Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.3.2023 o 9:59 hod.

JUDr. Mgr. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2023 14:23 - 14:25 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No ja ďakujem jednotlivým pánom poslancom.
Pán poslanec Kočiš, ďakujem za stanovisko REPUBLIKY. Ty si z Horného Zemplína, tiež si uvedomuješ, že ľudia potrebujú tú kvalitnú infraštruktúru, aby sa rýchlo vedeli dostať do práce. Lebo nie každý má tú možnosť ísť pracovať do Bratislavy. Ale potreboval by sa za tú polhodinu alebo tých 45 minút dostať kvalitne do prvého krajského mesta, aby mohol mať dobrú prácu. A to je nielen diaľnica, ale aj jednotlivé privádzače. A ja verím, že pri tej diaľnici na Zemplín sa určite bude realizovať aj privádzač smerom na sever, čiže smerom cez Strážske, Humenné a potom na Vranov. Čiže to je jedna vec.
A potom druhá vec, dole na Dolný Zemplín k Trebišovu. S tým že absolútne musím súhlasiť, aj s tým, že niektorí v minulosti rozprávali, že ako by sa rýchlejšie stavali diaľnice. No keby sa išlo z východu na západ, nám to dokonca povedali na niektorých rokovaniach aj ukrajinskí poslanci, že, chlapci, keby ste chceli mať postavenú diaľnicu od východu na západ, tak ste mali začať od Užhorodu stavať a už by bola dávno po Bratislavu vystavaná diaľnica. Čiže dáva to logiku. Len, samozrejme, že tu boli asi iné priority.
Ale ďakujem ešte raz za stanovisko aj REPUBLIKY, aj pánovi poslancovi Zahorčákovi za stranu SMER. Však boli sme na iks rokovaniach, veľmi dobre vieš tiež, že aké sú tie boľačky v našom regióne. Čiže veľmi si vážim túto podporu.
Áno, pani poslankyňa Vorobelová, to je presne dobrá otázka, že prečo nepodporili ten návrh zákona. Ja som za niektorými aj bol. Som sa pýtal, čo vám vadí. Zostali ticho, krútili hlavou. Nevedeli. Kývali plecami, nevieme, že prečo sme nepodporili. A to ich zaujíma, aj ľudí v regiónoch, že prečo nepodporili takýto návrh v prvom čítaní. Čiže ja budem veľmi teraz zvedavý, ako sa zachovajú v druhom čítaní a nech mi povedia, prečo tu nesedia. Mohli sme si to vydiskutovať. Prečo nesed... prečo mi to nepovedali na výboroch? Na výbore všetci boli ticho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2023 14:01 - 14:14 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začínam tretíkrát svoju rozpravu, tak verím, že už dokončím svoju rozpravu bez prerušenia. Ukončil som svoje vystúpenie pri tom poslednom úseku, ktorý je uvedený v prílohe k 669 z 2007, a to je rýchlostná cesta R4 štátna hranica medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou až po Kapušany.
A ja by som chcel ešte uviesť, že tento obsah tohto legislatívneho návrhu dosť zásadne vychádza aj z úloh, ktoré boli prerokované na zasadnutí vlády 7. novembra minulého roku 2022, pretože vtedy ešte pán minister dopravy, pán Doležal, prišiel na rokovanie vlády s požiadavkou, aby došlo k zabezpečeniu prípravy rýchlostnej cesty. A taktiež toho 7. novembra došlo k prijatiu uznesenia vlády č. 688/2022, kde vláda súhlasila s návrhom na zabezpečenie postupu prípravy rýchlostnej cesty R4 s návrhom na zefektívnenie procesov prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Vláda aj v tej úlohe bé uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií zabezpečiť, aby Útvar hodnoty za peniaze v rámci ekonomického hodnotenia projektov cestnej infraštruktúry poskytol súčinnosť za účelom zefektívnenia procesov prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň ministrovi dopravy v rámci aktualizácie harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry doplniť investičný projekt v rozsahu zabezpečenia projektovej prípravy, ako aj prípravy projektovej dokumentácie pre všetky úseky rýchlostnej cesty R4 od hranice s Poľskom až po Kapušany v plnom profile, získať územné rozhodnutia pre všetky úseky rýchlostnej cesty R4 štátnej hranice s Poľskom po Kapušany v plnom profile, tam bol termín do 31. mája 2025 a zabezpečiť, a toto je podstatné, návrh novely zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach do 30. novembra 2022.
Preto som aj spomenul v predchádzajúcej rozprave, že táto novela bola aj involvovaná, teda zapracovaná do návrhu stavebného zákona, teda zmeny stavebného zákona, ale ktorú som musel stiahnuť, pretože demokrati, ktorých máme nových v parlamente, to blokovali. Takže nakoniec som to stiahol a dal som to osobitným poslaneckým návrhom.
Následne sú tam aj úlohy pre ministra hospodárstva, vnútra, životného prostredia, pôdohospodárstva, ako aj pre predsedu novozriadeného úradu pre územné plánovanie a výstavbu, aby za účelom zefektívnenia procesov prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest 669/2007 poskytli absolútnu súčinnosť pri posudzovaní predpokladaných alebo predkladaných materiálov potrebných na zabezpečenie príslušných stanovísk, odborných vyjadrení, rozhodnutí a tak ďalej.
Čiže táto novela, tento obsah, ktorý tu máme, už bola obsiahnutá v uznesení, ktoré som spomínal. Rozhodla o tom dokonca vláda, čiže nikto nemôže ani namietať, že tento poslanecký návrh je, je nejaký nový alebo neprerokovaný s jednotlivými ministerstvami. Dokonca som zaznamenal, že vraj Útvaru hodnoty za peniaze beriem nejaké kompetencie. To môžu spomínať len tí, ktorí neprečítali tento poslanecký návrh, túto legislatívnu úpravu. To môžu hovoriť len tí, ktorí nepoznajú tú historickú genézu, že celý tento návrh bol aj prerokovaný s jednotlivými ministerstvami. To môžu hovoriť tí, ktorí ani nevedia, že toto niečo už bolo riešené na rokovaní vlády v novembri 2022, že je k tomu prijaté uznesenie vlády a že je to návrh, ktorý bol prekonzultovaný s jednotlivými ministerstvami, ktorých sa dotýka táto úprava.
Čo sa týka ešte R4, tak v rámci toho uznesenia, ak vás môžem nasmerovať, lebo ja to tu nebudem čítať celé, to by bolo na dlhé hodiny, tak je k tomu pripojený aj materiál, v ktorom sa píše, že aké možnosti v rámci financovania sú k dispozícii pri R4. Pri R4 môžeme využiť aj projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty). Pamätáte si, že pred 12-13 rokmi sme tu mali projekty, cez ktoré by sa vybudovali zvyšné časti D1 aj R1. Stihla sa vybudovať len Pribina a obchvat Pribiny a severný úsek alebo severný obchvat Banskej Bystrice smerom na Slovenskú Ľupču. Zvyšné PPV projekty boli vtedajšou koaličnou radou, predovšetkým na naliehanie pána Sulíka, zrušené. Takže dnes sme tu mohli mať úseky, ktoré už mohli byť vystavané. Mohli sme tu mať úseky, ktoré by boli bezpečnejšie, ľudia by boli rýchlejšie v práci, viac by ušetrili pohonné hmoty. Mohli sme tu mať rodiny, kde by boli prítomní aj otcovia, lebo by sa nepozabíjali na cestách prvej triedy, doslova a do písmena. Takže po tých 13 rokoch stále nemáme dobudovanú tú diaľničnú sieť tak, ako by sme si zaslúžili.
Čo sa týka toho uznesenia vlády, ktoré som spomínal, tak je potrebné ešte schváliť aj pripravovanú aktualizáciu harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry, ktorej súčasťou bude aj doplnenie všetkých úsekov rýchlostných ciest, rýchlostnej cesty R4, za účelom legitimizácie čerpania finančných prostriedkov potrebných pre zabezpečenie dokumentácie k územnému rozhodnutiu aj k územnému rozhodnutiu pre všetky úseky R4 v plnom profile. Po schválení aktualizácie harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry, samozrejme, že čaká potom príslušné orgány verejnej správy povinnosť zabezpečiť finančné krytie ďalšej prípravy, predovšetkým v súvislosti s dopracovaním DÚR-iek, aby bolo možné pre všetky úseky rýchlostnej cesty R4 získať aj územné rozhodnutia. Následne za účelom tej akcelerácie investičnej prípravy úsekov rýchlostnej cesty R4 a zefektívnenia investičnej prípravy stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá bude potrebné schváliť, lebo pripravený už je, ale aj v tom uznesení sa píše, že je potrebné pripraviť a schváliť, takže máme tu na stole už pripravený legislatívny návrh zmeny 669 v druhom čítaní, ktorého obsahom by mali byť predovšetkým možnosti predĺženia platnosti záverečného stanoviska EIA o najviac dva roky, a to aj opakovane, pričom celková dĺžka platnosti záverečného stanoviska EIA nepresiahne desať rokov. Potom predĺženie platnosti územného rozhodnutia o najviac dva roky, a to aj opakovane. Pri stavbách dia... teda predĺženie platnosti územného rozhodnutia pri stavbách diaľnic podľa prílohy č. 2 669/2007 na päť rokov odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. A sú tam aj ďalšie, samozrejme, povinnosti pre dotknuté subjekty, ako by sa malo postupovať v tejto oblasti.
Takže, dámy a páni, ak by som mohol poprosiť, treba si tu uvedomiť jednu vec. Máme na stole legislatívny návrh, ktorým máme možnosť skrátiť prípravu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v niektorých úsekoch, ako som spomínal, rýchlostná cesta R4 medzi Poľskom, poľskou a slovenskou hranicou až po Kapušany o 18 mesiacov, čo je rok a pol, ja si myslím, že to je dosť značný časový úsek. A ja vám poviem tak aj od srdca, že je mi trošku trápne tu stáť, pretože napríklad tá D1 sa začala stavať ešte v čase, keď som nebol ani na svete a ja tu dnes v dvadsiatom treťom stojím ako štyridsiatnik a poslanec Národnej rady a tak trošku vás prosím o tú podporu, aby sme sa posunuli ďalej a možno skrátili aj tie konania. Samozrejme, že pri plnom zabezpečení všetkých legálnych a zákonných ustanovení, ktoré máme, samozrejme, v povinnosti si plniť, tak ja tu dnes ako štyridsiatnik stojím a prosím o to, aby sme sa posunuli ďalej a rýchlejšie v rámci výstavby diaľnic. Myslím si, že je to veľmi veľká hanba. Veľmi veľká hanba, že dnes v dvadsiatom treťom roku v 21. storočí nemáme vôbec dobudované diaľnice, rýchlostné cesty a že takto ideme meniť zákony, aby sme sa mohli čo ešte rýchlejšie posunúť v rámci prípravy diaľnic a rýchlostných ciest.
Ja som vám aj povedal v časti, že mali sme tu v minulosti napríklad tri balíky PPP projektov. Bohužiaľ, dva z nich boli zrušené, napríklad tam sa rátalo s výstavbou diaľnice okolo Žiliny až okolo, až po Kraľovany, obchvat Ružomberka. A potom ďalší balík bol mierený a orientovaný na diaľnicu na východe okolo Prešova. Tá diaľnica okolo Prešova je už dobudovaná, aj keď veľmi dobre vieme, že aké máme problémy s Braniskom, lebo máme tam ešte len jednu rúru, bude treba v najbližšom čase riešiť aj tú druhú tunelovú rúru. Neviem si absolútne predstaviť, že by sa na jeden rok napríklad časovo odstavilo Branisko, že čo by to znamenalo pre dopravnú infraštruktúru na východe Slovenska. Neviem si to živo predstaviť a fakt sa dochá... do, fakt dochádzame aj do stavu, keď budeme musieť riešiť, lebo na, na, respektíve Národná diaľničná spoločnosť musí otvoriť túto otázku.
Takže máme tu, máme tu na stole návrh zákona, ktorý, musím povedať, že v prvom čítaní dokonca nepodporila ani strana SaS. Dokonca aj tí noví Demokrati, o ktorých hovorím. A mňa aj napríklad zastavovali ľudia na ulici, keď som bol v Michalovciach, alebo keď som bol v Trebišove, že, pán poslanec, povedzte mi, že prečo napríklad nepodporil pán Tomáš Šudík, ktorý je z Humenného, takýto návrh zákona, lebo vie, že čo je to diaľnica na Zemplín. Však aj s vami sa fotil, chodil na tie rokovania, že prečo sa zdržal pri tomto rokovaní. Tak aj takto na diaľku by som chcel poprosiť aj tých Demokratov, ktorí sú tuto v pléne, že by podporili tento návrh zákona, pretože týmto návrhom ideme, ako už opakovane som hovoril, zrýchliť tie lehoty, zrýchliť možnosti prípravy výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Úplne záverom by som chcel poďakovať aj ministerstvu dopravy, špeciálne aj pánovi štátnemu tajomníkovi pánovi Kmeťovi, ktorý so svojím tímom na sekcii cestnej dopravy, s pánom Tvrdoňom aj ďalšími ľuďmi pripravovali túto legislatívu. Dlhé mesiace nad tým sedeli a veľmi dobre vieme, že v čom nám táto legislatíva pomôže. No a samozrejme aj v spolupráci s generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti a možno aj s tými ľuďmi, ktorí žijú v tých regiónoch a ktorí otvárajú túto tému na každom rokovaní, ako napríklad Prešovčania, Zemplínčania, Občianske združenie Diaľnica na Zemplín, pán Báthory, pán Janič, pán Kerekeš, ktorí sa tiež venujú tejto oblasti, a stretávam sa s nimi na týždennej báze a ideme fakt krok po kroku, aby sme otvorili a riešili túto otázku.
Čiže ja by som vás opakovane chcel poprosiť, že toto je legislatívna úprava, ktorá fakt pomôže. Tu za tým nemusíte nič hľadať. Vyslovene ide nám o spoločnú dobrú vec, aby sme sa posunuli niekam bližšie do tej západnej Európy. Do tej Európy aj tými diaľnicami, aj rýchlostnými cestami. Lebo myslím si, že ľudia po tých sľuboch už tomu neveria a potrebujú aj reálne kroky. A tým reálnym krokom je napríklad aj zmenená a prijatá táto legislatíva.
Ďakujem pekne, že ste ma vydržali sledovať a počúvať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2023 11:51 - 12:00 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pokračujem teda v otvorenej rozprave a vo svojom vystúpení. Ukončil som to plánovanou diaľnicou do regiónu Zemplína.
Veľmi dobre vieme, že diaľnica na Zemplín je veľmi prioritným úsekom, pretože potrebujeme riešiť aj v budúcnosti otázku výstavby diaľnice do tohto regiónu. Región, ktorý ma dokonca väčšiu rozlohu ako Bratislavský, Trnavský či Trenčiansky kraj, nedisponuje v 21. storočí ani jediným kilometrom diaľnic a rýchlostných ciest. Tento stav sa odzrkadľuje dlhodobým nezáujmom investorov o tento región, čo spôsobilo, že sedem z ôsmich okresov Zemplína patrí dlhodobo medzi najmenej rozvinuté regióny a za následok to má to, že dochádza k exodusu mladých vzdelaných ľudí, ktorí následne v regióne chýbajú. Áno, je pravda, že teraz v regióne Valalikov je plánovaná výstavba veľkého závodu na výrobu áut Volvo a, samozrejme, že k tomu sa budú naberať aj ďalší subdodávatelia, ale určite pre rýchlejší rozvoj v ekonomike aj v rámci tohto regiónu je veľmi dôležité, aby boli Košice prepojené aj so zvyškom Zemplína.
Faktami ďalšími sú tie, že diaľnica D1 je zaradená medzi TEN-T koridory a Slovenská republika sa zaviazala tieto koridory dostavať do roku 2030, ostáva nám teda sedem rokov, ale výsledok je momentálne ten, že nemáme, ako som už spomínal, doriešené ani Turany – Hubovú a nemáme doriešené ani úseky od Bidoviec na východ po Ukrajinu. Poľská republika má diaľnicu A4 postavenú od Nemecka po Ukrajinu, Maďarská republika je so svojou diaľnicou M3 od Budapešti po Vásárosnamény 22 kilometrov od štátnej hranice s Ukrajinou a my ostávame ako poslední, že nemáme stále prepojený východ so západom republiky.
Čo sa týka tejto diaľnice, tak ona je rozdelená na štyri úseky. Jednak je to Dargov – Pozdišovce, Pozdišovce – Sobrance, Bidovce – Dargov a Sobrance – hranica medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou. Celkové náklady na túto diaľnicu sú odhadované na cca jednu miliardu eur, pričom ja by som určite do budúcna odporúčal aj nasledovné riešenia. Určite by malo dôjsť aj k výstavbe úseku križovatky Dargov a križovatku Michalovce ako absolútnu prioritu. Tento úsek o dĺžke 28 kilometrov bude stáť okolo 250 miliónov eur. Jeden kilometer vychádza na menej ako 9 miliónov eur. Je to veľmi jednoduché z toho dôvodu, že Zemplín je rovinatý, ak budeme v budúcnosti stavať túto diaľnicu, tak je tam minimum mostov, pretože prejde maximálne, ak sa nemýlim, ponad rieku Ondava. Máme tam nejaké krajinné, ochranné krajinné prostredie alebo oblasť. Nie je tam toľko environmentálnych prekážok ako napríklad pri iných úsekoch, čiže tá diaľnica by sa dala veľmi rýchlo vystavať pri týchto súčasných nákladoch. Veľmi dobre viete, že keď si to spočítate, že v súčasnosti, aké sú náklady, stavebné náklady na výstavbu diaľnic, tak o rok, o dva, o tri budú tie náklady určite oveľa vyššie, pretože ten rozdiel napríklad vidíme aj pri zrušených PPP projektoch, keď sa zrušil prvý a tretí balík PPP projektov pred desiatimi rokmi a doteraz nie je postavená diaľnica medzi Bratislavou a Košicami a vidíme, aké sú aj rozdiely, čo sa týka celkových stavebných nákladov, tak Slovenská republika čo sa týka aj štátneho rozpočtu, aj európskych peňazí mohla veľmi veľa ušetriť.
Za posledných 11 rokov, ako som aj hovoril, štát investoval do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest viac ako 7,6 miliardy eur, pričom priemerná cena za kilometer bola až 27,5 milióna eur. Pri tomto návrhu sa požadovaný úsek stane jedným z najlacnejších, pretože, ako som spomenul, pri diaľnici na Zemplín môže tento úsek, teda jeden kilometrový, stáť 9 miliónov eur, pri týchto v minulosti, čo som spomínal, stál jeden kilometer 27 miliónov, čiže je to rádovo oveľa vyššia suma. Toľko k diaľnici na Zemplín.
Spomínal som, že v rámci tej prílohy k tomuto zákonu 669/2007 Z. z. je ďalším prioritným úsekom diaľnica D3 na Kysuce. Cez Kysuce smerom na Poľsko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Na chvíľočku vás preruším. Prosím pekne, lebo za chvíľu sa mi všetci vytratíte a už nebudem to mať s kým urobiť. Je tunák jedna žiadosť, bod 138, zdravotníctvo, potrebujeme to presunúť na stredu na desiatu. Či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Ďakujem pekne a môžete pokračovať. Ďakujem. Uvedené sme presunuli. 138. Ďakujem.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Čiže k diaľnici cez Kysuce smerom na Poľsko, výstavba diaľnice D3 trvá od roku 1997 a Slovensko dokončí tento úsek o šesť rokov neskôr ako Poľsko, aj to nie je isté. Dostavba diaľnice D3 je tiež pre našu krajinu určite veľmi smerodajným a veľmi dôležitou investíciou a prioritou, čoho dôkazom je aj komplexná a kompletná finančná alokácia z kohézneho fondu vo výške 770 miliónov eur. Zo stovky kilometrov chýbajúcej diaľnice D3/S1 medzi poľským mestom Bielsko-Biala a Žilinou mal každý štát postaviť 50 kilometrov, ale zatiaľ čo Poliaci, určite viete, idú podľa harmonogramu a finišovať by mali už v blízkych mesiacoch, tak slovenský úsek bude hotový najskôr v roku 2030, aj to nie je isté.
Ako aj pán minister dopravy, poverený pán minister dopravy Doležal povedal v posledných týždňoch, tým najväčším problémom, a to chcem prízvukovať, aby ste to počuli, to citujem jeho: „Naším problémom je zákon, ktorý hovorí, že je potrebná štúdia uskutočniteľnosti a kým nebudú známe jej výsledky, nemožno pokračovať v investičnej činnosti. Preto som opakovane predložil do Národnej rady Slovenskej republiky zákon o urýchlení prípravy diaľnic a rýchlostných ciest a vyzývam všetkých poslancov Národnej rady, aby túto novelu podporili.“ To sú slová pána ministra dopravy a to je presne táto novela, o ktorej tu máme otvorenú rozpravu, v ktorom vieme urýchliť prípravu dokumentácie v rámci výstavby diaľnic na Slovensku, ako som spomínal pri R4 Via Carpatia dokonca 18 mesiacov. To isté pri D1 smerom na Zemplín. To isté teraz pri D3, ako som spomínal.
Dokonca by som citoval aj predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja pani Jurinovú. Ona sama povedala, že najväčšou chybou bolo, že v minulosti sa vnímala diaľnica D3 ako regionálny problém. Tiež hovorí, že európsky rozmer diaľnice vnímame až v posledných rokoch, aj preto začína rezonovať, že je hanbou Slovenska, ak 22-kilometrový úsek, ktorým Slovensko prepojíme do Európy, nedokážeme dokončiť. Treba sa pýtať aj tých predtým, prečo nepostupovali v prípravách dostatočne dôrazne, poznamenala predsedníčka samosprávneho kraja. No samozrejme, že súhlasím, pretože jednoducho stále sa hovorilo o kysuckej diaľnici, že je problém, ale to nie je pravda, pretože ona je zaradená do TEN-T koridoru, prepája sever s juhom Európy a je dosť veľkou hanbou, keď idete od Baltického mora a zastavíte sa niekde na križovatke na semaforoch niekde pred Žilinou pri Kysuckom Novom Meste.
Zároveň by som citoval aj vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku pána Šuchu a ten poukázal, že Slovenská republika, teda Česká republika na rozdiel od Slovenskej republiky a Poľsko dokázali eurofondové peniaze použiť oveľa rýchlejšie ako my na Slovensku. Európska komisia zabezpečila pre Slovensko alokovanie 770 miliónov eur na výstavbu diaľnice D3, čím si svoju úlohu splnili zo strany Európskej komisie a teraz je rad aj na slovenských staviteľoch a na slovenskom štáte, na orgánoch verejnej správy. Peniaze sú k dispozícii do roku 2027 s predĺžením do roku 2029 a dovtedy je ich potrebné využiť. Čiže peniaze sú k dispozícii. Financie sú pripravené na výstavbu diaľnice D3. Teraz je rad aj na nás, na poslancoch, aby sme pomohli ministerstvu dopravy, aby sme vedeli schváliť tento zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic.
Takže Národná diaľničná spoločnosť už prípade, ak dôjde aj k schváleniu zákona, už bude mať určite uvoľnenejšie ruky na to, aby vedela pripraviť tieto úseky. Momentálne, čo mám informáciu, tak pripravuje aktuálnu štúdiu uskutočniteľnosti na výstavbu chýbajúcich 22 kilometrov z celkových 59 kilometrov diaľnice D3 v úseku Žilina – Brodno – Kysucké Nové Mesto – Oščadnica a výstavbu aj plného profilu úseku Oščadnica – Čadca – Bukov v dĺžke štyroch kilometrov vrátane aj druhej tunelovej rúry toho nešťastného tunela Horelica, ktorý určite všetci poznáme. Celkovo tam vychádza približne jedna miliarda eur v rámci tých investičných nákladov. Dopravné, dopravné informácie, čo sa týka kysuckej diaľnice, som teda spomenul.
No a máme tu ten posledný úsek, ktorý som navrhol aj do tej prílohy po súhlase a po dohode s ministerstvom dopravy, a to je rýchlostná cesta R4 medzi Slovenskou republikou, teda štátnou hranicou medzi Slovenskou republikou a Poľskom po Kapušany. Čo sa týka tejto rýchlostnej cesty, tak tá je plánovaná v trase východného koridoru od Žešova, teda na poľskej strane, cez hraničný prechod Vyšný Komárnik po Prešov. Samozrejme, že R4 pokračuje aj ďalej od Prešova po Košice cez Milhosť až po Miškovec v rámci siete európskych multimodálnych dopravných koridorov. R4 je súčasťou medzinárodného cestného koridoru Via Carpatia, ktorý spája Baltské more s Egejským morom a Čiernym morom ako najkratšie prepojenie severu a juhu na východnej hranici Európskej únie. Via Carpatia začína v litovskom prístave Klaipeda a pokračuje cez poľské mestá Bialystok, Lublin, Žešov, cez slovenské mestá Prešov, Košice, maďarský Miškovec, Debrecin, v Rumunsku Oradeu, Lugoj, Calafat a Konstanca až po bulharskú Sofiu a Svilengrad s napojením na Istanbul do Turecka až po grécky Solún. Čiže určite ide o veľmi dôležitú cestnú spojnicu medzi severom a juhom Európy. Via Carpatia je jednoznačne veľmi dôležitý a rozhodujúci dopravný koridor, ktorý sa môže stať novou efektívnou spojnicou medzi severnou a južnou Európou, ktorá dokáže integrovať jednotlivé úseky a regióny v rámci Európy.
Pre vašu informáciu, ministri dopravy Poľska, Maďarska, Litvy a Slovenska podpísali ešte pred viac ako 16 alebo 17 rokmi 27. októbra 2006 na záver medzinárodnej konferencie, ktorá mala názov Jedna cesta a štyri krajiny, v Lancute Lancutskú deklaráciu. A tá predstavuje základný pilier a základný kameň projektu Via Carpatia. Dňa 22. októbra 2010 bol záujem o spoluprácu na projekte formálne potvrdený aj deklaráciou Via Carpatia ministrami siedmich krajín, čiže Poľska, Litvy, Maďarska, Slovenska, Rumunska, Bulharska a Grécka. Tu vidíte, že aký dôraz dávajú jednotlivé krajiny tomuto úseku. Čiže tu vidíme paralelu, jednak z poľskej strany sa veľmi intenzívnym spôsobom buduje D3, teda ich áčko smerom na slovenskú stranu. My stále máme chýbajúce kilometre, aj keď máme už pripravené finančné prostriedky. To je na tej severozápadnej časti. Potom na tej severovýchodnej časti chýba nám R4, pričom stále sme ešte len v štádiu, že tu diskutujeme o nejakej zmene zákona, aby sme urýchlili prípravu projektovej dokumentácie a prípravu aj dokumentácie na výstavbu Via Carpatia. Pričom už ostatné krajiny už aj 17-18 rokov po podpise takejto zmluvy sa približujú k slovenským hraniciam a majú už pomaly do pár mesiacov, možno pár rok, dva do tohto obdobia, vystavené svoje úseky. A teda ony si už svoje ustanovenia alebo podmienky v rámci tejto medzinárodnej dohody splnia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán kolega, prosím vás pekne, je dvanásť hodín. Preruším vás. Dorokujeme to o štrnástej. Ale než preruším schôdzu jeden procedurál. Prosím, pán poslanec Cmorej.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.3.2023 10:35 - 10:56 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak ako som aj v úvodnom slove povedal, cieľom predloženého návrhu je v nadväznosti na zrýchlenia procesov prípravy diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku prijať opatrenia, ktoré smerujú k optimalizovaniu jednotlivých procesov predovšetkým úpravami lehôt tak, aby sa zabezpečil prínos, ktorý majú prinášať diaľnice a rýchlostné cesty do jednotlivých regiónov Slovenska pre občanov, pre nás všetkých.
V rámci návrhu dochádza k viacerým zmenám, úprava znenia vyplýva z doplnenie prílohy č. 2 k zákonu 669/2007, ktorá obsahuje zoznam prioritných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest pre motorové vozidlá, pre ktoré sa bude aplikovať ustanovenie § 1a. V súvislosti s prípravou výstavby prioritných úsekov diaľnic zadefinovaných v tejto doplnenej prílohe č. 2, v ktorej sa potom aj neskôr v rámci rozpravy dostanem, sa ustanovuje, že začiatok prípravy investície stavby diaľnice je úkon subjektu zo strany verejnej správy smerujúci k získaniu záverečného stanoviska EIA alebo úkon, ktorým subjektu verejnej správy vzniká záväzok realizácie investície, pričom samotným začiatkom prípravy investície sa na účely tohto zákona rozumie výlučne zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktorého predmetom je realizácia investície, respektíve oznámenia použitého ako výzva.
Predmetná úprava zabezpečí v praxi, že ekonomické hodnotenia zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky v prípade výstavby diaľnic bude prebiehať výlučne pred najdôležitejšími fázami prípravy výstavby diaľnic, a to pred vypracovaním zámeru podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z., pred vyhlásením verejného obstarávania na prípravu dokumentácie pre stavebné povolenie a pred vyhlásením verejného obstarávania, ktorého predmetom je samotná realizácia investície, teda stavby diaľnice. Účelom tohto ustanovenia je zefektívniť a akcelerovať proces prípravy realizácie stavieb diaľnic, zabezpečiť plynulosť jednotlivých prípravných fáz projektov diaľnic a eliminovať predovšetkým duplicitné hodnotenia v krátkych časových odstupoch medzi jednotlivými tými fázami prípravy realizácie diaľnic.
Ustanovuje sa, že konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaniach nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované. V prílohe č. 2, ktorá je pri tomto zákone, sa ustanovujú prioritné úseky diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, pre ktoré sa bude už aplikovať spomínané ustanovenie § 1a. Čiže ide teda hlavne o nasledovné priority. Aktualizovať sa nebude po každej časti prípravy. Základnou zmenou má byť, že štúdiu uskutočniteľnosti pre výstavbu diaľničných úsekov už nebude potrebné aktualizovať po každej časti prípravy ako v súčasnosti. To znamená, že namiesto štyroch aktualizácií by mali byť len dve štúdie, na začiatku prípravy a po druhé, pred vyhlásením verejného obstarávania na zhotoviteľa. Zároveň navrhujem, aby niektoré procesy v rámci prípravy mali prebiehať súčasne. To znamená, aby sa šetril ten čas. Na niektorých stavbách, napríklad rýchlostnej cesty R4, by to mohlo urýchliť prípravu dokonca o 18 mesiacov. Zmeny za zrýchlenie prípravy výstavby diaľnic a rýchlostných ciest boli pôvodne aj v návrhu stavebného zákona, ktorý som predkladal koncom minulého roka, ale z dôvodu zamietavého stanoviska ešte vtedy zo strany ministerstva životného prostredia som daný predmetný návrh zákona stiahol a táto legislatívna úprava, ktorá je teraz momentálne v tomto poslaneckom návrhu, vychádza sčasti z pozmeňujúceho návrhu, ktorý som vtedy predložil cez ústavnoprávny výbor, ale z dôvodu, že nenašla podporu, tak som prišiel touto osobitnou úpravou.
Vieme veľmi dobre, že príprava výstavby diaľnic je veľmi administratívne náročná z hľadiska získavanie nevyhnutných povolení, vyjadrení, pričom poukazujem hlavne na duplicitné ekonomické hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze v každej fáze prípravy a neúmerné požiadavky dotknutých orgánov alebo externých subjektov, čiže už zo strany verejnej správy alebo zo strany orgánov mimo verejnej správy, pričom tieto aspekty následne častokrát spôsobujú aj neplatnosť niektorých skôr vydaných rozhodnutí, čo vedie k duplicitnému a zdĺhavému procesu a obnovovaniu niektorých už získaných a v minulosti právoplatných rozhodnutí. Vzniknuté časové straty vo fázach investičnej prípravy a výstavby diaľnic vedú podľa môjho názoru k neefektívnemu vynakladaniu aj finančných prostriedkov zo strany verejných financií, zo strany štátneho rozpočtu v súvislosti s omeškaním prípravy stavby diaľnic.
Slovenská republika určite aj po vzore z minulosti, aj po tých skúsenostiach, ktoré máme z minulých rokov, musí nevyhnutne pristúpiť k zrýchleniu jednotlivých procesov prípravy a výstavby diaľnic, a to najmä za účelom čo najskoršieho dobudovania úsekov patriacich práve do veľmi dôležitého balíka TEN-T koridorov, čiže medzinárodných koridorov, ktoré spájajú Európu, teda sever s juhom, západ s východom. My sme sa dokonca aj zaviazali prepojiť svoju rýchlostnú cestu R4 medzi Prešovom a Vyšným Komárnikom smerom na Poľsko s rýchlostnou cestou S19 v Poľsku pôvodne do konca roku 2028, pričom nedokončená R4 sa v rámci vznikajúceho medzinárodného koridoru Via Carpatia v roku 2022 stala aj súčasťou rozšírenej transeurópskej dopravnej siete TEN-T koridorov.
Ja som už spomínal tie prioritné úseky, ktoré sú aj definované v prílohe č. 2 k tomuto poslaneckému návrhu, a ide o nasledovné prioritné zaradené úseky, ktoré tam zaraďujem. Ide o D1 Turany – Hubová, D1 Bidovce – štátna hranica Slovenskej republiky a Ukrajiny, známa diaľnica na Zemplín, diaľnica D3 Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité – štátna hranica Slovenskej republiky a Poľska a už spomínaná R4 – štátna hranica Slovenskej republiky a Maďarska – Milhosť – Košice – Prešov – Giraltovce – Svidník – štátna hranica Slovenskej republiky a Poľska. Z týchto úsekov sú už v prevádzke časti D3 – Oščadnica a Čadca, Bukov v polovičnom profile a od Čadce k hranici s Poľskom, okrem toho aj úseky D3 – Hričovské Podhradie – Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). A motoristi využívajú už aj úseky R4 od hranice s Maďarskom po Košice spolu s D1 po Prešov a tiež polovičný obchvat Svidníka. Zvyšné prioritné úseky D1, D3 a R4 treba ešte pripraviť, obstarať a vybudovať. Išiel by som teda na jednotlivé úseky diaľnic a rýchlostných ciest, že prečo ich vlastne zaraďujeme medzi prioritné úseky.
D1 Turany – Hubová. Tento úsek v dĺžke 13,5 kilometra je posledným nerozostavaným úsekom budúcej diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. Určite ste zaznamenali aj informáciu, ktorá vyšla asi pred dvoma týždňami vonku v médiách, že v roku 2023 sa určite nezačne stavať úsek D1 Turany – Hubová, presné termíny, kedy by sa tak mohlo stať, závisia hlavne aj od toho, ako budú napredovať jednotlivé procesy a samotné verejné obstarávanie na zhotoviteľa. V koncoročnom rozhovore to uviedol aj dočasne poverený minister dopravy pán Doležal, ktorý jasne povedal, že Národná diaľničná spoločnosť, NDS-ka, momentálne zabezpečuje tzv. vodnú EIA. Na základe nej sa potom určí, či stavba, tak ako je navrhovaná, teda v tzv. tunelovom variante s tunelmi Korbeľka a Havran, spĺňa podmienky podľa vodného zákona. Po vydaní tohto rozhodnutia bude proces prípravy pokračovať žiadosťou o vydanie územného rozhodnutia. Ďalšie termíny závisia od ukončenia procesu územného konania a následne od zabezpečenia financií, či už na majetkovoprávne vysporiadanie, vyrovnanie a potom aj samotnú stavbu bude závisieť, že kedy dôjde k začiatku výstavby tohto úseku veľmi dôležitej, si myslím, diaľnice D1, ktorá je určite chrbtovou kosťou našou cestnej infraštruktúry na Slovensku.
Je to v podstate posledný nerozostavaný úsek budúcej diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, myslím osobne, že určite so mnou budete súhlasiť, aj ľudia, ktorí ma sledujú, že je to obrovskou hanbou, že v roku 2023, keď sme už toľké roky aj členom Európskej únie, nemáme prepojené dve najväčšie mestá v našej krajine. Myslím si, že nie sme až tak veľký, aby to bol pre nás nejaký problém, je to určite veľká boľačka na, v rámci výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, že sa nevieme plnohodnotne presúvať z východu na západ a zo západu na východ.
Ďalším úsekom je diaľnica D1 od Bidoviec po štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou. Tak ako som aj spomínal, známa diaľnica na Zemplín. Nielen na Zemplín južný, ale aj na Zemplín horný, kde žije celkovo pomaly 9 % obyvateľstva Slovenska, cca 400-tisíc obyvateľov, takže myslím si, že ide o veľmi významný región. V tomto regióne sa nachádza aj najväčší počet najmenej rozvinutých okresov, tuším z ôsmich sedem okresov na Zemplíne je najmenej rozvinutých. Podľa môjho názoru táto výstavba diaľnice na Ukrajinu cez Zemplín získava aj určite strategický význam celkovo pre región strednej Európy. Diaľnica D1 sa dnes končí na východnom obchvate Košíc v úseku Budimír – Bidovce, pokračovanie ďalej na východ je zatiaľ momentálne v štádiu naprojektovania a čo sme si zvykli vidieť a počuť od pádu socializmu, tak len to, na východe, že, od Košíc sa nestavia nič. Za desať rokov, len pre vašu informáciu, štát investoval do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest celkovo 7,7 miliardy eur, z toho na Zemplín išla jedna veľká nula. Chcem pripomenúť, že v tomto regióne žije teda 430-tisíc obyvateľov, ktorí nedostali od štátu ani jeden kilometer diaľnic alebo rýchlostnej cesty.
Je potrebné zdôrazniť aj to, že diaľnica na Ukrajinu je súčastňou, súčasťou základnej siete medzinárodných koridorov, TEN-T-y koridorov, o ktorých som už hovoril. Slovensko sa v Európskej únii zaviazalo aj v časti, čo sa týka prípravy diaľnic a rýchlostných ciest, dobudovať do roku 2030 časť tejto siete. Vzniklo dokonca aj združenie Diaľnica na Zemplín, ktoré iniciovalo v mesiaci august minulého roka meranie hustoty dopravy v obci Dargov. V priemere prejde obcou Dargov, len pre vašu informáciu v Košickom kraji, 19 717 áut za jeden deň. Výstavba diaľnice D3 na Kysuce alebo rýchlostnej cesty R2 Mýtna – Lovinobaňa sa začala pri intenzite 11-tisíc vozidiel denne. Čiže tu vidíte ten rozdiel. 11-tisíc pri R2, 19-tisíc pri D1 na Zemplíne. Na Zemplíne sa ešte nič nezačalo stavať, na R2 už, samozrejme, sú tam úseky, ktoré sú aj odovzdané.
Obyvatelia teda na východe, ktorí žijú na východe, sú v stave, kedy denno-denne v tomto regióne prejdú tisíce áut a vozidiel, pričom s prípravou dokumentácie sme ešte začali, ja sa ešte, samozrejme, potom v rámci rozpravy k tomu budem venovať, ale musím momentálne dodať, že pokiaľ sa do roku 2030 nezačne s výstavbou diaľnice smerom na Ukrajinu, je predpoklad, že v týchto úsekoch bude na cestách prvej triedy denne jazdiť 30- až 35-tisíc vozidiel. Karpatský región, do ktorého spadá aj územie Košického kraja, je v súčasnosti najuzavretenejší, aký kedy bol od prvej svetovej vojny. Dostať sa z Košíc napríklad pre niektorých študentov, ktorí študujú napríklad na Ukrajine, lebo v Košiciach máme tisíce ukrajinských študentov, tak mi niektorí osobne hovorili, že to trvá 12 hodín, navyše v súčasnosti ani neexistuje žiadne priame vlakové spojenie.
Keď v rámci prvej republiky, prvej Československej republiky bola Podkarpatská oblasť súčasťou vtedajšej prvej Československej republiky, tak bolo to spojenie dokonca rýchlejšie, ako je v súčasnosti medzi týmito regiónmi. Samozrejme, že potom ako došlo k vojne na Ukrajine, diaľnica z Kyjeva smerom na Slovensko, smerom do Košíc, tak v dohľadnej dobe pravdepodobne nebude. Len pre vašu informáciu, Ukrajinci však ešte pred konfliktom vo februári 2022 rozbehli veľké opravy svojich zanedbaných ciest, chystali veľké investície do diaľnic smerom k Európskej únii a dokonca získali aj stámilióny eur cez pôžičky a garancie od Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Tieto peniaze plánovali na generálnu opravu autostrád buď pri trojmiliónovom Kyjeve, alebo miliónovým čiernomorským prístavom Odesa a ešte na vybudovanie severného obchvatu Ľvova medzi Kyjevom a Poľskom. Aj Ukrajinci si dokonca uvedomovali, že je výhodné sústrediť sa na budovanie diaľnic medzi Kyjevom a krajinami, s ktorými susedí na svojej západnej hranici. Na rozdiel od Slovenska na poľskej strane ich už čaká súvislá diaľnica, po ktorej sa dostanú až do Nemecka. Čiže od východu Poľska, od východných hraníc až po Nemecko je súvislá vystavaná diaľnica. Dokonca aj Maďari. Maďari už tiež majú vybudovanú diaľnicu, viete veľmi dobre, že aj R1, ktorá bola, teda R4, ktorá bola vystavaná pri Milhosti, teraz sa robí aj juhovýchodný obchvat Košíc, začína sa s prípravou aj R4 od Prešova hore po štátnu hranicu, tak na maďarskej strane už pred rokom a pol bol odovzdaný 55-kilometrový úsek po Miškovec, takže, samozrejme, že už tá karta je len na našej strane, aby sme sa posunuli v rámci tejto prípravy.
Úsek diaľnice D1 Bidovce – štátna hranica spadá do medzinárodného dopravného koridoru Dunaj – Rýn a má strategický význam pre európsku bezpečnosť. Až 93 % vojenskej dopravnej siete sa prekrýva s transeurópskou dopravnou sieťou TEN-T, teda so strategickými dopravnými koridormi. Severoatlantická aliancia tiež dlhodobo kritizuje nedostatočné podmienky pre vojenskú mobilitu v Európskej únii, a preto sa v spolupráci s Európskou úniou v roku 2018 dokonca rozhodli, že v tejto oblasti budú úzko spolupracovať a spoločne navrhli aj opatrenia na zlepšenie vojenskej mobility, aby vznikol akčný plán vojenskej mobility. Čiže tej efektívnej vojenskej mobility v súčasnosti určite pri nej cítiť obrovské rezervy a bránia jej fyzické, právne, regulačné prekážky, ako napríklad tá nekompatibilná dopravná infraštruktúra.
Chcem tuná preto prízvukovať, aby ste mali aj informáciu, že nielen zo strany Európskej únie by sme mali očakávať alebo by sme mohli získať nejaké finančné prostriedky, aj keď je to momentálne už limitujúce, pretože peniaze z Európskej únii budeme mať v najbližšom období už alokované a pripravené len na D3, ku ktorej sa, samozrejme, potom dostanem. Ale je tu možnosť využiť aj peniaze z iných fondov, ako teraz čo som spomínal, pri výstavbe a príprave vojenskej infraštruktúry.
Svoju pozornosť by som teda chcel upriamiť aj na nástroje na prepájanie Európy. Anglicky sa nazýva CEF a ide o Connecting Europe Facility, čiže nástroj na prepájanie Európy, ktorý predstavuje osobitný komunitárny program Európskej únii, únie, ktorý umožňuje financovať prípravu a realizáciu projektov spoločného záujmu v rámci politiky transeurópskych sietí, to znamená spomínaných TEN-T koridorov. A jedná sa o oblasti buď dopravy, energetiky, telekomunikácií, pričom ide o prekonanie týchto prekážok v rámci tohto nástroja na prepájanie Európy. Na to je vyčlenených dokonca 6,5 miliardy eur. Čiže v tomto fonde je pripravených 6,5 miliardy eur na vybudovanie vojensko-civilnej dopravnej infraštruktúry, o ktoré sa, samozrejme, môže aj Slovenská republika spolu so svojimi susedmi uchádzať, pretože sme na tej východnej hranici schengenského priestoru, takže aj Slovenská republika môže požiadať o vyčlenenie týchto finančných prostriedkov.
V sektore dopravy je cieľom tohto osobitného nástroja, teda nástroja na prepájanie Európy CEF, vytvoriť nástroje na realizáciu európskej politiky v oblasti dopravnej infraštruktúry. Cieľom tohto nástroja je prispôsobiť dopravnú sieť aj vojenským požiadavkám a zlepšiť aj vojenskú mobilitu v Európskej únii. Takže ja chcem len prízvukovať, že nemusíte sa len spoliehať na stranu Európskej únie, môžeme, samozrejme, že požiadať o podporu aj iné fondy, ktoré, ktoré určite významným spôsobom môžu pomôcť pri vybudovaní tohto dôležitého úseku diaľnice.
O výstavbe diaľnic, a predovšetkým napríklad aj na Zemplíne, sa hovorí už skoro 100 rokov. V druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia dokonca vznikla kniha od vizionára Jána Antonína Baťu Budeme stát pro 40 miliónu lidí. V nej si autor veľmi dobre uvedomoval, ako by mohlo dosiahnuť vtedajšie Československo vyššiu úroveň v ekonomickej, sociálnej či v technickej oblasti. Je to pomerne jednoduché a je to tou dopravnou infraštruktúrou. Kde je cesta, tam je život, sa hovorí a to vieme už aj z dávnejšej histórie. Stačí sa pozrieť, že čo robili aj Rimania. Pre rýchlejší presun tovarov, služieb, vojsk alebo ľudí ihneď po dobití územia stavali cesty. Alebo aj označenie ciest z nedávnej minulosti. Cesta sa volala Hradská, stavali sa medzi hradmi a na tých trasách následne začali vznikať aj osady a dediny. Aj keď sa pozrieme na momentálny stav cestnej infraštruktúry na Zemplíne, tak všetci vidíme, že exodus mladých ľudí je neskutočný. Príchod nových investorov do regiónu je bez kvalitnej infraštruktúry nereálny, a tak môžeme s kľudom povedať, že tu iba prežívame.
No a jednoducho my sme už aj, na túto právnu úpravu sme sa nemohli pozerať, takže aj z toho dôvodu sa prišlo s takýmto návrhom zákona. Osobne si myslím, že pán predsedajúci, keďže sa už začínajú, keď už začínajú prichádzať poslanci na hlasovanie o jedenástej, tak by som pokračoval po hlasovaní v rámci rozpravy.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.3.2023 10:27 - 10:31 hod.

Miloš Svrček
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2023 9:59 - 10:01 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Niektorí kolegovia ma už predbehli, ale ja som tiež zdvíhal obočie nad tým, že čo ste tu, pán poslanec, rozprával, že prichádza sa s takouto poslaneckou novelou. Ja si veľmi dobre pamätám aj okrem týchto návrhov, ktoré sa tu riešili, čo rozprávali kolegovia, však ty si bol iniciátorom zmien zákona o verejnom obstarávaní, zákona o energetike, zákonov, ktorými sa mali upravovať dane alebo poplatky od rúry, s kolegami si tu prichádzal s návrhmi, ktoré mali dopad desiatky, stovky miliónov eur na štátny rozpočet. A ty mne vytýkaš, že ja prichádzam s touto novelou? Vieš prečo prichádzam s touto novelou? Pretože váš premiér a váš minister životného prostredia dlhé mesiace blokovali túto úpravu. Tento návrh bol dlhé mesiace pripravovaný a bol pripravený aj na vládu, aby podpredseda vlády prišiel s týmto návrhom ako vládnym návrhom a vy ste to blokovali. Tak preto sa prichádza s touto poslaneckou novelou.
A čo sa týka toho, že chceš dávať návrh na stiahnutie, no vieš, keby ty si zahlasoval za takýto návrh, až vtedy by som zdvihol obočie, že niečo tu nie je v poriadku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2023 9:42 - 9:44 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Áno, samozrejme, že ja som aj práve preto v rozprave povedal, že táto novela je rozdelená do troch častí a myslím si, že tá najrozsiahlejšia je tá prvá časť, ktorá rieši legislatívno-technické veci, pretože, ako som spomenul aj v rámci rozpravy, tak keď sa prijímala rozsiahla stavebná legislatíva a menil sa stavebný zákon po 40 rokoch, tak, samozrejme, že vyvstali tam niektoré otázky, ktoré je teraz potrebné aj legislatívno-technicky riešiť, ale sú to drobnosti ako poznámky pod čiarou, nejaké skratky.
Na druhej strane, tak ako aj pani poslankyňa Pleštinská povedala, sú tu otázky, ktoré sa týkajú aj profesných organizácií. Preto som povedal, že samozrejme, že my sme s nimi v komunikácii a veľmi ďakujem aj úradu podpredsedu vlády, aj novému, novozriadenému úradu pre územné konanie, že sú tam ľudia, ktorí vyslovene sú odborníci a vedia nás usmerniť pri príprave tejto legislatívy. Takže hovorím, že sme v štádiu, keď sme v diskusii, keď komunikujeme s jednotlivými stavovskými organizáciami, keď chceme a myslím si, že na druhej strane sme aj povinní komunikovať so samosprávou.
Čo sa týka otázky pána poslanca, že prečo teraz, pretože táto legislatíva sa prijímala dlhé, alebo pripravovala dlhé mesiace, pretože museli sa zistiť, že ktoré otázky je potrebné, alebo ktoré ustanovenia sú nedokonalé a treba ich legislatívno-technicky doriešiť. Takže preto teraz a preto takýmto spôsobom, že tu ide poslaneckým návrhom s tým, že, samozrejme, neopomenie sa ani pripomienkové konanie, ktoré bude medzi prvým a druhým čítaním a, samozrejme, som aj pripravený na rokovanie na legislatívnu radu vlády, ako aj na vládu Slovenskej republiky. Takže ni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2023 9:32 - 9:40 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Tak ako aj v úvodnom slove, aj teraz by som sa chcel venovať tomu, čo je primárnym cieľom a prečo vlastne prichádzame teraz takouto formou s poslaneckým návrhom na zmenu viacerých zákonov. Cieľom tohto návrhu zákona, tejto novely, je vo všeobecnosti zosúladiť súvisiace predpisy v oblasti mimo ochrany životného prostredia s novými stavebnými kódexmi. Pri podrobnejšom pohľade ide o štyri základné skupiny zmien.
Prvou skupinou sú zákony, ktoré, ktorými sa navrhuje upraviť len po formálnej stránke viacero ustanovení vo viacerých právnych predpisoch. Ide o nahradenie zmenených pojmov, odkazov na poznámky pod čiarou či reakcia za zrušenie niektorých inštitútov, ako napríklad územné rozhodnutie. Táto skupina zmien teda odstraňuje nesúlad, ktorý by snáď bolo možné odstrániť aj výkladom, avšak pre lepšiu orientáciu v právnej úprave a prehľadnosť pre jej adresáta sa aj túto oblasť zmien navrhuje vykonať priamo zmenou predpisov. Čiže ide väčšinou o tie legislatívno-technické úpravy vo viacerých právnych normách.
Druhú skupinu predstavujú zmeny, ktoré nepredstavujú len formálne zosúladenie, ale menia aj samotnú reguláciu v rôznych oblastiach. Ide najmä o zmeny vyvolané procesnou úpravou konania vo výstavbe, ktorá je v novom zákone typická najmä inštitútom záväzných stanovísk dotknutých orgánov a osôb a ich prostredníctvom koncentráciou všetkých výhrad a podmienok výstavby do prvých štádií konania. Keďže v súvisiacich právnych predpisoch bola táto oblasť upravovaná rôzne a častokrát tak, že rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou boli vydávané v osobitných typoch konaní, bolo treba tieto predpisy upraviť a všetky takéto inštitúty nastaviť na režim záväzných stanovísk podľa konania vo výstavbe. Do tejto kategórie zmien patria však aj úpravy na úseku správy majetky, majetku štátu, miestnych daní či vlastníctva bytov a nebytových priestorov. V nadväznosti na zmeny v stavebnej legislatíve totiž je v týchto oblastiach potrebné prehodnotiť niektoré inštitúty a zaviesť častokrát aj osobitnú úpravu najmä v oblasti pojmov, ktorá viac vyhovuje tejto oblasti vzťahov.
Tretiu skupinu predstavujú vyvolané systémové zmeny, najmä v oblasti regulácie slobodných povolaní architektov a stavebných inžinierov a v oblasti spoplatnenia konania vo výstavbe. Nová právna úprava najmä v oblasti činnosti vo výstavbe vyvoláva potrebu upraviť statusový zákon architektov a stavebných inžinierov vo viacerých oblastiach. Upravujú sa nielen nové podmienky na výkon týchto činností ako živnosti, ale upravuje sa aj rozdelenie medzi tým, čo je slobodným povolaním regulovaným profesijnou komorou a čo naďalej živnostenským podnikaním.
Zavádzajú sa nové profesie ako napríklad územný plánovač či hlavný stavbyvedúci a stavebný dozor pre vyhradené stavby. Kompletne sa reviduje úprava uznávania vzdelávania a dokladov, nastavuje sa zodpovednostný a sankčný mechanizmus, ako aj dochádza k úprave činnosti profesijných komôr. V oblasti spoplatnenia sa navrhuje avizovaná úprava správnych poplatkov smerom nahor, avšak so zavedením mechanizmu zohľadňovania miestneho poplatku za rozvoj, ktorý, ak bude uhradený, bude znižovať poplatkovú povinnosť voči štátu. Nanovo sa upravujú nielen jednotlivé spoplatnené úkony a konania, ale aj samotný mechanizmus rozloženia poplatkovej povinnosti viac smerom ku štádiu kolaudácie. Zavádza sa tiež mechanizmus kvázi vyúčtovania poplatku, čo povedie k tomu, že poplatky v jednotlivých štádiách konania pre jednu stavbu budú považované za jeden celok a budú aj spätne reagovať napríklad na zmenu rozpočtu v stavbe.
Poslednú skupinu týchto právnych noriem, s ktorými prichádzame, predstavujú zmeny v samotných stavebných kódexoch, ktoré možno rozdeliť do dvoch takých podskupín. Jednak ide o úpravy tých konaní a tých ustanovení, ktoré boli vyhodnotené ako nejasné či nevhodne formulované. Prijímanie stavebných kódexov bol robustný legislatívny počin, ktorý aj v parlamente sprevádzali desiatky strán pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Niektoré z takto schválených zmien jednoducho je nevyhnutné revidovať v prospech jasnej aplikácie nových stavebných kódexov a stavebných predpisov.
Druhá skupina zmien predstavuje úpravu ustanovení o informačnom systéme pre územné plánovanie a výstavbu na pie... na, najmä pokiaľ ide o budovanie dátovej základne tohto systému. Navrhuje sa explicitne upraviť to, čo sa od tohto systému očakáva a bolo aj komunikované počas schvaľovania stavebných kódexov, teda vytvorenie digitálnej dvojičky Slovenskej republiky a údajovej základne obsahujúcej údaje o všetkých veciach, čiže o infraštruktúre, stavbách, sieťach a podobne, ktoré je na účely územného plánovania a výstavby potrebné poznať a zohľadniť.
Základné a zásadné navrhované zmeny boli, samozrejme, aj vopred diskutované aj s vecnými gestormi na úrovni exekutívy a v nie malej miere sú ich pripomienky v návrhu zákona už premietnuté. Ja chcem aj na doplnenie vysvetliť, ešte predtým ako sa predložila uvedená právna norma do parlamentu, tak prebiehali aj rokovanie na úrovni expertíznej pracovnej skupiny na úrode, na úro... úrovni úradu podpredsedu vlády pána Štefana Holého. V rámci tejto pracovnej skupiny sme mali aj rokovanie so zástupcami samosprávy, to znamená ZMOS-u, ako aj únie miest, kde sme si poriešili viaceré otázky, ktoré sa dotýkajú aj samosprávy s tým, že sme dohodnutí aj medzi prvým a druhým čítaním mať ďalšie rokovania s predstaviteľmi samosprávy, pretože určite aj táto právna norma aj návrh, ktorý predkladá kolega Karahuta, sa dotýkajú samosprávy. Ja chcem aj samospráve uľahčiť ich činnosť v rámci stavebného konania alebo stavebnej legislatívy. Takže sme dohodnutí, to chcem povedať na vo... navonok a taktiež nahlas, že komunikujeme s predstaviteľmi samosprávy v tejto oblasti.
Samozrejme, tento návrh sa dotýka aj ďalších profesijných organizácií a združení, takže určite nemienime niekoho opomenúť a niektorí sa dokonca vyjadrili ako zväz stavebných staviteľov združení, že táto úprava je potrebná, pretože sa jednoducho rieši celý tento stavebný proces tak, aby bol čistý a stavebné konanie bolo čo najefektívnejšie a najrýchlejšie.
Takže v rámci prvého čítania v rámci rozpravy som považoval za nutné a potrebné, aby som uviedol aspoň takýto základ, že s čím prichádzame, čo je cieľom. A, samozrejme, som pripravený aj v rámci medzi, teda v období medzi prvým a druhým čítaním aj v rámci rokovaní výborov, aj v druhom čítaní zásadnejšie odpovedať na otázky. Chcem sa potom následne zamerať aj na jednotlivé ustanovenia ako zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky, zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, zákona o vlastníctve bytov, nebytových priestorov, zákon o miestnych daniach, miestnom poplatku za komunálne odpady a, samozrejme, že táto úprava sa dotýka aj nového zákona o územnom plánovaní 200 z minulého roka. Takže určite si myslím, že to bude zaujímavá, ale hlavne požadujem vecnú diskusiu.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2023 9:26 - 9:29 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady uviesť návrh zákona obsahujúci novely zákonov vyvolané rekodifikáciou stavebného práva. Prijatie nového zákona o územnom plánovaní a nového zákona o výstavbe v apríli 2022 bolo dôležitým, ale stále len prvým krokom v procese reformy stavebného práva. Rekodifikácia stavebnej legislatívy po takmer 50 rokoch znamenala nielen nastavenie nových pravidiel územného plánovania a výstavby, ale vyvolala nevyhnutnosť na tieto nové pravidlá reagovať v súvisiacich zákonoch. Predkladaný návrh je práve touto reakciou.
S kolegami predkladáme dva návrhy zákonov reagujúce na zmeny v stavebnej legislatíve, pretože považujeme za vhodné osobitne sa venovať novelám v oblasti ochrany životného prostredia a osobitne ostatným novelám. Tento návrh zákona patrí do druhej skupiny. Čo sa týka životného prostredia, tak primárnym navrhovateľom je tam pán predseda výboru pre životné prostredie, pán Karahuta, ktorý tiež predstaví svoju novelu.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám, je zosúladenie osobitných právnych predpisov so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.
Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činnosti územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k osobitným ustanoveniam.
Toľko v rámci úvodného slova. Viac podrobne vysvetlím v otvorenej rozprave ako navrhovateľ. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2023 13:57 - 13:59 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne za vystúpenie. Áno, v § 88a sa mení suma maximálnej výšky rizikového príplatku z pôvodných 232 eur 50 centov na 500 eur, ale týmto bude vhodnejším spôsobom, a to aj uvádzam v dôvodovej správe zohľadnená rizikovosť povolania určitých príslušníkov aj v súvislosti s ich finančným ohodnotením a ich odlíšenie reflektujúce odlišné podmienky výkonu služby jednotlivcov.
Ja som aj hovoril v rámci toho úvodného slova, že čo je predmetom tohto návrhu, že v prípade napríklad rizikového príplatku, osobného príplatku, príspevku na bývanie ide presne o tú fakultatívnu možnosť ich individuálneho priznávania bez vzniku automatického právneho nároku z toho dôvodu, že tu máme niektoré regióny, kde jednoducho ten záujem je o ten vstup a sú tu regióny, kde nie je ten záujem o ten vstup, a jednoducho musia to riešiť personálnymi rozhodnutiami samotní tí predstavitelia v rámci týchto bezpečnostných zborov. Vedia, že s tým je problém.
A na druhej strane, čo sa týka toho celoplošného zriadenia napríklad nejakou právnou normou, zákonom, toto určite budete súhlasiť, pán kolega, že poslaneckým návrhom by sa to nemalo riešiť, ale skôr vládnym nejakým návrhom. Samozrejme, tam by bol aj výrazný dopad na verejné financie. Čiže ja môžem ísť len do tej roviny, ak je to odsúhlasené aj ministerstvom financií, ak je minimálny dopad na štátny rozpočet v súčasnej dobe, keďže máme šesť mesiacov pred voľbami. A skôr sa tu jedná, ak chceme aj do budúcna zabezpečiť nejakú personálnu stabilizáciu v rámci bezpečnostných zborov, že tu musia byť určite kryté finančné prostriedky, ale určite vo väčšom množstve. Čo sa týka prípadných zmien, pán kolega, kľudne sa môžeme stretnúť, sadnúť si a pripraviť pozmeňujúci návrh, aby to vyhovovalo aj vašej predstave.
Skryt prepis