Ľubko, vydrž, aj ty prídeš na rad.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákonná úprava režimu nútenej správy obcí je obsiahnutá v ustanoveniach § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celá úprava ozdravného režimu a nútenej správy obcí je obsiahnutá v jednom paragrafe zákona, pričom sa skôr zameriava na podmienky zavedenia ozdravného režimu a nútenej správy, samotný výkon nútenej správy, postavením núteného správcu a podmienkami ukončenia nútenej správy. V podmienkach Slovenskej republiky však úplne absentuje právna úprava stavu, keď nútená správa neplní svoj účel. Pre takúto situáciu máme právne vákuum.
Je nevyhnutné, aby štát dôsledne upravil všetky aspekty režimu, ktorý zákon zavádza. Nedostatočná, respektíve nedôsledná právna úprava môže viesť k dlhodobému stavu, kedy nútená správa vedie len k nekončiacemu zadlžovaniu bez možnosti ho reálne v budúcnosti ukončiť. To vyvoláva neefektívne, nehospodárne a za daných podmienok nikdy sa nekončiace ďalšie zadlžovanie. Pre budúcnosť to vytvára základ pre nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov, prípadne možné špekulatívne správanie podnikateľského prostredia.
Príkladom je mestská časť Bratislava-Devín, ktorá sa extrémne zadlžila ešte v 90. rokoch minulého storočia, teda v časoch iného legislatívneho prostredia, kedy môžeme pozorovať absolútne zlyhanie kontrolných mechanizmov, pričom jedným z dôvodov extrémneho zadlženia bolo viacnásobné vydávanie zmeniek. Za dnes platnej legislatívy a nastavených kontrolných mechanizmov už nie je možné, aby sa rovnaká situácia zopakovala. Ťarcha minulosti však nad obcou visí aj naďalej celých 18 rokov. Nútená správa nad touto obcou bola zavedená s účinnosťou od apríla v roku 2005, teda za úplne iných pomerov a zákonných úprav. Pokiaľ by bol stav danej obce pri zavádzaní nútenej správy podrobený aspoň základnej analýze, bolo by už vtedy, teda pred osemnástimi rokmi, zrejmé, že k ozdraveniu obce týmto režimom prísť nemôže, nakoľko obec došla o podstatnú časť speňažiteľného majetku, ktorý tvoril zábezpeku pre časť zmeniek zabezpečených veriteľov. Obec bola totiž vo vzťahu k výške svojho rozpočtu extrémne predlžená, pričom s ohľadom na výšku úrokov z omeškania dohodnutých v 90. rokoch minulého storočia – upozorňujem, že niektoré dosahujú výšku až takmer 40 % – bolo zrejmé, že dlh obce bude v režime nútenej správy naďalej len virtuálne narastať a v zásade sa nikdy neskončí. Štát vytvoril také legislatívne prostredie, že z pôvodnej výšky dlhu 3,5 milióna eur pri výške ročného rozpočtu 260-tisíc eur v danom roku sa dlh obce v režime nútenej správy vyšplhal na takmer 12 miliónov eur. Zo správy INEKO z roku 2014 vyplýva, že celkové dlhodobé záväzky po lehote splatnosti boli v danom čase vo výške 3 380 % skutočných bežných príjmov.
Vo vzťahu k verejným financiám sa javí podnikateľské správanie, ktorého výsledkom je extrémne neprimerané predlženie, ako možné špekulatívne. Po dobu nútenej správy miesto toho, aby dlh klesal, naopak, narastal do obludných rozmerov a dnes predstavuje 12 ročných rozpočtov tejto mestskej časti. Bez zmeny pravidiel režimu nútenej správy, respektíve legislatívnej úpravy aj takej situácie, kedy nútená správa neplní svoj účel, sa bude daná obec v zmysle zákonných pravidiel zadlžovať takmer 40-percentným úročením dlhu v zásade donekonečna. To má za následok možné nehospodárne a neefektívne nakladanie s verejnými financiami.
Dnes platný zákon nedáva obci veľa možností získať finančné prostriedky pre navýšenie príjmov za účelom splatenia dlhu. Takýmito možnosťami zvýšenia príjmov na splácanie záväzkov je povinnosť obce zabezpečiť zavedením miestnych daní alebo zvýšením sadzieb už zavedených miestnych daní. V prípade obce, ktorou je mestská časť, však správu miestnej dane z nehnuteľností spravuje mesto, pričom práve táto miestna daň je najnevy... najvýnosnejšia. Objektívne inú možnosť navyšovania príjmu zákona, zákonov v režime nútenej správy nepripúšťa. Nedostatočnou legislatívnou úpravou v čase zavedenia nútenej správy, nedostatočnou analýzou dlhu pri zavádzaní nútenej správy, zlyhaním kontrolných mechanizmov mesta a štátu v príkladnej obci nastala skutočnosť, že obec, ktorá je súčasťou hlavného mesta Slovenskej republiky, už osemnásť rokov nemôže investovať, teda vôbec nič budovať, nevie riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona o obecnom zriadení a zároveň nemá bez legislatívnej zmeny žiadnu reálnu možnosť sa z tejto situácie dostať. Skoro 50 % územia mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky je neodkanalizovaná. V obci sa nachádza len zopár chodníkov, absentuje verejné osvetlenie, mestská časť nevie pri uvalených opatreniach vybudovať ani len prechod pre chodcov a mnohé ďalšie dopady, ktoré reálne znášajú občania.
Predkladanou právnou úpravou sa upraví ukončenie nútenej správy v prípade, ak táto neplní svoj účel. Podnikateľské a iné subjekty, ktoré v príkladnej obci dobrovoľne vstupovali do obchodného vzťahu s obcou, vedeli, respektíve mali možnosť vedieť, aká je ročná výška rozpočtu tejto obce, teda sa dá tvrdiť, že k svojej podnikateľskej činnosti mali pristupovať s odbornou starostlivosťou. Do budúcna takáto právna úprava posilní postavenie samospráv, keďže podnikajúci subjekt bude vedieť zohľadniť svoje podnikateľské riziká s ohľadom na prijatú zmenu. Navyše navrhované maximálne 15-ročné obmedzenie trvania nútenej správy by malo byť dostatočnou lehotou na to, aby veritelia mali priestor spoločne s núteným správcom a dlžníkom hľadať riešenia.
V príkladnej obci nútenú správu do roku 2014 vykonávalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a od roku 2014 Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Uvedené subjekty sú dostatočným garantom toho, že keby sa v obci vedeli nájsť, respektíve v čase získať dodatočné finančné prostriedky na úhradu jej záväzkov, už by sa tak s istotou dialo. Ako už ale bolo spomínané, pri zavedení nútenej správy už bola obec tak vysoko nad svoj rozpočet predlžená, že v spojení s extrémne vysokými úrokmi bolo už vtedy zrejmé, že záväzok nielenže nebude splatený, ale bude na úrokoch aj naďalej narastať. Dnes je situácia taká, že v zákonom nastavenom režime nútenej správy sa dlh obce ročne zvyšuje takmer o tretinu jej rozpočtu, ročne o jednu tretinu rozpočtu sa navyšuje dlh. Osemnásť rokov je tak enormne dlhé obdobie, že keby obec mala reálnu možnosť svoj záväzok znižovať, tak by sa tak dialo. Výsledkom dnešného legislatívneho prostredia je nárast záväzku z 3,5 milióna eur na 12 miliónov eur. Bez vôle parlamentu zareagovať na túto situáciu, ktorá tu objektívne je, sa bude aj dlh aj naďalej nezmyselne navyšovať asi až dokedy? Ďalších päťdesiat, ďalších sto rokov?
Je potrebné si uvedomiť, že tu konečne ide o verejné financie, s ktorými sa pod rúškom nedostatočnej legislatívnej úpravy nakladá nehospodárne a neefektívne. Paralelne aj v súkromnom sektore máme legislatívu, legislatívnu úpravu bankrotu obchodných spoločností a oddlženia fyzických osôb, preto je dôležité si uvedomiť, že podnikanie podnikatelia vykonávajú na vlastnú zodpovednosť a dobrovoľne. Nie je objektívne správne povyšovať postavenie podnikateľských subjektov nad subjekty samosprávy, pričom v danom konkrétnom prípade došlo vydaním zmenky k podozrivo extrémne vysokému predlženiu obce vo vzťahu k jej rozpočtu. Zabezpečení veritelia boli buď v plnej miere, alebo aspoň sčasti uspokojení realizovaním záruk, ktoré však nepostačovali na uspokojenie záväzkov voči ostatným nezabezpečeným veriteľom. Skutočnosťou, ktorá navyše svedčí o vtedy zlom nastavení legislatívnych pravidiel, je aj fakt, že v danej kauze nebolo v minulosti vznesené ani len obvinenie osobe alebo osobám, ktoré tento stav spôsobili. Teda ich konanie bolo vyhodnotené ako konanie v rozpore so zákonom.
Predkladaným návrhom zákona sa ponúka riešenie, ktoré značne predlženým obciam, mestám a mestským častiam umožní, aby sa po uplynutí v zákonom, v zákone predpokladanej lehoty zbavili svojich dlhov. Podmienkou zbavenia sa dlhu je, že počas 15 rokov v nútenej správe, na ktorú dohliada nútený správca, obec spláca toľko, koľko jej umožňuje jej rozpočet či predaj disponibilného majetku. Po uplynutí uvedenej lehoty sa vo zvyšnej časti stávajú dlhy nevymáhateľné. V prípadoch už zavedenej nútenej správy lehota 15 rokov na uspokojenie pohľadávok neuplynie skôr ako jeden rok odo dňa účinnosti tohto zákona.
Ďakujem, vážení kolegovia, vážené kolegyne, a pevne verím, že zahlasujete a pomôžete našim obciam, mestám, mestským častiam. Ďakujem.
