Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som nastúpila do Slovenskej televízie, čiže do súčasti RTVS, v roku 1988, to znamená ešte pred revolúciou. Od toho roku 1988 dodnes prešla tá televízia aj so mnou obrovský kus cesty a nie som si istá, či vždy bola tá cesta okej. Ja chápem, o čom tu všetci hovoríte, ale vy ste ľudia, ktorí to vidíte iba zvonka a nevidíte úplne všetko, čo sa deje vo vnútri...
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som nastúpila do Slovenskej televízie, čiže do súčasti RTVS, v roku 1988, to znamená ešte pred revolúciou. Od toho roku 1988 dodnes prešla tá televízia aj so mnou obrovský kus cesty a nie som si istá, či vždy bola tá cesta okej. Ja chápem, o čom tu všetci hovoríte, ale vy ste ľudia, ktorí to vidíte iba zvonka a nevidíte úplne všetko, čo sa deje vo vnútri toho celého mraveniska, ktoré sa volá RTVS.
Neustále sa tu bavíme iba o televízii, ale musím pripomenúť a znova pripomínam, že sa bavíme aj o Slovenskom rozhlase, lebo to celé je RTVS. My ako keby sme zabúdali na to, že tu máme aj niečo iné okrem televízie, že tu máme aj tú rozhlasovú časť a že je rovnako dôležitá ako tá televízna.
Koncesie. Marián Viskupič hovoril, že teda že je rád, že sa to nedalo, potom sa to dalo. No tak bola to súčasť dohody za zahlasovanie za, za rozpočet, no tak to je. Bolo treba to teda nejakým spôsobom riešiť, tak sa to vyriešilo takto. Ja som za, aby si nechápal zle, že som nejak proti, nie, som za.
Keď sme tesne po revolúcii, ľudia, ktorí sme v podstate tú revolúciu v tej telke robili, odišli tesne po revolúcii na pozvanie Barbary Coudenhove-Kalergi a pána Zilka, čo bol vtedajší primátor Viedne, do ORF na skusy, tak sme zistili, že tá situácia, ktorá bola vtedy, v tom čase v ORF, je úplne totožná k dnešnej situácii v RTVS. To znamená, že kto je vo vláde, ten vedie. Vôbec sa mi to nepáči, musím vám povedať, a ten boj o to odpolitizovanie tej RTVS-ky, ktorý tu neustále a nepretržite vedieme, neviem, či si mnohí uvedomujú, aký je dôležitý. Keď som sa na vypočutí ľudí, ktorí sa hlásili do Rady RTVS pýtala na to, že čo si myslia, aká je hlavná úloha, úloha RTVS, tak som dostala rôzne odpovede na jednu jedinú otázku a vtedy som si spomenula vlastne, že vlastne nikto si neuvedomuje, že čo je tá najdôležitejšia úloha. Oni ani nevedeli, že najdôležitejšia úloha RTVS je informovať národ, celú krajinu v čase mobilizácie, v čase tajfúnov, v čase záplav. Ich to ani nenapadlo, hej? Toto je to, čo by mala tá RTVS-ka plniť ako hlavné poslanie, pretože Markíza nikde nemá napísané, že musí informovať o nejakej vojne, o nejakom útoku. Je to súkromná televízia, môže si vysielať, čo chce. To, že je to, všetky tie ostatné vysielania sú zbulvarizované len taký fukot, to už sa ani nebudem baviť o tom, lebo to je úplne zbytočné. To už vidíte sami aj na tom, že vylezú von so správou bez toho, aby dotknutej osoby sa opýtali, že čo si o tom myslí alebo čo chce povedať, alebo aký je jej pohľad z druhej strany. To už sa dneska nenosí, aby sme sa pozerali na veci z dvoch strán, ale toto je tá RTVS-ka povinná robiť, či sa to tej televízii alebo tým redaktorom samotným páči, alebo nepáči, toto tá televízia, verejnoprávna televízia robiť musí.
Rozdiel vtedy, v tom čase, keď ja som bola v tom ORF, medzi ORF a BBC bol markantný, markantný. Dnes sa tie rozdiely medzi ORF a medzi BBC naozaj zotreli a ORF je odpolitizovaná, funguje štandardným spôsobom verejnoprávnej televízie. Toto je to, kam by som bola veľmi rada ešte naozaj, kým neotrčím kopytá, kam by sa mohla tá televízia aj ten rozhlas, čiže tie naše verejnoprávne médiá, reálne dostať.
Mám za to, že tento návrh zákona robí ako keby obrovský krok vpred v tejto, v tomto mojom poslaní, v mojej túžbe naozaj dostať tú RTVS aspoň na úroveň BBC. Teraz sa budeme baviť a chcem sa baviť o tom, aký veľký dlh ale voči televízii máme. A to si treba uvedomiť. Za celú tú dobu, čo som bola v RTVS-ke, skutočne sme prechádzali rôznymi obdobiami. Však keď si zoberiete, tak len tých riaditeľov tam bolo, ja neviem, asi 15 alebo 17. To už, ja už som si ani nepamätala, svojho času sa menil riaditeľ každý rok pomaly a už sme ani nevedeli, kto nám velí. A tak ako, tak ako prebiehali tie zmeny na riaditeľských postoch, tak sme my strácali prehľad o tom, čo sa v tej telke deje, čo sa nedeje. Keď ja som odchádzala naposledy z RTVS-ky, tak som dostala odpoveď od pána Búzu, že detská tvorba nie je v centre záujmu verejnoprávnej televízie. To takéto veci sa tam diali. Hej, ako kto iný by mal robiť detskú tvorbu, ak nie verejnoprávna televízia, že? Kto by mal inak vychovávať deti, ak nie verejnoprávna televízia?
Postrácali sme kopu vecí. Stratili sme vzdelávacie programy a to dosť masovo. To, že sa v poslednej dobe navracajú, je len veľké plus aktuálneho vedenia a ja sa naozaj teším. To, že my sme napríklad zrušili detskú redakciu v čase, keď česká verejnoprávna televízia spustila celý detský kanál, to vám len hovorí o tom, v akom nepomere sme tu boli a ako to tu fungovalo a ako to tu funguje.
Chcem hovoriť o investičnom dlhu, ktorý voči RTVS-ke naozaj celú dobu máme. Pretože tá RTVS-ka, tak ako tu už bolo povedané, bola naozaj celú dobu tak poddimenzovaná, že, že, že bola rada, že vôbec funguje, funguje program bez toho, aby sme mali peniaze na obnovenie technológií, techniky a tak ďalej. Ten svet v technológii beží tak rýchlo dopredu, že my by sme ich fakt nestihli už, ani keby nám šli oproti. Jednoducho pozrite sa, ako sú technologicky a technicky vybavené akékoľvek iné televízie, dokonca aj televízie v okolí. Stačí sa pozrieť do Čiech a zistíte, že nám chýbajú jednokamerové vozy a že nám chýbajú kamery pre regionálne vysielanie, že nám chýbajú prenosové vozy a všetky prenosové vozy si musíme požičiavať. A to hovorím, to hovorím len tak z brucha, všetko, čo si pamätám, čo dlhodobo, dlhodobo absentuje a dlhodobo chýba. Tá televízia veľakrát fungovala ako dojná krava pre rôzne producentské spoločnosti, ktoré ju práve cez zmluvy so štátom vydojili, koľko to išlo, tie nadhodnotené rozpočty, ktoré sa objavovali a schvaľovali v RTVS-ke, to tiež teda bol, bol úžas. Pritom RTVS-ka mala naozaj veľmi veľa veľmi dobrých a veľmi kvalitných dramaturgov, veľmi kvalitných redaktorov, ktorí boli v internom pomere, ale časom jednoducho každý riaditeľ prišiel, niekoho vyhodil, a tak sa to scvrklo na to, že sme nakoniec začali rozdávať peniaze, peniaze súkromným spoločnostiam a skutočne v mnohom nadhodnoteným.
Ja som vďačná aj za pozmeňovací návrh, s ktorým teda prišla SaS-ka, a bavíme sa o 0,17, o navýšení z 0,15 na 0,17 a ja to vidím ako možnosť skutočne pomôcť práve v tomto dlhu, ktorý máme, v tom technologickom dlhu, ktorý máme v tej RTVS-ke.
Musím ešte povedať, že ten technologický dlh máme aj voči online vysielaniu, ktoré v podstate takmer vôbec nemáme a nemáme ho preto, že jednoducho naňho nemáme peniaze. Všetky ostatné verejnoprávne médiá v okolitých krajinách ho majú. RTVS-ka ho nemá a to je to, čo potrebujeme dobudovať.
Nemám viac času, ďakujem.
Skryt prepis