Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, obsahom návrhu zákona je v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády v rokoch 2020 až 2024 prijatie zmien smerujúcich k zatraktívneniu štátnej služby príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Obsahom návrhu zákona je vytvorenie možnosti pre zlepšenie motivačných prvkov v systéme odmeňovania, ktoré prispievajú alebo prispejú k potrebnému zlepšeniu personálnej situácie v týchto bezpečnostných zboroch.
Cieľom návrhu zákona je najmä zlepšenie nepriaznivej situácie, týkajúcej sa náboru a stabilizácie personálu v rámci bezpečnostných zborov, a to aj realizáciou úpravy fakultatívnej výšky rizikového príplatku, osobného príplatku, príspevku na bývanie ako stabilizačného nástroja, najmä v regiónoch s vysokými nákladmi na bývanie a odstránenie 20-percentného zníženia funkčného platu počas doby denného štúdia.
Samozrejme, že uvedený návrh bol aj prekonzultovaný s rezortom spravodlivosti, so Zborom väzenskej a justičnej stráže. Sedel som aj s jednotlivými predstaviteľmi odborov v rámci Policajného zboru. Reálne je teraz problém napríklad aj v rámci Zboru väzenskej a justičnej stáže s náborom nových príslušníkov tohto bezpečnostného zboru. Viete dobre, že sa otvára aj Detenčný ústav v Hronovniach, kde bolo, tuším, do tých 80 funkčných miest pripravených na to, aby sa obsadili. Ale majú reálne problém naplniť tieto kapacity.
Takže prichádzam s takýmto návrhom zákona, aby sa nejak reálne pomohlo pri nábore týchto príslušníkov a aby aj videli nejakú možnosť, že sa... že sa, Milan, že sa môže tento zbor posunúť aj niekam ďalej, aj čo sa týka príplatkov, aj čo sa týka napríklad aj príspevkov na bývanie. Pretože sú regióny, v ktorých jednoducho nie je takýto záujem o vstup do, napríklad do ZVJS, a týmito možnosťami im umožňujeme, aby sa prihlásili do zboru, aj napríklad v regiónoch západného Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Áno, je to pravda. Zhodneme sa na tom, že postupom času rastie ten podiel platieb, ktoré sa vykonávajú bezhotovostne. Prispievajú k tomu aj tie alternatívne metódy platenia napríklad mobilom. V súlade s rozvojom bezhotovostných platieb začínajú postupne aj obchodné prevádzky fungovať výlučne bezhotovostne. To má však mnohé následky. No a práve aj preto sme prišli s takýmto návrhom ústavného zákona, lebo vznikajú tu najmä obavy zo sociálneho dopadu takýchto trendov. Toto právo znamená, že predávajúci nesmie odmietnuť prijať hotovosť ponúknutú zákazníkom platcom, keď sú takéto prevádzky. Je to napríklad prevádzka, ktorá má, v angličtine je to upravené ´right to you cash´. Čiže fakt že áno.
Chcem aj podotknúť, že tiež som si prečítal túto analýzu, ktorú spravil parlamentný inštitút. On tam dokonca má uvádzané aj údaje k výskumu alebo prieskumu, ktorý sa uskutočnil na Slovensku. A ja napríklad si dovolím citovať niektoré údaje. V Slovenskej republike malo podľa tohto prieskumu Svetovej banky v roku 2017 bankový účet zriadený 84 % ľudí starších ako 15 rokov. No z údajov Svetovej banky možno konštatovať, že osoby staršie ako 25 rokov majú zriadený bankový účet vo vyššej miere. Je to 90 %. A práve tento prieskum sa zameral aj na dôvody nevlastnenia účtu v banke a medzi tie najväčšie percentá patril dôvod to, že majú nedostatok vlastných peňažných prostriedkov. Ďalej, napríklad niekto iný v rámci rodiny mal zriadený iný účet v banke, v rodine. Taktiež nemajú zriadený účet, lebo je drahý. Čiže máme tu sociálne skupiny obyvateľstva, ktoré si jednoducho nemôžu dovoliť zriadiť takýto bankový účet, čo môže spôsobiť výrazné sociálne dopady. Takže je to jeden tiež z argumentov, prečo sme prišli s takouto právnou úpravou.
Čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Cieľom tohto návrhu ústavného zákona je zakotviť v Ústave Slovenskej republiky právo vykonávať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom zákon ustanoví podmienky a obmedzenia tohto práva, čím bude na úrovni Ústavy Slovenskej republiky predpokladaná bližšia zákonná úprava, aktuálne jej zodpovedá najmä zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Taktiež pri platbách za nákup tovarov a poskytovanie služieb sa tak zabezpečí, že platba v hotovosti ostane aj v budúcnosti ako jedna z dostupných možností. Zároveň navrhujem tiež, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch.
Na základe existujúcej legislatívy a poznatkov daňovej správy je možné konštatovať, že ako krok, takýto krok, ako zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku, je možné vnímať ako opatrenie nielen na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu.
Podľa môjho názoru, ako aj podľa názoru spolupredkladateľov však právo na to, aby sa sám na základe svojej vôle rozhodol, že chce platiť v hotovosti, by malo byť zakotvené aj ako ústavné právo. Ako navrhovatelia sme presvedčení, že právo na hotovosť je jedným z kľúčových práv, ktorým môžu občania napĺňať svoju slobodu v obchodno–právnych vzťahoch. V poslednej dobe sme zároveň aj svedkami rôznych iniciatívnych krokov, vedúcich k postupnému obmedzeniu predmetného práva formou všeobecne záväzných právnych noriem. I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti vrátane súvisiaceho práva na súkromie.
Cieľom uvedeného návrhu je zaviesť pre právo na hotovosť ústavný rámec s ohľadom na právo na súkromie. Pri kreovaní a tvorbe a schválení Ústavy Slovenskej republiky pred viac ako tridsiatimi rokmi nemohol nikto z tvorcov predpokladať a predvídať zahrnutie tejto základnej témy do ustanovení Ústavy Slovenskej republiky. Ide však rozhodne o mimoriadne závažnú tému, keďže v prípade odklonu od hotovosti by došlo ešte k väčšiemu ohrozeniu práva na súkromie a k väčšiemu rozvoju kryptomien. Je to určite veľká téma, ktorá rezonuje v spoločnosti, aj bude rezonovať v spoločnosti.
Ide o prvé čítanie, takže predpokladám, že diskusia k tomu prebehne aj vo výboroch, prebehne aj určite v druhom čítaní. Takže v úvodnom slove za mňa zatiaľ všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Touto legislatívnou úpravou navrhujem vypustiť ustanovenie, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky nariadením vlády zvýši raz ročne k 1. marcu o mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Táto zmena sa navrhuje z dôvodu, že pravidlá výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného podľa § 9 ods. 1 zákona berú do úvahy priemernú ročnú nominálnu mzdu v jednotlivom kraji Slovenskej republiky, ktorá je zverejňovaná Štatistickým úradom na základe údajov za predchádzajúci kalendárny rok. Ide o nariadenie vlády z 2002 č. 327 o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania. Vzhľadom na túto skutočnosť je ustanovenie § 9 ods. 2 zákona nadbytočné. Je to veľmi krátka novela, ktorá rieši legislatívno-technickú úpravu. Návrh zákona je v súlade aj s ústavou, ústavnými zákonmi a nemá vplyv ani na podnikateľské prostredie a predpokladá sa aj nulový vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem pekne, za mňa všetko.

Ďakujem pekne.
Karol, ďakujem za tvoje vystúpenie. Zhrnul si tie výhody a pozitíva, ktoré prináša táto právna úprava. Ty si sa dotkol telocviční. Mňa zaujala presne táto časť tvojej rozpravy, že v niektorých regiónoch majú problém s telocvičňami, ale práve túto nevýhodu vedia využiť vo svoj prospech. Ja viem napríklad o jednej obci, však asi aj ty o nej vieš, Ždiar v popradskom okrese, a oni tú nevýhodu využívali v tom, že napríklad jednu tú hodinu, alebo časť tých hodín do týždňa vedeli využiť namiesto v tých interných vyučovaní na exteriér a majú napríklad lyžovanie, korčuľovanie, učia sa na bežkách a keď som videl aj ten rozhovor s tými deťmi a s tými žiakmi, tak si pochvaľovali presne takýto aktívny spôsob a takú lepšiu efektívnu výučbu, a preto akože toto mi je také divné, že tuto na Slovensku je taký paradox, že namiesto toho, aby sme hľadali možnosti, že ako využiť tieto hodiny na výučbu telesnej výchovy, tak stále tu niekto vystupuje, že ako sa to nedá. Tuto je živý príklad, ako sa to dá.
A čo sa týka aj tej európskej rezolúcie, toto je ďalší slovenský paradox, že v 2007, keď sa zaviedla táto rezolúcia, my sme to rok zrušili, tak my sa de facto vraciame o 15 rokov naspäť a stále tu niekto vystupuje, že prečo sa to nedá, že toto mi je absolútne nepochopiteľné. Čiže toto je vyslovene len taký malý krôčik k tomu, aby sme sa dostali do normálnosti, a potom možno v ďalšom volebnom období, keď tu prídu ďalší poslanci, tak už nech sú naštartovaní a nech idú ďalej, nech sme aktívnejší a možno aby sme sa dostali na tú európsku úroveň v tejto oblasti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj, pán poslanec, za tvoje vystúpenie a určite sa zhodneme aj na tom, že nedostatok detí, nedostatok pohybu detí a zhoršujúca sa motorika pohybu je určite problém a v súčasnosti a zase navýšenie z dvoch hodín na tri hodiny je určite tým pozitívnym smerom, ale ja si myslím, že možno je to aj málo tých, tie tri hodiny, že možno by sme mali ísť potom aj do budúcna na štyri a päť hodín a už aj kolega Kašper tu spomenul tiež tú možnosť trénerov v škole. Ja som bol na jednej takejto škole pri takejto hodine a tréner mi osobne povedal, že, pán Svrček, ja normálne na tých deťoch vidím, keď z hodiny na hodinu sa tie deti zlepšujú, že keď majú čím viac tej telesnej, tak aj sa tešia na tú telesnú výchovu, aj vidno na tej motorike tých detí, že im to pomáha.
A nie je to len výmysel nás navrhovateľov. Ja hlavne chcem poďakovať pánovi Kučerovi aj pánovi Kašperovi, že bojovali za túto myšlienku ešte na výbore minulý rok, lebo zaviazali toho ministra, bývalého, aby sa tomu venoval, aj keď, bohužiaľ, s takou odpoveďou, ako prišla, ale máme tu aj rezolúciu Európskeho parlamentu z 2007, ktorá stanovila pre každú členskú krajinu Európskej únie, aby mala minimálne tie tri hodiny. Bohužiaľ, Slovensko rok, tuším, ak sa nemýlim, znížila ako jediná krajina v Európskej únii z troch na dve hodiny, čo je úplne trestuhodné a absolútne toto nepochopím.
Čiže ja tiež chcem poprosiť kolegov, poďme aspoň podporiť tento návrh, aby sme išli na ten minimálny počet troch hodín a potom do budúcna ešte ďalšie nejaké aktivity cez zmenu legislatívy riešiť v tejto oblasti.
Ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj tebe, pán poslanec Vons, že si vystúpil v rozprave. S tebou absolútne súhlasím a tiež som zástancom toho, aby telesná a športová výchova bol povinný predmet v rozsahu minimálne troch hodín týždenne. A zaujala ma aj tá časť rozpravy, keď si spomínal, že aj napríklad v silových zložkách je problém. Áno, s tým plne súhlasím, lebo ja aj keď sa bavím s ľuďmi, ktorí pôsobia buď v policajnom zbore alebo v ozbrojených silách, v armáde, tak mi hovoria, že keď naberajú nových ľudí, tak majú zásadný problém s tým, aby vôbec prešli cez nejaké limity a majú problém s tým, aby vôbec nabrali tie kapacity nových mladých ľudí, ktorí by pracovali v silových zložkách. A toto je zásadný problém aj do budúcna.
Ja osobne, aj čo sa týka tej argumentácie SaS-ky, že to bude mať nejaký zásadný vplyv na verejné financie, no tak tu absolútne postrádame nejakú logiku, pretože na druhej strane, keď nebudeme mať zdravé deti a, samozrejme, pôjde to do tej obezity, pretože si spomínal, že dva milióny ľudí na Slovensku trpí obezitou, tak potom vieme si predstaviť, aké sú náklady na verejné zdravotníctvo, keď tu máme vysokú mieru rakoviny, vysokú mieru kardiovaskulárnych ochorení, pretože sme na vrchole, čo sa týka týchto ochorení v Európe. A myslím si, že práveže zavedenie aj tretej hodiny, to také malé zrniečko do tejto celej skladačky určite pomôže tomuto, tomuto problému.
Takže ja osobne si myslím, že hľadajme spôsob na to, ako zaviesť tretiu hodinu. Možno aj do budúcna nejak ďalší, väčší počet týchto hodín telesnej výchovy. A ja som osobne za. A čo sa týka aj tej podpory. Rozprával som s viacerými aj s riaditeľmi škôl, rozprával som s učiteľmi, oni určite vítajú tento návrh zákona. A rozprával som aj s rodičmi. A rodičia sami hovoria, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Krúpa, absolútne s vami súhlasím, presne. Aj ja som tiež využil túto možnosť a komunikoval som s niektorými historikmi a tiež mi potvrdili, že v tomto období ísť s takýmto návrhom, jednoducho je to popieranie histórie. A presne ako, ja tiež súhlasím s tvojou argumentáciou, absolútne nemám problém s tým, aby sme si čoraz viac uctili aj obete pamiatky holokaustu, obetí holokaustu, veď na Slovensku už niekoľko rokov máme aj 9. september, kedy je oficiálne pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, čo je, si myslím, že dôstojná spomienka na tieto nevinné obete druhej svetovej vojny. A zároveň na Slovensku, však určite mnohí viete, že každoročne aj Slovensko sa pridáva k piete 27. januára, na kedy pripadá Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, dátum bol zvolený Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov a súvisí s dňom, keď bol oslobodený nacistický koncentračný tábor v Auschwitzi.
Poukázať treba aj na podobný slovenský postoj k 2. augustu, kedy Európsky parlament vybral za pamätný deň rómskeho holokaustu v noci z 2. na 3. augusta v ´44 v Auschwitzi, v tzv. cigánskom tábore nacisti zavraždili až takmer 2 900 Rómov. A tuto nezabúdajme ani na skutočnosť, že odsun Maďarov sa odohral s požehnaním víťazných mocností. A nemenej si spomeňme aj na súvislosti niekoľko rokov pred 12. aprílom 1947 vo vzťahu k Maďarsku. Jednoducho bolo obeťou Československo a agresorom južný sused za Dunajom. Preto aj súhlasím absolútne s historikmi, pretože predložený návrh novely je preto jednoznačne tým, že vyznieva ako pokus o revíziu histórie.
Čiže súhlasím s tým, že určite by sme si mali čo najviac uctiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Hlasovanie o tomto bude dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne, pani poslankyňa, za, kde bol predložený tento legislatívny návrh. My sme v rámci aj ústavnoprávneho výboru mali veľmi živú diskusiu k tomu. A ja som aj rád, že vtedy si zodpovedala otázky.
Tu si treba uvedomiť jeden závažný fakt, že závažným dôvodom je aj to, že pre spoločenské zvieratá, ktoré nie sú v našej legislatíve kvalifikované a klasifikované ako jatočné, teda nie sú určené pre ľudskú konzumáciu ako živočíšny produkt ani výrobky z nich, nemajú jasne definované podmienky pre ich usmrcovanie, rozrábku a spracovanie hlavných a vedľajších živočíšnych produktov. Teda neexistujú žiadne veterinárne predpisy a kontroly, ktoré potvrdia nielen humánne zaobchádzanie so zvieratami počas ich usmrcovania, ale najmä zdravotnú nezávadnosť živočíšneho produktu zo spoločenského zvieraťa pre ľudskú konzumáciu.
Takto získané živočíšne produkty nemajú žiadnu oficiálnu certifikáciu a schválenie Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky. Napríklad aj tak z histórie, ja som sa to aj dozvedel na ústavnoprávnom výbore, v roku 1998 vypukla v obci Valaská najväčšia epidémia svalovca na Slovensku, kedy vtedy na fašiangovej veselici obyvatelia podávali miestne špeciality, údené psie rebierka a klobásky z bravčového psieho mäsa a vtedy sa nakazilo svalovcom 336 ľudí vrátane dvoch tehotných žien.
Čiže myslím si, že minimálne to, že tu zavádzaš nový, nové ustanovenie do Trestného zákona, tak je to veľmi potrebné a ďakujem, že si prišla s touto úpravou. Minimálne sa posunieme o krok ďalej v tejto úprave.
Ďakujem pekne.