemusí byť lehota štyroch mesiacov. Čiže tá lehota sa aj tak bude meniť podľa toho, aký vývoj techniky bude, ako bude mať informatizované sprocesovanie volieb, koľko ľudí bude nasadených do organizácie volieb a podobne. To, alebo aké budú lehoty, ak sú dve kolá, tak, samozrejme, že tie voľby budú trvať dlhšie. Ak je jedno kolo, tak budú trvať kratšie. Čiže to je tam len na zabezpečenie toho, aby sa nestalo, že sa tie voľby nestihnú zorganizovať, ale pokiaľ niekomu chýba aj vo volebnom zákone lehota, ktorá je v ústave, tak ju tam môžme kľudne dať, ale je to, je to nadbytočné a určite sa to nedá vysvetľovať opačne. Čiže skôr by sme mohli povedať, že volebný zákon je dnes v súlade s ústavou, keď by sme išli tým vaším spôsobom, a treba ho upraviť.
Pokiaľ ide o samotné zavedenie odmeňovania za účasť vo voľbách. Rovnako je veľmi účelové tvrdenie, že by to mala byť volebná korupcia. Už to tu viacerí povedali, napríklad pán poslanec Matovič a ďalší, že volebnú korupciu máme jasne zadefinovanú v trestnom zákonodarstve. Odmeňovanie za voľby je úplne niečo iné. Je to odmeňovanie každého, kto prejaví záujem, čiže nie každý musí mať odmenu, iba ten, kto chce. Kto to cíti tak, že pôjde k voľbám bez toho, že chce odmenu, tak to môže využiť. Možnože to nikto nevyužije. Možnože to bude prázdne ustanovenie. Zavedieme to a nikto to nevyužije, lebo všetci chcú prísť voliť bez ohľadu na to, či dostanú odmenu, to budú môcť spraviť. My nikomu tú odmenu nenútime, aby si ju zobral.
Ale zase nehovorme, že to je nejaký výmysel, ktorý je len na Slovensku. Skúste si vypýtať analýzy Parlamentného inštitútu, máme tu také odborné pracovisko, a zistíte, že napríklad v Grécku, pokiaľ sa zameráme len na Európu, napríklad v Grécku majú štátni zamestnanci alebo zamestnanci verejného sektora jeden deň voľna, ak idú voliť. Takže aj v Grécku majú volebnú korupciu? Pozrite sa do švajčiarskych kantónov. Vo väčšine švajčiarskych kantónov, ak idete voliť, máte možnosť odpísať si potom veľa položiek z daní. Čiže aj Švajčiari majú volebnú korupciu? Tak trošičku s, teda skúste byť pri zemi, troška sa, rozšírte svoj pohľad, možno by ste mohli niekedy navštíviť Švajčiarsko alebo Grécko, spýtať sa, ako to tam funguje a potom hovoriť niečo o volebnej korupcii. Čiže my nie sme vôbec prvý štát, ktorý by to zaviedol. Ale súhlasím s tým, že my, to nie je naša povinnosť. Je to naša preferencia, je to naša politická preferencia, ktorú chceme spraviť, tak ako vy si môžte myslieť, že možno treba pokutovať niekoho za to, že nejde k voľbám. Lebo aj také sú štáty.
Choďte do Beneluxu a tam, Belgicka, Luxemburska a Holandska, a tam keď nepôjdete voliť, tak dostane pokutu. Čiže to by ste ako potom označili? Že to je nejaký teroristický štát alebo to, však to sú nezmysly takýmto spôsobom to vysvetľovať. Alebo choďte do Austrálie, choďte do ďalších krajín, kde ešte v minulosti dokonca to bol trestný čin, keď ste nešli voliť. To by ste ako vysvetľovali? Lebo sú aj také štáty. Čiže tie štáty budeme ako označovať, ktoré pokutujú ľudí za to, že nejdú voliť? Ktorí ich idú dávať do väzenia za to, že nejdú voliť. A my im chceme dávať odmenu. Ale áno, väčšina štátov nedáva nič. Však aj to je legitímny prístup. A vy ho máte, však my vám ho nespochybňujeme. My nenadávame vám, že vy ste nejakí, lebo nechcete dávať ani odmenu, ani pokutovať. Čiže skúsme sa trošičku aj takto rozumieť, že vy máte iný pohľad na svet, my máme tento pohľad na svet a je legitímny. Aj náš pohľad je legitímny, aj váš pohľad je legitímny, a ten, kto tu získa väčšinu pre svoj legitímny pohľad, tak také pravidlá budú. Veď to je aj, to je aj v iných prípadoch.
Pokiaľ ide o to, že aká odmena, tak čo to znamená všetky poplatky štátu? No dá sa to vysvetľovať širšie, užšie, my sme túto vec konzultovali s ministerstvom financií, aby to malo aj určitý primeraný dopad na štátny rozpočet a v osobitnej časti dôvodovej správy si nájdete aj vymenované, nakoniec aj v návrhu zákona, tie položky zo správnych poplatkov, ktoré, ktorých by sa to malo týkať. Sú to väčšinou poplatky, ktoré sa týkajú katastra, sú to poplatky, ktoré sa týkajú osvedčenia o štátnom občianstve, rybárske lístky, stavebné povolenia, ohlásenie stavby, čiže na úseku stavbáriny, ako sa povie. Nie sú to všetky. Sú to položky, ktoré celkovo ak by boli, ak by bol tento zákon prijatý, tak by to znamenalo dopad na štátny rozpočet odhadovaný asi deväť miliónov eur za tie voľby.
Tiež je na diskusiu, či, či umožníme uplatnenie tej zľavy od volieb do najbližších parlamentných volieb, to sa mi zdá najlogickejšie, ale mohli by sme to obmedziť aj na nejaký kratší interval. Len tam potom by sa nám mohlo stať, že v tom nejakom intervale nám prídu predčasné voľby a už by to nesedelo. Takže asi najlogickejšie je to dať do najbližších parlamentných volieb.
Rovnako ten spôsob, ako to má fungovať, aby ste si to lepšie vedeli predstaviť, aj ľudia, ktorí nás prípadne počúvajú. Keď odvolíte, akokoľvek, alebo aj neodvolíte, proste hodíte prázdnu obálku, a chcete, tak prídete k volebnej komisii, ktorá je v príslušnom okrsku a vypýtate si ceninový, ceninové potvrdenie, kde budú vypísané vaše údaje s pečiatkou a s podpisom, a to bude ten ceninový doklad, teda ten chránený doklad, ktorý budete mať ako písomné potvrdenie o tom, že ste boli voliť.
V niektorých krajinách, ak ste sa tým viacej zaoberali, dokonca zverejňujú zoznamy ľudí, ktorí boli voliť. Nemajú tam odmenu ani pokutu, ale zverejňujú zoznamy. Napríklad po každých voľbách si nájdete, napríklad vo Veľkej Británii, v iných štátoch si kľudne naklikáte na internet, vám to zverejní komplet všetkých ľudí, ktorí boli voliť. Je to verejný zoznam. Keby ste sa išli pýtať na naše ministerstvo vnútra, tak to sa tomu bráni, lebo údajne podľa nich je to porušenie tajnosti hlasovania vo voľbách, čo podľa mňa nie je pravda.
Dali sme si k tomu takisto spraviť analýzu Parlamentného inštitútu, ktorá nám potvrdila, že to majú vo viacerých krajinách tak, že zverejňujú ten zoznam. Čiže viete, názory môžu byť rôzne, ale treba si naozaj povedať, že, a troška sa aj zamyslieť nad tým, že keď hovorím, že niečo je protiústavné, tak by som mal mať pre to nejaké argumenty a trošičku mať aj porovnanie s okolitými štátmi. Čiže sú aj štáty, ktoré neodmeňujú, nepokutujú, ale zverejňujú celý ten zoznam. A to potom čo je, keď ich zverejňujú? Tak to by tiež niekto mohol povedať, že to je volebná korupcia, ale to by bol rovnaký nezmysel ako to, keď niekto označuje odmeňovanie vo voľbách za volebnú korupciu.
Čiže ak dostanete ten ceninový papier, potvrdenie z okrskovej volebnej komisie, tak potom prídete na príslušný úrad, prípadne aj elektronicky, keď to budete realizovať a budete mať v tom kiosku, kde si naťukáte dneska, aký chcete poplatok, tak budete mať dorobenú novú položku, ktorá bude súvisieť s touto zľavou vo voľbách. Takže si v tom kiosku na to kliknete alebo elektronicky si to zakliknete, a vydá vám to ten lístoček za príslušný úkon, ktorý bude zľavnený, vy prídete k tomu okienku k tej pani úradníčke alebo pánovi úradníkovi a s tým zľavneným lístočkom, ktorý vám z toho kiosku vyjde, jej predložíte aj ten ceninový doklad, ktorý ste dostali z okrskovej volebnej komisie, ona si to prefotí, založí to spisu, vráti vám to. Pretože vy to možno budete potrebovať aj pri tých iných úkonoch.
Nie je to nič zložité, je to týmto spôsobom prerokované aj s ministerstvom vnútra, aj s ministerstvom financií, iste, niektoré veci bude treba doladiť ešte pozmeňujúcim návrhom, lebo nie všetko je takto presne, ako som vám popísal tuná, aj zohľadnené v tomto návrhu zákona. Momentálne taký najväčší problém, ktorý tu nie je zohľadnený, je, že ako sa to potvrdenie bude realizovať vo vzťahu k tým, ktorí volia zo zahraničia. Lebo tam je to troška zložitejšie. V zásade sú dva možné prístupy, a to ešte chceme dohodnúť medzi prvým a druhým čítaním, že buď sa bude posielať po odvolení ten doklad, lebo ministerstvo vnútra aj keď nezverejňuje ten zoznam, ministerstvo vnútra vie, kto volil. Lebo dneska už na základe tej poslednej novely zákona, volebného zákona, máme informačný systém, v ktorom je to zaznamenané. Čiže buď sa pošle to potvrdenie poštou na tú adresu človeka, ktorý to volil, alebo budeme požadovať od tých ľudí, aby v tej dobe, počas ktorej platí zľava, prišli na Slovensko, prípadne cez zastupiteľský úrad by sa to riešilo a tam si vyzdvihnúť ten, ten doklad. Toto ešte nie je zohľadnené v tomto návrhu zákona, ak zákon prejde do druhého čítania, tak by sme túto vec tam ešte dopracovali. Čiže to je k samotným, k samotnému odmeňovaniu.
Ja už len tak na okraj uvediem poznámku, že ja stále cítim tú nespokojnosť zo strany poslancov, najmä opozície, ktorým nevyšli tie predstavy pri, pri predčasných voľbách a nemyslím si, že je správne toto prenášať teraz do každého návrhu zákona. My sme mali možnosť aj rozpustiť parlament. Keby sme rozpúšťali parlament, tak potom poslanci by okamžite skončili a už by nemali mandát predkladať návrhy zákonov, už by nemali ten plný mandát, ako ho majú teraz. My sme sa rozhodli ale pre skrátenie volebného obdobia, to je rozdiel. Skrátenie volebného obdobia znamená, že ja mám plný mandát až do konca toho skráteného volebného obdobia, ja môžem predkladať akýkoľvek zákon, akýkoľvek, pokiaľ to nie je v rozpore s ústavou, a tento určite nie je v rozpore s ústavou.
Čiže ja by som naozaj aj na vás apeloval, že áno, môžte hovoriť, čo chcete, môžte manipulovať verejnou mienkou, ale nebudete hovoriť pravdu. Ja mám ako poslanec plný mandát, ja nie som viazaný tým, čím je viazaná vláda. Áno, vláda nemôže niektoré okruhy a problémy už riešiť, ale poslanec môže všetky. A takisto sa týka aj toho, že či sú to volebné pravidlá alebo či sú to iné otázky, ktoré, ktoré ešte chceme riešiť, a my máme legitímne právo to riešiť, ako som povedal, máme, mali sme to vo volebnom programe, mali sme to v programovom vyhlásení vlády, mali sme to v koaličnej zmluve, predložili sme to ešte pred vyhlásením parlamentných, predčasných parlamentných volieb, čiže tie všetky ponosy na to, že zrazu a náhle a neviem čo, sú absolútne neadekvátne.
A rovnako keď napríklad pán poslanec Suja hovorí, že my budeme porušovať ústavu aj naďalej, lebo sme ju porušovali aj doteraz ix razy, no viete, ako názor môžte mať akýkoľvek, ale ja teda som povinný povedať, že máte naozaj účelové vyjadrenia a nehovoríte pravdu. Pretože koľko vy podaní ste dali na Ústavný súd počas tohto volebného obdobia alebo v spolupráci s inými, lebo tam treba nejakú kvalifikovanú, kvalifikovaný počet poslancov? A koľko ich bolo úspešných? A (reakcia z pléna) no tak mohli ste sa spojiť, tak viete, keď vás je päť, tak potom je to iba váš súkromný názor, ktorý nie je pravdou. (Reakcia z pléna.) No. Prihláste sa vo faktickej, keď sa vám nepáči to, čo hovorím, a ja vám hovorím, že hovoríte nezmysly (zaznievanie gongu) a nehovoríte pravdu.
Ani jedno podanie v tomto volebnom období, ktoré podávala opozícia, a robili to za vás iní poslanci, ktorí ten, ten počet poslancov majú, kľudne sa ich spýtajte, nebolo na Ústavnom súde úspešné. Ani jeden zo zákonov, ktorý sme tu prijali, taký, ktorý predkladali poslanci hnutia OĽANO, nebol vyhlásený za protiústavný. Mali problém s ústavnosťou dva zákony, ktoré predložilo ministerstvo životného prostredia, a to nie sú poslanci OĽANO a my sme ich na to na ústavnoprávnom výbore upozorňovali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Suja, neviem, či sa chcete predbiehať s pánom poslancom Borguľom, že kto bude prvý vyvedený z rokovacej sály, ale poprosím vás, vo faktickej budete mať priestor, potom budete mať ústnu rozpravu, nechajte pána Vetráka dokončiť svoje vystúpenie, času na debaty budete mať až, až. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Viskupič, pre vás to platí takisto.
Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. No ja viem, pán poslanec Suja, že pravda sa počúva ťažko a jednoducho áno, rozumiem, že nebudete to mať ľahké teraz počúvať tú pravdu, lebo väčšinou tu tárate a potom si myslíte, že my sme vás povinní počúvať tie nezmysly a na to vôbec nereagovať. Ale ja, ja vám rovnako hovorím a stále vám to budem opakovať kľudne aj dokola tých zvyšných 16 minút, nehovoríte pravdu a vymýšľate si a neboli ste schopný s nikým sa ani spojiť a podať aspoň jedno podanie na Ústavný súd, aby ste si dokázali svoje nezmysly. A tí, ktorí to urobili namiesto vás, neboli na Ústavnom súde úspešní. Ani jedno, ani jeden návrh zákona, ktorý sme tu schválili a predložili ho poslanci OĽANO, nebol v tomto volebnom období vyhlásený za protiústavný.
Boli vyhlásené len dva zákony z dielne ministerstva životného prostredia, na ktoré sme ich upozorňovali na ústavnoprávnom výbore, a bol vyhlásený nedávno ten rodinný balík, ktorý nebol poslanecký návrh zákona tiež, bol to ministerský návrh, ale iba v časti, ktorá sa týka rozpočtovej zodpovednosti, a aj to sa vykladal zákon prvýkrát, prvýkrát v histórii Slovenska, čiže nikto nevedel, ako v tom jednom konkrétnom bode to môže dopadnúť, a aj tak sa našli ešte sudcovia, ktorí hovorili, že to nemalo byť tak prísne posúdené. Čiže poslanecké návrhy zákonov nikdy z dielne OĽANO neboli vyhlásené za protiústavné v tomto volebnom období a verte mi, že ani nebudú, pretože vieme, čo robíme, keď ich predkladáme.
Pokiaľ ide o tie ďalšie otázky, ktoré upravujeme, tak zase som tu počul taký výmysel, že (povedané so smiechom) kvôli Igorovi Matovičovi ideme znižovať preferenčné krúžky. No tak to je ten posledný poslanec, ktorý by také niečo potreboval, to skutočne mi príde až zábavné. My sme túto diskusiu mali už v rámci bývalej koalície asi pred rokom a pol, kde sme sa v zásade dohodli všeobecne na tom, že nie je nikto proti tomu, aby sa preferenčné krúžky a ich počet znižoval. Kľudne si dohľadajte zo záznamov z minulosti, z minulých volebných období, že OĽANO predkladalo dokonca takzvaný absolútny krúžok opakovane, absolútny krúžok. To znamená, že na nula percent z tých troch percent. Prečo sme dali jedno percento?
No dali sme ho kvôli strane SaS a pán Dostál, pán poslanec Dostál si spomenie, že bol to práve on, ktorý v tej skupine, pracovnej, ktorú sme mali, hovoril, že by poslanec, ktorý získa aspoň päťtisíc preferenčných krúžkov, mal už byť započítaný ako taký, ktorý, ktorému sa to teda bude zohľadňovať pri voľbách. Keď si pozrieme posledné voľby, kde bolo treba okolo 22-tisíc preferenčných krúžkov, ale bola zvýšená volebná účasť na 65 %, ale bežne býva okolo 58, tak pri tej poslednej volebnej účasti, keby bola zachovaná, tak by bolo treba okolo 7-tisíc. Ale keby sme išli na tú štandardnú volebnú účasť okolo 58 % z minulosti, tak to zhruba zodpovedá tým piatim tisícom, to jedno percento. Preto sme to jedno percento dali, pretože sme chceli vyjsť aj strane SaS v ústrety. Keby to bolo podľa nás, tak to dáme na nula percent, lebo tak sme to aj predkladali v minulosti. Ale toto sme dali to jedno percento práve kvôli strane SaS, aby sme sa niekde vedeli stretnúť pri tých návrhoch. Čiže to na vysvetlenie.
To vôbec nemá nič spoločné s Igorom Matovičom a ja vám poviem, že ja si myslím, že to je taká vec v tomto návrhu, že pokiaľ by niekto za nami prišiel a povedal, že keď toto jedno tam nebude a to ostatné vám podporíme, tak si myslím, že vieme o tom rokovať kľudne. To vôbec určite nie je kvôli Igorovi Matovičovi. Tak ho, prosím vás, s tým nespájajte. To, to skôr požadovali viacerí poslanci krížom-krážom tej bývalej koalície, že aby sa to, tie preferenčné krúžky znížili. A nie je to to hlavné v tom legislatívnom návrhu.
Potom tam máme prezidentské voľby poštou. Viete, že koncom minulého roka tu bol vládny návrh zákona, čiže znova to nie je niečo, čo sme si náhle vymysleli. Táto otázka už tu bola rokovaná v druhej polovici minulého roka, akurát sa nám stalo, že sa to vtedy spojilo aj s témou spájania prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu, čo sa stalo pre istú skupinu poslancov v parlamente neakceptovateľné politicky. Len, žiaľ, namiesto toho, aby sa neodsúhlasilo iba to spojenie volieb a prezidentské voľby poštou sa odsúhlasili, tak sa stalo to, že sa to zmietlo celé jedným razom spolu zo stola. Na škodu veci, pretože viaceré politické strany aj v predvolebnej kampani hovorili, že chcú uľahčiť voličom voľbu zo zahraničia minimálne v tých celoštátnych voľbách. Čiže prinášame túto otázku znovu, prinášame ju v balíku a bude treba, samozrejme, sa aj dohodnúť na novele ústavy. Máme dve novely ústavy posunuté do druhého čítania, tak buď v novele ústavy zo strany SaS alebo v novele ústavy zo strany pána zo SME RODINA, kde je uvedené, že, kde vieme túto vec riešiť, lebo tam treba predĺžiť lehotu, jednu lehotu, čo je veľmi stručná právna úprava, ktorú sme inak mali zahrnutú už aj v tej novele ústavy o predčasných voľbách, ale nakoniec sme sa dohodli, že budeme riešiť len predčasné voľby. Čiže nemala s tým problém ani SME RODINA, nemala s tým problém ani SaS, bolo to tam jednoducho dohodnuté, len potom sme si povedali, že neriešme už ďalšie otázky okrem predčasných volieb, tak to, tak to na poslednú chvíľu ešte, ešte vypadlo. Ale nemyslím si, že s tým by mali mať aj ďalší, ďalšie politické strany v tomto parlamente problém.
Pokiaľ ide o zabezpečenie distribúcie zoznamu kandidátov aj vo voľbách do orgánov samosprávy. No to je reakcia na posledné komunálne voľby, kedy niektorí alebo viacerí hovorili o tom, že bolo chybou, že sa zoznam kandidátov, podobne ako je to v iných voľbách, nedoručoval ľuďom do schránok vopred pred voľbami a potom boli odkázaní chodiť do tých volebných miestností a hľadať po stene niekde tie zoznamy kandidátov a študovať si to a niektorých ani nenašli, boli z toho nervózni, potom volili iba starostu, primátora, župana a nevolili už vôbec poslancov. Niektorí to dokonca, ja sa s tým úplne nestotožňujem, niektorí to dokonca označovali za najväčšiu chybu tých komunálnych volieb, ktorá mala potom dopad aj na účasť. V každom prípade to podľa mňa nebolo správne, že tie zoznamy kandidátov neboli distribuované voličom, lebo takto sú distribuované aj vo voľbách do Európskeho parlamentu, aj vo voľbách do parlamentných volieb.
Čiže nevidím žiadny dôvod, prečo by to nemalo byť aj v komunálnych voľbách. Však dajme ľuďom ten istý (reakcia z pléna), ten istý servis - ďakujem pekne, pán poslanec - ten istý servis, tú istú službu im poskytnime, ako im poskytujeme v celoštátnych voľbách. Prečo tie komunálne voľby majú byť proste niekde odhodené do kúta a považované za menejcenné? Tak jednoducho, to je jednoducho taký minimálny štandard, ktorý by sme mali zabezpečiť aj v komunálnych voľbách.
Ďalšia vec, ktorú riešime, to sa nám tu už opakuje, pretože dvakrát s tým bol problém, keďže sa to teda prinášalo vo forme pozmeňujúceho návrhu a bolo sporné, či je to prílepok. Nie je to prílepok. Tak my sme potom to už ani nepredkladali, je to zrušenie povinnosti pre, poskytovať transparentný účet pre tie banky, ktoré neposkytujú alebo nevedú platobné účty spotrebiteľom. To je tá úprava, ktorú sme tu už v parlamente mali v priebehu minulého roka, čiže zase to nie je niečo nové, čo by sme teraz náhle vymysleli. Je to, je to pomerne vážna vec, ktorá robí problém tým bankám, ktoré nevedú platobné účty pre spotrebiteľov. Čiže včlenili sme to do tejto novely, keďže ide o transparentné účty, ktoré súvisia s voľbami, čo dobre všetci vieme. Čiže to zase nie je niečo, čo by podľa mňa malo byť problematické. Je to skôr taká, také technické riešenie problému.
No a potom tu máme tak isto pomerne stručnú úpravu, ale dôležitú, kde chceme, aby sa jednak znížila, znížila hranica získaných hlasov vo voľbách, ktoré sú, ktoré sú potrebné pre aktívnu žalobnú legitimáciu neúspešného kandidáta pre napadnutie platnosti, ústavnosti volieb, to sú tie volebné podvody. Dneska máme pomerne vysokú a takmer nikto z tých neúspešných kandidátov, aj keď sa stane volebný podvod, sa nevie dostať na tú hranicu, ktorú zákon stanovuje, čiže množstvo, alebo množstvo, viaceré, niektoré volebné podvody nie sú z tohto dôvodu prešetrované. Preto jednu vec, ktorú riešime, je, že znižujeme tú hranicu, kedy sa ten neúspešný kandidát, ktorý má aj nejaké dôkazy o volebnom podvode, vie, vie napadnúť voľby a odvolať sa na Najvyšší správny súd, v minulosti to bol Ústavný súd, teraz je to už Najvyšší správny súd.
A tak isto riešime aj to, ak ste boli niekedy v okrskovej volebnej komisii alebo vôbec vo volebných komisiách a mali ste možnosť sa aj zaoberať viacej tou zápisnicou, tak v tej zápisnici sú určité údaje, ale chýba tam údaj o počte platných hlasov v tom danom volebnom obvode. A práve z počtu platných hlasov sa vypočítava tá hranica, ktorú potrebujete na zažalovanie volebného podvodu. Vy ju tam nemáte, to znamená, že sa toho musíte dopátravať pokútnym spôsobom cez Štatistický úrad a rôzne a pritom podľa mňa je to taký údaj, ktorý by ste mali vidieť hneď zo zápisnice, pretože máte veľmi málo dní na to, aby ste podali žalobu. Čiže to je vyslovene praktická vec, ktorá, ktorá znamená, že o jeden riadok sa bude dopisovať viacej do volebnej zápisnice a jednoducho tá komisia to vie hneď, lebo tá komisia zrátava hlasy. Čiže oni vedia hneď napísať ten počet platných hlasov, ktoré boli v tom danom okrsku spočítané. A potom tá, podľa toho, o akú úroveň ide, ale povedzme tá miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia vie zrátať z tých okrskov tie počty platných hlasov a vie to tak isto z tej zápisnice uviesť. Čiže to je niečo, čo nenásobí-nedelí, ako sa povie, tí ľudia tam sú, sú za to platení, o jeden riadok napíšu viacej a znova je to nejaká služba pre toho, ktorý by prípadne chcel poukázať na volebný podvod, ale nemusí sa potom pokútne pátrať cez Štatistický úrad a neviem ako, že aký bol vlastne počet platných hlasov.
No a nakoniec tu ešte máme otázku zníženia, zníženia počtu podpisov pod petíciu a teda kvóra pri lokálnych a regionálnych referendách. Ja myslím, že asi sa zhodneme všetci na tom, že, že najväčší problém pri referende, či už je to celoštátne, lokálne, regionálne, je kvórum. Čiže ak chceme, ak chceme naozaj aj ten inštitút v budúcnosti dať trochu do popredia, dať možnosť ľuďom sa aj týmto spôsobom realizovať, tak musíme znížiť kvórum. Ten, kto nechce znížiť kvórum a hovorí, že ako mu strašne chýba referendum, či už v ústave alebo niekde inde, tak je jednoducho neúprimný, pretože dobre vie ten človek alebo tá osoba, že bez zníženia kvóra to referendum jednoducho nebude fungovať.
Ja si pamätám dobre SaS a ešte keď tam bol podpredseda Martin Klus, ktorý aj verejne za celú SaS povedal, že my nesúhlasíme s tým, aby ste znižovali kvórum v celoštátnych voľbách, ale skúste si to najprv v komunále, skúste si to najprv na lokálnej, regionálnej úrovni a že tam by sme vám to vedeli podporiť. No teraz sa priznám, že keď Martin Klus odišiel z SaS, tak neviem, aký, aký je názor zvyšku SaS, ale pokiaľ by platilo to, čo kedysi Martin Klus hovoril, že SaS je ochotná podporiť znižovanie kvóra aj počtu podpisov na lokálnej a regionálnej úrovni pri referendách, tak jednoducho tak isto to je niečo, s čím by asi väčšina tejto, poslaneckého zboru nemala problém.
Ja sa nebránim tomu, aby sme, samozrejme, diskutovali o tom, či má byť zníženie počtu podpisov pod petíciu presne na toto číslo, alebo aj zníženie kvóra na toto číslo. My vychádzame z nášho volebného programu. Čiže ale ak, ak by sa tu mala väčšina nájsť na iné číslo, na iné číslo počtu podpisov, na iné číslo referendového kvóra, že namiesto 25 bude 30, alebo to bude iné, tak v poriadku, diskutujme o tom, lebo základným cieľom je zefektívnenie inštitútu referenda. To znamená, to zefektívnenie bude aj pri dvadsiatich piatich percentách, aj pri tridsiatich, aj pri tridsiatich piatich. To je vecou diskusie a dohody. To nie je tak, že to musí byť presne tak, ako to OĽANO navrhuje.
Ale my to navrhujeme tak, ako to máme vo volebnom programe a považujem to za fér, že keď si niečo dám do volebného programu a som o tom presvedčený, že takto je to najlepšie, tak s tým prídem minimálne do prvého čítania. A potom to môžem korigovať medzi prvým a druhým čítaním a je to úplne legitímne. Takže treba sa o tom rozprávať a ja myslím, že viacerí chcete znižovať kvórum pri referendách, už aj pri celoštátnych, tak by sa mi zdalo nelogické, že ak hovoríte o znižovaní kvóra pri celoštátnom referende, tak o to viacej by malo platiť, že aj pri tom lokálnom, regionálnom referende budete znižovať kvórum. Dáva to takto zmysel, lebo inak potom sú to len také účelové vyjadrenia, také rôzne politické hry, že ako niečo chcete a vlastne to nechcete a nie je to vôbec úprimné ani voči nám, ani voči, voči verejnosti a voči aj vašim voličom, aj ostatným voličom.
Čiže ak to mám zhrnúť. My tento návrh presadzujeme a otázky v tomto návrhu presadzujeme dlhodobo. To nie je niečo, s čím prichádzame teraz. Predložili sme to ešte pred tým, než boli vyhlásené predčasné voľby. Predložili sme to v súlade s programovým vyhlásením vlády, predložili sme to v súlade s koaličnou zmluvou, kde to bolo dokonca prílohou. Sú to legitímne veci, ktoré nie sú protiústavné podľa nášho názoru, nie je dôvod, aby za takéto boli považované, a vylepšujú podľa mňa volebný systém na Slovensku.
Pokiaľ ide o tú jednu konkrétnu otázku odmeňovania za účasť vo voľbách, sú tri možné spôsoby, buď pokutujete, trestáte, buď odmeňujete. Vo viacerých štátoch aj jedno, druhé, alebo s tým nerobíte nič a necháte to tak, ako to je. Lebo to, že to nie je, že nemáme zavedenú povinnosť, ako hovoril pán Susko, vo voľbách, to znamená, že ak by bola, to súvisí len so sankciou, nie s odmeňovaním. To vy veľmi široko vykladáte, ak hovoríte, že aj odmeňovanie súvisí nejako s povinnosťou. Povinnosť je prevádzaná na sankcionovanie. Lebo tam, kde je povinnosť, tak, samozrejme, sankcionujete za neúčasť. Vy keď máte odmenu, tak vám nikto neprikazuje, aby ste išli voliť. Čiže vy môžte rovnako neprísť k tým voľbám a vyjadriť takýmto spôsobom svoj názor. Čiže to je mylná predstava, že by to bolo tak, ako hovoríte.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 9.2.2023 18:24 - 18:33 hod.
Milan VetrákAle čo je dôležité povedať, je aj to, a to je aj verejne známe, my keď sme vypočúvali, vypočúvali kandidátov na predsedu úradu na ochranu oznamovateľov, tak sme sa ich pýtali na viaceré otázky. A napriek tomu, že pani predsedníčka, ktorá má osobné skúsenosti aj z, alebo teda je zná... je si vedomá, že povedzme v Spojených štátoch a inde existuje aj systém podielovej odmeny, tak ona sama nie je veľkou zástankyňou odmeňovania oznamovateľov korupcie ako takých, hoci tú odmenu ten úrad udeľuje alebo môže udeľovať aj za jej pôsobenia, lebo paušálnu odmenu tam máme už na základe zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda. A tak sme sa dohodli ešte tesne po jej vymenovaní, že nebudeme hneď podávať náš návrh zákona o podielovej odmene, pretože mňa aj osobne poprosila alebo požiadala, aby sme si dali nejaký časový odstup, ako bude fungovať ten zákon, teda nejaký čas s tým, že už pol roka úrad funguje. Nefunguje to zatiaľ dobre, ona sama to priznala vo výročnej správe toho úradu. Nejaké konania sú, ale veľa ich nie je. Oznamovatelia z rôznych dôvodov nie sú tak aktívni v poznávaní korupcie, ako sa očakávalo. A pokiaľ by bol riadny termín volieb, tak by sme s týmto zákonom prišli asi až v lete, aby mala v zásade dva roky na to, že odskúša ten systém, ktorý jej viacej vyhovuje, teda že sa nebude až toľko odmeňovať. No ale keďže sme sa dohodli na predčasnom termíne volieb, tak sme s tým zákonom prišli teraz, lebo už keby sme prišli v lete, tak už by sme ho nestihli ani prerokovať v Národnej rade.
Čiže ide naozaj o tento dôvod, o ktorom možno mnohí neviete, ale snažili sme sa byť korektní aj voči nej. Ale jednoducho nazdávame sa a sme presvedčení o tom, že jedna z vecí, prečo ten zákon dobre nefunguje v praxi, je ten, že oznamovatelia, ktorí by aj za iných okolností boli ochotní oznámiť aj väčšie prípady korupcie, ich neoznamujú aj preto, že tie riziká s tým oznámením a s tým, že by ich mohli vyhodiť zo zamestnania, sú veľké a že im treba proste ponúknuť a motivovať ich aj iným spôsobom. Jeden je ten, že im neja... im určitým spôsobom zabezpečíme ochranu pri šikanovaní, pokiaľ by teda na základe už preukázaných prípadov šikanovania chceli opustiť svoje doterajšie pracovisko.
A druhým dôvodom je práve ten, že okrem paušálnej odmeny by mali mať k dispozícii aj podielovú odmenu, ktorá sa bude vyplácať, avšak iba, ona sa bude vyplácať len vtedy, keď ten prípad je už ukončený, a dokonca keď ten majetok štátu, ktorý bol získaný korupčnou trestnou činnosťou, je aj štátu vrátený. Čiže z toho sa bude počítať podiel. To neni úplne bežný prípad tých, tých prípadov, toto nebude každý druhý prípad. Ale aj my si od toho sľubujeme, že jednoducho rozšírime tú možnosť pre oznamovateľov korupcie poukázať aj na takéto väčšie prípady, kde pri odhalení veľkých korupčných káuz by im podľa nás mala patriť väčšia odmena ako len paušálna odmena.
Zároveň by som rád upozornil aj na to, že aj po rozhovoroch, doterajších rozhovoroch s úradom na ochranu oznamovateľov by sme paušálnu odmenu stále ponechali ako nenárokovateľnú. Lebo v tomto návrhu zákona ju označujeme za nárokovateľnú, ale teda chceme vyjsť v ústrety aj Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že by tá paušálna odmena bola aj naďalej nenárokovateľná. Ale táto podielová odmena v zmysle aj tohto návrhu bude nárokovateľná. Čiže to bude aj rozdiel medzi týmito dvomi odmenami, ktorý v tomto návrhu tak zatiaľ upravený nie je.
Tiež by som rád reagoval na pána poslanca Baránika, ktorý už medzitým musel opustiť rokovaciu miestnosť, a tiež si kladie legitímnu otázku, že čo keď to bude zrovna prípad, bude to možno nejaký menší zamestnávateľ. Viem, že teraz asi nebudeme hovoriť to isté s pánom poslancom Mičovským, lebo ja si nejak tak viacej vnímam tie riziká, že môže, môže naozaj nastať aj to, čo hovoril pán poslanec Baránik, že proste tí zamestnávatelia, tí zamestnanci sa medzi sebou dohodnú a že oni, oni, možno nie ten, kto to bude oznamovať, ale proste vznikne tam nejaká, nejaká zvláštna, zvláštna dohoda medzi nimi a jednoducho jeden z nich poukáže na tie, na to korupčné správanie, ktoré mohol zhodou okolností iný zamestnanec robiť, a keby si dal veľmi vysoké odstupné, tak by to zvádzalo možno tých zamestnancov k tomu, že by sa potom neskôr chceli cez to odstupné podeliť. Akože je to dosť extrémny prípad, ale podľa mňa na toto poukazoval pán poslanec Baránik, a preto treba naozaj veľmi-veľmi citlivo odhadnúť a upraviť, že aká je tá adekvátna, primeraná miera toho odstupného, aby človek, ktorý je evidentne a preukázateľne šikanovaný, lebo my hovoríme o konkrétnom príklade, kedy on už na súde dokáže, že ten pracovnoprávny úkon, tá výpoveď voči nemu bola preto, že oznámil korupciu toho zamestnávateľa. My hovoríme o tomto prípade. Tam je úplne že evidentné, jednoznačné, že je šikanovaný. Tak jednoducho aby sme ho nedržali ďalej v prostredí, kde ho chcú od... odkiaľ ho chcú vyštvať, ale zase dali mu nejaký primeraný balík na to, aby, toho odstupného, aby mohol odísť a nájsť si nové zamestnanie. Aby nezostal na ulici s holými rukami.
A ja som teda alebo my sme navrhli do tohto návrhu zákona že šesť mesiacov. Ale hovorím dopredu, že ja netrvám na šiestich mesiacoch. Ja som sa snažil o to, aby, alebo sme sa snažili o to, aby to malo aj nejaký odstrašujúci účinok, ale aby to zase nebolo bežné odstupné, ktoré ten zamestnanec dostane, keď mu dajú výpoveď, a podľa toho, koľko pracuje u toho zamestnávateľa, tak takú, také odstupné dostane. Čiže trošičku vyššie, aby to bolo, preto sme navrhli šesť mesiacov. Ale myslím si, že aj keby to bolo štyri mesiace alebo päť mesiacov a, alebo aj viac ako šesť mesiacov, je to, je to nejaká, je to taká miera, ktorú treba naozaj veľmi citlivo odhadnúť.
Ja si myslím, že ešte sa dopracujeme možno k niečomu lepšiemu aj po ďalších rozhovoroch s ministrom práce. Vôbec sa nebránim tomu, aby sme, keďže ten, tento návrh zákona sa v tej, tomto kúsočku dotýka aj zamestnávateľa, zamestnancov, že by sa mohla k tomu vyjadriť aj tripartita. Budeme mať medzi prvým, druhým čítaním ešte na to čas. Možnože aj tam sa dozvieme naozaj viacej aj zo strany tých zamestnávateľov, aj z ich skúseností.
A, ale nemyslím si, že ten systém dnes, ako je nastavený, je dobrý, a to konštatuje aj úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. Aj on v správe konštatuje, že títo ľudia sa boja nahlasovať alebo, nechcem hovoriť, že sa im neoplatí, lebo to tak nie je, ale boja sa nahlasovať tú korupciu, lebo sa obávajú toho, čo sa im stane po tom, keď začnú byť šikanovaní v tej práci, a tak ju radšej neoznámia, nechajú to tak, povedia si, však to neni moja starosť, to nech si riešia orgány činné v trestnom konaní, nech na to dojde niekto iný, ja sa do toho nebudem montovať, hoci teda dobre vedia, že o čo ide, a mohli by byť práve oni tými, ktorí, ktorí to oznámia.
Ja ešte k tej cene. No, rozumiem, pán poslanec Dostál, že to, priznám sa, že ja som v tejto rovine neuvažoval, ale, ale dávam ti za pravdu, že niekto môže takto uvažovať a že možnože to nevyzerá z tohto pohľadu dobre, no. Akože nie, nebolo to tak myslené. Však ty podľa mňa vieš, že to takto nebolo myslené. A nemyslím si, že to iba OĽANO udeľovalo. Ja si, ja si dobre pamätám, ja som bol vtedy asistent poslancov, že to bola ako keby, áno, že OĽANO prišlo s takým nápadom, že udeľovať nejakú cenu. Ale mám pocit, že to vtedy bola taká, na takej širšej platforme spolupráca, že to do toho boli zapojené aj iné opozičné strany, najmä SaS, že to, ja som to nikdy nebral ako OĽANO aktivitu. No, ale ja už neviem. Však keby toto bol jediný problém, pre ktorý by ste nevedeli podporiť zákon, tak možnože nájdeme aj iné vhodné meno. Nemusí to byť Juraj Langsfeld, že naozaj o toto nešlo, že ak je toto jediný problém toho zákona z vášho pohľadu, tak kľudne si sadnime a rozprávajme sa o tom medzi prvým a druhým čítaním.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2023 18:10 - 18:12 hod.
Milan VetrákAj vďaka tomu rozhovoru s úradom sa momentálne prikláňame k tomu, že by bolo aj praktickejšie, keby tam nebolo natvrdo napísané, že "50 %", ale "najviac 50 %", lebo len čisto jeden príklad za všetky, no, môžu v tom konaní vystupovať viacerí oznamovatelia, ktorí sa každý svojou mierou budú podieľať na objasnení toho skutku a aj usvedčení páchateľa, a pokiaľ by to bolo naozaj napevno len 50 %, tak by mal ten úrad čisto prakticky problém s tým, akým spôsobom sa vysporiadať s viacerými oznamovateľmi.
Takže sú tam isté veci, ktoré, samozrejme, sa dajú vylepšiť, aj celý ten proces poskytnutia odmeny a rovnako tá viktimizácia, tú tiež riešime s úradom tak, aby bola aj v praxi plne realizovateľná. Uvidíme, ako prejde vládny návrh zákona.
A pokiaľ ide o cenu, ja si myslím, že ten medzinárodný deň korupcie, ktorý máme raz do roka, je úplne na mieste si aj tak spoločensky oceniť udelením ceny pre ľudí, ktorí tak výraznejšie vystúpili do popredia s pouká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2023 17:47 - 17:49 hod.
Milan VetrákTakto, že treba si, mali by sme si to asi viac ozrejmiť potom, lebo v týchto situáciách nejde o ten klasický pracovnoprávny spor, že zamestnávateľ dá výpoveď, ten človek už je vonku, mimo zamestnávateľa, mimo pracovného prostredia a potom sa domáha žalobou o neplatnosti zrušenia tej výpovede. Ale tuná ide o prípad, kedy ten zamestnanec je stále ešte zamestnaný, zamestnávateľ...
Takto, že treba si, mali by sme si to asi viac ozrejmiť potom, lebo v týchto situáciách nejde o ten klasický pracovnoprávny spor, že zamestnávateľ dá výpoveď, ten človek už je vonku, mimo zamestnávateľa, mimo pracovného prostredia a potom sa domáha žalobou o neplatnosti zrušenia tej výpovede. Ale tuná ide o prípad, kedy ten zamestnanec je stále ešte zamestnaný, zamestnávateľ mu dá výpoveď v zásade z dôvodu, že oznámil tú korupciu u neho v tom pracovnom prostredí, a on ešte, on ešte stihne pred tým, než tá výpoveď jednoducho je realizovaná, osloviť úrad, ktorý pozastaví účinnosť tej výpovede. Čiže on stále ešte zostáva v pracovnoprávnom prostredí, a teda nedochádza k tej situácii, ktorú popisuješ, a nie je teda odkázaný na to, že čaká na výsledok súdneho sporu.
A my hovoríme, že pokiaľ sa, pokiaľ by on, on stále je v tom pracovnom prostredí a pokiaľ by on vyhral tento spor, že mu, že mu chcel dať výpoveď, hoci sa mu to nepodarilo teda v súvislosti s jeho oznámením korupcie, tak by mal mať, tak je evidentne šikanovaný, lebo však čo to iné je, keď jednoducho už uspeje na súde, tak potom férovo teda asi dneska ten človek sa môže zbaliť a začať odznova bez ničoho. A my hovoríme, že neni to fér, keď to takto je nastavené, a dajme mu teda tých šesť mesiacov odstupné a nech teda sa môže uplatniť inde. Ale nemusí to byť šesť mesiacov, proste nech je tam nejaké odstupné, nejaký balík peňazí, že môže sa inak rozhodnúť, ako tam trpieť ten psychický nátlak v tom zamestnaní len za to, že postupoval v súlade so zákonom a oznámil, oznámil korupciu.
Podľa mňa to dneska nie je dobre nastavené, aj úrad to konštatuje. Tak len na ozrejmenie, že nejde presne o tú situáciu, ktorú popisuješ, ale o veľmi podobnú, ale v jeho prípade je stále na tom lepšie, ako keby bol už mimo, mimo pracovného prostredia vyhodený a musel by sa domáhať, neviem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Uvádzajúci uvádza bod 9.2.2023 17:31 - 17:45 hod.
Milan VetrákTakže ešte raz, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, keďže do rozpravy je prihlásený aj pán poslanec Mičovský, tak nebudem hovoriť za neho o tej časti novely zákona, ktorá sa týka takého určitého spoločenského ohodnotenia osôb a morálneho ohodnotenia osôb, ktoré, ktoré poukážu na korupciu alebo inú protispoločenskú činnosť, a to formou udelenia ceny Juraja Langsfelda premiérom. To teda nechám, pán...
Takže ešte raz, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, keďže do rozpravy je prihlásený aj pán poslanec Mičovský, tak nebudem hovoriť za neho o tej časti novely zákona, ktorá sa týka takého určitého spoločenského ohodnotenia osôb a morálneho ohodnotenia osôb, ktoré, ktoré poukážu na korupciu alebo inú protispoločenskú činnosť, a to formou udelenia ceny Juraja Langsfelda premiérom. To teda nechám, pán poslanec, na teba, aby sme tu duplicitne nehovorili asi to isté, a budem sa venovať teda len tým častiam, ktoré, ktoré teda sa netýkajú samotnej ceny a jej udeľovania.
Možno sa viacerí pamätáte, že zákon na ochranu oznamovateľov aj odmeňovanie oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ja to budem nazývať tak zjednodušene korupcie, lebo hlavne ide o korupciu, tu bol dosť rozsiahlo diskutovaný v roku 2014. V roku 2014 boli predložené viaceré návrhy do parlamentu tak zo strany KDH, ako zo strany aj OĽANO, aj teda ďalších poslancov, myslím, že pán poslanec Lipšic v tom čase tak isto predložil svoj návrh zákona, ktorý sa veľmi podobal tomu, ktorý predložilo KDH, no a následne potom s nejakým odstupom času, možno pol roka, rok neskôr prišiel s vlastným návrhom zákona ten bývalý minister vnútra pán Kaliňák a to bol návrh z dielne SMER-u.
Tieto návrhy v zásade v tých základných nosných témach boli veľmi podobné, pretože jednak ustanovovali možnosť ochrany oznamovateľa korupcie, a to jednak formou ochrany zo strany orgánov činných v trestnom konaní, keď sa podá kvalifikované oznámenie o korupcii, a jednak formou ochrany v pracovnoprávnych vzťahoch s tým, že tá doterajšia, tá dovtedajšia ochrana, ktorá sa ponúkala alebo poskytovala zo strany inšpekcie práce, bola nahradená ochranou zo strany novozriadeného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, teda, alebo oznamovateľov korupcie.
Tento úrad bol zriadený, alebo zákon bol prijatý o zriadení úradu ešte za minulého obdobia volebného s tým, že za nášho obdobia sa nám podarilo ten úrad aj uviesť do života, zriadiť ho a už má za sebou nejakú, približne jedenapolročnú históriu. Mali sme tu tento rok, resp. koncom minulého roka sme si aj vypočuli výročnú správu úradu o jeho činnosti, kde poukázal na niektoré a... na viaceré nedostatky, ktoré sa, ktoré vznikli pri uplatňovaní tohto zákona.
Tiež by som rád uviedol, že to nie je nejaký slovenský výmysel, či už ide o ochranu, alebo odmeňovanie oznamovateľov korupcie, dnes už je to smernica na európskej úrovni, ktorá, ktorá vlastne zavádza alebo prikazuje členským štátom, aby, aby poskytovali ochranu oznamovateľom korupcie, čiže to nie je niečo, čo sme si na Slovensku vymysleli alebo čo jednoducho nikde na svete nie je.
Vo svete sa štáty rozlišujú hlavne podľa toho, či poskytujú iba ochranu, alebo poskytujú aj odmenu. V angloamerickom systéme alebo v štátoch, ako sú Spojené štáty, prípadne Austrália alebo Nový Zéland, je úplne prirodzenou súčasťou systém ochrany oznamovateľov aj ich odmeňovanie, ak sa nahlá... ak to oznámenie je kvalifikované, a teda podľa toho, ako to majú uspôsobené, buď je to podielová odmena, alebo je to paušálna odmena s tým, že v kontinentálnej Európe prevažujú štáty, ktoré poskytujú len ochranu oznamovateľov korupcie, a do tej odmeny sa tie kontinentálne európske štáty až tak veľmi nehrnú.
Napriek tomu my už za bývalej vlády sme schválili alebo bol schválený zákon, ktorý umožňuje aj odmeňovanie oznamovateľov korupcie a to formou paušálnej odmeny s tým, že až tak veľa tých prípadov, kedy bola poskytovaná tá odmena, zatiaľ aj v zmysle výročnej správy úradu nie je. My sme už v programovom vyhlásení vlády avizovali a vyplýva to aj z volebného programu OĽANO, že by sme chceli okrem paušálnej odmeny pre oznamovateľov korupcie zaviesť aj tú tzv. podielovú odmenu.
Rozdiel medzi paušálnou odmenou a podielovou odmenou je v tom, že paušálna sa poskytuje, keď je ukončená určitá fáza daného konania, či už je to trestné konanie, alebo správne konanie, a podielová odmena by mala byť odmenou, ktorá by mala byť vyrátaná z majetku, ktorý sa navráti štátu. To znamená, že nebude to úplne že bežná odmena, nebude to každú chvíľu, lebo ten proces aj istý čas trvá. Niekto by možno túto odmenu, ako pán poslanec Mičovský, ktorý bude za chvíľu vystupovať, nazval skôr nálezným ako odmenou.
My sme v programovom vyhlásení vlády hovorili a uviedli, že by to malo byť 50 % z toho navráteného majetku štátu, ale nebránime sa ani diskusii o tom, aby to bol určitý interval, povedzme najviac 50 %, aby aj úrad pre ochranu oznamovateľov korupcie mal, mal troška voľnejšie ruky a aj mohol zvážiť mieru, akou sa oznamovateľ korupcie naozaj podieľal na objasnení trestného, toho trestného činu korupcie a akou mierou prispel k usvedčeniu páchateľa. Čiže nehovoríme, že to musí byť za každých okolností 50 %, kľudne a pokojne sa môžme rozprávať o tom, že to bude menej alebo to bude nejaký interval od 1 alebo od 0,001, jednoducho do 50 %, naozaj podľa miery toho, akým spôsobom sa ten oznamovateľ, akým spôsobom prispel k odhaleniu toho trestného činu a k usvedčeniu páchateľa.
Čiže tá prvá veľká téma je podielová odmena. Nie je to naozaj niečo, čo by bolo nezvyčajné, ale je to skôr typické pre štáty, ktoré sú mimo kontinentálnej Európy.
Druhú vec, ktorú riešime, je, že dnešný zákon je postavený v zásade na ochrane v pracovnoprávnych vzťahoch. To znamená, že počíta s tým, že oznamovateľom môže byť len človek, ktorý pracuje v nejakom prostredí pracovnom a na svojho zamestnávateľa alebo nadriadeného alebo kolegov, že upozorní na nejakú nekalú činnosť na korupciu v prostredí, v ktorom pracuje, a potom sa mu poskytuje ochrana a tak ďalej.
Vládny návrh zákona, ktorý máme už teraz v druhom čítaní, rozširuje tento okruh oznamovateľov aj o osoby, ktoré fungujú vo vzťahu k zamestnávateľom v tom tzv. inom alebo obdobnom vzťahu. To znamená, že nie sú to len tí tzv. dohodári, teda ktorí nie sú na stály pracovný pomer, ale sú to aj zmluvní dodávatelia. To už ustanovuje zákon, ktorý sme posunuli do druhého čítania a máme ho na tejto schôdzi v druhom čítaní, teda už aj vládny návrh zákona rozširuje v zmysle smernice Európskej únie okruh oznamovateľov nielen na zamestnancov, na klasických zamestnancov, ale aj na tie iné obdobné vzťahy.
No a my v tomto návrhu zákona ideme ešte ďalej a hovoríme, že tými oznamovateľmi by mohli byť aj osoby, ktoré, ktoré sa o tej korupcii dozvedia v súvislosti so svojou činnosťou. Tá činnosť môže byť akákoľvek, ale na rovinu si povedzme, že to môže byť aj činnosť, ktorá, ktorá jednoducho, alebo to môžu byť aj osoby, ktoré sa zameriavajú na povedzme vyhľadávanie majetku, ktorý pochádza z korupcie. To znamená, že to môžu byť aj určité bezpečnostné a detektívne služby a teda osoby, ktoré sa tomu venujú, lebo aj to je činnosť. Ale to nemusí byť len takáto činnosť, to môže byť aj, to môže byť aj človek, ktorý si, úplne neplánovane sa dostane k nejakým dôkazom o korupcii alebo si vypočuje rozhovor, ktorý môže orgány činné v trestnom konaní naviesť na vyšetrenie korupcie, čiže ideme pomerne široko, ale už aj vládny návrh zákona ide širšie ako len teraz. To je taká druhá téma, ktorú v návrhu zákona riešime.
Ďalšia, ďalšia téma je teda úprava postavenia osôb, ktoré už sú oznamovateľmi a buď majú ochranu zo strany úradu na ochranu oznamovateľov korupcie alebo protispoločenskej činnosti, alebo nemajú, lebo zákon rozoznáva medzi týmito dvomi situáciami. V súčasnosti tá ochrana je nastavená spôsobom, že podáte kvali... podáte oznámenie, ktoré je vyhodnotené ako kvalifikované, na základe toho je vám priznaný status oznamovateľa a úrad na ochranu oznamovateľov odsúhlasuje každý pracovnoprávny úkon zamestnávateľa, ktorý by kvôli tomu, aby sa nestalo, že kvôli oznámeniu o korupcii by ten zamestnávateľ toho zamestnanca chcel povedzme vyhodiť zo zamestnania alebo mu spôsobiť iný postih. My hovoríme, že by bolo správne, aby keď sa takéto úkony opakujú, to znamená, že evidentne dochádza v tom zamestnaní k šikanovaniu toho zamestnanca, ktorý, ktorý v zmysle zákona oznámil korupciu, tak že by jednoducho mohol ten zamestnanec začať odznova niekde inde, mohol by podať výpoveď a dostať odstupné práve preto, že ho ten zamestnávateľ šikanuje.
Súbežne, keďže je podaný aj vládny návrh zákona, ktorý tieto situácie rieši spôsobom, že bude dávať vysokú pokutu za takéto, za takéto, takúto činnosť, takéto šikanovanie zamestnávateľa, tak pokiaľ by prešiel vládny návrh zákona, kde naozaj sa presadia tie vysoké pokuty, tak už duplicitne by sme v tomto našom návrhu zákona túto, túto situáciu neriešili. To znamená, že ak prejde vládny návrh zákona, tak my potom z tohto nášho návrhu zákona ešte aj tú možnosť získania odstupného pre zamestnanca nebudeme navrhovať, aby sme to zase, nechcem povedať, že nepreháňali, ale aby sme duplicitne neriešili tú istú situáciu iným spôsobom.
Ale je tam ešte jedna situácia, ktorú nepokrýva ani vládny návrh zákona, a to je prípad, že oznamovateľ nemá ochranu priznanú zo strany orgánu činného v trestnom konaní a zamestnávateľ, pretože povedzme mu to oznámi interne a ešte nejde s trestným oznámením na prokuratúru alebo na políciu, a už to stačí zamestnávateľovi, že mu dá výpoveď. Proste jednoducho sa mu nepáči, čo spravil, hoci teda naozaj mohol poukázať aj na korupciu, a jednoducho mu dá výpoveď. A vtedy ešte podľa platného zákona, ktorý bol prijatý v minulom volebnom období, môže ten oznamovateľ požiadať úrad, aby pozastavil účinnosť takejto výpovede, takéhoto pracovnoprávneho úkonu na 30 dní, a ten oznamovateľ počas tých 30 dní má možnosť, aby tú vec dal na súd. To už hovorí platný zákon, len na dokreslenie tej, na dokreslenie situácie, na ktorú my nadväzujeme. A my hovoríme, že pokiaľ ten zamestnanec aj vyhrá ten súd a je úspešný, tak potom by mal možnosť, keďže evidentne znova dochádza k jeho šikanovaniu v tom zamestnaní, v ktorom oznámil korupciu, tak my hovoríme, že vtedy by mal mať právo podať výpoveď a spolu s tou výpoveďou by mal mať nárok na odstupné vo výške šiestich mesačných platov. To, že či to musí byť šesť mesačných platov, alebo päť, alebo štyri, alebo koľko, možno pán poslanec Mičovský povie úplne iný počet mesiacov, koľko by malo byť, koľko by malo byť to odstupné. Uvidíme.
V zásade ide o to, aby to malo trochu aj odstrašujúci efekt na toho zamestnávateľa, aby skutočne za to, že človek si splní svoju zákonnú povinnosť a poukáže na korupciu, aby nebol v zamestnaní šikanovaný, a keď teda už mu to v tom zamestnaní, takýmto spôsobom sa k nemu správajú, tak by mal mať právo jednoducho začať niekde odznova, ale nezostať na ulici. A to odstupné by malo práve slúžiť k tomu, aby nezačínal s holými rukami na ulici, ale aby jednoducho dostal nejaký balík odstupného a skúsil to niekde inde, lebo vieme, že takéto prípady sa dejú. Ak si prečítate výročnú správu úradu na ochranu oznamovateľov korupcie, tak tam to je jeden zo základných a najdôležitejších alebo najzávažnejších problémov, ktoré súvisia s uplatňovaním zákona v praxi, a to, že nám oznamovatelia alebo že oznamovatelia nechcú nahlasovať korupciu, pretože sa boja, že keď to spravia, tak ich zamestnávateľ vyhodí, oni budú bez zamestnania, zostanú na ulici bez peňazí, a jednoducho nechcú riskovať celú svoju existenciu a ohroziť existenciu rodiny len preto, že, ako by som povedal, že si splnia svoju občiansko-morálnu povinnosť a nahlásia korupciu.
Čiže toto spomína úrad ako vážny problém a my sa ho snažíme riešiť tým, že chceme, aby takíto ľudia, ktorí preukázateľne sú šikanovaní v zamestnaní, aby naozaj dostali nejaký balík odstupného a mohli férovo teda odísť a začať niekde inde, keď im už inak nevieme zabezpečiť to, že aby mohli v tom zamestnaní riadne pokračovať, lebo ten zamestnávateľ ich proste a evidentne šikanuje.
Takže toto sú také tri základné veci, ktoré riešime. Štvrtou je cena Juraja Langsfelda, o tej rozprávať ja nechcem, lebo by som sa vlastne opakoval s pánom poslancom Mičovským a veľmi rád teda budem, ak na mňa nadviaže a povie niečo viac o tej cene.
Ďakujem pekne zatiaľ za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod 9.2.2023 17:15 - 17:16 hod.
Milan VetrákTie tri základné okruhy sú nasledovné: prvým je okrem paušálnej odmeny, ktorú už zákon pozná aj v súčasnosti pre oznamovateľov korupcie, aj priznanie podielovej odmeny z navráteného, alebo z majetku, ktorý sa navráti štátu na základe takého oznámenia.
Druhý okruh sa týka riešenia otázky v prípade, že je oznamovateľ korupcie vo svojom zamestnaní viktimizovaný, teda šikanovaný alebo postihovaný. A ako sme mali aj tento rok možnosť v správe o výročnej správe úradu na ochranu oznamovateľov korupcie možnosť čítať v tej správe, tak bolo uvedené, že toto je jeden zo základných problémov, ktoré spôsobujú, že ten systém dobre nefunguje.
A tretí okruh ktorý sa, ktorého sa návrh zákona týka, je rozšírenie okruhu osôb, ktoré potenciálne, alebo môžu byť potenciálnymi oznamovateľmi v zmysle tohto zákona, a teda nejak, nejaké vylepšenia, ktoré sa z praxe pri uplatňovaní tohto zákona ukázali ako potrebné.
Toľko v úvodnom slove a potom sa v riadnom príspevku tomu budem venovať podrobnejšie.
Ďakujem pekne.