Videokanál poslanca

Pán minister, moje jediná otázka je, či sa to bude týkať aj cestovného ruchu dajte tomu. Po prípade firiem, ktoré majú wellnessy a podobné veci a dajme tomu aj športovísk, ktoré sú určené na komerčné účely.

Pán poslanec Mazurek, vy ste niekedy boli v rómskej osade? Viete, ako napríklad to vyzerá v takých Sečovciach a ako to tam chodí s vodou? Lebo ja som tam bola, ja to viem. Na dvetisíc obyvateľov je tam jeden jediný vodovod s akoukoľvek vodou, či s pitnou alebo nepitnou. Jeden jediný vodovod na dvetisíc ľudí. Občania z osady si chodia nabíjať čipy na úrad, kde platia za vodu, bez toho čipu si tú vodu jednoducho nenaberú. Za vodu platia viac ako akákoľvek iná domácnosť, ktorá je v okolí, takže takto to chodí napríklad v Sečovciach v rómskej osade. Polovica z osady je zamestnaná. Chlapi robia murárov, ženy šijú poťahy na autá vo Faurecii, takže asi tak. A tretina z nich teda musím povedať, že pracuje v zahraničí. Buď v Čechách, alebo v Nemecku. Takže o čom vy tu, prosím vás pekne, rozprávate? Ja skutočne neviem, o čom tu rozprávate, húpete tu mozgy ľuďom, čo vy tu riešite. Vy ste tak strašne neľudský, že tá vaša neľudskosť normálne kypí z hrnca. To je úplná katastrofa. Trochu empatie keby ste v sebe mali, možno budete výborný rečník, ale empatie, to sa vo vás nedoreže nikto.

Vážené dámy, vážení páni, prečo sme otvorili zákon o ombudsmanovi, prečo sme požiadali o rozšírenie práce ombudsmanov aj o seniorov, nemusím asi pripomínať. Tá skutočnosť, že čím ďalej, tým viac seniorov sa stáva obeťami podvodov, že sa stáva obeťami týrania, je nepredstaviteľná. Ten nárast je tak rukolapný, že nezostávalo nič iné, iba sa pustiť do novely zákona. Čiže riešili sme to, riešili sme to v situácii jednak postcovidovej, kedy naozaj sa aj príliš veľa aj seniorov dostalo do nie veľmi dobrej psychickej situácie, takže tá potreba bola naozaj žiaduca.
Prikročili sme k tomu ako k zlúčenému úradu ombudsmana v komunikácii s pani ombudsmankou pre ľudí so zdravotným postihnutím, pani ombudsmankou Stavrovskou. Nejde teda o vytvorenie nového úradu, ale o rozšírenie kompetencií úradu pani ombudsmanky Stavrovskej, to znamená úradu ombudsmana pre ľudí so zdravotným postihnutím. Vzhľadom na to, že značná časť starých ľudí, resp. seniorov je aj zároveň pacientom a v podstate pani ombudsmanka Stavrovská už celé roky rieši aj ich prípady, bolo to iba logické vyústenie. Treba ale povedať, že nie všetci seniori sú ľudia, ktorí majú zdravotné postihnutie, a tých sme nemali absolútne nejak pokrytých.
Pomoc seniorom v podstate nemusí byť naozaj iba finančná, ale aj pomoc ombudsmana je viac ako dôležitá. Práve či sa týka, čo sa týka jednak, jednak právneho zastrešenia, čo sa týka sociálneho zastrešenia a tak ďalej.
Čiže ja chcem veľmi pekne poďakovať týmto pádom aj pani ombudsmanke Stavrovskej, že po dlhých rokovaniach túto úlohu prijala. A vzhľadom na to, že jej práca je očividná, viditeľná, a preto bola aj znovu zvolená za ombudsmanku pre ľudí so zdravotným postihnutím, preto som hrdá, že práve ona bude pokračovať a ona bude preberať aj agendu, čo sa týka seniorov.
Na Slovensku seniori nad 65 rokov tvoria už 16 % obyvateľstva. V súvislosti s rozšírením pôsobnosti komisára na ďalší subjekt, seniorov, vzniká potreba aj navýšenia personálneho a materiálno-technického zabezpečenia úradu pani ombudsmanky. Súčasťou návrhu je v rámci zefektívnenia fungovania a zvýšenia hospodárnosti vykonávania pôsobnosti komisára zriadenie aj dvoch nových pobočiek úradu, a to v Banskej Bystrici a v Košiciach. Čiže úrad pani ombudsmanky rozširujeme o ďalšie dve pobočky. Keďže práca komisára si vyžaduje častokrát byť blízko klientovi a taktiež aktívnu participáciu pri vyhľadávaní konkrétnych životných osudov ľudí odkázaných na pomoc, ktoré sú náplňou práce úradu komisára, zriadenie dvoch nových pobočiek zabezpečí zefektívnenie poskytovania z dôvodu lepšej dostupnosti aj na základe regionálnej blízkosti. S ohľadom na to, že veľkú časť osôb spadajúcich do pôsobnosti úradu komisára tvoria ľudia s postihnutím, v prípade imobilných vzniká potreba osobných referentských vozidiel pre zamestnancov úradu, aby bol zabezpečený lepší pohyb v teréne a dostupnosť poskytovanej pomoci.
Čo sa týka navýšenia, finančného navýšenia. To finančné navýšenie je z môjho hľadiska skutočne minimálne, pretože v prípade prvého roku, kedy sa budú uvádzať do života aj dve nové kancelárie, to znamená v Banskej Bystrici a v Košiciach, bude to finančné navýšenie o 435-tisíc, v ďalších rokoch potom 350-tisíc. Rozšíri sa počet pracovníkov úradu ombudsmanky pre ľudí so zdravotným postihnutím a seniorov o osem ľudí. Čiže ja si myslím, že to naozaj nie je veľká suma a že za tú pomoc pre seniorov, ktorí sa častokrát k žiadnej nedostanú, to stojí.
Ja pevne verím, že všetci, ako ste tu, a nie je vás tu veľa, ale verím, že to rozosejete aj ďalej k svojim kolegom, zahlasujete za tento zákon a že pomôžeme v tomto mesiaci seniorom aspoň sa posunúť do druhého čítania. Verím, že aj v tom druhom čítaní odsúhlasíte pomoc pre seniorov prostredníctvom ich nového úradu ombudsmana pre ľudí so zdravotným postihnutím a seniorov.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, ja som hrdá, že práve v mesiaci úcty k starším predkladáme návrh, ktorým sa dotkneme, dotkneme ombudsmana pre seniorov.
Návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahrádza zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v znení neskorších predpisov. Predkladá sa ako iniciatívny materiál s cieľom rozšíriť okruh subjektov patriacich do pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, a to o seniorov, čím sa sleduje cieľ zvýšenia zabezpečenia ochrany, podpory a zlepšenia presadzovania základných práv a slobôd seniorov.
Základným rámcom pre zriadenie orgánov komisárov boli špecifické záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie Spojených národov, a to Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ich opčných protokolov.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 25. júna 2010 a čl. 33 ods. 2 tohto dohovoru zaväzuje zmluvné strany dohovoru v súlade so svojím správnym a právnym systémom zachovávať, posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahŕňajúci jeden, prípadne viac nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru.
Vzhľadom na veľkosť krajiny a existenciu ústavného inštitútu verejného ochrancu práv, ako aj existenciu Slovenského národného strediska pre ľudské práva bola do roku 2013 pre verejnú ochranu práv detí zvažovaná alternatíva začlenenia takéhoto inštitútu do už existujúcich inštitúcií verejnej ochrany práv s priklonením sa k alternatíve riešenia v rámci inštitútu verejného ochrancu práv, nakoľko Parížske princípy, čo je rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN, umožňujú rôznu štruktúru vnútroštátnych inštitúcií na presadzovanie a ochranu ľudských práv, ktoré môžu v rôznych krajinách existovať súbežne. Aj pri rôznej forme je však potrebné dodržať požadovanú štrukturálnu povahu takejto inštitúcie v súlade s Parížskymi princípmi. Inštitúty, ktoré sú budované v súlade s Parížskymi princípmi, sú pokladané za nezávislé inštitúcie. Sú takto vnímané aj v rámci OSN, aj keď sú financované štátom. Zhoda s Parížskymi princípmi požaduje pre akreditáciu aj Medzinárodný koordinačný výbor národných inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv.
Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v znení neskorších predpisov ukončil vyššie uvedené úvahy o vhodnom inštitucionálnom riešení a v Slovenskej republike bola problematika vytvorenia nezávislého mechanizmu vyriešená prostredníctvom vytvorenia samostatných inštitútov komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom pre zabezpečenie plnenia ich pôsobností boli zriadené dva samostatné úrady – Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Podstatou činnosti komisárov od ich vytvorenia bola na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv špecializovaná verejná ochrana práv. Špecializácia okrem iného spočíva v tom, že komisár pre deti sa zaoberá výlučne právami detí a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa zaoberá výlučne právami tejto skupiny, a to v rozsahu práv priznaných v dohovoroch OSN, vrátane práv, ktoré pre tieto osoby okrem príslušných dohovorov vymedzuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Uvedené riešenie ponechalo rozsah pôsobnosti verejného ochrancu práv nedotknutý a paralelne upravilo kompetencie komisárov v špecifických oblastiach. Takéto riešenie umožnila skutočnosť, že verejný ochranca práv nie je orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach, a teda z princípu právnej istoty v tomto prípade nevyplýva prekážka rozhodnutej veci. Zároveň Parížske princípy možnosť spolupráce relevantných vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ochrany ľudských práv vítajú.
Nový návrh zákona nadviazal na vyššie uvedené skutočnosti a ponecháva ich v platnosti s tým, že v prípade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím rozširuje jeho pôsobnosť aj na ochranu základných práv a slobôd seniorov v rozsahu, ktorý im priznáva Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy, ktorých cieľom je ochrana a zabezpečenie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Potreba rozšírenia pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím aj o ochranu základných práv a slobôd seniorov, keďže ochrana seniorov zatiaľ nie je riešená formou samostatnej medzinárodnej zmluvy, resp. formou samostatnej národnej právnej normy, vyplynula zo skutočnosti, že medzinárodné spoločenstvo dlhodobo rozoznáva seniorov ako skupinu, ktorá je z pohľadu ochrany svojich práv vnímaná ako zvlášť zraniteľná a zároveň je skupinou, u ktorej vníma potrebu postupne identifikovať špecifické práva či priznať jej špecifickú právnu ochranu, viď napr. čl. 25 Charty základných práv Európskej únie – Práva starších osôb, čl. 23 Európskej sociálnej charty – Právo starších osôb na sociálnu ochranu, zásady OSN pre staršie osoby a podobne.
Na základe analýzy v Slovenskej republike vytvorených a pôsobiacich nezávislých ľudskoprávnych inštitúcií a vychádzajúc z charakteru ich činnosti a metodiky poskytovania pomoci osobám, ktorých práva chránia, sa javí rozšírenie pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako vhodný nástroj na posilnenie ochrany práv seniorov v Slovenskej republike tým, že sa im stane, že sa im stane potrebná špecifická pomoc pri ochrane a hájení práv prístupnejšia a zároveň téma ochrany práv seniorov bude viditeľnejšia.
Návrh právnej úpravy utvára podmienky na nezávislé pôsobenie komisárov, menovite oddelený výkon oprávnení od iných orgánov s kompetenciami v oblasti ľudských práv, voľba Národnou radou Slovenskej republiky, nezlučiteľnosť funkcií, financovanie prostredníctvom dotácie.
Návrh zákona rieši aj otázku akceptácie komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe komisára ešte pred jeho voľbou a primerane rozširuje reprezentatívne organizácie, zohľadňujúc rozšírenie pôsobnosti, ktorá sa navrhuje. Naďalej zostáva zachovaná komisárom doposiaľ priznaná kompetencia podávania oznámení na príslušné výbory OSN v mene dieťaťa alebo skupiny podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a v mene osôb so zdravotným postihnutím podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Navrhuje sa tak ako doteraz, aby financovanie výkonu právomocí komisárov, ako aj činnosť Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov bola zabezpečená prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takáto forma financovania je plne v súlade s Parížskymi princípmi.
Postavenie komisárov je koncipované tak, aby sa komisári nezávisle podieľali na ochrane práv a slobôd detí, osôb so zdravotným postihnutím a seniorov, ktoré sú im priznané v medzinárodných dohovoroch a v prípade seniorov v Ústave Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona zakladá nárok na rozpočet verejnej správy, nemá dopad na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, nebude mať žiadne vplyvy na životné prostredie, rodičovstvo a rodinu, ale ani na služby verejnej správy pre občana a manželstvo. Pozitívny sociálny vplyv má predkladaný návrh v tom, že rozšírenie pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím o skupinu osôb v seniorskom veku znamená nielen podporu ich práv, ale aj presadzovanie, zlepšovanie ich celkového postavenia v spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
(Povedané smerom k predsedajúcemu, mimo mikrofónu: A hlásim sa prvá do rozpravy. Ďakujem.) Ďakujem. Všetko.

Hlasovanie vo štvrtok o jedenástej.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám preto informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážení kolegovia, ja som rada, že ten zákon predkladáte, takže ak pán kolega Dostál požiadal o podporu, tak z mojej strany ju určite mať budete. Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sa naozaj spravil poriadok, hlavne teda v Bratislave, v Košiciach, predpokladám, že rovnako. Ja naozaj vítam to, že ste sa do toho pustili a ešte navyše takto pekne pred voľbami, tak to bude fajn. Takže z mojej strany tú podporu budete mať, lebo ten poriadok je naozaj treba spraviť, a to vo všetkých oblastiach, ktoré ste otvorili. Takže tak.

Marián, no bločková lotéria, ja s k nej vrátim, to naozaj bola veľkovýrobňa bonzákov, lebo v podstate šlo o to, že štát zadarmo cez ľudí, ktorí si mysleli, že ako bohvieako pomáhajú, tak v podstate bonzovali tých malých, hlavne tých malých, malých obchodníkov, ktorí dajme tomu nepoužívali pokladňu správne, tak ako bolo treba.
Čo sa týka pomoci gastru, ja som za. Akákoľvek pomoc gastru v tomto momente je naozaj pre mňa prijateľná, samozrejme, pokiaľ nie je v rozpore s akýmkoľvek zákonom. A myslím si, že stačilo by elektronické pokladne preprogramovať, resp. zmeniť, zmeniť softvéry tak, aby vracali automaticky na účet, z ktorého platba prišla, aby automaticky vracali to, čo vracať majú.
A ešte by som odporúčala kolegovi Mazurekovi, keď naskočí do idúceho vlaku, aby si najskôr pozrel, že do akého naskáče, naskakuje, a nech si najskôr prečíta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musíte reagovať na predrečníka, nie na pána.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Jasné. Hlavné, že pán poslanec Mazurek teda reagoval na správny návrh zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec reagoval na vystupujúceho pána poslanca Viskupiča, prosím vás.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Áno, ale nie na návrh zákona. Čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Ale on, faktická poznámka je vždy, pani poslankyňa, na vystupujúceho v rozprave. (Reakcia z pléna.) Reagoval na vystupujúceho. Pán poslanec, kľud.
Prosím vás, reagujte vždy na vystupujúceho v rozprave, nie na iné faktické poznámky!

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
No takže vrátim sa naspäť. Myslím si, že pokiaľ nemáme inú šancu, a toto je jedna z posledných šancí, ako pomôcť gastru, tak ja sa k tomu prikláňam, áno, a je mi veľmi ľúto, že sme neodsúhlasili to zníženie dépeháčky, ale povedzme si na rovinu, ak už nie je iná šanca, tak aj toto je možnosť. Ak je okej, tak poďme do nej.

Pán kolega Mazurek, takto. Ľudia z LGBTI komunity sú presne takí istí ľudia ako my všetci ostatní, ako vy, ako ktokoľvek, kto je heterosexuálny. Treba si uvedomiť, že sú to normálne riadni občania, ktorí riadne chodia do práce, odvádzajú dane, a teda by mali mať rovnaké práva ako všetci ostatní. Takže poďme sa baviť o právach. To je jedna vec.
Druhá vec. Súhlasím so všetkým, čo povedala pani kolegyňa Cigániková, takže nebudem sa k tomu vracať, ale len pre vašu informáciu, vrah sa inšpiroval Novým Zélandom a Breivikom, to je Nór a nie ani Nový Zéland nie je v Spojených štátoch, ani Breivik a keď už ste tvrdil, že sa neinšpiroval slovenskou politikou, musím vám povedať, že prvý na zozname vraha bol premiér Heger. Takže ak sa neinšpiroval, tak potom Heger bol pravdepodobne bojovník americkej bojovej online hry, lebo inak to nevidím.

Pán kolega Kéry, vy ste tu hovorili o tom, že keby tu Olaf Palme, tak by sme tu asi neboli. No, poviem vám tak, keby tu dnes bol Vasiľ Biľak, tak tiež by sme tu asi neboli. Dnes by sme tu asi nesedeli a leštili by sme niekde, niekde delá na ruských tankoch. Mnohí by nosili na klope nejak krásne vyleštené zetko, deti by sa učili azbuku a všetci by sme písali jedným perom, lebo iná farba nebude, takže... Možno by sme miesto Volswagenu, Kie, Citroënu a Range Roverov skladali dnes žiguláky a naďalek by sme tu celoročne vydržiavali asi 145-tisíc ruských vojakov aj s celými rodinami. Takže takto by to možno vyzeralo. Vy si to, pán Kéry, nemôžete pamätať, ale ja si to pamätám a ďakujem, neprosím. Takže jediné, čo môžeme pre Švédov a Fínov spraviť, aby nedopadli rovnako ako my v šesťdesiatom ôsmom, je zahlasovať za.