Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ombudsmanka, tak ako pred rokom tu stojím znova a chcem vám opäť poďakovať za vašu prácu a nielen za tento rok, ale za celých päť rokov, pretože tú vašu prácu sledujem päť rokov a ja rozmýšľam, kde beriete páru, aby ste každý rok pridali ešte v tom, čo robíte. Ja chcem poďakovať nielen vám, ale všetkým jedenástim zamestnancom, ktorí s vami spolupracujú, pretože odvádzate neuveriteľnú prácu a ja chcem povedať jednu vec v rámci všetkých ostatných teda, že sa mi zdá, že tých jedenásť je málo, že vy by ste potrebovali ten tím rozšíriť.
Tak prvé, čo chcem povedať v rámci všetkých vecí, o ktorých budem hovoriť, je to, že si myslím a stojím si za tým, že by ste potrebovali rozšíriť svoj tím, a tým pádom aj zvýšiť rozpočet na váš úrad, pretože ja si myslím, že jednak vás je málo a jednak aj tie financie, samozrejme, nie sú dostatočné, a to teda hovorím aj vzhľadom k tomu, že ďalšia vec, o ktorú by som rada zabojovala určite aj s mojimi kolegami, je to, aby ste skutočne mohli omnoho intenzívnejším spôsobom vstupovať do právnych úkonov či už na súdoch, alebo pri mimosúdnych vyrovnaniach.
Vzhľadom na to, čo som povedala, v každom prípade ja sa veľmi prihováram za to, aby sa vám rozšírili kompetencie a aby ste ľudské práva osôb s postihnutím vedeli aj v súkromí riešiť, pretože, tak ako ste povedali na začiatku, tam to nie je úplne všetko, všetko okej a neviete vstupovať do súkromných problémov. Lenže práve v tom súkromí je gro mnohých nedorozumení, resp. aj možno samotného týrania. Nie je to, nie je to len o nedorozumeniach.
Ja vám chcem poďakovať ešte aj za inú vec a chcem vám poďakovať aj za to, že my sme spolu riešili svojho času problém, problémy detí, ktoré de jure patrili do kompetencie pani Tomanovej a ona ich nedokázala vyriešiť. My sme sa vtedy, ja nebudem hovoriť konkrétne prípady, ktoré som riešila. Ja myslím, že ľudia o nich vedia, boli dosť značne medializované, ale my sme sa vtedy obrátili na vás a vy ste nám podali pomocnú ruku a my sme na súdy už potom chodili s vašou podporou, čiže okrem toho, čo ste vy mali za svoju prácu, ešte ste zobrali pod krídla aj deti, ktorým nevedel pomôcť niekto iný, ktorý to mal v popise práce.
Takže moja vďaka vám patrí aj za to, že ste nás nenechali pred dverami. Ja som vtedy nebola v parlamente ešte, že ste nás nenechali pred dverami a že ste nás prichýlili a skutočne pomáhali, koľko to išlo. Ja by som strašne rada vám pomohla určite s mojimi kolegami napríklad pri, čo ste hovorili, pri realizácii pomoci s výťahmi a plošinami v spoločných priestoroch. Tu sa chcem pozastaviť nad tým, že my sme tak trošku zvlčili a zvlčili sme možno aj preto, že máme pocit, že naša sloboda končí dverami našej bytovky. Lenže za to, za tými dverami tej našej bytovky sú ešte naši susedia a nie všetci majú to šťastie, že dokážu na vlastných nohách chodiť po schodoch a ja teraz narážam aj na medializované, aj na tie nemedializované prípady, kedy susedia nepovolili svojim susedom na vozíčku postaviť vo vchode plošinu. Keď som sa tak zamýšľala, akými smiešnymi vetami to obhajovali, tak mi je, fakt mi je smutno, že vôbec takto dokážeme navzájom k sebe, k sebe, k sebe vystupovať. Pretože veta, že keď tam bude plošina, ktorá mimochodom do šírky zaberá asi pätnásť centimetrov, keď je sklopená, že nedokážeme vyniesť skriňu ako to nech sa na mňa nikto nehnevá, to, to je, to je už normálne, keby som bola hulvát, povedala, že na facku.
Chcem vám povedať, že ste ma nesklamali ani počas pandémie. A tú nadprácu, ktorú ste robili možno vo vzťahu k našim spoluobčanom, ktorí sú sluchovo postihnutí, tak že ste, že ste v podstate informovali, že ste nesedeli so založenými rukami, nezaháľali a nenadávali, ale naozaj pomohli tej krajine tým, že na vašej webovej stránke práve pre našich spoluobčanov, ktorí sú postihnutí, že ste posúvali ďalej informácie a možno pre tých, ktorí možno, možno nie sú nejak vysokoškolsky vzdelaní a potrebujú veci skôr takým priamym jazykom, že ste to hovorili presne tak, ako to oni potrebovali prečítať. Takže za to som vám nesmierne vďačná, že počas pandémie mali všetci plné ruky práce, ale dve tretiny sa vyhovárali, že však nech to urobí vláda. Nie. Vám ďakujem za to, že vy ste nesedeli s tými založenými rukami, že ste tej vláde pomohli a hlavne teda ste pomohli spoluobčanom.
Úrady práce. Dotkli ste sa úradov práce a problémov ľudí s opatrovaním chorých detí. Áno, ja registrujem takéto prípady a viem, že to nie je jednoduché a predpokladám, že možno s Katkou Hatrákovou by toto, toto je téma, kde by, kde by sa to naozaj malo pohnúť ďalej, lebo nie je možné, aby tie úrady práce tých ľudí odpinkávali a hlavne mi je smutno z toho, že odpinkávajú najmä tie jednoduché ženy, ktoré nie sú vzdelané, nedokážu si veci na tom internete nejakým spôsobom vygoogliť, nikto im nič nepovie a pokiaľ možno tak akože, aby nemali veľa práce, nemuseli vypisovať veľa papierov, tak to proste nerobia. Netvárme sa, že to tak nie je, lebo to tak je a je to tak celé roky. Takže toto je ďalšia vec, na ktorú som chcela upozorniť, a myslím si, že je čas, aby sme sa, aby sme sa pohli a ja verím tomu, že aj pán minister je ten človek, ktorý, ktorý má záujem na tom, aby sa s tým niečo spravilo, niečo udialo.
Ešte sa vrátim k tým, k tým plošinám, pretože som chcela vlastne povedať jednu vec, nepozrela som sa do poznámok, tak pardon. Chcela som povedať ešte jednu vec, že mám za to, že realizácia plošín v bytových domoch, resp. v úradoch, kde je možná technicky, by mala byť zo zákona. Ja už naozaj pri tých množstvách takýchto problémov, ktoré sa mi doniesli, jednoducho čakať na to, že susedia budú zdielni, ja, ja si myslím, že tu je už moment, kedy by skutočne mal zasiahnuť štát a tie plošiny by mali byť zo zákona.
A ešte sa pristavím pri domove sociálnych služieb, kde sme sa bavili o problémoch. Áno, ja pri domovoch sociálnych služieb v prvom rade vidím ako problém kvalitu personálu. Ten personál nie je dostatočne vyškolený, ale aj pri prijímaní personálu neprechádza dostatočnými prijímacími nejakými kontrolami, pretože starať sa o starých ľudí nie je také jednoduché a potrebuje to nielen tú pracovnú fyzickú výšku, ale aj tú psychickú výšku. Čiže myslím si, že aj tu je niečo, kde, kde by to bolo treba pohnúť a myslím, že aj kolegyne, kolegovia na tom pracujú.
Takže vidím, že už mi končí čas, tak ja ešte raz na záver by som vám chcela poďakovať za všetko, čo ste urobili pre našich spoluobčanov, ktorí sú, majú iný prístup k životu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
