Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Takisto pozdravujem pána Mareka Čonku, keď sa vyjadril, že zobere 500 euro a Matoviča voliť nebude. Ale ja sa pristavím pri tých, pri tých 500 eurách, ktoré tu spomínal aj kolega predrečník v rozprave.
Je zaujímavé, koľkokrát sme sedeli v týchto laviciach a riešili rôzne návrhy zákonov, ktoré mali pomôcť konkrétnemu, či už segmentu, alebo konkrétnej časti obyvateľstva, vždy bola odpoveď taká, že na to nie sú zdroje a nie sú financie. A bolo tu niekoľko hodín rozpráv, kedy bývalý vládni poslanci naozaj argumentovali jedine tým, jedine tým argumentom, že síce myšlienka je dobrá, ale štát na to nemá peniaze.
A dnes tí istí poslanci stoja vedľa Matoviča, ktorý sľubuje 500 euro všetkým, ktorí pôjdu voliť, a títo poslanci, ktorí doteraz hovorili, že na takéto opatrenia alebo na takéto návrhy nie sú zdroje, a pritom teda ten finálny účet by bol oveľa nižší, tí istí poslanci stoja pri tom Matovičovi pobláznenom a tvária sa, že je všetko v poriadku a obhajujú to ako výborný nápad. To je, to je, Šipošovi sa nedivím. Šipoš je Šipoš. Ale ostatní, ktorí sú tam a obhajujú to, že Matovič prišiel s tým, že chce dať 500 euro každému, kto pôjde voliť. Veď to je choré. To je choré nie z hľadiska toho, že chce urobiť gesto alebo že chce ľuďom pomôcť. On nechce ľuďom pomôcť. On vôbec nechce ľuďom pomôcť. On sa chová proste ako človek, ktorý už nemá čo stratiť, ktorému sa potápa loď, a rozhadzuje okolo seba rukami nohami a je mu jedno, čo po ňom zostane.
A tí poslanci, ktorí doteraz sa tvárili zodpovedne a komunikovali, akí sú zodpovední, tak tí nemajú problém proste túto blbosť mu schváliť a, a v podstate teraz budú hovoriť, že je všetko v poriadku.

Ďakujem pekne. Ja len krátku poznámku.
Kolega Urban spomenul minské dohody a všeobecne známe je to, že každá vojna je zlyhaním diplomacie a všetkých diplomatických riešení, ktoré tomu predchádzajú alebo by mali predchádzať a práve tie minské dohody boli ukážkou toho, ako zlyhala diplomacia, keď Merkelová priznala, že to bolo v podstate len získaním času a aj to je možno jeden z míľnikov, kedy diplomacia nefunguje a takéto správanie diplomatov vedie k vojne.

Ďakujem.
Patrí sa reagovať, a preto som sa prihlásil, aj keď, samozrejme, pán Lehotský na tieto všetky, na tieto všetky ja vám nebudem odpovedať, pretože to by sme museli ten konflikt posudzovať príliš dlho a museli by sme riešiť každé detaily a každé vyhodnotenia alebo správy z vojenských operácií alebo z útokov.
My vo všeobecnosti, hoci vy to nejakým spôsobom nieže zľahčujete, ale podceňujete možno to naše vyjadrenie, my vo všeobecnosti ten konflikt odsudzujeme, a to si myslím, že je dostatočným dôvodom a nie je treba ísť do detailov toho konfliktu, čo sa deje na ktorej strane a ktorý vojak je horší a ktorá vojenská jednotka čo v danom konflikte pácha. To sú hrôzy vojny, ktoré tu nikto ani nemá chuť otvárať ani nejakým spôsobom popisovať. My sme, my sme upozorňovali na to, že tu boli a bola tu dnes diskusia aj s kolegom Osuským aj moji kolegovia sa s ním v podstate dopĺňali v tej výmene názorov, že tu boli vojenské konflikty a boli tu operácie, ktoré sa pamätáme, ktoré sa neuskutočnili alebo neudiali tak dávno, kde nikto neodsudzoval tieto krajiny a nezaraďoval ich na nejaký zoznam teroristických krajín a to je to, čo nám chýbalo, to je celá podstata. Naozaj si nemyslím, že by akokoľvek prispelo do tej diskusie to, keby sme tu teraz jednotlivé konflikty analyzovali a plytvali do detailov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Aj som premýšľal, či sa prihlásim do tejto rozpravy, pretože keď si uvedomujem, do akej roviny sa dostáva táto diskusia, tak mám pocit, že je zbytočné čokoľvek povedať a je zbytočné byť akokoľvek vecný a objektívny a snažiť sa tu o nejakú pravdu alebo aspoň sa baviť objektívne v tej rovine akejsi pravdy alebo skutočnosti, ktoré či už historicky, alebo zo súčasnosti vieme celkom jasne pomenovať a vieme sa o tú pravdu alebo o tie skutočnosti oprieť. Aj na základe tých posledných, či už faktických, alebo, alebo vyjadrení v rozprave mojich predrečníkov, to je len potvrdením toho, čo hovorím, že vy nás obviňujete z toho, že doslova sa budem snažiť citovať "obhajujeme zločiny Ruska a že by sme boli najradšej, keby sme boli nejakým spôsobom prepojený alebo pripojený k Ruskej federácii a že by sme boli najradšej, keby tu bolo v podstate nejaké Rusko a boli sme jeho súčasťou". Tak ako tu odznelo od mojich kolegov my nesledujeme ani ukrajinský záujem, ani ruský záujem, ani americký záujem. My sledujeme slovenský záujem a Slovensko je krajina, ktorú máme radi a v ktorej žijeme a pre ktorú pracujeme aj v tomto parlamente. Len problém je ten, že toto uznesenie, tak ako tu už odznelo, považujeme za nevyvážené. Považujeme ho za nevyvážené v kontexte udalostí, ktoré nie sú otázkou ďalekej minulosti, ale sú otázkou vojenských konfliktov, ktoré sa odohrali a ktoré my ako či už poslanci alebo všeobecne, keď to zoberieme ako občania, ako pozorovatelia vieme hodnotiť a vieme sa na ne pozerať doslova v priamom prenose.
Boli tu vojenské konflikty, ktoré viedlo NATO alebo viedli Spojené štáty Americké, o ktorých sa tu nikdy nehovorilo v takomto kontexte. Bola to vojna v Iraku, ktorá bola v podstate vyvolaná pod zámienkou výskytu zbraní hromadného ničenia. Nakoniec sa ukázalo, že táto zámienka sa nepotvrdila, že tieto zbrane sa tam nikdy nenašli. To sú veci, ktoré nehodnotíme my ani ich nekomentujeme alebo neposudzujeme, nevyhodnocujeme ich my. To sú závery, ktoré boli prijaté na medzinárodnej úrovni a to sú fakty, ktoré jednoducho sú dané. Sú ďalšie konflikty, sú ďalšie revolúcie v iných štátoch.
Kolega Dostál tu dnes povedal na adresu Ukrajinu, že Ukrajina má právo vybrať si, kam bude smerovať svoju politiku a kam chce patriť. A ja s tým súhlasím, ale to isté platí pre Líbyu, pre Irak, pre Sýriu a pre ďalšie krajiny, v ktorých prebiehali vojenské konflikty a ktoré, ktorým predchádzali rôzne revolúcie a prevraty. Samozrejme, tá debata bola emotívna. Odznelo tu množstvo argumentov, ktoré v podstate ani nejak neprispeli k tej debate a niekedy sme zachádzali ústami niektorých rečníkov do ďalekej minulosti a histórie. Je pravda, že históriu treba poznať, a treba si z nej zobrať ponaučenie a tak ďalej, ale ja apelujem práve na to, že to, čo sme tu my popísali, čo sme nejakým spôsobom snažili zvýrazniť ako moment, ktorý nám chýba v tom celospoločenskom pohľade na udalosti na Ukrajine, je práve to, čo hovorím, to sú konflikty a vojenské operácie, ktoré viedla Aliancia alebo Spojené štáty Americké v krajinách, ktoré som tu menoval a ktoré sa neodohrali tak dávno. Preto si myslíme, že to uznesenie má silnú dávku pokrytectva, pretože tam chýba tento fakt a koniec koncov aj tá debata dokazuje, že tu stoja proti sebe dva tábory s úplne iným videním sveta. Minimálne v tej otázke zahraničnej politiky, ale ja mám pocit a nechcem teraz byť jediným majiteľom pravdy, ale mám pocit, že zatiaľ čo my hodnotíme objektívne obidve strany mince, tak vy vidíte ako keby iba jednu stranu tej mince, že vy prehliadate to, čo tu my menujeme, čo je absolútne zrejmé tie konflikty a tie udalosti, ktoré sme my dávali do pozornosti, o ktoré sme sa opierali. Tu jednoducho boli, to sú nie naše výmysly, ani argumenty, o ktorým by ste mohli povedať, že sme si ich zobrali ako nejaký proruskí fanatici do úst len preto, aby sme, aby sme na ne poukázali. Toto je to, čo nám vadí v tom vašom prístupe. Tá jednostrannosť, neobjektivita a neschopnosť diskutovať v rovine, že áno, pokiaľ ideme hovoriť o tomto, tak povedzme aj to bé. To je celé.
A môžem vás ubezpečiť hoci neviem, či vás presvedčím, ale nás vôbec nevedie to, aby sme sa stotožňovali s tým, čo sa deje na Ukrajine. My túto vojnu odmietame, odmietli sme ju hneď. Tak ako som povedal kolega Mazurek, kolega Suja prichýlili vo svojich domovoch mnohé ukrajinské rodiny. Boli to matky s deťmi. Vidíme, čo sa deje a práve pretože odmietame takéto vojenské konflikty, si myslíme a sme o tom presvedčení, že neustále podporovanie, vojenské podporovanie tohto konfliktu bez toho, aby sa všetky strany, ktoré sú v tomto konflikte akokoľvek angažované snažili o diskusiu, o mierovú cestu riešenia, že takéto neustále pumpovanie zbraní na Ukrajinu tento konflikt prehlbuje, predlžuje a že to nikam dlhodobo nevedie. Nehovoríme to my ako poslanci Národnej rady, hovoria to mnohí politológovia, mnohí komentátori, ktorí sú relevantní posudzovať vývoj tohto konfliktu a zohľadňujú, samozrejme, všetky aspekty toho, čo sa deje, či už na Ukrajine, alebo celkovo v medzinárodnom meradle.
Takže chcem len, aby zaznelo, že hnutie REPUBLIKA ústami svojich poslancov nevystupovala v tomto bode z pozície obhajcu Ruska. Vystupujeme z pozície poslancov Národnej rady, ktorí hája slovenský záujem a pozerajú sa na to, akým smerom sa tieto udalosti môžu ďalej vyvíjať a sme presvedčení o tom, že táto cesta, ktorú zvolila aj súčasná odvolaná vláda, a to sú konkrétne vyjadrenia v súvislosti s migmi, to je darovanie vojenskej techniky a tak ďalej, že toto nie je správna cesta a vidia to tak aj občania Slovenskej republiky.
A keď budete o nás hovoriť, že sme nejakí proruskí alebo sfanatizovaní alebo máme podobné motívy, tak vás môžem ubezpečiť, že podobne to vnímajú aj ľudia na Slovensku, ktorí nesúhlasia s takouto rétorikou a s takýmito konkrétnymi krokmi, ktoré predstavitelia slovenskej politiky a odvolanej vlády robia smerom k tomuto vojenskému konfliktu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Debata nie je o tom, či v danom konflikte, ktorý sa v histórii odohral, bolo zbombardovaných päťsto alebo tisíc, alebo milión civilných obyvateľov. Debata je o tom princípe, že pokiaľ odsudzujeme vojnu, tak ju odsudzujme a pokiaľ schvaľujeme bombardovanie civilného obyvateľstva, tak nemôžme na druhej strane prísť a postaviť sa a odsudzovať akýkoľvek iný konflikt. A kto spočíta, či tých 500 zbombardovaných, alebo tisíc v danom momente mohlo byť menej alebo viacej. Veď tie konflikty majú svoj vývoj a o tomto by sme mohli tuná polemizovať celé hodiny. Tu ide o princíp. Tu naozaj ide o ten postoj, že niečo odsudzujem a postavím sa k tomu objektívne. A pokiaľ odsudzujem vojnu, tak nemôžem desať vojenských konfliktov tolerovať alebo prehliadať, zatiaľ čo ďalší vojenský konflikt považujem za nesprávny a robím všetko pre to, aby som celkom neobjektívne a len zo svojho uhla pohľadu na tieto veci nazeral.
Kolega Milan Mazurek od tohto vojenského konfliktu na Ukrajine ubytovával takmer tridsať utečencov z Ukrajiny. Boli to matky s deťmi. Dodnes má ubytovaných päť takýchto osôb. A ja si myslím, že aj z tej jeho rozpravy je jasné, o čo mu ide. Ide mu o to, aby sme boli féroví a objektívni v tejto veci, aby sme odsúdili všetky vojny a všetky konflikty a nepristavili sa teraz pri konflikte, ktorý prebieha u našich susedov, a prehliadali všetko ostatné, čo tomu predchádzalo a čo spôsobilo aj túto nezmyselnú vojnu.

Ďakujem za slovo.
Mne to niekedy pripadá tak, ako keby sa tu obohrávala stará platňa. Niektorí tí rečníci majú, majú tak prižmúrené oči, až je to, až je to nepochopiteľné a v takom duchu sa potom vedú aj tie faktické a tá diskusia, prepáčte, ale tá diskusia má takú úroveň, že si tu jednotliví rečníci hovoria, hovoria proste argumenty také, aké tu znejú. Nemôžeme na jednej strane, a teda odznelo to celkom jasne aj v tej rozprave, nemôžeme na jednej strane tu hodnotiť nejakú, nejakú historickú udalosť alebo to, čo sa deje aktuálne v priamom prenose bez toho, aby sme rovnakým metrom nepoukázali na to, čo sa dialo v minulosti a ako postupovali iné krajiny, iné štáty. A to je celý problém toho, že my si uvedomujeme, že vojna je zlá a nechceme vojnu. Preto, preto sa vyjadrujeme v tejto veci tým spôsobom, že si neželáme, aby Slovensko robilo kroky, aby politici na Slovensku robili kroky, ktorými nás ešte viacej vťahujú do tej vojny a zbytočne dávame signál, že sme akoby súčasťou toho konfliktu. A staráme sa do vecí, ktoré nevieme ani zastaviť, ani ovplyvniť, len chceme byť zase nejakej veľmoci alebo v nejakom Bruseli, alebo vo Washingtone za pekných, ako veľmi sa angažujeme a tak ďalej. Ale toto nechcú ani občania Slovenskej republiky, ani to nemá žiadny dlhodobý efekt, ani výsledok.
A predkladatelia, ktorí na jednej strane niečo odsudzujú a na druhej strane si nevšimnú to, čo tu bolo pár rokov dozadu v celosvetovom meradle, rôzne iné konflikty, ktoré viedli či už NATO, alebo Spojené štáty americké. Tak potom sa pýtam, akú hodnotu má takéto uznesenie alebo takýto návrh uznesenia, alebo vôbec tá, tá celá vaša filozofia. Veď, veď to je postavené úplne nelogicky.

Ďakujem pekne za slovo.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja budem podľa možnosti stručný, pretože mnohé veci tu odzneli a my, ktorí sme boli v tejto rozprave od samého začiatku, tak vieme, že by sme sa len opakovali, pokiaľ by sme jednotlivé argumenty alebo dôvody tohto uznesenia ešte raz opakovali. Problémom takejto debaty je istá dávka neférovosti a snahy nepomenúvať veci tak, ako sú, a tak, ako sa jednoducho okolo nás dejú. Videl som to aj pri mnohých alebo viacerých faktických poznámkach od kolegov, ktorí vám na chodbe alebo v bufete povedia iný názor na daný problém a v rámci faktickej poznámky z lavice povedia absolútne pravý opak, pretože si uvedomujú, že vo svojom okolí sú ako funkcionári alebo kandidáti na rôzne funkcie odkázaní na voličské hlasy tohto, tohto etnika alebo tejto menšiny. Ale nevadí. Nevadí.
Na debate a na zmysle celej tejto debaty to nič nemení, nech si každý tie svoje argumenty a dôvody pomenúva akokoľvek. Ja som rád, že táto debata bola napriek rozdielnosti jej predstaviteľov pomerne korektná a že sme tu otvorili aj niektoré iné témy, ktoré prirodzene z tej debaty vyplynuli, to je problém úžerníctva, ktorý je treba určite riešiť, pretože je dôvodom tých problémov, ktoré, ktoré tu sú.
Na druhej strane si myslím, že neriešenie týchto problémov, neschopnosti hovoriť o tom objektívne, pravdivo, bez emócií, bez nejakých politických útokov, pomenúvať vec, napísať ju celkom jasne, ja som dokonca zmenil znenie toho uznesenia len preto, aby sme mali širšiu podporu a aby bola, bolo toto uznesenie akceptované v rámci politického spektra. Myslím si, že neschopnosť hovoriť o týchto veciach objektívne a pravdivo vyvoláva v spoločnosti predsudky. Myslím, že to je dôvodom tých najväčších predsudkov. Keď na jednej strane vyvoláme v spoločnosti dojem, že jedni občania všetko musia a tí druhí to isté nemusia. Jedni môžu a druhí nemôžu. Toto sú veci, ktoré trápia ľudí a ktoré majú spojené s problémom, ktorý tu dnes rozoberáme, o ktorom hovoríme. A ja naozaj nikoho neviním, ani kolektívne, ani nehádžem nikoho do jedného vreca. Ale veľmi dobre vieme, že na Slovensku tieto problémy nie sú riešené preto, lebo nie je politická vôľa pomenovať ich a pomenovať ich pravdivo, popísať ich tak, ako sú a vyvodiť z toho závery. To je problém napríklad toho, že policajti, ktorí zasahujú v takýchto prípadoch, majú problém s tým, aby zasahovali tak, ako im umožňuje zákon, pretože si uvedomujú, že budú riešení inšpekciou, že budú riešení mimovládnymi organizáciami a tak ďalej. To je problém. Toto treba zmeniť a toto je, samozrejme, úloha politikov, úloha ministra vnútra, aby dal jasný signál, že sa musí v týchto veciach postupovať podľa zákona. Nemôže sa stať, že na miesto činu príde policajná hliadka, ktorá je napadnutá, ktorej sa smejú títo, ktorú absolútne nerešpektujú a tí policajti sú v podstate zahnaní do kúta a buď teda sú obeťami nejakého útoku, alebo sa k tomu postavia pasívne a potom následne povolajú ďalšiu hliadku, vyhodnotia situáciu tak, že je treba zasiahnuť tvrdšie, potom tí policajti zasiahnu tvrdšie a sú predmetom v podstate vyšetrovania, akým spôsobom zasahovali.
Mám jednu skúsenosť od človeka, ktorý bol priamo v obci, kde sa pred pár rokmi uskutočnil takýto zásah proti neprispôsobivým občanom, ktorí naozaj vo veľkej miere porušovali zákon a prišli tam policajti. Samozrejme, vykonali služobný zákrok, bolo to medializované a jedna súkromná televízia v snahe urobiť reportáž, pretože celá situácia sa otočila a tí, ktorí páchali trestnú činnosť, boli vo finále vnímaní a popisovaní ako obete policajného brutálneho zásahu, tak sa stalo to, že jedna televízia prišla do takejto obce alebo do takejto osady a mala záujem natočiť s obeťou toho údajného policajného zákroku nejakú reportáž. Samozrejme, museli ísť za ním do miestneho pohostinstva, ten sa presunul k sebe do miesta bydliska, ľahol si do postele, popísal, čo všetko sa stalo, aký je odvtedy chorý a tak ďalej. Následne sa, následne sa reportáž v takomto duchu odvysielala v médiách. Toto sú veci, toto sú veci, ktoré sa cielene a účelovo manipulujú a zneužívajú. To sa deje pri reportážach o tom, ako sa kde pracuje, ako si kde kto svojpomocne dom, koľko práce a koľko prostriedkov na to vynaložili rôzne granty, projekty a tak ďalej. Jednoducho túto debatu treba po všetkých rokoch, po všetkých tých vládach, ktoré tu boli, preniesť normálne k jednému stolu, povedať si zdravo, absolútne bez emócii, bez politického nejakého trička, kde sme sa dostali, čo sme si za tie roky dovolili spraviť, ako to nastavenie alebo tie opatrenia veci pomohli alebo nepomohli.
Bavili sme sa tu a ja by som nerád jednotlivé tie kroky tu popisoval, pretože to je, to by bola debata príliš na dlho, ale bavili sme sa tu niektorých veciach, kolega, ktorý prišiel medzi poslednými do sály a nepočul 90 % tejto debaty alebo diskusie nás tu obvinil, že to robíme účelovo, že zneužívame vraždu a tak ďalej. Viete, povedať si môžete čokoľvek. Aj nás môžete z čohokoľvek obviniť. My sme v úvode povedali, že toto nie je motívom, prečo sme toto uznesenie spravili a prečo sme ho predložili a keď sa bavíme o zneužívaní vraždy, tak bola tu vražda novinára, ktorú sme takisto odsúdili a vždy podobné skutky odsudzovať budeme a to si myslím, že bola vražda, ktorá bola reálne politicky zneužitá a myslím si, že pokiaľ aj my ako poslanci Národnej rady vo svojej iniciatíve reagujeme na celospoločenské problémy, reagujeme na takúto tragickú udalosť alebo problém, ktorý v danej lokalite tí ľudia cítia a nie je to len otázka, samozrejme, Michaloviec, ale je to otázka ďalších miest a obcí.
Pokiaľ my máme iniciatívu a snahu tieto veci pomenovať a riešiť a predchádzať im a urobiť kroky, ktoré by im predchádzali, tak nemôže tá debata skončiť tým, že my zneužívame vraždu alebo tu robíme politiku. Tak potom by sme tu nemohli hovoriť o ničom, nemohli by sme tu prijímať akékoľvek opatrenie, nemohli by sme ako poslanci urobiť akékoľvek kroky, ktoré by viedli k náprave systému alebo náprave toho, čo je vnímané v spoločnosti ako problém. A dajte si ruku na srdce, toto je v spoločnosti vnímané ako problém. Bez toho, teraz to hovorím, bez toho, aby som niekoho za toto zlyhanie obviňoval alebo aby som robil nejakú kolektívnu vinu a všetkých hádzal do jedného vreca. Nie. Ja hovorím to, že aby sme sa dokázali posunúť v tejto debate, aby sme reálne, reálne dokázali prijať opatrenia, nastaviť systém lepšie, tak si musíme proste sadnúť, musíme o tom hovoriť otvorene, nemusíme to hovoriť takto verejne. Môžme sa stretnúť na výboroch alebo sa môžeme stretnúť v rámci nejakej poslaneckej iniciatívy, ale musíme o tom hovoriť otvorene a nemôže tu byť každý argument vyvracaný klamstvom, vyvracaný nejakým spôsobom, ktorý je absolútne neprispieva do tej diskusie a nerieši problémy.
Chcel by som povedať viacej, ale tí, ktorí tu ste a ktorí počúvate alebo sledujete túto debatu, tak musíte mi dať za pravdu, že asi bolo v tejto veci povedané všetko a len by som sa opakoval a zdržoval ostatných kolegov. Naozaj nám ide o dobro veci, pretože tieto fakty, ktoré tu odzneli, proste sú, sú tu reálne a tým, že budeme tieto veci odsúvať, tak sa to len bude zhoršovať. Ešte viacej sa posilní napätie v spoločnosti a tie predsudky, o ktorých tu často hovoríme a o ktorých hovoríme, že by mali zmiznúť alebo že by nemali byť v spoločnosti, tie predsudky budú ešte horšie. Takže vám ešte raz pekne ďakujem za konštruktívnu debatu a držme si všetci palce, aby sa tieto problémy na Slovensku riešili a aby sme sa mohli tešiť z toho, že sme niečo dokázali zmeniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja by som len chcel reagovať na predrečníka, že, samozrejme, ten návrh uznesenia a celá tá iniciatíva nie je len smerovaná na problémy alebo spolunažívanie alebo akúkoľvek realitu, aká je v meste Michalovce alebo v okolí. Je to, je to iniciatíva, ktorá má otvoriť verejnú diskusiu a poukázať na mnohé problémy, ktoré, ktoré trápia občanov aj v iných lokalitách a tie problémy tu sú. A koniec koncov o nich často hovoríme. Na jednej strane sa zhodneme asi na tom, že nikto nemá tendenciu hádzať nejakú kolektívnu vinu na kohokoľvek. Ale na druhej strane vždy, vždy zabrdneme do nejakých problémov, ktoré tu sú. A či sú to starostovia alebo primátori alebo, alebo aj občania, tak majú svoju skúsenosť z toho daného miesta, odkiaľ pochádzajú a prichádzajú.
Tak si myslím, že celkove je tej diskusii a riešeniu týchto problémov dlhodobo nepomáha to, že sa tie veci nepomenúvajú celkom otvorene, a že sa, že sa tu vytvoril systém, kedy sa akékoľvek zmienky, akékoľvek poukázanie na tento problém hodnotí ako, ako prejav rasizmu alebo nenávisti alebo, alebo snahy hádzať všetkých do jedného vreca. Ale na, na začiatku alebo v úvode tejto, tejto tohto, tohto bodu rokovania sme upozornili viacerých, že tu nejde o akúkoľvek kolektívnu vinu alebo snahu všetkých hádzať do jedného vreca. Jednoducho sú tu problémy, ktoré sa dlhodobo neriešili. Sú tu problémy, ktoré sa dlhodobo riešili istým spôsobom, ktorý sa ukazuje po rokoch ako nedostatočný a neefektívny. A my sa snažíme tieto veci pomenúvať a otvoriť debatu. Pretože len tak sa môžme dostať k riešeniu tých problémov. Keď budeme ticho a budeme sa tváriť, že je všetko v poriadku, a že tie problémy neexistujú, či sú to problémy s plotom alebo sú to problémy zásahu policajtov a tak ďalej. Tak keď to nebudeme vedieť pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Chcel by som zareagovať na predrečníka, pretože tu odznelo niečo v tom zmysle, že sú aj dobré príklady a mnohí, mnohí predstavitelia týchto alebo tejto komunity vedú usporiadaný život a sú príkladom pre ostatných a tak ďalej. Veď my sme to v úvode povedali a my si to uvedomujeme, absolútne si to uvedomujeme. Mnohí máme známych a kamarátov, ktorí z týchto komunít pochádzajú a sú naozaj bezproblémoví a neni s nimi absolútne žiadny konflikt. To, čo je dobré a to, čo je v poriadku a čo nejakým spôsobom nevytŕča, tak na to netreba poukazovať a netreba tomu, teraz budem veľmi taký, taký striktný, ale netreba tomu venovať čas a netreba tým strácať čas na úkor toho, že sa chceme venovať tým veciam, ktoré sú problematické. A práve preto poukazujeme aj v tejto diskusii na veci, ktoré sú problematické nie pre nás ako pre poslancov Národnej rady, ale predovšetkým pre tých ľudí, ktorí tam žijú. A stále hovorím, že pokiaľ sa tie veci nebudú diskutovať a nebude sa o nich viesť normálna debata, tak ako si to naznačil ty, že teda poďme sa baviť vecne a neurážajme sa a nepoukazujme na seba cez nejaké politické tričká. Pokiaľ sa nebude tá debata viesť, tak celkom prirodzene nemôže prísť ani k tomu, aby sa tie veci riešili alebo nastavili alebo sa zmenilo proste fungovanie tých zásadných, zásadných vecí, ktoré potom ovplyvňujú život ľudí v tých daných, daných lokalitách a regiónoch. A toto je presne to, čo vyvoláva tie predsudky. Tie predsudky nevznikli samé od seba alebo si ich ľudia proste nenašli v schránke. Tie predsudky vznikli na základe nejakých životných skúseností a prehlbovali sa tým, že problémy, ktoré boli evidentné a ktoré ľudia vnímali každodenne sa neriešili a ako keby sa zametali pod koberec. Toto je zmysel tej diskusie a zmysel toho, aby sme sa snažili o riešenie vecí.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Dostál, vy ste sa ma pýtali, že kde som bol pri iných zločinoch, ktoré ste tu pracne pomenoval, a zrejme ste narážal na to, že som mal nejakú motiváciu presne pri tomto zločine prísť s týmto uznesením. Ja neviem, či vám to treba povedať, alebo to hovoríte zámerne tak, aby to tu vyznelo a podfarbujete to rôzne, ale myslím si, že ste dosť inteligentný na to, aby ste si uvedomili jednu vec, že tá vražda bola dôsledkom nejakého celospoločenského javu, ktorý v istých lokalitách alebo regiónoch je celospoločenským, celoslovenským problémom. A aj to uznesenie, aj naša iniciatíva, aj naša rétorika, poukazovanie na tieto problémy vychádza z toho, že nás k tomu vyzývajú občania, že občania nás žiadajú ako poslancov Národnej rady, aby sme možno aj v spolupráci s pánom kolegom Pollákom konali a otvorili túto debatu úplne kultivovane, úplne v pohode. A keď sa ma pýtate alebo tu poukazujete na to, že som veľmi kultivovane prednášal toto uznesenie, tak to je asi prirodzená vec, pokiaľ nemám záujem, aby táto debata skĺzla do nejakej roviny, ktorá nič nerieši a ktorá bude tuná prestrelkou dvoch táborov. Mne o to nejde, mne nejde ani o tú vraždu, aby bola zneužitá. A odznelo to tu ix-krát, že každá vražda je odsúdeniahodná. Mne ide o to, aby sa tento problém pomenúval, aby sme ho vedeli riešiť, pretože vy sa dostávate do bodu, kedy je zakázané na ten problém ukázať, je zakázané ako keby ho pomenovať. A potom sa vás pýtam, ako ho chceme riešiť? Presne na takých ľuďoch, pán Dostál, ako ste vy, s týmto prístupom, a to neberte osobne, to hovorím o vašom prístupe, o vašom pohľade na problém. Presne na tomto sa vždy zadrhne tá debata a nikdy sa nič... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)