Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, určite všetci ste dostali na maily sťažnosti a rôzne materiály od pamiatkarov, ja sa teda budem venovať dnes pamiatkam a stavebnému zákonu, je to moja parkete, tak som si to takto dovolila. Ja som ich tiež dostala nespočet a asi najjednoduchšie to zhrnula stránka "Čierne diery" na Facebooku. Musím povedať, že urobili kus dobrej práce a budem ich aj dnes citovať, takže to len pre informáciu a pre dodržanie autorského zákona.
Slovensku hrozí, že si vlastnou vinou odpíše starostlivosť o pamiatky týmto zákonom, všetko je však riešiteľné. Varujú pred tým nielen aktivisti, ale teda hlavne samotné pamiatkové úrady. Pamiatkari sa spojili v otvorenom liste, ale po pár dňoch ho museli aj stiahnuť z vlastnej stránky a upozorňujú v nich na riziká nového stavebného zákona. Povesť ochrany pamiatok na Slovensku nie je v súčasnosti dobrá. Ale po novom sa môže ešte zhoršiť.
Nový systém zahltí odborníčky a odborníkov novou byrokraciou, ktorá je mimo ich záber. A keď nebudú mať námietky v krátkej lehote, bude sa to brať tak, že súhlasia a môže sa búrať alebo stavať. Toto je to, čo hrozí. "Sme zavalení spismi, je nás málo, nemáme šancu odborne sa vzdelávať a špecializovať. My na Slovensku ani nevieme, čo všetko nevieme." Takto by sa dala zhrnúť frustrácia pamiatkarov na Slovensku, takto to píšu samotní pamiatkari. Kým na Slovensku máme dohromady zhruba 200 odborných zamestnancov, na pamiatkových úradoch, v susednom Česku je to viac ako 2 000 ľudí. Minulý rok sa s nimi stretávali aj v rámci nových výskumov a niektorí ešte stále nestratili oduševnenie pre svoju prácu. Ak ste krajským pamiatkarom na Slovensku, musíte rozumieť všetkému od stredoveku cez ľudové staviteľstvo, železničné stavby až po neskorú modernu, keďže vaša činnosť je stanovená geograficky podľa regiónu, v ktorom pôsobíte, a špecializovať sa len na jeden typ architektúry je nepredstaviteľné. Bez toho však nevyhnutne trpí kvalita väčšiny rozhodnutí.
Na Slovensku chýbajú metodiky obnovy. Pamiatkar musí byť zároveň právnikom, úradníkom, musí byť zorientovaný v stavebných konštrukciách aj štukatérskych detailoch. Niet divu, že sa na voľné pracovné pozície takmer nikto nehlási, a to už nehovorím o ohodnocovaní pamiatkarov. Na obrovské kraje na Slovensku pripadajú jednotky úradníkov, ktorí majú veľa práce za slabý tabuľkový plat. To, že rozhodujú o stavebnom zámere niekoľko mesiacov, nie je preto, že sú pomalí, ale zúfalo poddimenzovaní. Máme jednoducho nedostatok ľudí.
Jeden úradník má vedieť robiť metodiku, usmerňovať obnovu konkrétnych budov, má si stíhať ustriehnuť zámery na svojom území, dávať pokuty, robiť revízie, archívny výskum a teoreticky aj osvetu. A popri tom všetkom sa stretávať s vlastníkmi pamiatok, architektmi a stavebníkmi. Debata o kultúrnom dedičstve na Slovensku sa začína končiť tým, či majú jednotlivci na úrade čas začať konanie na vyhlásenie pamiatky a či nájdu podporu u svojich nadriadených. Je naozaj šialené, že sme si zvykli, že takto to na Slovensku funguje. Pamiatkar často stojí pred ťažkým rozhodnutím pustiť sa do akútneho prípadu s neistým výsledkom alebo konečne riešiť hŕbu podnetov, ktoré má na stole ohľadom iných budov možno aj niekoľko rokov, buď-alebo. Niektoré odložené prípady sú možno jednoduchšie na vybavenie, ale zatiaľ čo čakajú roky na stole, možno spadnú alebo budú zbúrané, taká je realita. A ja za seba hovorím, že skôr zbúrané.
Ako tieto problémy ovplyvňujú návrh nového stavebného zákona? Kunsthistoričky, archeológovia, architektky a iní odborníci na pamiatky sa v mene pružnejšieho stavebného zákona majú premeniť na administratívnu zložku. Možno je pravda, že získajú väčšie právomoci. V skutočnosti ich nebudú mať kedy využiť. Po novom majú posudzovať, či má stavba dosť elektrických prípojok, alebo parkovacích miest, s čím nemajú skúsenosti a nebudú mať ani dostatok času a kapacít. Hrozí, že mnohí z nich zo svojej profesie radšej odídu.
Pamiatkový úrad je už dlhšie bez riadneho vedenia, keďže výberové konanie na nového riaditeľa bolo zrušené. Inštitúcia je teda momentálne v podstate bezbranná. Pamiatkari kontaktujú aktivistov s prosbou o pomoc. V médiách sa im ťažko vysvetľujú výhrady k legislatíve jednoduchým jazykom. Žilinský pamiatkový úrad to povedal celkom jasne: Systém ochrany pamiatok má veľa nedostatkov, ale teraz mu hrozí paralýza, aby nekomplikoval veľké investičné plány. Ak chcú investori rýchlejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, je to v poriadku, ale nenájdu ho v národných kultúrnych pamiatkach. Nič nie je nepredvídateľnejšie ako historický dom, nič nie je pomalšie ako kvalitná obnova budovy starej desiatky alebo stovky rokov.
V zahraničí majú zavedené mnohé nástroje na kompenzovanie zvýšených nákladov pre majiteľov zákonom chránených pamiatok. Na Slovensku poznáme len ich zlomok, ale napriek tomu máme aj tu množstvo úspešných príkladov obnovy. Nový zákon je viac-menej nepochopením toho, čomu sa pamiatkari venujú a majú venovať. Moja zásadná otázka preto znie, kde vezme pamiatkový úrad ďalších zhruba tisíc pracovníkov, z financií akého ministerstva budú platení a kto ich vyškolí v oblasti stavebníctva ako takého. Je mi jasné, že zmena stavebného zákona je nevyhnutná, je mi jasné, že je to veľký boj, preto budem rada, ak zákon bude pamätať aj na to, ako zákon naplniť technicky.
Lebo ak pamiatkari nebudú stíhať odpovedať do 15, resp. teraz už do 30 dní, čo zatiaľ nemajú šancu, budú nám tu pamiatky padať rovnako ako Kelti na hrade. Zároveň aj tu je priestor pre bujnenie korupcie. Veď bude stačiť len nestihnúť vydať súhlas na pamiatku a môže vziať za svoje, preto verím, že aj táto časť sa detailne vyrieši v novom zákone a že sa posunieme ďalej. Takže za mňa len toľko a verím, že v druhom čítaní už aj s pozmeňujúcimi návrhmi vyriešime aj túto časť stavebného zákona.
Ďakujem.

Ja by som len poďakovala obom diskutujúcim a zároveň by som chcela poďakovať pánovi Habánikovi, že doplnil to, čo som ja nepovedala, to sú tie percentá. Týmto pádom myslím, že je úplne jasné všetkým pánom poslancom aj paniam poslankyniam, o čo tu vlastne ide. Znova opakujem, ja ten zákon určite podporím. A myslím si, že aj náš klub. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Trikrát očkovaná, testovaná, prekonaná som ešte nebola, napriek tomu sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona a musím povedať, že tento zákon z nášho hľadiska je dobrý zákon, pomôže vysokým školám s umeleckým zameraním. To znamená, jedná sa o tri vysoké školy, Akadémia umení, jedná sa o Vysokú školu múzických umení a jedná sa o Vysokú školu výtvarných umení.
V podstate ide o to, že pri grantových schémach ministerstva kultúry je tam spoluúčasť, a my by sme v podstate prijatím tohto zákona odbremenili vysokých... vysoké školy práve od tej spoluúčasti. Tie vysoké školy bojujú so všetkým možným aj nemožným a popravde umelecké školy svoje ročníkové práce majú založené práve na, na financiách, pretože na to financie potrebujú. Potrebujete financie na ročníkový film, potrebujete, potrebujete financie na ročníkové predstavenie, potrebujete financie na záverečné koncerty, potrebujete financie na pravidelné výtvarné prieskumy, ktoré sú každého polroka, a to znamená po každom semestri na vysokých školách výtvarných... výtvarného umenia, teda na tej jednej, ktorú máme.
A tie financie dostávajú tie školy úplne rovnaké ako tie školy, ktoré takéto veci na záverečné skúšky, či už semestrálne, alebo, alebo záverečné skúšky koncoročné nepotrebujú, pretože ich zameranie je teoretické a dokáže veci riešiť teoreticky. Naozaj tie peniaze nepotrebujú, tieto tri školy ich potrebujú, a preto by som chcela poprosiť ja aj z tohto miesta, napriek tomu (povedané so smiechom), že teda ide o opozičný návrh, myslím si, že je to dobrý návrh, a ja by som vás poprosila, aby ste za to zahlasovali už v mene tých troch vysokých škôl.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 402/2000 Z. z. o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko, tlač 753, v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 1100 z 24. novembra 2021 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona, tlač č. 753, schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, o bodoch 1 až 8, s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 153 z 1. februára 2022. Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ja len tak na úvod, že v podstate kolega Krajčír mi zobral všetko asi, čo som chcela povedať, tak aspoň základné veci. Ale absolútne súhlasím s tým, čo povedal. Lebo po pravde tí dôchodcovia naozaj čakali na tie dôchodky desať rokov a pomaličky už jak na Mečiarove amnestie, takže ale, pán predseda, mám len jednu otázočku, či po tých sto eurách na energie, sa pýtam, či má zmysel mimoriadna schôdza k energiám, ktorú už avizovala koalícia, teda opozícia, prepáčte, lebo mám pocit, že opäť raz budeme vykopávať otvorené dvere. Či toto vôbec má zmysel.

Ja môžem podpísať absolútne drvivú väčšinu toho, čo povedal kolega Dostál. Jediná vec, ktorá ma na tejto, na tejto celej voľbe hnevá, je to, že opäť to bude raz voľba politická, nech bude taká alebo onaká. Ja si myslím, že o deťoch by sa nemalo rozhodovať politicky. O deťoch by sa malo rozhodovať s rozumom. Takže ja pevne verím, že takto aj tá voľba dopadne. Ale už z princípu je mi proti srsti, že vôbec o ombudsmanovi pre deti rozhoduje, rozhodujú politici.

Pán poslanec Kotleba. Volebná zmena v Bielorusku je v týchto rokoch asi tak reálna, ako nájsť niekoho, kto nikdy necikal v sprche, úprimne. Spôsob ako sa bieloruská vláda a Lukašenko vysporiadavajú s opozíciou, je nad rámec slušnosti a demokratického spolužitia. Zato porušovanie ľudských práv je na dennodennom poriadku. Vám fakt nevadí to väznenie, bitky, politicky motivované kroky voči opozícií, teda to by sa vám páčilo? No vám asi áno, ale nám rozhodne nie. A ako povedal kolega Krúpa, my patríme na západ nie na východ.

Pán kolega, teda tak vám poviem, že včera bol futbalista roka, keby sa vyhlásil demagóg roka, tak vy by ste boli Lionel Messi, fakt. A, áno, poslanec Blaha by bol asi Lewandowski, takže to len k tomu.
Ešte taká drobnosť, vy ste tu hovoril niečo, že o tej, ktorá sa tu rehoce. Ja vás upozorňujem, že som tu bola jediná žena v tom čase, keď ste o tom hovorili, a vôbec som sa nesmiala, ale vôbec, bola som úplne ticho. Takže prosím vás pekne, dávajte si pozor na to, čo hovoríte.

Pán poslanec Kuffa, obávam sa, že vy naozaj o tých drogách ani o tých trestoch neviete vôbec nič, lebo musím vás upozorniť, že keby ste si trošku naštudovali aspoň tie zásadne, v zásade známe prípady z médií, tak zistíte, že pán, ktorý robil masti z konopí, ani ju nefajčil, tomu hrozí 25 rokov na ostro a prepadnutie majetku a to tú masť ani nepredával, len ju rozdával v rámci rodinných príslušníkov a taký Bašternák dostane päť rokov a po dva a pol roku je vonku, hej? Čiže to sú takéto rozdiely medzi tými trestami. Čiže o tomto to je. A áno, súhlasím s tým, že v podstate legalizácia marihuany, nehovorím o všetkých drogách, prosím, hovorím teraz vyslovene len o marihuane. V podstate Holanďania ju zaviedli len kvôli tomu, že v tom momente, ako ju zlegalizovali, si ju museli tí ľudia kupovať v tých ich kofišopoch. V podstate v zásade marihuana ako taká nie je problém, pretože sú tam kanabidoidy, ktoré sú zdravotne dôležité a v podstate to sú presne tie látky, ktoré sa používajú na zdravotné využívanie konope, ale problém je THC. Čiže to je tá návyková látka, o ktorej sa tu bavíme. V podstate ona je návyková len od určitého percenta a tým, že zaviedli kofišopy a tí striktne v tých cigaretách strážia, strážia THC, to znamená, že nemajú si ju kde inde ako kúpiť, samozrejme, že vždy bude niekto, kto to bude obchádzať a bude to robiť načierno, tak strážia, strážia práve tú návykovosť a podstate im reálne klesol počet užívateľov marihuany a počet užívateľov drog. Čiže toto je vec, ktorú treba dať na váhu váh a spýtať sa, či je to plus alebo mínus.

Vážené... vážené dámy, vážení páni, ja len tak v krátkosti. (Ruch v sále zaznievanie gongu.) Keď sa tu bavíme o tom, že ako dlho je tam to Múzeum SNP pod tým ministerstvom kultúry, ja vám chcem len povedať, že Múzeum SNP je pod ministerstvo kultúry zaradené od 1. januára 1999, áno? Dovtedy, pod tým ministerstvom kultúry nebola, nebolo, takže to len, to len pre informáciu.
A to je všetko a poprosila by som hlasovanie o tomto bode programu teraz o 17.00 hod.