Videokanál poslanca

No mne už by mali vymeniť káble, ale o tom som nechcela. Peter, ja som ti poďakovala už v momente, kedy ste s Jankou Vaňovou prišli s touto témou od prvého momentu, keď, keď ste hovorili o tom, že poďme sa do toho pustiť. Ja si myslím, že to je tak dôležitá vec a hlavne v tomto parlamente a hlavne v tom zložení parlamentu, aký tu máme, že to ani nejdem hovoriť. To, že sa to dostalo až sem, je, je naozaj vaša zásluha, že ste za tým išli, že ste za tým išli až dokonca, až dúfam, že pôjdeme za tým až do konca. Ja pevne verím, že sa to dostane cez prvé čítanie a že, a že to druhé čítanie naozaj podporí väčšina parlamentu, aj keď, samozrejme, tuto tie predné lavice po tej druhej strane s tými nerátam, ale to nie je také dôležité. Dôležití sú všetci tí ostatní, ktorí vedia, že tieto nespravodlivosti už treba raz a navždy urobiť. Urobiť koniec.
A ešte raz chcem poďakovať za tú dlhú cestu, ktorú ste prešli s týmto zákonom a moju podporu ste mali vždy a, a vždy ju mať budete, takže za seba ja už som sa ospravedlnila niekoľkokrát a môžem sa ospravedlniť opäť tým ženám, aj keď som nič nespravila, ale možno si to uvedomí niekto iný, ten čo by sa naozaj ospravedlniť mal.
Ďakujem.

Marián, to, čo si teraz hovoril, som počula už fakt za tieto dva dni asi päťkrát, možnože opakovanie je matka múdrosti, je to fajn, ale neviem na čo. To je to, o čom sa tu bavíme. Miesto toho, aby sme sa bavili o konkrétnosti a išli do podstaty veci, mňa nezaujíma problém medzi ministerstvom životného prostredia a medzi ministerstvom hospodárstva. Mňa zaujíma ten zásadný problém, spaľovacie motory - áno, spaľovacie motory - nie. Na jednej strane je jedna časť, jedna časť argumentov, na druhej strane druhá časť argumentov, poďme nájsť stred a nie sa tu vybíjame a do kolečka každý rozpráva to isté, to isté.
Jarka, Jarka, no a to už nehovorím o ľuďoch, ktorí sem prídu len preto, že konečne si môžu do niekoho kopnúť, no tak to je už úplne super. Ja tomu rozumiem celej tejto problematike a nehovorím, že do hĺbky, ale to, čo potrebujem vedieť, to viem a myslím si, že nikto z nás tu nie je taký idiot, aby po toľkých nekonečných dvojdňových debatách tu nevedel, o čo ide. Myslím si, že všetci vieme a teraz ide o to, ako zahlasovať, o to ide.
Čiže je tu ďalších sto zákonov, ktoré sme ešte ani nezačali a sú veľmi dôležité pre ľudí, ale my si tu vybíjame fakt na, na, na nekonečných rozpravách. To isté bolo u Igora Matoviča, všetci z OĽANO museli ísť do diskusie, všetci. Na čo je to dobré.

No jak k, k tomuto poslednému, k tejto poslednej rozprave len toľko. Vetu, ktorú, ktorú som si zapamätala z toho, čo ste hovorili, okrem toho, toho ostatného bolo, že toto sme tu už počuli. Áno. Už dva dni tu počúvame to isté dokolečka. Prosím vás, už si prestaňte honiť vaše predvolebné egá a to myslím úplne všetkých. Tuto kolega Kuffa s kolegom Tarabom majú jediný problém kopať do Budaja. Nič iné, o nič iné im nejde v faktických pripomienkach. Všetko som tu už počula. Už dva dni tu počúvam to isté. Naozaj musíte všetci ísť do rozpravy k tomu istému? Je tu xy ďalších zákonov, ktoré neriešime, len preto, že najskôr sme si dva dni honili ego tuto na Igorovi Matovičovi s jeho atómovkou a teraz si dva dni honíme ego na spaľovacích motoroch.
Skúste sa zamyslieť a kto môžete, zbytočne nerozprávajte, ak ste to tu už raz počuli. A toto všetko o spaľovacích motoroch tu už počúvam dva dni.

Ja len Igorovi, ja som dobiehala, takže nepočula som to celé, ale, ale super, že teda okrem mňa aj niekto iný začína rozmýšľať nad tým, nad tým takýmto spôsobom.
A, Peťo Vons, máš absolútnu pravdu. Pokiaľ nebudeme mať z čoho tých športovcov vyberať, tak ten šport u nás pôjde naozaj stále dolu vodou. A je to, je to čím ďalej, tým horšie. Okrem toho, že tie decká nešportujú, že nechodia na tú telesnú výchovu, fakt ako ani nie je sa kde prísť pozrieť na nejaké decká, ktoré športujú, a možno aby si aj tie jednotlivé, jednotlivé tímy vybrali. Čiže neustále sa na šport spolieha iba na športujúcich rodičov, ktorí kedysi športovali a vedú svoje deti k športu. Ale to nie je o tom. Celé je to o tom, že ten šport prináša tým deckám hlavne zdravie. A to musíme podporovať. Ja ešte raz chcem poďakovať Karolovi, lebo ja sledujem tú jeho cestu a tá cesta je dlhá, dlhá a bojuje, bojuje ako lev, takže ďakujem, to je všetko.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som tiež podpísaná pod týmto zákonom, takže si dovolím vystúpiť. Aj keď na to nevyzerám, ale nejakú dobu som bola členka strediska vrcholového športu. Ja som bývalá hádzanárka a naozaj som absolvovala dlhé mesiace niekoľko, niekoľkodňových trojfázových, dvojfázových tréningov a som tu napriek tomu, či som mala nejaké ženské problémy alebo nemala nejaké dievčenské, keď už sme pri dievčatách, tak dievčenské problémy. Jednoducho som športovala, lebo ma to bavilo. To, že som hrala hádzanú, bol, bolo preto, že moja mama bola ligová hádzanárka, takže automaticky som prešla do športu mojej mamy.
Ak sa budeme zamýšľať nad tým, kde vznikol, vznikla táto priepasť toho, toho telesného pohybu pri tých deťoch, tak poďme trošičku do minulosti. V čase, keď ja som športovala, bolo v Bratislave, keď sa hrala československá liga, boli tri ligové hádzanárske družstvá, ženské. Dnes nie je ani jeden. Ani jeden mannschaft. A dôvodom je fakt, že na všetkých troch ihriskách, na všetkých troch ihriskách stoja paneláky. Jednoducho developeri zlikvidovali ženskú hádzanú v Bratislave. Tak ako zlikvidovali ženskú hádzanú v Bratislave, zlikvidovali napríklad aj niekoľko školských ihrísk, lebo my máme napríklad konkrétne v Ružinove, odkiaľ, kde ja bývam, v Ružinove máme školu, kde školský dvor, na ktorom sa trénovalo, cvičilo, športovalo, predal bývalý starosta, nie ten, ktorého máme, ale pred pár desiatkami rokov predal developerovi. Takže my máme napríklad školu, ktorej patrí len pozemok pod školou, ale to školské ihrisko, ktoré nemôžeme opravovať, lebo už nám nepatrí, tak to patrí developerovi. Čiže my dospelí sme zlikvidovali tie športoviská pre tie decká a teraz je na nás dospelých, aby sme im ich zase postavili.
Keď sme sa presťahovali na Štrkovec, bolo to nové sídlisko a nemali sme postavenú telocvičňu, nemali sme postavené, nemali sme postavené žiadne ihrisko a normálne sme cvičili na škole. Cvičili sme na chodbách, cvičili sme vo foajé a nikomu z nás to neprekážalo. Tým chcem povedať, že to, že niekto možno nemá teraz telocvičňu, ale tak ako povedal Igor Kašper a povedal to veľmi presne, kde je vôľa, tak tam sa cesta nájde.
Ja si myslím, že aj pre tú tretiu hodinu telesnej výchovy sa vždy nájde cesta, len treba fakt chcieť. Chcieť. To je celé. Mne moje športovanie naozaj pomohlo, moje zdravie dodnes je dobré a vzhľadom k môjmu veku dokonca výborné. Čiže myslím si, že aj, aj toto je jeden z dôvodov, prečo by tie decká mali viac, viac trénovať, viac športovať a nehľaďme iba na tie tzv. zdravé deti. Hľaďme hlavne aj na deti, ktoré dajme tomu potrebujú špeciálnu telesnú výchovu, lebo aj nad tými sa musíme zamyslieť.
Ja chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí zabojovali a naozaj bojujú stále o tú tretiu hodinu telesnej výchovy. Ďakujem Karolovi aj všetkým kolegom.
A ešte jedna taká vec. Zistili sme v podstate aj z tejto rozpravy, že najväčším problémom telesnej výchovy a vôbec vo všeobecnosti športu je pravdepodobne ministerstvo školstva. Tak ja sa pýtam, či by nemalo logiku odčleniť šport od ministerstva školstva, nech ministerstvo školstva ostane aj naďalej ministerstvom školstva, vedy a výskumu a nech šport prejde buď pod ministerstvo kultúry a nech je to, nech je to ministerstvo športu a kultúry alebo pod ministerstvo nejaké, alebo nech je pod turistickým ruchom, lebo predpokladám, že tam to problém robiť nebude.
Takže možno by bolo fajn sa nad tým zamyslieť, lebo svojho času naozaj šport s kultúrou boli v jednom rezorte a nebolo to zlé. Pretože boli dve ako keby samostatné a rovnocenné, rovnocenné sekcie a fungovalo to. Čiže ak nám robí len toto problém, tak možno je pre budúcu vládu čas zamyslieť sa aj nad takýmto možným riešením.
Ďakujem, to je všetko.

Pán poslanec Baránik, takéto výzvy dávate vy nám pravidelne, ale tak na to sa vykašlime teraz, tu nejde, tu nejde o túto výzvu, ide o to, čo ste povedali. Ja som rada, že ste spomenuli Hedvigu Malinovú, pretože prípad Hedvigy Malinovej je vyslovene ukážkový.
Na druhej strane, aby som vás doplnila, ja spomeniem len únos Vietnamca. To je, to je ďalší taký prípad toho, ako sa veci naťahujú a naťahujú sa zbytočne napriek tomu, že dajme tomu Nemecko jasne predložilo aj generálnemu prokurátorovi, aj všetkým ostatným všetky dôkazy, všetky spisové materiály, ale nekoná sa. Nekoná sa prečo? To by teda mňa osobne zaujímalo, ale predpokladám, že sa čaká na to, že sa príde s nejakou tri-šesť-trojkou. Máte pravdu, že zdržiavanie na Generálnej prokuratúre už sa stalo národným športom, lebo to je, ako ste povedali a myslím si, že ja to, ja to tiež tak čítam, je to také, ako keby kvázi čakanie na, na zabúdanie spoločnosti, že vôbec niekde nejaký prípad bol a potom sa to, potom sa to potichučky spláchne, tak ako to splachoval pán prokurátor Kováčik, a myslím si, že tentokrát to nebude nejak iné.
Takže ešte raz, ďakujem, že ste spomenuli prípad Hedvigy Malinovej a že ste doplnili veci, ktoré možno nepovedal Juraj Šeliga vo svojom, vo svojom prejave, ale, ale doplnili, doplnili jeho veľmi podstatnú rozpravu.
Ďakujem.

Pán poslanec Taraba, váš návrh revízie tri-šesť-trojky vy, mne osobne skôr príde ako koniec demokracie na Slovensku. To vám hovorím na rovinu. Opierať sa tu o nejaké komandá, ktoré niekde vtrhnú, tak áno, môžete tým mlžiť, ale to nie je vôbec podstatné v celom tomto procese prerokovávania vášho návrhu zákona. V podstate tu ide len o jedno, a treba to pomenovať hneď a na rovinu, odovzdanie absolútnej moci do rúk generálneho prokurátora Žilinku. Ja chápem, veľa kamarátov je v base a treba ich vytiahnuť a veľa tam ešte možno príde, nevidím do toho, nie som v polícii, neviem, koľko rozpracovaných ďalších, ďalších prípadov je, ale myslím si, že skôr je to, skôr je to preventívne opatrenie, aby sa tam podľa možnosti ani nedostali a tým pádom aby sa o nich ani nehovorilo. A keď už sa tam dostanú, tak nech už majú úplne od začiatku jasno, že majú cestu z akéhokoľvek vyšetrovania, z čohokoľvek von. Čiže toto je len a len čisto návrh na likvidáciu celej demokracie na Slovensku. Takto to vidím ja, nie som právnik, ale takto čítam váš návrh.

Vážené kolegyne a vážení kolegovia, naozaj vás chcem ešte raz poprosiť o zahlasovanie za tento zákon, aby sme konečne pomohli Devínu, aby konečne mohli svietiť, aby konečne mohli stavať chodníky, aby konečne mohli zaplatiť učiteľky niekde na škole a niekde v škôlke, pretože doteraz, doteraz to možné nebolo. Napriek tomu, že sa neustále snažili splácať dlhy spred 18 rokov, dostali sa do špirály a možné to nebolo.
Takže ešte raz ďakujem za pochopenie, za porozumenie a pevne verím, že za tento náš zákon zahlasujete.

Ja len chcem povedať, že v podstate to je riešené tak, a tým odpovedám pánovi poslancovi Cmorejovi, je to riešené tak, že, v zákone, že obec splatí istinu a odpustia sa jej dlhy. Veriteľ si bude môcť odpísať, odpísať svoj dlh z daní. Takže takto je to riešené.
A týmto chcem aj poďakovať ministerstvu spravodlivosti, že nám pomohlo s tým zákonom.
Ďakujem.

Ľubko, vydrž, aj ty prídeš na rad.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákonná úprava režimu nútenej správy obcí je obsiahnutá v ustanoveniach § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celá úprava ozdravného režimu a nútenej správy obcí je obsiahnutá v jednom paragrafe zákona, pričom sa skôr zameriava na podmienky zavedenia ozdravného režimu a nútenej správy, samotný výkon nútenej správy, postavením núteného správcu a podmienkami ukončenia nútenej správy. V podmienkach Slovenskej republiky však úplne absentuje právna úprava stavu, keď nútená správa neplní svoj účel. Pre takúto situáciu máme právne vákuum.
Je nevyhnutné, aby štát dôsledne upravil všetky aspekty režimu, ktorý zákon zavádza. Nedostatočná, respektíve nedôsledná právna úprava môže viesť k dlhodobému stavu, kedy nútená správa vedie len k nekončiacemu zadlžovaniu bez možnosti ho reálne v budúcnosti ukončiť. To vyvoláva neefektívne, nehospodárne a za daných podmienok nikdy sa nekončiace ďalšie zadlžovanie. Pre budúcnosť to vytvára základ pre nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov, prípadne možné špekulatívne správanie podnikateľského prostredia.
Príkladom je mestská časť Bratislava-Devín, ktorá sa extrémne zadlžila ešte v 90. rokoch minulého storočia, teda v časoch iného legislatívneho prostredia, kedy môžeme pozorovať absolútne zlyhanie kontrolných mechanizmov, pričom jedným z dôvodov extrémneho zadlženia bolo viacnásobné vydávanie zmeniek. Za dnes platnej legislatívy a nastavených kontrolných mechanizmov už nie je možné, aby sa rovnaká situácia zopakovala. Ťarcha minulosti však nad obcou visí aj naďalej celých 18 rokov. Nútená správa nad touto obcou bola zavedená s účinnosťou od apríla v roku 2005, teda za úplne iných pomerov a zákonných úprav. Pokiaľ by bol stav danej obce pri zavádzaní nútenej správy podrobený aspoň základnej analýze, bolo by už vtedy, teda pred osemnástimi rokmi, zrejmé, že k ozdraveniu obce týmto režimom prísť nemôže, nakoľko obec došla o podstatnú časť speňažiteľného majetku, ktorý tvoril zábezpeku pre časť zmeniek zabezpečených veriteľov. Obec bola totiž vo vzťahu k výške svojho rozpočtu extrémne predlžená, pričom s ohľadom na výšku úrokov z omeškania dohodnutých v 90. rokoch minulého storočia – upozorňujem, že niektoré dosahujú výšku až takmer 40 % – bolo zrejmé, že dlh obce bude v režime nútenej správy naďalej len virtuálne narastať a v zásade sa nikdy neskončí. Štát vytvoril také legislatívne prostredie, že z pôvodnej výšky dlhu 3,5 milióna eur pri výške ročného rozpočtu 260-tisíc eur v danom roku sa dlh obce v režime nútenej správy vyšplhal na takmer 12 miliónov eur. Zo správy INEKO z roku 2014 vyplýva, že celkové dlhodobé záväzky po lehote splatnosti boli v danom čase vo výške 3 380 % skutočných bežných príjmov.
Vo vzťahu k verejným financiám sa javí podnikateľské správanie, ktorého výsledkom je extrémne neprimerané predlženie, ako možné špekulatívne. Po dobu nútenej správy miesto toho, aby dlh klesal, naopak, narastal do obludných rozmerov a dnes predstavuje 12 ročných rozpočtov tejto mestskej časti. Bez zmeny pravidiel režimu nútenej správy, respektíve legislatívnej úpravy aj takej situácie, kedy nútená správa neplní svoj účel, sa bude daná obec v zmysle zákonných pravidiel zadlžovať takmer 40-percentným úročením dlhu v zásade donekonečna. To má za následok možné nehospodárne a neefektívne nakladanie s verejnými financiami.
Dnes platný zákon nedáva obci veľa možností získať finančné prostriedky pre navýšenie príjmov za účelom splatenia dlhu. Takýmito možnosťami zvýšenia príjmov na splácanie záväzkov je povinnosť obce zabezpečiť zavedením miestnych daní alebo zvýšením sadzieb už zavedených miestnych daní. V prípade obce, ktorou je mestská časť, však správu miestnej dane z nehnuteľností spravuje mesto, pričom práve táto miestna daň je najnevy... najvýnosnejšia. Objektívne inú možnosť navyšovania príjmu zákona, zákonov v režime nútenej správy nepripúšťa. Nedostatočnou legislatívnou úpravou v čase zavedenia nútenej správy, nedostatočnou analýzou dlhu pri zavádzaní nútenej správy, zlyhaním kontrolných mechanizmov mesta a štátu v príkladnej obci nastala skutočnosť, že obec, ktorá je súčasťou hlavného mesta Slovenskej republiky, už osemnásť rokov nemôže investovať, teda vôbec nič budovať, nevie riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona o obecnom zriadení a zároveň nemá bez legislatívnej zmeny žiadnu reálnu možnosť sa z tejto situácie dostať. Skoro 50 % územia mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky je neodkanalizovaná. V obci sa nachádza len zopár chodníkov, absentuje verejné osvetlenie, mestská časť nevie pri uvalených opatreniach vybudovať ani len prechod pre chodcov a mnohé ďalšie dopady, ktoré reálne znášajú občania.
Predkladanou právnou úpravou sa upraví ukončenie nútenej správy v prípade, ak táto neplní svoj účel. Podnikateľské a iné subjekty, ktoré v príkladnej obci dobrovoľne vstupovali do obchodného vzťahu s obcou, vedeli, respektíve mali možnosť vedieť, aká je ročná výška rozpočtu tejto obce, teda sa dá tvrdiť, že k svojej podnikateľskej činnosti mali pristupovať s odbornou starostlivosťou. Do budúcna takáto právna úprava posilní postavenie samospráv, keďže podnikajúci subjekt bude vedieť zohľadniť svoje podnikateľské riziká s ohľadom na prijatú zmenu. Navyše navrhované maximálne 15-ročné obmedzenie trvania nútenej správy by malo byť dostatočnou lehotou na to, aby veritelia mali priestor spoločne s núteným správcom a dlžníkom hľadať riešenia.
V príkladnej obci nútenú správu do roku 2014 vykonávalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a od roku 2014 Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Uvedené subjekty sú dostatočným garantom toho, že keby sa v obci vedeli nájsť, respektíve v čase získať dodatočné finančné prostriedky na úhradu jej záväzkov, už by sa tak s istotou dialo. Ako už ale bolo spomínané, pri zavedení nútenej správy už bola obec tak vysoko nad svoj rozpočet predlžená, že v spojení s extrémne vysokými úrokmi bolo už vtedy zrejmé, že záväzok nielenže nebude splatený, ale bude na úrokoch aj naďalej narastať. Dnes je situácia taká, že v zákonom nastavenom režime nútenej správy sa dlh obce ročne zvyšuje takmer o tretinu jej rozpočtu, ročne o jednu tretinu rozpočtu sa navyšuje dlh. Osemnásť rokov je tak enormne dlhé obdobie, že keby obec mala reálnu možnosť svoj záväzok znižovať, tak by sa tak dialo. Výsledkom dnešného legislatívneho prostredia je nárast záväzku z 3,5 milióna eur na 12 miliónov eur. Bez vôle parlamentu zareagovať na túto situáciu, ktorá tu objektívne je, sa bude aj dlh aj naďalej nezmyselne navyšovať asi až dokedy? Ďalších päťdesiat, ďalších sto rokov?
Je potrebné si uvedomiť, že tu konečne ide o verejné financie, s ktorými sa pod rúškom nedostatočnej legislatívnej úpravy nakladá nehospodárne a neefektívne. Paralelne aj v súkromnom sektore máme legislatívu, legislatívnu úpravu bankrotu obchodných spoločností a oddlženia fyzických osôb, preto je dôležité si uvedomiť, že podnikanie podnikatelia vykonávajú na vlastnú zodpovednosť a dobrovoľne. Nie je objektívne správne povyšovať postavenie podnikateľských subjektov nad subjekty samosprávy, pričom v danom konkrétnom prípade došlo vydaním zmenky k podozrivo extrémne vysokému predlženiu obce vo vzťahu k jej rozpočtu. Zabezpečení veritelia boli buď v plnej miere, alebo aspoň sčasti uspokojení realizovaním záruk, ktoré však nepostačovali na uspokojenie záväzkov voči ostatným nezabezpečeným veriteľom. Skutočnosťou, ktorá navyše svedčí o vtedy zlom nastavení legislatívnych pravidiel, je aj fakt, že v danej kauze nebolo v minulosti vznesené ani len obvinenie osobe alebo osobám, ktoré tento stav spôsobili. Teda ich konanie bolo vyhodnotené ako konanie v rozpore so zákonom.
Predkladaným návrhom zákona sa ponúka riešenie, ktoré značne predlženým obciam, mestám a mestským častiam umožní, aby sa po uplynutí v zákonom, v zákone predpokladanej lehoty zbavili svojich dlhov. Podmienkou zbavenia sa dlhu je, že počas 15 rokov v nútenej správe, na ktorú dohliada nútený správca, obec spláca toľko, koľko jej umožňuje jej rozpočet či predaj disponibilného majetku. Po uplynutí uvedenej lehoty sa vo zvyšnej časti stávajú dlhy nevymáhateľné. V prípadoch už zavedenej nútenej správy lehota 15 rokov na uspokojenie pohľadávok neuplynie skôr ako jeden rok odo dňa účinnosti tohto zákona.
Ďakujem, vážení kolegovia, vážené kolegyne, a pevne verím, že zahlasujete a pomôžete našim obciam, mestám, mestským častiam. Ďakujem.