Videokanál poslanca

Pán Kuriak, bol som na odchode, ale som si vás chcel vypočuť, pretože už z vašich faktických som čo-to pochytil a postrehol a mal som jednu takú myšlienku, ktorú vám chcem teraz povedať úplne verejne a napriamo. Vy ste sa prebudil teraz ako aktivista a poslanec, ktorý sa ide biť za práva detí a myslím v súvislosti s touto témou, ktorú tu preberáme. A ja sa vás chcem naozaj pýtať, vy ste vôbec nevedeli, s kým idete do vlády alebo s kým vstupujete do politiky? Ten program a tá DNA SaS-ky alebo strany ZA ĽUDÍ a Progresívneho Slovenska a všetkých tých postáv, ktoré dnes sú aj súčasťou tohto parlamentu a s vami tvorili vládnu koalíciu, vy ste ich nepoznali? Vy ste nevedeli, že s nimi idete robiť vládu? A vďaka tomu, vďaka tomu, že ste súčasťou tej vlády tu dnes tá téma musí byť, pretože tie veci sa posunuli tak ďaleko, že tu dnes musí byť návrh, ktorý tomu zabráni alebo to sčasti stopne, alebo eliminuje, alebo zastaví? A ja to hovorím vám, ale apelujem aj na ostatných kolegov vašich, ktorým záleží na týchto otázkach a ktorí sa rovnako s úžasom pozerajú, kde sme sa dostali a čo tu musíme dnes schvaľovať a aké legislatívne návrhy, úpravy na ochranu detí, aké úplne normálne veci, ktoré by nás pred rokmi ani len nenapadli, tu dnes musíme rokovať, ako sa za ne musíme biť. Či vážne alebo úsmevne, alebo krkolomne, ale každý z nás tu nejakú tú vetu k tomu povie. Ale vy ste naozaj nevedeli, že s týmito ľuďmi, s ktorými ste sa rozhodli ísť do vlády, toto budete, nie vy priamo ako Kuriak, ale ako ďalší kolegovia alebo, alebo celá tá vláda presadzovať? Že takýmto, takýmto smerom sa budete uberať? Veď to bolo od začiatku jasné, mali ste tých ľudí poznať. Myslíte, že Stančík bol iný pred dvomi alebo tromi rokmi, alebo pred piatimi? Veď ste vedeli s kým idete, alebo ste to nevedeli.

Ďakujem za slovo. A ja som si všimol, že pred časom, keď rozprával kolega Milan Mazurek v rozprave, tak sa snažili jeho oponenti sedieť v sále a potom mu argumentovať a vyvracať mu jeho argumenty svojimi, ale ten pomer síl sa asi zmenil a tí ľudia pochopili, že ťažko sa dá proti týmto veciam akokoľvek argumentovať, a preto možno odišli. Ale čo by som ja chcel povedať, to nie je tak, ako tu odznelo, že tí ľudia sa zbláznili, tu tí ľudia pretláčajú tú agendu a hlásia sa k nej a robia všetko preto, aby to zviditeľňovali, zvýrazňovali celkom neprirodzene, pretože to, ako kto žije vo svojom súkromí, je každého osobná vec. Ale to, čo sa deje v spoločnosti dnes, ako je to veľmi prezentované ako norma a naopak akákoľvek kritika alebo dialóg alebo pokus o diskusiu je okamžite označovaný, že je to len dielom nejakých nenávistných prejavov alebo extrémistov. Toto je, toto je trend, ktorý má, má príčinu v tom, čo tu dnes vlastne celý čas rokujeme. Oni sa nezbláznili, oni si veľmi dobre uvedomujú, že sa chcú zapáčiť či už médiám alebo tomu trendu, ktorý v spoločnosti je a naozaj to treba zastaviť. Treba nastaviť proces tak, aby sa rodič mohol rozhodnúť, pretože keď tam raz tie mimovládky prídu s týmto, s týmto spôsobom výuky, s týmto bláznením a balamutením našich detí, tak ich odtiaľ už málokto alebo veľmi ťažko dostane, pretože, lebo budú kričať, budú nariekať, budú vypisovať, že nemajú svoju slobodu a to je presne tá sloboda, o ktorej tu hovoríme. Ten rodič má mať slobodu sa rozhodnúť, rozhodnúť o výchove svojho dieťaťa a nie je to o ničom inom. Takže naozaj to treba chápať takto. Je to, je to nutné schváliť, je to nutné prijať.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vy ste odmietol tento návrh zákona. V svojej rozprave ste argumentoval rôznymi spôsobmi. Ale začal ste jednou takou vetou alebo názorom, že to odmietate, pretože si musíme zachovať slobodu a zodpovednosť. Ja som si to poznačil, takto nejako ste to povedal v úvode svojej reči. A ja si myslím, že práve tento návrh zákona a celé, o čom sa tu bavíme, je o slobode a zodpovednosti. Len vy sa na to pozeráte zo svojho uhla pohľadu, ale práve tá sloboda pre rodičov, ktorí sa majú rozhodnúť, či s danou problematikou v takej forme, ako bude vyučované alebo ako bude podávaná v otázke sexuálnej výchovy, či súhlasia, alebo nesúhlasia. A presne o tom je aj tá zodpovednosť, o ktorej ste hovoril. Ten rodič je zodpovedný za dieťa. Je to jeho právny zástupca, plne zodpovedná za dieťa a takisto zodpovedá za formovanie a za to, ako sa to dieťa bude vyvíjať, ako bude dospievať a myslím si, že toto je absolútne právo, absolútne nedotknuteľné právo každého rodiča.
Spomenul ste, že rodičia sa nie vždy môžu rozhodnúť správne. Mne to pripadalo také pritiahnuté za vlasy. Pretože argumentovať v tejto vecnej rovine takýmito úvahami a špekuláciami podľa mňa nie je na mieste. Ani politici sa častokrát nerozhodujú správne, ani poslanci, ani vlády sa častokrát nerozhodujú správne. Ale to mi pripadá naozaj ako hľadanie nejakého argumentu za každú cenu.
A v otázke sexuálnej výchovy a celého tohto návrhu zákona si treba uvedomiť to, že je to reakciou na tie trendy a na spôsob, akým sa tieto problémy prenášajú alebo sa snažia dostať do výchovného procesu a do výučby a tie príklady zo západnej Európe a rôzne tie spôsoby, tie besiedky a to, ako tam tí transexuáli alebo muži prezlečení za ženy vychovávajú, tak to, to je choré.

Ďakujem za slovo. Ja si dovolím faktickú a potom sa odhlásim z rozpravy, pretože mám termínovanú jednu reláciu a budem musieť odísť. A keďže pán minister vnútra tu je prítomný, tak mi to nedá a budem mu adresovať teda tie moje poznámky alebo moje vyjadrenie.
Pán minister, tak ako tu bolo spomenuté, my sa opierame o reakcie a o prosby občanov, ktorí v týchto regiónoch naozaj pociťujú mimoriadne obavy o svoju bezpečnosť a vnímajú to, čo sa tam deje. Tá situácia tam nie je štandardná, nie je normálna, ten nárast je tam enormný, bolo to potvrdené, bolo to sčasti spomínané aj v médiách. Problém je ten, že stále nie je politická vôľa sa tejto téme venovať naplno, tak ako bolo povedané, je vážna situácia v otázke toho, že nefunguje výbor pre obranu a bezpečnosť, to znamená, že ani poslanci, ani členovia tohto výboru nemajú komplexnú informáciu, relevantnú informáciu, na základe ktorej by potom aj k takejto téme mohli zaujať stanovisko a vyjadriť sa. Toto sú všetko vážne veci a okolnosti, ktoré nás vedú k tomu, aby sme túto tému otvorili, aby sme o nej diskutovali.
Ja vás chcem zo svojej pozície, dovolím si vás vyzvať, aby ste tejto téme venovali pozornosť, aby ste zjednali v maximálnej možnej miere nápravu toho stavu, ktorý tam teraz je, pretože neustále sa stretávame aj na tom výbore, pokiaľ bol funkčný, sme sa stretávali s tým, že sa v podstate nedá v tejto veci konať. Policajti nemajú právomoci, nevedia, čo majú robiť, občania sa na nich obracajú, policajti pokrčia ramenami a povedia, že nemajú páky na to, aby konali. Toto nie je normálny stav a asi mi dáte za pravdu, že takýmto spôsobom, pokiaľ toto bude trvať, pokiaľ sa to bude zhoršovať, tak štát nemôže vystupovať v pozícii, že sa vzdáme, pokrčíme ramená a občanom povieme, že snáď to nejako dopadne. Tí ľudia zaberajú verejné priestranstvá, sú incidenty, sú fotografie, videá, kde sa dostávajú do obytných domov, prespávajú na chodbách, vedľa výťahov a tak ďalej. Treba v tomto konať a treba niečo urobiť.

Ďakujem kolegovi za jeho rozpravu, pretože aj tí, ktorí nerozumejú úplne detailne problematike, ktorá sa tu prejednáva, tak sa dostali do obrazu a ja si myslím, že takáto argumentačná rovina a takáto konkrétnosť v podaní poslanca, ktorý sa venuje tejto téme, je dôležitá, pretože my sme tu mali ministra, ktorý keď predstúpil pred poslancov, tak hovoril buď veľmi všeobecne, alebo hovoril v rovine takej, že sme nerozumeli, o čo ide a čo vlastne obhajuje. Potom tu vidím ja ako poslanec predsedu výboru, ktorý sa rozhorčuje nad tým, že čo sa na výbore rokuje alebo aké sú závery výboru, vidíme tu občanov, ktorí prichádzajú pred Národnú radu, aby protestovali, pretože zmeny a úpravy legislatívy, ktoré sa navrhujú alebo pripravujú, sú pre nich likvidačné alebo sú jednoducho v rozpore s tým, čo tu celé roky a celé generácie fungovalo.
Takže ja si myslím, že toto je naozaj dôležité vedieť, o čom sa tu rokuje, vedieť, o čom sa jedná, o čom sú jednotlivé návrhy a vedieť to aj takýmto spôsobom pomenovať a vysvetliť aj nám, ale aj občanom, pretože ako som povedal, tie obhajoby, či už minulého ministra, alebo, alebo úradníkov, ktorí sa zúčastňujú rokovaní výborov, sú tak chabé, že sa naozaj potom dostaneme do stavu, kedy si uvedomujeme aj z reakcií občanov, z reakcií tých protestujúcich pred Národnou radou, že to, čo sa prijíma, alebo to, čo sa ide vylepšiť, sa v skutočnosti nevylepšuje, ale sa prijímajú opatrenia a prijímajú sa zmeny, ktoré sú priamo v rozpore s tým, čo požadujú občania v danom regióne alebo ľudia, ktorých sa to dotýka. Tak ja sa potom pýtam, komu vlastne tie zmeny majú pomôcť alebo čo má byť ich výsledkom. A toto oceňujem na rozprave kolegu, že to pomenoval tak, ako to je, a pomenoval to zrozumiteľne a jasne pre nás pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem za... ďakujem za slovo.
Ťažko sa diskutuje a ťažko sa debatuje o týchto veciach, keď dlhodobo počúvame o tom, že Slovenská republika v tomto nemôže v podstate nič robiť. Odvolávame sa na Frontex, samozrejme, si uvedomujeme, že prapríčina toho problému je niekde úplne inde a začína mimo Slovenskej republiky, ale zároveň sa postavíme do pozície, kedy povieme, a odznelo to viackrát aj na výbore pre obranu a bezpečnosť ešte ústami predchádzajúceho ministra vnútra, jednoducho my sa nemôžeme ako Slovenská republika, ako sebavedomý štát stavať k tejto veci pasívne alebo jednoducho mať takéto, takéto postoje, že v podstate sme bezmocní, bezbranní a nevieme nič spraviť. Veď to, to nie je normálny stav.
A ten Frontex, o ktorom sa tu často rozpráva, ja naozaj si pamätám minimálne rok dozadu, ak nie dva, kedy sme sa odvolávali na to, že treba posilniť iniciatívu v tejto veci na balkánskej trase a treba rokovať a treba prijať opatrenia v rámci Európskej komisie alebo, alebo v Bruseli, alebo kdekoľvek, ale nič sa nezmenilo, tá situácia sa neustále zhoršuje. To, že sa ministri dohodnú o tom, že sa dohodnú, to je síce fajn, a povedal som to aj na výbore predchádzajúcemu ministrovi, a odvtedy sa v podstate nič nezmenilo, nič, čo by ľudia vnímali, že, že ten stav sa zlepšil, ale, naopak, podľa toho, čo my vnímame od ľudí žijúcich v okrese Nové Zámky, okrese Levice, okrese Komárno, ten stav je horší a horší a policajti to vnímajú takisto. Keď sa ich, keď sa ich opýtate priamo v teréne na ulici alebo na tom mieste, tak vám povedia, my s tým nevieme nič robiť, pretože nemajú jasnú politickú podporu a nemajú pravidlá, ktoré by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Chcel som sa dotknúť jednej témy, ale predrečník tu spomenul mimovládky. Fakt si treba uvedomiť, že dnes tie mimovládky sa pasujú do role, že v podstate komentujú, rozhodujú, zasahujú, niekedy mám pocit oveľa viac ako samotní poslanci, ktorí sú volení, alebo politické strany, ktoré majú mandát od občanov. Nehovoriac o tom financovaní. Toto je absurdné a ukazuje sa to ako obrovský fenomén, ktorý priniesla možno doba alebo nejaká špekulatíva a zrejme ani občania, ani konkrétne politické strany, vlády a podobne, ktoré nevenovali tomuto javu pozornosť, dnes sú veľmi prekvapené a dnes vidíme, aké je to prepojenie a s tým, samozrejme, súvisí potom aj politika, ktorá sa presadzuje aj práve z pozície mimovládnych organizácií a ich vplyvu. Myslím si, že je jedno šťastie v situácii, v ktorej sme sa ocitli, že táto vláda naozaj nebude mať veľa času a priestoru na to, aby realizovala to, čo je jej názorovo vlastné a blízke.
A chcem len povedať ešte na záver, ak tu bolo spomenuté, preboha živého, ak tu bolo spomenuté, že táto úradnícka vláda má byť pokračovaním Hegerovej vlády, tak buď to bolo zle pomenované, alebo to nebolo správne pochopené, naozaj si nemyslím, že by to bolo šťastné riešenie, pretože Hegerova vláda alebo vláda, ktorá tu vládla tri roky, akokoľvek ju budeme menovať, zavinila stav, ktorý je absolútne nevídaný v slovenskej politickej histórii alebo v novodobých našich dejinách. Takže pokračovať v tomto duchu až do septembrových volieb by nebolo šťastné riešenie, takže tomuto sa treba vyvarovať, pretože naozaj skončíte tak, ako tá Hegerova vláda.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcel takisto reagovať na kolegu Mazureka, pretože on veľmi detailne rozobral to programové vyhlásenie vlády a aj jednotlivých predstaviteľov alebo ten politický rozmer a spôsob politiky, ktorú ponúka táto Čaputovej vláda. Dotkol si sa vo svojej rozprave aj takej stati, kde je spomínané, ako veľmi sa o nás Európska únia stará. Netreba zabudnúť, že Európska únia vynakladá veľké prostriedky na to, aby robila predovšetkým v štátoch bývalej, bývalého východného bloku bohatú a dobre financovanú kampaň na to, aby bola Európska únia hlavne medzi občanmi vnímaná pozitívne, to isté robí NATO, takže tá rétorika, ktorá je dlhodobo aj na Slovensku, je tomu priamoúmerná. To isté, samozrejme, platí aj pre úradnícku vládu, ktorá pokračuje v tomto trende a pokračuje v tejto línii. Treba si však uvedomiť, že občania vnímajú tie veci trochu inak a akákoľvek kampaň za akékoľvek peniaze jednoducho nenahradí to, ako ľudia reálne žijú a čo majú ľudia v peňaženkách a akú politiku presadzuje či už úradnícka vláda, alebo predchádzajúca vláda a kam táto politika doviedla či už Slovenskú republiku, alebo ostatné štáty. Myslím si že programové vyhlásenie vlády je, tak ako sme zvyknutí, žiaľ, veľmi, veľmi málo sebavedomé a je tam veľmi málo suverenity a na prvom mieste naozaj nie je Slovensko, ani občania Slovenskej republiky, ale všetci ostatní. A toto je, toto je chyba a tragédia, ktorú, ktorej sme svedkami už dlhodobo.

Ďakujem pekne. Ja si dovolím reagovať, lebo sa to patrí asi odpovedať kolegom.
Pán Benčík, ja nie som vo funkcii, v akej je pán Šucha a tie výroky, ktoré on použil, jednoducho musí, musí rešpektovať to, že vykonáva, vykonáva túto funkciu. Nie je to človek, ktorý hovorí sám za seba a nie je to ani umelec a nie je to ani, ani spevák, ani básnik, ale je to predstaviteľ Európskej komisie. To je jednoducho úplne iná pozícia.
A, pán Dostál, čo sa týka tej vašej otázky alebo teda tej rečníckej otázky, že neviete, koľkých ľudí zaujíma otázka rodovej rovnosti. Ja som to tu vo svojej rozprave povedal preto, lebo kolega Ledecký, ktorý mal takisto rozpravu, tak povedal, že toto je hlavný problém Slovenska. Ja som len chcel poukázať na to, že to hlavným problémom Slovenska určite nie je a už vôbec nie v tejto situácii, v ktorej sa krajina nachádza.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, už tu odznelo pomerne dosť na adresu pána Šuchu a v komentároch na jeho výroky. Myslím si, že je celkom prirodzené, že my, ktorí sa zodpovedáme svojim voličom, občanom Slovenskej republiky, musíme reagovať na takýto výrok a musíme ho svojím spôsobom napadnúť. Inak by to ani asi nebolo normálne, pretože tváriť sa, že ten výrok je v poriadku alebo že toto si môže dovoliť povedať človek, ktorý zastupuje Európsku komisiu a de facto tlmočí názor Európskej komisie bez toho, aby sme na to zareagovali alebo aby nás to vyrušilo, by nebolo naozaj fér predovšetkým voči nám samým, pretože to tak vnímame a predovšetkým aj voči občanom Slovenskej republiky. Akokoľvek sa to dnes prezentovalo, akokoľvek sa to obhajovalo z úst niektorých poslancov. Ja to chápem, chápem aj stanovisko organizátorov, chápem aj vysvetlenie pána Šuchu, ale fakt je ten, a to snáď sa zhodneme, že ten výrok nemá miesto na pôde slovenského parlamentu ani v slovenskej spoločnosti, ani nie je z takejto funkcie jednoducho patričný. Ten človek si má byť vedomý toho, čo hovorí, pretože zastáva inštitúciu. Chcel by som povedať, že a možno to aj odľahčiť trochu, na adresu kolegov, ktorí majú iný názor, ako som prezentoval, že doprajte aj nám, aby sme trochu citlivo vnímali. Je typické pre pani prezidentku, že citlivo vníma rôzne skutočnosti a udalosti, ktoré sa okolo nás dejú a dovoľte teda, aby aj my sme vnímali takúto situáciu a aby sme aj my vedeli k tomu nejakým spôsobom sa vyjadriť. A nemyslím si, že je obrazom akejsi politickej kultúry alebo snahy o demokratický dialóg a proces hovoriť, že takéto uznesenia nemajú miesto v parlamente a že treba riešiť naozaj iné, vážnejšie problémy. A zvlášť to hovorím preto, lebo tu bolo citované, že tie vážnejšie problémy, ktoré trápia Slovensko a občanov Slovenskej republiky sú otázky rodovej rovnosti. A ja tu chcem z tohto miesta povedať, a preto som sa aj prihlásil do rozpravy, že občanov Slovenskej republiky netrápia otázky rodovej rovnosti. Je to otázka menšiny, je to otázka agendy, ktorú tu presadzujú inštitúcie, mimovládne organizácie a niektorí poslanci, pretože to majú ako svoj hlavný politický program alebo jeden z hlavných bodov svojho politického programu, čo je absolútne legitímne, ale netvárte sa, že toto je agenda, ktorú podporuje drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky a nesnažte sa to tak, ako to povedal pán Šucha, presadiť za každú cenu. Toto je tá chyba toho dialógu, že tu sa nám snaží niekto podsunúť to, že slovenská spoločnosť je chorá a teraz je jedno, ja ho necitujem pána Šuchu v tomto momente, ale svojím spôsobom je tam povedané to, že slovenská spoločnosť je chorá, pretože je nejakým spôsobom zaostalá a neprijíma otázky rodovej rovnosti tak, ako sa očakáva. To ale nie je pravda. Slovenská spoločnosť je taká, aká je a ešte taká dlho bude a verím tomu, že to tak aj zostane, pretože to je nám vlastné, je to pre nás prirodzené, a my naozaj nebránime, už som to tu hovoril pred časom, my nebránime komukoľvek, aby si za dverami svojho domu alebo bytu robil čokoľvek. My nikomu nepozeráme do spálne. Ale nesnažte sa nám tu hovoriť, že otázky rodovej rovnosti sú pre Slovensko a pre jeho občanov kľúčové a považuje ich v tomto momente za najdôležitejšie, ktoré by mal riešiť parlament. A je celkom normálne, že na tieto slová, ktoré pán Šucha vyslovil, reagujeme a že sa ich snažíme odsúdiť. Bude to robiť aj predseda hnutia Republika Milan Uhrík ako europoslanec. Poslal interpeláciu Európskej komisii, kde žiada vysvetlenie týchto výrokov a žiada, aby Európska komisia povedala, že či to je stanovisko Európskej komisie. A, samozrejme, bude žiadať aj vyvodenie dôsledkov a bude sa pýtať na to, ako sa v tejto situácii bude pokračovať. Pretože toto isté by ste robili aj vy, toto isté by ste robili, pokiaľ by sme my sa takýmto spôsobom vyjadrili na adresu akejkoľvek menšiny alebo nedajbože akéhokoľvek národa alebo štátu. Takže myslím si, že keď to zhrniem, nechcem zdržovať, veľa tu odznelo, povedali sme si veľa vo faktických poznámkach. Myslím si, že je naozaj na mieste, aby sme sa pri takomto výroku pristavili, aby sme ho odsúdili a ide sa ďalej. To je celé. Dovoľte aj nám citlivo vnímať, dovoľte nám, keď vy zastupujete rôzne menšiny a bojujete za nich alebo za ne, dovoľte nám, aby sme my bojovali za tú väčšinu, za občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.